Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/261/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208752.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX,
XXX XX V., o vymoženie pohľadávky v sume 619 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/782/2015-18 zo dňa 25.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä

na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 prvej vety, § 243d ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok), § 35, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR11860/14 zo dňa 10.11.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorým bola povinnému

uložená povinnosť zaplatenia vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na to, že exekučným titulom je v danej
veci rozsudok rozhodcovského súdu, súd skúmal, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu konať
a rozhodovať platnou na základe zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami. Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t. j. ide o oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ak totiž

exekučný titul vydal orgán bez právomoci na konanie, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne
právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy na
ochranu práv spotrebiteľa, tzv. spotrebiteľského práva, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou na škodu spotrebiteľa. Súd skúmal či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu
osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp.

rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V tomto prípade strany uzavreli
zmluvu o úvere dňa 20.11.2012 a toho istého dňa aj rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej "všetkyspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchporiadkovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho

predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu."

2. V tejto veci o záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a súd ho teda posudzoval podľa
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách (52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Konštatoval, nie je
možné rozhodcovskú zmluvu považovať za platne uzavretú; rozhodcovská zmluva totiž spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu
znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie. Z listín

predložených oprávneným nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by
veriteľ s odbornou starostlivosťou najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Tieto podmienky
neboli splnené; povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy,
a tak nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.

Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení žiadosť súdneho exekútora
zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a o to, že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd podľa
neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon
o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.
Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných

súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej

stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupomsúdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní

predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle

čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných
otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako

aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

5. Súdny exekútor podal na súd prvej inštancie svoju žiadosť dňa 07.05.2016, t. j. za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016

(ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie rozhodol už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom
postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V zmysle § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej
právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi

účastníkmi a povinným dňa 20.11.2012. Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzavretej
na samostatnom tlačive toho istého dňa. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 800 eur,

ktorý mal vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 772 eur, t.j. vrátiť mal spolu 1.572 eur v 12
splátkach po 131 eur mesačne počnúc dňom 15.12.2012. Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal,
a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti
rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

9. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo akboli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

10. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver
o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu

bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu
možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani
netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v bode 5 čl. IV rozhodcovskej zmluvy sa
uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom
sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy

osobitnepoučenýodôsledkochuzavretiarozhodcovskejtejtozmluvy“,nemeníničnatom,žedojednanie
ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer
nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka táto doložka za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť

predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť.

11. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).