Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3P/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203064
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3216203064.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou, samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom, v právnej veci

navrhovateľky I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. C. č. XXX, štátnej občianky SR, právne
zastúpenej JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom 821 01 Bratislava, Nezábudkova č.
1231, proti druhému manželovi F. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E. č. XXX, t.č. bytom V. B., K. O.,
K. L., L. L S., štátneho občana SR, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov
k mal. V. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky I. X., rod. P., nar. XX.X.XXXX a druhého z manželov F. X., nar.

X.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX v B. Z. B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v
B. Z.., vo zväzku 13, ročník 2008, na strane 15, pod poradovým číslom 60 r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e mal. dieťa V. X., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec mal. dieťaťa j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. V. X., nar. XX.X.XXXX vo výške 200 €

mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Styk otca s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

Súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 19.09.2016 sa navrhovateľka
domáhala rozvodu manželstva s druhým manželom a úpravy práv a povinností k mal. V. X., nar.
XX.XX.XXXX, na čas po rozvode s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
manželia spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a tento stav trvá
dlhodobo, pričom v dôsledku odlúčenia nastalo medzi nimi aj citové odcudzenie. Navrhovateľka nemá
záujem o obnovu manželského spolužitia. V prípade rozvodu manželstva, navrhovateľka žiadala, aby

súd zveril mal. V. do jej osobnej starostlivosti a aby súd zaviazal druhého manžela na výživné vo výške
250,-€ mesačne, pričom styk otca s maloletou nežiadala upraviť.2. V uvedenej veci súd určil termín pojednávania na 23.02.2017. Na nariadený termín pojednávania
sa dostavila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky a zástupkyňa kolízneho opatrovníka. Druhý
manžel sa nedostavil, doručenie má riadne vykázané a svoju neúčasť ospravedlnil z nerelevantných

dôvodov.Súdtedapojednávalvneprítomnostidruhéhozmanželovvsúlades§180Civilnéhosporového
poriadku.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrohvateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámil návrh,
sobášny list, rodný list mal., potvrdenie o návšteve školy mal., výdavky domácnosti navrhovateľka,

doplnenie návrhu navrhovateľka, správu zamestnávateľa navrhovateľky, správu Sociálnej poisťovne,
vyjadrenie druhého manžela, správu ÚPSVaR, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa, ÚPSVaR
Žilina,obsahprílohovejobálky,fotodokumentáciudoloženúnavrhovateľkou,vyjadreniekpríjmudruhého
z manželov v zahraničí, vyjadrenie druhého manžela, potvrdenie z práce bývalého zamestnávateľa otca,
pracovnú zmluvu a ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Účastníci konania sú občanmi Slovenskej republiky, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v B..
U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádza mal. V. X., nar. XX.XX.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko účastníci nemali, druhý z manželov žije vo V. B. a navrhovateľka spolu s
maloletou žije od decembra 2008 na území Slovenskej republiky, v obci V. C. teda v obvode Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, preto bol na konanie a rozhodnutie príslušný tunajší súd.

5. Navrhovateľka po zákonnom poučení na pojednávaní uviedla, že počas celého trvania manželstva
sa nemohla na manžela v podstatných veciach spoľahnúť. V čase uzatvárania manželstva nemala
vedomosť o tom, že manžel konzumuje marihuanu. Následne u neho vznikali problémy s tým, že nemal
reálnu vôľu sa zamestnať či už na území SR, alebo mimo územia SR. Nemali dostatočný príjem na to,

aby nadobudli nejaký reálny majetok. Pôvodne sa s manželom dohodli, že po narodení spoločnej dcéry
by za ním odišla do T., avšak toto sa vzhľadom na jej zdravotný stav nedalo zrealizovať. V tomto období
aj vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav a dcéry, často medzi nimi dochádzalo ku konfliktom, kde
on nevedel akceptovať súčasnú situáciu v akej sa nachádzajú. Otec cca po 1-om mesiaci po narodení
dieťaťa po slovnej hádke odišiel a neboli 6-7 mesiacov v kontakte. Za to obdobie na dieťa prispel iba v

minimálnom rozsahu, celkovo iba 40 Libier. Návrh na podanie rozvodu nepodala skôr, nakoľko dúfala,
že postoj manžela sa v týchto otázkach zmení, avšak k tomu nedošlo. Naposledy s ním v kontakte bola
v apríli minulého roka. Nehospodária spoločne v priebehu celého trvania manželstva. Dcéra k nemu
nemá v podstate za tie roky žiaden vzťah. Manžel posielal výživné na mal. nepravidelne v sumách
iba po podaní návrhu poslal 2x po 250 Libier, naposledy v decembri, potom už neboli z jeho strany

zaslané žiadne finančné prostriedky. Čo sa týka jej príjmov, pracuje v Z.., pričom jej príjmy sú na úrovni
cca 432,50 €, vrátane daňového bonusu, poberá prídavky na dieťa. Z výplaty uhrádza úver - 100 Eur
mesačne, ktorý bola nútená zobrať z dôvodu finančnej situácie spôsobenej manželom po narodení mal.
dcéry. Celková suma úveru bola 2.500 Eur, z ktorých vybavila aj spoločnú izbu u rodičov. Čo sa týka
nákladov domácnosti býva u rodičov a podieľa sa na všetkých nákladoch energií 1/2-ocou. Náklady na

stravu cca 200 Eur mesačne, osobné záľuby, hygiena 30 Eur mesačne, lieky 150 Eur mesačne, pričom
má problémy so štítnou žľazou, opakované migrény, musí brať aj výživové doplnky. Oblečenie, obuv
cca 200 Eur mesačne. Mimoškolské aktivity 100 Eur mesačne, sporenie pre dcéru 10 Eur mesačne.
Naposledy bol druhý manžel v osobnom kontakte s dcérou v apríli 2016 a to napriek tomu, že prisľúbil
dcére že príde na Vianoce, resp. na narodeniny v januári 2017. K narodeninám dcére ani nič nezaslal.

6. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že žiada manželstvo účastníkov rozviesť, mal. V. zveriť
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že bude zastupovať a spravovať jej majetok. Styk
upraviť nežiadajú, vyživovaciu povinnosť 250 Eur mesačne do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s
účinnosťou odo dňa podania návrhu.

7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka k návrhu uviedla, že na základe vykonaného dokazovania
odporúča súdu v prípade rozvodu manželstva v úprave práv a povinností k mal dieťaťu mal. V. X.
nar. XX.X.XXXX zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otcovi mal. dieťaťa určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 200 Eur mesačne nakoľko má za to, že takto

navrhnutá suma vyživovacej povinnosti zodpovedá potrebám a veku mal. dieťaťa. Styk otca s mal.
dieťaťom nežiada upraviť.8. Z vyjadrenia druhého manžela k návrhu na rozvod manželstva s príslušenstvom zo dňa 24.10.2016 a
02.02.2017, ( č. l. 39, 70 ) vyplýva, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. V prípade, že súd ich manželstvo
rozvedie,súhlasil,abybolamaloletázverenádoosobnejstarostlivostinavrhovateľkyasúhlasilsurčením

výživného vo výške 200,-€ mesačne. V spoločnej domácnosti žil s manželkou asi dva roky, potom sa
navrhovateľka rozhodla odísť bývať k svojim rodičom aj s mal. dcérou. S manželkou nevlastní žiadny
majetok. Pracoval ako maliar kde dosahuje zárobok 16 libier na hodinu. Od 01.01.2016 pracoval ako
masér v J. po dobu dvoch mesiacov, potom odišiel pracovať do T., kde teraz pracuje pre L. C.. Žije
v prerobenom vlakovom vozni so sprchou a toaletou, bez elektriny a kúrenia. Za ubytovanie platí 50

libier týždenne a na cestovné vynaloží 100 libier, stravu 50 libier. Druhý z manželov ďalej uviedol, že
od 08.12.2016 je bez práce, je nezamestnaný, registrovaný na Úrade práce v T.. Na mal. V. zaplatil za
posledné dva mesiace 250 libier, doposiaľ platil výživné vo výške 130,- až 150,- libier. V T. si otvoril
živnosť od 30.09.2016, pracoval na farme.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou

zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá v celom
rozsahu. Návrh si podala z dôvodu, že s manželom dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo
podľa nej neplní svoj účel. Manžel pracuje vo V. B., s maloletou V. sa stretáva vždy, keď príde
na Slovensko, naposledy sa stretli v apríli 2016. Na výživu maloletej prispieva sumou 120 - 130 €
mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, sa ma. V. stretnutí s otcom nedomáha, nepýta sa na neho.

Navrhovateľkebolaponúknutámožnosť,abysazúčastnilapsychologickejkonzultáciezaúčelomobnovy
manželského spolužitia, s čím nesúhlasila, pretože to podľa nej nemá význam. Maloletá V. je v školskom
roku 2016/2017 žiačkou 2. ročníka ZŠ vo V. C., v škole sa podľa navrhovateľky učí dobre, jej zdravotný
stav je dobrý. V škole jej matka hradí stravu vo výške 30 € mesačne, na začiatku školského roka
jej uhradila ZRPŠ vo výške 15 € na celý školský rok, maloletá navštevuje školský klub detí - 5 €

mesačne. Navrhovateľka pracuje ako sanitárka v Z., kde dosahuje čistú mesačnú mzdu vo výške 420
€, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Iný príjem a ani inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Navrhovateľka žije spolu s mal. V. v 5 - izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej
rodičov. Pán P. P. je na starobnom dôchodku a pani T. P. poberá čiastočný invalidný dôchodok. V
uvedenej nehnuteľnosti žije aj navrhovateľkin brat - pán K. P., ktorý pracuje vo firme H... Náklady spojené

s užívaním nehnuteľnosti si delí navrhovateľka s rodičmi na polovicu, hradí elektrinu vo výške 20 €
mesačne, drevo na zimu - 133 € a vodu - 30 € štvrťročne. Navrhovateľka má spolu s maloletou Vivien k
dispozícii samostatnú izbu, ktorá je zariadená potrebným nábytkom, maloletá V. má k dispozícii vlastné
lôžko, dostatok priestoru na prípravu na vyučovanie, odpočinok a trávenie voľného času. Celý dom je
kompletne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. Druhý z manželov žije na adrese K. O., K. L.,

L. L QP, V. B., na Slovensku sa nezdržiava, dlhodobo pracuje a žije vo V. B.. V závere správy kolízny
opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov zveriť maloletú V. X., nar. XX. XX. XXXX do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko v jej starostlivosti
o maloleté dieťa doteraz neboli zistené žiadne nedostatky. Otca maloletého dieťaťa zaviazať platením
výživnéhosprihliadnutímnavek,opodstatnenépotrebymaloletéhodieťaťa,akoinazárobkovémožnosti

a schopnosti oboch rodičov, styk otca s maloletou V. nežiada upraviť.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo
dňa21.10.2016vyplýva,ženavrhovateľkajepoberateľkouprídavku nadieťavovýške23,52€mesačne.

11. Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 14.10.2016 vyplýva, že navrhovateľka je
zamestnaná v Z. s priemerným čistým mesačným príjmom 432,50 €. Navrhovateľka pracuje ako
sanitárka na oddelení dlhodobo chorých a pracovné povinnosti si plní dobre, dodržiava pracovnú
disciplínu, má zmysel pre zodpovednosť a veľmi pozitívny vzťah ku pacientom.

12. Z lustrácie Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že navrhovateľka
pracuje v I.. od 01.05.2014.

13. Z prehľadu výdavkov navrhovateľky na č.l. 55 (prílohová obálka) vyplývajú každomesačné výdavky
navrhovateľky na mal. V., domácnosť, stravu, oblečenie a pod..

14. Z dokladov predložených druhým manželom na č. l. 72 až 84 vyplýva výška mzdy u Rakúskeho
zamestnávateľazaobdobieod19.01.2016do12.03.2016,pracovnázmluvazT.spriemernoutýždennou
mzdou vo výške 300,-libier. Z potvrdenia o zadelení pracovnej úlohy vyplýva, že druhý z manželov maldohodnutú pracovnú odmenu vo výške 7,20 libier na hodinu v spol. Q. 15. Podľa § 23 ods. 1 - 3 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi

manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

16. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo
všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej

situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným,
vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno
pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená,
že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí

ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine,
o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že
vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania
príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

17. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov
nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne
narušenétak, žeichmanželstvosiužneplnížiadnuzosvojichfunkcií,naktorébolourčené.Vkonanímal
súd preukázané, že účastníci nevedú dlhodobo spoločnú domácnosť, navrhovateľka od decembra 2008
žije na území Slovenskej republiky u svojich rodičov. Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol jednak v

odlíčení manželov, každý z nich žil v inom štáte, od začiatku manželstva sa účastníci nevedeli dohodnúť
na podstatných veciach. Druhý z manželov nejavil snahu sa zamestnať, často striedal zamestnania,
čo viedlo k tomu, že rodina nemala dostatočný príjem čo tiež prispelo k narušeniu vzťahov medzi
účastníkmi. Druhý z manželov nemal záujem uvedený stav zmeniť, čo viedlo navrhovateľku k podaniu
návrhu na rozvod. Tento rozvrat súd považoval v čase rozhodovania za hlboký a trvalý, bez možnosti

obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, čo súd zistil i z postoja samotnej navrhovateľky, ktorá zotrvala
na svojom návrhu. Súd je toho názoru, že v manželstve ide o rozvrat, ktorý nie je len prechodného
charakteru. Navrhovateľka nevyužila ani pomoc manželskej poradne a hoci druhý z manželov nesúhlasil
s rozvodom manželstva, bez záujmu navrhovateľky, ktorá nemá záujem na obnove spolužitia, ich ďalšie
spolužitie nemá význam. Súd mal preto z postoja navrhovateľky pred súdom za preukázané, že

manželstvo neplní už dlhodobo základné funkcie, manželia nie sú si vzájomnou oporou, ich vzťahy
sú vážne narušené a ich zväzok vykazuje len formálne znaky, pričom bez ďalšieho záujmu zo strany
účastníkov nemá žiadnu hlbšiu hodnotu. Súd starostlivo zvažoval dopad rozvodu manželstva na mal.
V. a dospel k záveru, že rozvod manželstva nebude v rozpore s jej záujmami, je predsa aj v jej záujme,
aby ďalej vyrastala v pokojnom a harmonickom prostredí. Súd mal teda za to, že sú splnené zákonné

podmienky na rozvod manželstva.

18. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

19. Podľa § 24 ods. 1, 4 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa sdruhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

20.Podľa§25ods.1a2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Súd po vykonanom dokazovaní v starostlivosti navrhovateľky o mal. V. X. nezistil žiadne nedostatky,

navrhovateľka je plne spôsobilá na výchovu mal. dieťaťa a nezistil ani rozpor so záujmami mal. dieťaťa,
preto mal. V. zveril do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude súčasne zastupovať
a spravovať jej majetok. Čo sa týka úpravy stretávania druhého z manželov s mal. V., súd styk druhého
manžela s maloletou neupravil, nakoľko tento navrhovateľka nežiadala upraviť s prihliadnutím i na tú
skutočnosť, že druhý z manželov sa nachádza dlhodobo v zahraničí. Druhý z manželov bol naposledy

s maloletou v osobnom kontakte v apríli 2016, inak sú spolu v telefonickom kontakte. V súčasnosti
navrhovateľka spolu s mal. dcérou žije v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov.
Navrhovateľka sa podieľa na úhrade nákladov domácnosti v jednej polovičke. Mal. V. je žiačkou 2.
Ročníka ZŠ vo V. C.. Navrhovateľka je zamestnaná v I.. s priemerným čistým mesačným príjmom
432,50 €. Druhý z manželov, je od decembra registrovaný ako nezamestnaný. Dovtedy pracoval v

spol. Q. kde dosahoval mzdu vo výške 7,20 libier na hodinu. K výdavkom druhý manžel uviedol, že
má výdavky na ubytovanie - 50 libier týždenne, cestovné - 100 libier, stravu - 50 libier. Na výživné
mal. uhradil za posledné dva mesiace 250 libier, doposiaľ platil výživné vo výške 130,- až 150,- libier.
Druhý z manželov súhlasil s výškou výživného 200,-€ mesačne a preto súd druhému manželovi určil
na mal. dcéru vyživovaciu povinnosť vo výške 200,-€ mesačne, pričom má súd zároveň za to, že

druhý manžel je schopný plniť si v uvedenej výške vyživovaciu povinnosť na mal. V., ktorá zohľadňuje
jej odôvodnené potreby, zodpovedajúce predovšetkým jej veku a voľnočasovým aktivitám. Vo zvyšnej
časti návrhu vo výške 50,-€ v sume prevyšujúcej výživné 200,-€ ako aj s určením výživného od
podania návrhu na súd, t.j. od 19.09.2016 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode, súd návrh
navrhovateľky nepovažoval za dôvodný. S konaním o rozvod manželstva sa ex lege spája konanie o

úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo
súdom schválenou dohodou. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva nie je možné
určiť výživné už s účinnosťou od podania návrhu na súd, ale do úvahy prichádza určenie výživného súčinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. V prípade, že navrhovateľka žiadala určiť výživné
od podania návrhu na súd, v danom prípade mala podať samostatný návrh na určenie výkonu úpravy
práv a povinností rodičov k mal. V. na čas do rozvodu manželstva. Prípadná skoršia úprava výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu by následne stratila účinnosť až právoplatnosťou
výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ( R 31/1968).
Preto súd návrh navrhovateľky v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín. Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat
maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.