Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202369
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713202369.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Secapital S. á. r.

L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembursko, zastúpeného: Advokátska kancelária
Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: L. B., O.. XX.X.XXXX, V. P., Y.. Z. XXX/
X, štátny občan SR o zaplatenie 6.965,12 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.965,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 02.06.2010 do zaplatenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.2.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.965,12 eur s príslušenstvom
a náhradu trov konania.

2. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že na základe zmluvy zo dňa 20.1.2010 právny predchodca
žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) poskytol žalovanému pôžičku v schválenej výške 5.725,57
eur, celkovej výške 7.225,66 eur, ktorú mal splácať v pravidelných 26 mesačných splátkach v sume
277,91 eur. Žalovaný poskytnutú pôžičku vyčerpal, avšak podmienky splácania neplnil. Nakoľko

žalovaný neplnil podmienky zmluvy, svoj dlh nehradil a nereagoval na výzvy právneho predchodcu
žalobcu, ku dňu 22.5.2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky,
vyúčtoval si úroky a žiadal úhradu všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje 6.965,12 eur s prísl..

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 06.09.2013 oznámil vstup do
konania vedľajší účastník, ktorý sa však k veci bližšie nevyjadril a podaním doručeným dňa 04.11.2013

z konania vedľajší účastník vystúpil. Na pojednávaní dňa 25.03.2014 žalovaný vzniesol námietku
premlčania nároku s tým, že k výpovedi zmluvy došlo k 22.05.2010 a žaloba bola podaná až 20.2.2013,
teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.

4.Tunajšísúdrozsudkomč.k.21C/101/2013-49zodňa25.marca2014zamietolnávrhžalobcustým,že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol,
žezvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žežalovanýsprávnympredchodcomžalobcuuzavrel

zmluvu o pôžičke a v zmysle tejto čerpal poskytnuté prostriedky. Vyčerpané prostriedky v dohodnutej
lehote a výške neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu a následne aj žalobca žiadal
úhradu splatného dlhu. S ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným právny predchodca
žalobcu si nárok voči nemu uplatnil po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby. Súd mal za to, žepokiaľ právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu k 22.05.2010, najneskôr od uvedeného dňa začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku. Zákonná dvojročná premlčacia doba skončila 22.5.2012
a žaloba vo veci samej bola podaná 20.02.2013, v dôsledku čoho nebolo možné po vznesení námietky

premlčania nárok žalobcovi priznať.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 11Co/119/2014-94 zo dňa 15.10.2015 citovaný rozsudok

zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V súvislosti s listinnými dôkazmi odvolací súd
konštatoval, že list zo dňa 22.05.2010, ktorým žalobca vypovedal zmluvu je treba vyhodnotiť ako
odstúpenie od zmluvy, keďže podľa § 582 ods. 1 OZ výpoveďou možno ukončiť len zmluvu, ktorá bola
dohodnutá na dobu neurčitú a ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť,
alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti, alebo strpieť určitú činnosť, čo v danom prípade zmluva o
poskytnutí účelovej pôžičky takúto charakteristiku nemá, keďže z nej vyplýva konečná splatnosť po 26-

tich mesiacoch. Súd prvého stupňa však nesprávne posúdil účinky odstúpenia od zmluvy a to z toho
dôvodu, že v danom prípade právna úprava odstúpenia od úverovej zmluvy je upravená v ustanovení §
506 Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru
a strate výhody splátok s tým, že uvedené odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 506
Obchodného zákonníka nie je zhodné s právnym inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl.

Obchodnéhozákonníkaaprávnymiúčinkamiustanovenýmivustanovení§351Obchodnéhozákonníka.
Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je ustanovením špeciálnym k všeobecnému ustanoveniu
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru
dlžníkom budú naďalej účtované úroky z úveru i úroky z omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo
zmluvne dohodnutej výške. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú
povinnosť splniť. Uvedený právny záver je potvrdený odbornou literatúrou i súdnou praxou (viď PR5/96,
PR3/2002, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 513/2010, obdobne tiež 32Cdo 2007/182/99,
29Cdo 2606/2000, 32 Odo 420/2004). Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 13
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

ktoré síce nie je aplikovateľné na tento prípad, ale upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu, pričom v takomto prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť
veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia
istiny. Na toto ustanovenie odvolací súd poukazuje z toho dôvodu, že ide o rovnaký inštitút, teda inštitút
odstúpenia od zmluvy a jeho účinky sa nemôžu líšiť podľa toho, či od zmluvy odstupuje veriteľ alebo

dlžník. Naviac z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný uzatváral zmluvu ako živnostník a aj
z tohto pohľadu bolo potrebné právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdiť z toho pohľadu,
či ide o úverovú zmluvu ako zmluvu medzi dvoma podnikateľmi, alebo spotrebiteľskú zmluvu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedená skutočnosť má význam aj pre posúdenie otázky premlčania,
pretože ak by šlo o úverovú zmluvu medzi dvoma podnikateľmi, tento úverový vzťah a jeho premlčanie

by sa riadilo výlučne Obchodným zákonníkom, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, právny vzťah
z hľadiska premlčania by sa riadil Občianskym zákonníka a v takomto prípade by platila všeobecná
trojročná premlčacia lehota.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného,

oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ v zmluve je pri kolónke „zamestnaný“ uvedené
„živnostník“, to tam uviedol len preto, lebo v tom čase mal a aj má živnostenské oprávnenie a tak robí pre
iných na živnosť. Len preto to tam uviedol. Ale výkon tejto živnosti to je vlastne ako keby bol zamestnaný.

Tento úver určite nebral ako podnikateľ živnostník na podnikanie. Bral ho ako fyzická osoba. Ku všetkým
úverom, aj k tomuto, nemá už žiadne listinné dôkazy, nevie teda uviesť dátumy ani sumy. V čase, keď
prišla kríza cca v rokoch 2007-2008, začal mať problém, prišiel o prácu. Jeho profesia je obrábač kovov,
tak si zobral nejaké úvery pre svoju osobnú potrebu, lebo nebolo z čoho žiť. Má veľa exekúcii, chce si
vybaviť osobný bankrot.

9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.3.2013 žalobca nadobudol od spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 pohľadávku voči žalovanému.
Na základe zmluvy zo dňa 20.1.2010, ktorá má spotrebiteľský charakter, keďže žalovaný ju uzavrel

ako fyzická osoba - spotrebiteľ, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému prostredníctvom
svojich dcérskych organizácií pôžičky v celkovej výške 5.725,57 eur. Žalovaný poskytnuté pôžičky
vyčerpal, avšak podmienky splácania neplnil, pričom celková suma pôžičky bola 7.225,66 eur pri 26
mesačných splátkach po 277,91 eur a 23% ročnej úrokovej sadzbe (priemerná hodnota RPMN bola
20,89 %). Nakoľko žalovaný neplnil podmienky zmluvy, svoj dlh nehradil a nereagoval na výzvy

právneho predchodcu žalobcu, ku dňu 22.5.2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o
poskytnutí účelovej pôžičky, vyúčtoval si úroky a žiadal úhradu sumy 6.206,09 eur a súčasne žalovaného
upovedomil o tom, že istina vo výške 6.122,72 eur je naďalej úročená denným úrokom z omeškania vo
výške 0,05 % odo dňa vypovedania až do zaplatenia.
Žalobca v súlade s prehľadom splátok a úhrad špecifikoval, že nakoľko žalovaný neuhradil žiadnu
splátku, žalovaná suma pozostáva zo sumy neuhradených splátok 6.122,72 eur, zmluvnej pokuty vo

výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli v prípade porušenia povinnosti v zmysle
čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok t.j. v sume 842,40 eur, ktorú si žalobca uplatnil
len ku dňu 31.12.2012.
Vypovedanie zmluvy bolo žalovanému doručené 27.05.2010, pričom v ňom stanovená 5-dňová lehota
na zaplatenie celého dlhu uplynula 01.06.2010, preto si žalobca uplatňuje úroky z omeškania od

02.06.2010.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä
zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona,
upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

13. Podľa §582 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej
predmetnomjezáväzoknanepretržitúaleboopakovanúčinnosť,alebozáväzokzdržaťsaurčitejčinnosti
alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno
zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 351 ods.2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

16. Podľa čl. 12 bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok Spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej
čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

17. Podľa čl. 13 bod 13.1 Všeobecných obchodných podmienok zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy. Skončenie Zmluvy
nemá vplyv na vyhlásenie Klienta uvedené v Zmluve, Záložnej zmluve, VOP alebo akékoľvek vyhlásenie
Klienta dané Spoločnosti a tiež na arbitrážnu doložku v zmysle článku 15.23 VOP.

18. Podľa čl. 13 bod 13.2 Všeobecných obchodných podmienok Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená
Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku
skutočností podľa bodu 13.1. vyššie.19. Podľa čl. 13 bod 13.3 Všeobecných obchodných podmienok ustanoveniami tohto článku nie je
dotknuté právo Klienta na odstúpenie od Zmluvy v prípade, ak bude uzatvorená na diaľku podľa Zákona
o zásielkovom predaji alebo Zákona o finančných službách na diaľku.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Ukončenie zmluvy je upravené v čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom sa
uvádza, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu,
pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 13.1 vyššie. Z listu

zo dňa 22.05.2010 vyplýva vypovedanie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu, a to zmluvy
o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 20.01.2010, ku dňu 22.05.2010. Z obsahu spisu
je tiež zrejmé, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí
účelovej pôžičky dňa 05.01.2010 s tým, že účelom pôžičky je, aby sa z tejto uhradili podľa nasledujúcej
špecifikácie záväzky žalovaného voči spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje

ako správca.

24. V zmysle rozhodnutie Krajského súdu v Prešove citovaný list zo dňa 22.05.2010, ktorým žalobca
vypovedal zmluvu je treba vyhodnotiť ako odstúpenie od zmluvy, keďže podľa § 582 ods. 1 Občianskeho
zákonníka výpoveďou možno ukončiť len zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu neurčitú a ktorej

predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej
činnosti, alebo strpieť určitú činnosť, čo v danom prípade zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky takúto
charakteristiku nemá, keďže z nej vyplýva konečná splatnosť po 26-tich mesiacoch.
V danom prípade právna úprava odstúpenia od úverovej zmluvy je upravená v ustanovení § 506
Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a

strate výhody splátok
Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je ustanovením špeciálnym k všeobecnému ustanoveniu
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru
dlžníkombudúnaďalejúčtovanéúrokyzúveru,iúrokyzomeškania,tzv.sankčnéúrokyvzákonnejalebo
zmluvne dohodnutej výške. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú
povinnosť splniť. Uvedený právny záver je potvrdený odbornou literatúrou i súdnou praxou (viď PR5/96,
PR3/2002, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 513/2010, obdobne tiež 32Cdo 2007/182/99,
29Cdo 2606/2000, 32 Odo 420/2004).
Ustanovenie § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov síce nie je aplikovateľné na tento prípad, ale upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu, pričom v takomto prípade je spotrebiteľ povinný
zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa
splatenia istiny. Ide teda o rovnaký inštitút, teda inštitút odstúpenia od zmluvy a jeho účinky sa nemôžu
líšiť podľa toho, či od zmluvy odstupuje veriteľ alebo dlžník.

25. V zmysle uvedeného vo vzťahu k posúdeniu namietaného premlčania sa v danom prípade nejedná
o bezdôvodné obohatenie (ako bolo vyhodnotené v pôvodnom rozsudku tunajšieho súdu), ale o plnenie
záväzku vzniknutého zo zmluvy, resp. z porušenia zmluvy, dôsledkom čoho bolo odstúpenie právneho
predchodcu žalobcu od zmluvy a domáhanie sa plnenia od žalovaného. Prvý raz mohol žalobca vykonať

svoje právo a teda vymáhať žalovanú sumu dňa 23.05.2010, t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy
a trojročná premlčacia doba uplynula 23.05.2013. Žaloba bola podaná na súd 20.02.2013, teda ešte v
rámci plynutia riadnej premlčacej doby. Na základe uvedeného nárok žalobcu nie je premlčaný.26. Z vykonaného a doplneného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu riadne zmluvu o úvere uzavrel a v zmysle uzavretej zmluvy čerpal poskytnuté
prostriedky. Taktiež bolo preukázané, že vyčerpané prostriedky v dohodnutej lehote v celkovej výške

neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, čím de facto došlo k
mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody splátok. Odstúpením od zmluvy o úvere nezanikla
povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnuté úroky a zmluvnú
pokutu.

27. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a podľa citovaných zákonných a zmluvných ustanovení
v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu pozostávajúcu zo sumy dlžných
splátok 6.122,72 eur a zmluvnej pokuty 842,40 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške
9 % ročne za obdobie omeškania od 02.06.2010 do zaplatenia. (Vypovedanie zmluvy bolo žalovanému
doručené 27.05.2010, pričom v ňom stanovená 5-dňová lehota na zaplatenie celého dlhu uplynula

01.06.2010, žalovaný sa teda dostal do omeškania od 02.06.2010)

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi
voči žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).