Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Lucia Mizerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214464
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112214464.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci žalobkyne: A. A.,

Z..XX.XXXX, B. B. XXXX/XX, K., t. č. I. Q. Q. O., Z.. H.., Z. T.. O. XX, O., zastúpenej advokátkou: JUDr.
Mária Jezerská, so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti žalovanej: L. O., Z. XX.X.XXXX, B. B. XXXX/X, K.,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Iveta Kalinová, so sídlom: Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 58.800
eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 58.800 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 11.9.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.994,92
eura, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu v sume 19,12 eura,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 13.7.2012 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala vydania sumy 58.800 eur spolu s 8,75

% ročným úrokom z omeškania od 15.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že bola
vlastníčkou bytu č. XX na X. nadzemnom podlaží bytového domu na parc. Č.. XXXX/XX v K. Z. B. R..
Č.. XX, súp. č. XXXX, vchod. č. XX, spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu, ktorý byt predala kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 3.10.2007 pod č. V XXXX/XX
za kúpnu cenu 1.820.000 Sk, t. j. 60.412,93 eura. Kúpna cena bola poukázaná na jej účet v R. B. Q.
č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 4.10.2007 žalobkyňa z tohto účtu vybrala čiastku 1.770.000 Sk, t. j.
58.753,24 eura, ktorú toho istého dňa odovzdala vnučke F. B., ktorá ju vložila na účet na meno F. B., v tej

istej banke. Vnučku splnomocnila, aby s týmito finančnými prostriedkami hospodárila tak, ako uzná za
vhodné. Z dôvodu výhodnejšieho úročenia bola suma prevedená na iný účet vedený v tej istej banke.
Žalobkyňa potom išla bývať do domova dôchodcov na K.. V. V. K., pričom dôchodok jej postačoval na
úhradu pobytu v tomto domove a na krytie bežných potrieb. V tomto období ju navštevovala hlavne
dcéra B. C. a vnučka F. B.. Niekedy v roku 2008 ju začala intenzívnejšie navštevovať aj druhá dcéra L.
O., ktorá žalobkyňu presvedčila, aby išla bývať k nej do bytu v K., Z. B. R.. Č.. X, s tým, že sa žalobkyňa
nemusí obávať, z domova bude odhlásená len na neurčito, ale za pobyt sa bude platiť, aby sa tam

žalobkyňa mohla prípadne vrátiť. Vtedy žalobkyňa nevedela, že sa žalovanej nejedná o žalobkyňu, ale o
peniaze, ktoré získala z predaja bytu. Žalovaná už v tom čase žiadala dcéru B., aby „dedičstvo po mame“
rozdelila na polovicu a peniaze poukázala na jej účet. Vnučka, ktorá peniaze spravovala sa žalobkyni
pýtala, či je to jej želanie, žalobkyňa jej povedala, že chce aby to zostalo tak, ako to je. Žalobkyňateda bývala u žalovanej, no nemohla sa stretávať s dcérou B., ktorá keď za ňou prišla, hovorili len cez
pootvorené dvere. Žalovaná žalobkyňu stále presviedčala, že nie je správne, že peniaze zverila inej
osobe, že by tieto peniaze mala mať žalobkyňa. V tejto dobe žalobkyňa napísala v mene žalovanej

nejaké listy, ktoré žalobkyňa podpísala. Tak sa stalo, že bolo podané trestné oznámenie na vnučku,
pričom žalobkyňa na polícii pri výsluchu uviedla, že súhlasí s tým, aby vnučka peniaze spravovala.
Polícia preto vec ďalej nešetrila. Žalovaná aj s jej manželom však žalobkyňu naďalej presviedčali, že
by bolo lepšie, aby mali peniaze pod kontrolou oni. Na naliehanie preto žalobkyňa vnučku vyzvala, aby
jej peniaze vrátila a keď tak neurobila, žalobkyňa podala žalobu na súd o vydanie úspor. Okresný súd

Trnava rozsudkom č. k. 17C/237/2009 zo dňa 29.6.2010 zaviazal F. B., aby žalobkyni vydala sumu
58.753,24 eur (1.770.000 Sk), ktorú jej žalobkyňa zverila. Pretože vnučka následne žalobkyni peniaze
dobrovoľne vydala, žalobkyňa vzala návrh voči nej späť. Suma 58.753,24 eur bola vložená na účet
žalobkyne v hotovosti dňa 15.6.2010. Potom, čo boli peniaze vložené na účet žalobkyne, táto bývala ešte
2,5mesiacaužalovanej,ktorájupresviedčala,žebudelepšie,aksipeniazevyberieahotovosťbudemať
u seba doma, pretože keď bude čokoľvek potrebovať budú peniaze po ruke a nebude potrebné chodiť do

banky. Žalobkyňa naliehaniu svojej staršej dcéry podľahla a mesiac potom, ako jej peniaze na účet boli
vložené,tedadňa15.7.2010išladobankyajsozaťomP.O..Najskôrmaliísťdobankyspoločnesdcérou
a zaťom, no nakoniec žalobkyňu zať zaviezol do pobočky banky autom a dcéra zostala doma. V banke
žalobkyňa vybrala sumu 58.800 eur. Pri priehradke v X. B., T..Q.. V. X. Z. O. R. V. K. žalobkyňa videla,
ako jej pracovníčka pobočky po prepočítaní vložila uvedenú sumu do papierovej obálky. Žalobkyňa túto

obálkuajspeniazmivložiladokozmetickejtaškyatútosivložiladosvojejtašky,následnespolusozaťom
opustila banku. Po príchode domov žalovaná čakala žalobkyňu v byte. Žalobkyňa peniaze v obálke
vybrala, vyložila ich na stôl a povedala žalovanej, že peniaze vybrala. Žalovaná následne otvorila prvú
zásuvku v skrini a povedala, že peniaze si tam žalobkyňa môže odložiť. Doslova povedala: „mama
tu budeš mať peniaze k dispozícii a môžeš si ich vybrať načo budeš potrebovať.“ Žalobkyňa bola v

tom, že o peniaze sa bude starať jej dcéra Dana, že už bude pokoj a žalobkyňa bude mať peniaze k
dispozícii, ak bude niečo potrebovať. O tri mesiace žalobkyňa odišla do domova dôchodcov O., Z.. H..,
peniaze však zostali u žalovanej. Domov dôchodcov žalobkyni vybavovala žalovaná, ktorá hovorila, že
nie je dobré, keď sa tlačia v jednoizbovom byte a že pre žalobkyňu bude lepšie v domove. Žalobkyňa
súhlasila, pretože začala cítiť, že v byte prekáža a tiež sa nemohla stretávať s rodinou svojej druhej

dcéry B.. V októbri 2010 bola žalobkyňa umiestnená v zariadení O.. O tom, že je žalobkyňa v domove
dôchodcov v O. sa jej druhá dcéra dozvedela náhodne. Žalovaná žalobkyňu spočiatku navštevovala,
neskôr sa však o ňu prestala zaujímať a aj vianočné sviatky v roku 2010 žalobkyňa strávila v domove bez
rodiny. Žalobkyňa žalovanú ústne začiatkom roka 2011 vyzvala, aby jej vydala peniaze, ktoré vybrala z
banky dňa 15.7.2010 a ktoré jej zverila do úschovy. Žalovaná nereagovala. Žalobkyňa poprosila druhú

dcéru B., aby ju zaviezla k žalovanej a žalobkyňa znovu požiadala žalobkyňu o vrátenie peňazí. Niekedy
v apríli r. 2011 žalobkyňa bola za žalovanou v jej predajni na Š.Z. R. V. K. s vnučkou F. B.. Žalobkyňa
žalovanú znova požiadala, aby jej peniaze vydala, táto najprv zapierala, potom povedala, že mala so
žalobkyňou výdavky , musí si to prepočítať, aby žalobkyňa prišla neskôr s tým, že výdavky si odpočíta a
zostatok vráti. Keďže žalovaná doplácala za pobyt žalobkyne v domove istú čiastku, žalobkyňa myslela,

že má na mysli tieto výdavky. Pri ďalšom stretnutí žalobkyňa povedala vnučke žalobkyne, že sa s ňou
nemá o čom baviť, že peniaze žalobkyni nevydá. Žalobkyňa sa obrátila na žalovanú aj písomnou výzvou,
avšak žalovaná si túto výzvu ani neprevzala. Žalobkyňa sa obrátila aj na políciu, kde žalovaná využila
svoje právo a nevypovedala. Výzvu žalobkyňa zaslala žalovanej aj cestou advokátskej kancelárie, no
neúspešne, preto žaluje vlastnú dcéru, ktorá ju pripravila o jej jediné úspory. Žalobkyňa ďalej uviedla, že

jej jediným príjmom je starobný a vdovský dôchodok v sume 364,50 eur, pričom za pobyt v domove O.,
Z.. H.. V. O. musí platiť mesačne sumu 461,10 eur, teda dôchodok žalobkyni nepostačuje ani na pokrytie
mesačnej ceny za služby v ňom poskytované. Žalovaná sa zaviazala, keď žalobkyňu umiestňovala do
tohto zariadenia, že jej bude mesačne doplácať 114,90 eur, čo je rozdiel medzi sumou 346,50 eur, ktorú
si platí z dôchodku a celkovou cenou poskytovanej služby. Žalovaná tak urobila preto, že mala peniaze

ktoré si žalobkyňa u nej uschovala. V máji r. 2012 však žalovaná žalobkyni listom oznámila, že uvedenú
čiastku už za ňu platiť nebude. V zariadení potvrdili, že evidujú nedoplatok.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.9.2012 žiadala, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že je
pravdou, že vnučka žalobkyne F. B. poukázala sumu 59.373,24 na účet žalobkyne dňa 15.6.2010.

Žalovaná nemá vedomosti o tom, kedy a za akých okolností si žalobkyňa peniaze vybrala z banky.
Uvádza vo svojej žalobe, že to bolo dňa 15.7.2010, kedy išla do banky tak, že ju zaviezol autom manžel
žalovanej P. O.. Tento údaj nie je pravdivý, pretože manžel žalovanej o tejto skutočnosti nevie a nemá o
tom vedomosť ani žalovaná. Žalobkyňa sa zdržiavala v byte žalovanej dobrovoľne do 11.10.2010, kedysa po vzájomnej dohode rozhodla, že súhlasí s tým, aby bola umiestnená v domove dôchodcov O. V.
O.. V období, keď sa žalobkyňa zdržiavala u žalovanej absolvovala rôzne cesty k svojej kamarátke do
X., a to 8-krát po dobu vždy 1 - 2 týždne a takisto k svojim príbuzným. Žalovaná vzhľadom na svoje

zamestnanie nemala časový priestor, aby sledovala konanie žalobkyne po celý deň, nevie ako trávila
svoj voľný čas a s kým udržiavala kontakty. Zdôraznila, že žiadne peniaze u nej nezostali a preto je
žaloba neopodstatnená.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13C/83/2012 - 160 zo dňa 29.4.2013, ktorým žalobu

zamietol, pretože žalobkyňa v konaní nepredložila konkrétny a nespochybniteľný dôkaz o tom, že
sa peniaze nachádzajú v držbe u žalovanej, vo výpovedi žalobkyne boli nezrovnalosti, na konkrétne
veci sa nepamätala a tvrdenia žalobkyne o tom, že bola zadržiavaná a uzamykaná v byte u žalovanej
preukázané neboli.

Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa, ktorá v odvolaní namietala, že súd účastníkov konania nepoučil

podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p., ďalej nepoučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
neoboznámillistinnédôkazy,ktoréžalobkyňapredložilaspoluspísomnýmvyjadrenímzodňa24.4.2013,
nevyhodnotil správne dôkaz - odpoveď X. B. T.. Q.. zo dňa 5.4.2013. Žalobkyňa tiež poukazovala na to,
že zo správy domova dôchodcov vyplýva, že sa nikdy nesťažovala na služby v domove, naopak bola to
žalovaná a jej manžel, ktorí mali konflikt s týmto zariadením. Súd nezohľadnil podstatnú časť výpovedí

svedkov V. C., F. B., výpovede svedkov T. Q., T. F., T. B. V.yhodnotil jednostranne, pričom svedkyňa T.
Q. sa vyjadrila k obdobiu, keď žalobkyňa u žalovanej nebývala, svedkyňa T. F. vypovedala, že žalobkyňu
stretávala na ulici pred dvoma rokmi, kedy žalobkyňa už bývala v O. a svedkyňa T. B. vedela, na akú
okolnosť má byť vypočutá. Z potvrdenia polície zo dňa 3.11.2008 pritom vyplýva, že svedkovia, ktorí
tvrdili,žesasožalobkyňounemohlistretnúťvčasekeďbývalasožalovanouhovorilipravdu.Zvyjadrenia

domova dôchodcov v K. vyplýva, že mali problém sa s navrhovateľkou skontaktovať, v zariadení vždy
aj v prítomnosti žalobkyne komunikoval len p. O. T. X.. O..

Žalovaná k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a
navrhuje ho potvrdiť. Uviedla, že žalobkyňa súdu predkladala len nepriame dôkazy a nedôveryhodných

svedkov, ktorí neosvedčili žiaden priamy a nespochybniteľný dôkaz o skutočnostiach uvedených v
žalobe. Výpoveď svedkyne V. C. bola ovplyvňovaná. Listiny z X. B. T..Q.. preukazuje len tú skutočnosť,
že žalovaná mala dispozičné právo k účtu žalobkyne, na ktorý jej chodil starobný dôchodok, ktorý
sa celý spolu s doplatkom od žalovanej posielal do zariadenia pre seniorov O.. Svedkov A. Q., T..
F., T.. B. žalobkyňa na pojednávaní spoznala a potvrdila ich výpovede, že sa voľne pohybovala po

meste a bežne sa s nimi roky stretávala, čo vyvrátilo tvrdenie žaloby, že žalovaná žalobkyňu zatvárala
v byte a smela z bytu vychádzať len v sprievode žalovanej. Žalobkyňa si tak mohla peniaze vybrať
v sprievode kohokoľvek, nakoľko aj kozmetická taštička, do ktorej si uložila peniaze potom, čo si
ich vybrala sa nachádza podľa tvrdenia žalovanej u B. C.. Výpovede svedkýň F. B. T. B. C. sú
kontraproduktívne, pretože sa už v minulosti pokúsili zmocniť peňazí žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne,

že je v zlom psychickom stave, a preto si nevie na niektoré veci spomenúť je účelové, pretože v
konaní predložila dôkaz, že je psychicky zdravá, primerane veku. K neuneseniu dôkazného bremena
žalobkyňou, žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo
13/2009 zo dňa 24.02.2009, mala za to, že skutkový stav je potrebné vyhodnotiť v prospech žalovanej.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k.23Co/310/2013-193 zo dňa 4.8.2014 napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu ust. § 126 Občianskeho zákonníka na
danú vec nie je možné aplikovať, pretože vychádzajúc z obsahu žaloby a výsluchu žalobkyne, žalobkyňa
mala záujem so žalovanou uzavrieť príkaznú zmluvu v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka
s tým, že žalovaná ako príkazník mala vykonávať osobnú starostlivosť a spravovať finančnú hotovosť

žalobkyne ako príkazcu. Povinnosťou žalovanej bolo konať podľa príkazov žalobkyne, zmluva nemusela
byť uzatvorená písomne. Z dôvodu, že žalovaná sa prestala o žalobkyňu osobne starať, zmluva
výpoveďou žalovanej zanikla a prichádza do úvahy, že žalovaná by mala vrátiť žalobkyni poskytnuté
peňažné prostriedky ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2, plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol). Súd prvého stupňa vykonané dôkazy riadne nevyhodnotil. Žalobkyňa totiž nikdy netvrdila, že

disponuje jednoznačným dôkazom, že peniaze odovzdala žalovanej, vždy poukazovala len na to, že
existuje viacero nepriamych dôkazov o poskytnutí peňazí žalovanej. V danom prípade ide o vzťah matky
s dcérou, preto je úplne normálne a bežné, že takéto osoby si vzájomne dôverujú a písomné zmluvy,
prípadne odovzdanie peňazí si nepotvrdzujú, preto neexistencia len písomného dokladu o prevzatípeňazí bez ďalšieho nemôže byť hodnotená v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa preukázala, že na
účet do X. B. T..Q.. č.ú. Q., s názvom A. A. bolo dňa 15.6.2010 vložených v hotovosti 59.753,24 eur,
preukázala, že z účtu dňa 15.7.2010 vybrala 58.800 eur. V tom čase žalobkyňa bývala u žalovanej,

žalobkyňa tvrdila, že peniaze bol s ňou vyberať manžel žalovanej, ktorý bol aj pri odovzdávaní peňazí
žalovanej, čo sa však nepotvrdilo, pretože manžel žalovanej tvrdenia žalobkyne poprel (výpoveď
manžela žalovanej nemožno však považovať za vierohodnú, keďže táto osoba má rovnaký záujem na
výsledku sporu ako žalovaná). Navyše žalovaná už vo vyjadrení k doručenej žalobe, pred vypočutím
jej manžela ako svedka uvádzala, že jej manžel nič nevie o tom, že by mal byť prítomný pri vyberaní

a odovzdávaní peňazí a tvrdenie žalobkyne v tomto smere nie je pravdivé. Vo veci vedenej pod sp.
zn. 17C 237/2007 sa žalobkyňa domáhala vydania 1.820.000 Sk, t. j. 60.412,93 eura (išlo o tie isté
peniaze z predaja bytu) od svojej vnučky F. B., ktorá je dcérou druhej dcéry žalobkyne, B. C., a táto je
sestrou žalovanej v tomto prípade, L. O.. V tejto veci žalobkyňa rovnako tvrdila, že peniaze odovzdala
vnučke z dôvodu, že jej sľúbila spolu so svojou matkou (dcérou žalobkyne), že sa budú o ňu osobne
starať. Žalobkyňu však umiestnili v domove dôchodcov v K., tým ich záujem o žalobkyňu skončil,

preto sa domáhala vrátenia peňazí. F. B. poskytnuté peniaze dala na účet do banky, vo vyjadrení k
žalobe nepopierala, že peniaze dostala, ale odmietla dobrovoľne peniaze vydať a bránila sa tým, že
žalobkyňa od polovice roku 2008 býva u svojej dcéry L. O. a má pochybnosti o tom, či ide o skutočnú
vôľu žalobkyne vrátiť peniaze vzhľadom k vyjadreniu žalobkyne, aby naďalej spravovala jej peniaze a k
pripojeným listom. K vyjadreniu pripojila list žalobkyne z 6.11.2007, kde žalobkyňa žiada svoju dcéru B.

C. o poskytnutie polovice kúpnej ceny za predaný byt pre dcéru L. O., list právnej zástupkyne žalobkyne
zodňa29.4.2008spodobnýmobsahomalistL.O.zodňa10.12.2007,adresovanýsestreB.C.,vktorom
L. O. podozrieva sestru, že matku obrala o celý majetok, tvrdí, že sestra dobre pozná matkinu demenciu,
ktorú má z nadmerného alkoholizmu, takže jej dala podpísať čo chcela, lebo mama sa nepamätá, čo
podpisovala. Ďalej v liste uvádza, že nepozná dôvod, prečo ju sestra okradla o dedičstvo po mame a

žiada ju, aby jej dala polovicu peňazí. F. B. peniaze po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorý ju zaviazal
na vrátenie peňazí, počas odvolacieho konania peniaze žalobkyni napokon vrátila, preto bola žaloba
zobratá späť, rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a konanie vo veci bolo zastavené. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaná vedela konanie žalobkyne ovplyvniť a dosiahnuť vlastný sledovaný cieľ. Žalobkyňa
v rokoch 2008-2010 bývala u žalovanej, 11.10.2010 sa odsťahovala do Domova dôchodcov O. V. O..

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že umiestnenie matky v tomto zariadení vybavovala ona, za pobyt
žalobkyne platila 346 eur z dôchodku žalobkyne, zvyšok do sumy 461,10 eur doplácala z vlastných
prostriedkov, zariadeniu poskytla rovnako z vlastných prostriedkov sponzorský dar vo výške 1.660 eur,
ktorý zaplatila v splátkach. Žalobkyňa napriek tomu, že žalovanej sľúbila, že jej tieto peniaze vráti,
jej ich nikdy nevrátila. Svedkyňa V. C. I. X. vo svojej výpovedi uviedla, že vie o tom, že žalovaná sa

zmocnila žalobkyne, vzala ju k sebe, držala ju u seba. Posledný krát, keď u svedkyne bola žalovaná,
tak jej v aute povedala, že si myslela, že to bude väčšia kôpka peňazí a to bola len taká malá kôpočka
peňazí. Žalovaná vtedy vravela, že sa bude o matku starať, bude ju mať pri sebe a spravovať peniaze
do smrti, ale o dva týždne žalovaná volala, že žalobkyňu vezú do domova dôchodcov. Svedkyňa F..
V. C. vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa jej spomínala v minulosti, že predala svoj byt a stále nemá

peniaze, že peniaze má jej dcéra L., a to z toho dôvodu, že jej sľúbila, že sa bude o ňu starať. Žalobkyňa
jej tiež uviedla, že peniaze pýtala naspäť, ale žalovaná uviedla, že peniaze nemá. Je pravdou, že
žalobkyňa tiež tvrdila, že žalovaná ju doma zatvárala a obmedzovala v styku s inými osobami, čím chcela
preukázať to, že s nikým iným (okrem žalovanej a jej manžela) sa nestretávala a preto nikomu inému dať
peniaze nemohla, ale skutočnosť, že by žalobkyňa bola zamykaná žalovanou v byte a obmedzovaná

v pohybe preukázaná nebola, lebo vypočuté svedkyne T. Q., T. F. T. T. B. tvrdenie žalobkyne vyvrátili.
Z listov Zariadenia pre seniorov v K. však obmedzovanie komunikácie medzi zariadením a žalobkyňou
zo strany žalovanej vyplýva a je evidentné, že žalovaná nemala záujem na tom, aby dochádzalo
ku komunikácii medzi zariadením v K. a žalobkyňou. Vzhľadom na uvedené konanie žalovanej voči
žalobkyni a vyššie spomenuté ovplyvňovanie žalobkyne žalovanou ostáva preto otázne, či je reálne,

aby žalovaná ponechala bez povšimnutia odchod žalobkyne z domácnosti žalovanej do banky a výber
peňazí žalobkyňou z banky. Odvolací súd súdu prvého stupňa v ďalšom konaní uložil opätovne vypočuť
žalovanú a zisťovať, kedy sa dozvedela, že žalobkyňa nemá na účte peniaze z predaja bytu; hneď
potom, keď sa dozvedela, že žalobkyňa nemá peniaze z predaja bytu, čo podnikla pre to, aby zistila, kde
sa peniaze nachádzajú, či podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa; ak nič nepodnikla, ako

môže vysvetliť svoje horlivé konanie získať polovicu peňažných prostriedkov z predaja bytu, v čase,
keď žalobkyňa viedla spor s F. B. (vo výpovedi uviedla, že listy písala aj za žalobkyňu, ktorá ich len
podpisovala) a toho času ju nezaujíma, kde sú peniaze (spôsob konania žalovanej v minulosti vyplýval z
pripojeného spisu 17C 237/2007); nech vysvetlí, prečo bolo platené za pobyt v Zariadení pre seniorov vK., keď tam žalobkyňa nebývala; prečo uzavrela zmluvu práve na jeseň 2010 so Zariadením sociálnych
služieb O., vo výpovedi na pojednávaní 15.10.2012, uviedla, že pobyt žalobkyne v O. stál 461,10 eur
mesačne, 346 eur sa platil z dôchodku žalobkyne a zvyšok platila žalovaná, vrátane sponzorského daru

vo výške 1.660 eur. Súd mal ďalej zisťovať, či si žalovaná uplatnila uvedenú sumu od žalobkyne, keďže
táto jej sľúbila, že jej všetko preplatí. Nech žalovaná vysvetlí, ako mohla uzavrieť zmluvu s Domovom
dôchodcov v O., keď vedela, že dôchodok žalobkyne nepostačuje na platenie zariadenia. Prečo po
určitom čase prestala doplácať za pobyt v zariadení, keď sa na to v zmluve zaviazala, či je evidovaný
nedoplatok voči žalovanej (žalobkyni) v zariadení v O., kto ho bude platiť. Keďže žalobkyňa namieta, že

by žalovaná spolu s manželom disponovali príjmami, ktoré by im umožňovali platiť za pobyt v O. (vrátane
sponzorského daru), odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie aj na preukázanie
príjmov žalovanej, na preukázanie skutočnosti, z akých peňazí chcela platiť za zariadenie v O., prečo
klamala, keď uviedla, že nemala dispozičné právo k matkinmu účtu, na ktorý bol poukazovaný dôchodok,
ale na tomto účte boli uložené aj peniaze z predaja bytu a zisťovať od žalovanej aj ďalšie skutočnosti
potrebné pre prijatie záveru vo veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, výsluchom svedkov P. O., B. C., B.. F. B.,
T. F., V. C., T. Q., T. F., T. B.H., V. O., F.. V. C., Z. F., oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to
najmä: výpisom z účtu žalobkyne v X. B. T..Q.. Č.. Ú.. XXXXXXXX, výzvou na vydanie sumy 58.800
eur - advokátska výzva zo dňa 3.7.2012, potvrdením Q. X. zo dňa 26.6.2012, potvrdením Zariadenia

sociálnych služieb O., Z.. H.. O. zo dňa 22.6.2012, listom žalovanej adresovanej žalobkyni zo dňa
10.5.2011, písomnou žiadosťou zo dňa 19.4.2011, listom žalobkyne zo dňa 21.4.2011, prehlásením
žalobkyne zo dňa 1.7.2008, potvrdením Zariadenia sociálnych služieb O., Z..H.. zo dňa 22.10.2012,
Darovacou zmluvou zo dňa 8.10.2010, Zmluvou č. 20/DD/2010 o poskytovaní sociálnej služby, dohodou
o platbe do DD O. V. O. zo dňa 8.10.2010, sťažnosťou na postup policajtov zo dňa 24.9.2008, listom

zo dňa 23.5.2008, listom zo dňa 6.11.2007, listom L. O. zo dňa 10.12.2007, prehlásením zo dňa
8.1.2007, listom F. B. adresovaného žalobkyni zo dňa 26.11.2008, listom podpísaným A. A., napísanom
na počítači, bez uvedenia dátumu, správou X. B., T..Q.. zo dňa 6.4.2013, výpisom z účtu žalobkyne
v X. B. T..Q.. Č.. Ú.. XXXXXXXX za obdobie od 1.1.2009 do 5.3.2012, lekárskou správou F.. A. X.
zo dňa 11.4.2013, rozhodnutím o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

Domova dôchodcov v K. zo dňa 11.10.2007, Zmluvou o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 25.6.2009,
potvrdením Zariadenia pre seniorov v K. zo dňa 29.10.2012, vyjadrením Zariadenia pre seniorov v K.
zo dňa 18.4.2013, správou Zariadenia pre seniorov v K. zo dňa 24.10.2008, listom B. C. adresovaným
žalovanej zo dňa 12.6.2008, potvrdením OO PZ v Trnave zo dňa 3.11.2008, vyjadrením X.. Z. F. zo
dňa 14.12.2009, vyjadrením X.. Z. F. I.o dňa 29.9.2010, listom Zariadenia pre seniorov v K. zo dňa

28.9.2010, prehľadom úhrad za sociálne služby v zariadení O. Z.. H.., ku dňu 22.3.2010, listom F. B.
zo dňa 16.12.2008 adresovaným žalobkyni, listom F. B. zo dňa 8.1.2009 adresovaným žalobkyni, listom
F. B. zo dňa 2.3.2009 adresovaným žalobkyni, listom B. C. zo dňa 18.12.2007, výzvou na vydanie
peňazí advokátky P.. T. Č. zo dňa 29.4.2008, odpoveďou B. C. zo dňa 5.5.2008, listom B. C. zo dňa
8.7.2008 adresovanom žalovanej, oznámením O. Z..H.. zo dňa 10.6.2013, lekárskou správou F.. F. G.

zo dňa 16.8.2007, lustráciami v Q. X., správou Q. X., pobočka K. zo dňa 12.12.2014, oznámením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.12.2014, správou Daňového úradu Trnava zo dňa
16.12.2014, daňovým priznaním žalovanej k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, za rok 2011,
za rok 2010, za rok 2009 a za rok 2008, listom žalobkyne zo dňa 21.4.2011, potvrdením F. G. Q. V. B.
zo dňa 3.2.2015, výpisom z LV. č. XXXX pre kat. úz. Š. B., listinnými dokladmi zaslanými Katastrálnym

odborom Okresného úradu Banská Š., lekárskou správou F.. A. X. zo dňa 26.2.2015, potvrdenkami
Domova dôchodcov, K.. V. X, K. o vykonaných úhradách, správou O. Z.. H.. zo dňa 24.3.2015, listom
žalovanej Oznam zo dňa 5.11.2013, listom žalovanej Výpoveď zmluvy č. 20/DD/2010 zo dňa 25.9.2013,
listom žalovanej Žiadosť zo dňa 16.5.2013, Odpoveďou zo dňa 14.5.2013, výpismi pohybov na účte
žalobkyne ohľadom sociálnych služieb v zariadení O. Z.. H.. ku dňu 31.5.2015, potvrdením O. Z.. H..

zo dňa 10.4.2015, Zmluvou o debetnej platobnej karte zo dňa 3.12.2008, lekárskou správou F.. A. X.
zo dňa 10.4.2015 a zo dňa 27.4.2015, lekárskou správou psychiatričky F.. V. E., zo dňa 24.4.2015,
kópiou občianskeho preukazu žalobkyne, ďalej obsahom pripojených spisov sp. zn. 17C/237/2009,
ČVS: OPR-793/OEK-TT-2008 a ČVS: ORP-1243/OVK-TT-11Kh, ako aj s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že žalovanú, svoju dcéru, žiada zaviazať na vydanie sumy 58.800 eur,
ktorá suma je cenou za predaj 3-izbového bytu žalobkyne na B. XX V. K.. Peniaze z predaja bytu
mala žalobkyňa uložené v banke. Následne jej žalovaná povedala, aby si peniaze z banky vybrala, žejej ich bude spravovať. Žalobkyňa z banky vybrala predmetnú sumu a peniaze v hotovosti odovzdala
žalovanej, v byte žalovanej, kde bol prítomný aj jej manžel P. O.. Žalobkyňa mala peniaze v hotovosti
pripravené v kabelke. Za prítomnosti žalovanej a jej manžela vložila tieto peniaze aj s kabelkou do

šuflíka v skrini do obývacej steny. Nerobili so žalovanou žiadnu zmluvu, nič si nepodpisovali. Žalovaná
povedala, že ak bude žalobkyňa potrebovať, peniaze jej vždy dá, všetko bude zabezpečovať z týchto
peňazí. Žalobkyňa žalovanej dôverovala jej, preto jej peniaze dala. Žalovaná jej povedala, že aby o
peniaze v banke neprišla, tak jej ich bude spravovať, čomu žalobkyňa uverila. Žalobkyňa na Vianoce
povedala žalovanej, aby kúpila z týchto peňazí darček pre pravnuka, ktorý mohol mať vtedy 16-17 rokov.

Žalovanávtedykúpilasvojmuvnukovinotebook.Žalovanážalobkyniplatiladourčitéhoobdobiaúhraduv
zariadení kde žalobkyňa žije, nevie presne dokedy, teraz to platí už druhá dcéra B.. Žalobkyňa žalovanej
povedala, že peniaze si chce od nej zobrať a uložiť si ich na knižku. Žalovaná jej doteraz tieto peniaze
nedala. Žalovaná za žalobkyňou nechodí do zariadenia, kde žalobkyňa žije už dlhšiu dobu. Žalobkyňa
bola žalovanú žiadať o vrátenie peňazí v jej byte, bol pritom prítomný aj manžel žalovanej. Potom, čo
žalobkyňa predala svoj byt, najprv bývala asi rok v domove dôchodcov v K., potom bývala určitú dobu u

žalovanej a neskôr jej žalovaná vybavila pobyt v terajšom zariadení v O.. V čase, keď žalobkyňa vybrala
peniaze z banky, bývala u žalovanej. Žalobkyňa do X. B. V. K. išla vybrať peniaze s manželom žalovanej.
Keď si išla pýtať peniaze od žalovanej, viezla ju k nej z O. dcéra B. a bola pri tom keď si peniaze od
žalovanej pýtala. Žalobkyňa tvrdila, že v byte žalovanej pokiaľ tam bývala, bola zamknutá, kým neprišiel
niekto z rodiny. Manžel žalovanej jej vždy prišiel dať obed, odišiel do práce, do 18.00 hod. potom bola

v byte sama, kým prišiel manžel žalovanej z práce. Pokiaľ ide o trestné oznámenie zo dňa 24.9.2008,
vo veci nebolo začaté trestné stíhanie, keďže žalobkyňa pri konfrontácii uviedla, že súhlasí s tým, aby
finančné prostriedky naďalej spravovala vnučka F. B.. Peniaze z predaja bytu dala F. B., lebo chcela,
aby jej peniaze spravovala. Peniaze z predaja chcela rozdeliť. Vnučka F. má teraz už opätovne jej plnú
dôveru. Predmetné peniaze potom vybrala z banky, prišla s nimi k žalovanej, jej manžel ju viezol na

svojom aute. Keď prišla s peniazmi do bytu žalovanej, povedala jej, že tu sú peniaze v kabelke, bola to
kabelka, ktorá bola nejako ozdobená, peniaze dala do zásuvky v sekretári. Ona osobne tieto peniaze
chytila a vložila do tejto zásuvky v sekretári. Naposledy bola u pani C., keď ju tam viezla žalovaná.
Rozprávala sa s pani C. H. tom, že jej žalovaná zobrala peniaze.

Žalobkyňa uviedla, že peniaze zverila vnučke F. B., pretože chcela, aby jej peniaze spravovala,
čo bolo v konaní preukázané svedeckou výpoveďou F. B., čestným vyhlásením navrhovateľky zo
dňa 19.10.2007, ako aj pripojeným spisom ORPZ v Trnave ČVS:ORP-793/OEK-TT-2008Ls, najmä
vykonanou konfrontáciou medzi žalobkyňou a svedkyňou, ako aj spisom tunajšieho súdu č. k.
17C/237/2009. Z pripojených spisov vyplýva, že kúpna cena z predaja bytu vo výške 1.820.000 Sk, t.

j. 60.412,93 eura, bola vložená na účet žalobkyne vedený v R. B. Q., T.. s., pričom časť týchto peňazí
vo výške 10.000 Sk a 40.000 Sk bola vybratá a spotrebovaná žalobkyňou (nákup osobných vecí do
domova dôchodcov K. a p.) a suma vo výške 1.770.000 Sk bola vložená navrhovateľkou na účet F.
B. a následne z dôvodu vyššieho úročenia bola prevedená na účet F. B. V. R. B. Q., T.. Q.., Č.. Ú..:
XXXXXXXXXX/XXXX. Tieto peniaze žalobkyňa zverila vnučke F. B. preto, aby jej peniaze spravovala,

o čom svedčí čestné prehlásenie zo dňa 19.10.2007, aby neboli spory kvôli peniazom medzi dvomi
dcérami. Potom, čo navrhovateľka predala byt, odišla do Domova dôchodcov na K.. V. V. K., v ktorom
zariadení bola od 9. 10. 2007. Dôchodok, ktorý bol navrhovateľke vyplácaný postačoval v plnom rozsahu
na úhradu pobytu v tomto domove a tiež na krytie jej bežných potrieb. Navrhovateľka sa v domove
od januára 2008 do decembra 2009 prevažne nezdržovala a od januára 2009 do septembra 2010 sa

v tomto zariadení nezdržiavala vôbec, ale bola u L. O.. Už koncom roka 2007 sa začala odporkyňa
domáhať peňazí z predaja bytu „ako dedičstva po mame.“ V liste zo dňa 10.12.2007 žiada svoju sestru
B. C., aby jej dala polovičku celého majetku navrhovateľky a vyčíta jej, že ju okradla o dedičstvo. Na
tento list reagovala B. C. listom zo dňa 18.12.2007,v ktorom uviedla, že ich matka ešte žije, môže s
majetkom nakladať ako uzná za vhodné a o dedičstve sa môžu baviť až po jej smrti. Následne žalovaná

ponúkla žalobkyni, aby išla bývať k nej. Žalobkyňa sa nikdy nesťažovala na služby v domove dôchodcov.
Zariadenie neevidovalo žiadnu sťažnosť od žalobkyne, ktorá bola bezproblémová, so spolubývajúcimi
si vychádzala. K žalovanej žalobkyňa išla preto, lebo dcéra jej povedala, že ak bude chcieť, kedykoľvek
sa bude môcť do domova vrátiť. Mesačné úhrady za sociálne služby naďalej platil pán Holub manžel
žalovanej. Dôvodom odchodu z domova dôchodcov bola ponuka zo strany žalovanej a nie nespokojnosť

žalobkyne s týmto zariadením. Na skutočnosť, že žalovaná zobrala žalobkyňu z domova dôchodcov v K.
reagovala B. C. listami zo dňa 12.6.2008, v ktorých vyzýva žalovanú, aby vyrovnala domovu nedoplatok
za mesiac jún 2008. V júni 2008 podala žalobkyňa trestné oznámenie, ktoré koncipovala žalovaná.
Žalobkyňa žalovanej vždy podpísala, čo žalovaná chcela. V konfrontácii so svojou vnučkou žalobkyňauviedla, že chce, aby jej peniaze spravovala vnučka. Keďže trestné konanie vedené na ORPZ v Trnave
ČVS:ORP-793/OEK-TT-2008Ls bolo zastavené, pretože sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné
stíhanie, naviedla žalovaná žalobkyňu na podanie civilnej žaloby č. k. 17C237/2009 proti F. B. o vydanie

peňazí. Okresný súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 17C/237/2009 zo dňa 29.6.2010 zaviazal F. B., aby
navrhovateľke vydala sumu 58.753,24 eur, avšak rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože F. B.
dobrovoľnesumu58.753,24eurvložilanaúčetnavrhovateľkyvhotovostidňa15.6.2010aprespäťvzatie
návrhu odvolací súd konanie zastavil. Žalobkyňa vo svojej výpovedi presne popísala, že potom, ako
jej F. B. vložila dňa 15.6.2010 na jej účet sumu 58.753,24 eur rozhodla sa tieto peniaze vybrať. Na

výber týchto peňazí ju presvedčila žalovaná. Žalobkyňa nemala žiaden dôvod, aby peniaze vybrala,
nepotrebovala ich súrne na konkrétny účel. Žalovaná žalobkyňu presvedčila, že takto bude mať peniaze
po ruke. Vo svojej výpovedi žalobkyňa opakovane popísala, že peniaze z banky vybrala, pričom uviedla,
že do banky ju viezol zať P. O.. V banke vybrala dňa 15. 7. 2010 sumu 58.800 eur, ktorú vložila do
taštičky, ktorá bola zdobená. Popísala, čo urobila po príchode domov do bytu žalovanej, ktorá bola
v byte, ako odovzdala peniaze žalovanej a taktiež, že peniaze boli uložené do zásuvky v sekretári.

To, že navrhovateľka dňa 15.7.2010 vybrala sumu 58.800 eur v hotovosti zo svojho účtu vyplýva z
výpisu z tohto účtu. To že v tejto dobe bývala žalobkyňa len u odporkyne, vyplýva z potvrdenia domova
dôchodcov v K.. Hoci pri odovzdaní peňazí boli prítomní len žalobkyňa, žalovaná a jej manžel, ktorí
uvedenú skutočnosť popierajú, tvrdenie žalobkyne nepriamo preukazujú svedecké výpovede 2 svedkov.
Svedkyňa V. C. jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdila, že žalobkyňa jej povedala, že sa súdila s

vnučkou o peniaze, že táto jej peniaze poslala na jej účet a že ona tieto peniaze vybrala a dala ich
L.. Táto svedkyňa vypovedala, že sama odporkyňa sa jej zdôverila, že „ teta V., ja som myslela, že to
bude taká väčšia kôpka a to bola taká malá kôpočka peňazí“. Žalovaná sa pred svedkyňou vyjadrila, že
sa bude o žalobkyňu starať a bude ju mať pri sebe a bude spravovať peniaze do smrti. Keď svedkyňa
vyzvala žalovanú, aby žalobkyni vrátila peniaze, táto jej zložila telefón. Keď v krátkom čase potom

viezla žalovaná žalobkyňu do domova, nechcela povedať svedkyni, kam konkrétne žalobkyňu vezie,
na jej otázku odpovedala len „inkognito, inkognito.“ Z výpovede svedkyne F. B. vyplýva, že tato bola
poverená, aby žalobkyni peniaze spravovala, avšak potom ako si ju žalovaná vzala k sebe, začali chodiť
listy, aby vrátila peniaze, chcela sa so žalobkyňou porozprávať, keď zazvonila u žalovanej v byte nikto
neotváral. Volala aj políciu dňa 3.11.2008. Následne žalobkyňu našla až v domove O. V. O. a navštevuje

ju. So žalobkyňou išla za žalovanou do obchodu na Š. R. V. K., kde pracuje, aby jej vydala peniaze.
Žalovaná najprv povedala, že nemá peniaze a následne vyhlásila, „že si musí zrátať všetky náklady
spojené s pobytom starej matky u nich a dohodli sa, že peniaze vráti nasledujúci pondelok, následne už
žalovaná telefóny nezdvíhala a keď svedkyňa išla za ňou do obchodu povedala, že žiadne peniaze nedá.
Žalobkyňa uviedla, že dva mesiace potom, čo peniaze odovzdala žalovanej odišla do domova O. V. O.,

peniaze so sebou nevzala, pretože by ich nemala kde mať, žalovaná za ňou istý čas chodila, potom,
čo sa žalobkyňa začala zaujímať o peniaze, prestala ju navštevovať. Výpoveď žalovanej, že žalobkyňu
prijala do svojej domácnosti na jej žiadosť, pretože sa jej v domove dôchodcov nepáčilo, že žalobkyňa
chcela ísť do domova dôchodcov v O., že nemohla disponovať s účtom žalobkyne v banke, že nemá
vedomosť o tom, že žalobkyňa vybrala zo svojho účtu žalovanú sumu je podľa žalobkyne nepravdivá. Z

potvrdeniaX.B.,T..Q..vyplýva,žežalobkyňamalazriadenývtejtobankeosobnýúčetč.16113675/6500,
pričom spoludisponentom bola do 5.3.2012 aj odporkyňa. Mesačné výpisy chodili žalobkyni na adresu
žalovanej, a to aj potom, čo bola umiestnená v zariadení O. V. O.. Z potvrdenia banky vyplýva, že dňa
13.7.2010 teda dva dni pred výberom žalovanej sumy bol zriadený trvalý príkaz žalobkyňou na 340 eur
v prospech účtu 10049385/6500 s účinnosťou od 22.7.2010, ako aj skutočnosť, že k účtu boli zriadené

platobné karty na meno žalobkyne. Žalovaná teda klamala, ak tvrdila, že nemalá dispozičné právo k účtu
žalobkyne a taktiež musela poznať stav tohto účtu, pretože na jej adresu boli doručované výpisy z banky.
Žalovaná nehovorí pravdu, ak tvrdí, že z domova dôchodcov v K. žalobkyňa odišla preto, že sa jej tam
nepáčilo. Žalovaná sama pri svojom výsluchu dňa 29.10.2008 na polícii uviedla, že ponúkla mame, aby
išla bývať k nej, kým sa cela záležitosť s bytom nevybaví. Zo správy z domova dôchodcov K. tiež vyplýva,

že žalobkyňa sa nikdy nesťažovala na služby v domove dôchodcov. Zariadenie neevidovalo žiadnu
sťažnosť od žalobkyne, ktorá bola bezproblémová. Naopak bola to žalovaná a jej manžel, ktorí mali
konflikt s týmto zariadením. Platby za pobyt si neplatila žalobkyňa sama, ale ich za žalovanú uhrádzal
osobne P. O.. Zariadenie malo problém skontaktovať sa so žalobkyňou, potom, čo si ju žalovaná vzala k
sebe. V zariadení vždy aj v prítomnosti pani Košíkovej komunikoval len pán O. alebo pani O.. Sťažnosť

na predmetné zariadenie a problémy s ním mala samotná žalovaná a nie žalobkyňa, a to až potom, čo si
žalobkyňu vzala k sebe na byt. Poverená pracovníčka domova nikdy nehovorila priamo so žalobkyňou,
mala problém sa s ňou skontaktovať a všetko za ňu riešila žalovaná alebo jej manžel. Zo zmluvy č.
20/DD/2010 zo dňa 8.10.2010 o poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov uzavretej medziO., Z.. H.., žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že dňom 11.10.2010 sa zaväzuje poskytovateľ sociálnej
služby poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov O. O. za cenu 461,10 eur mesačne, z ktorej
sumy 346,20 eur zaplatí prijímateľ sociálnej služby a príbuzný zaplatí časť úhrady vo výške 114,90 eur.

Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zo zmluvy nevyplývajú skutočnosti uvedené žalovanou, že ako
sa bude zvyšovať dôchodok prijímateľa, tak sa bude postupne znižovať doplatok príbuzného ani to, že
tento doplatok bude platiť žalovaná iba do určitej doby a potom si to už bude platiť žalobkyňa sama. Z
prehľadu platieb zariadenia O. vyplýva, že žalovaná má nedoplatok ku dňu 31.3.2013 vo výške 319,77
eur. Manžel žalovanej uviedol, že nevie o tom, že žalobkyňa zverila finančnú hotovosť jeho manželke,

nikdy ju neviezol do banky. Potvrdil výpoveď žalovanej, že prišla bývať k mm, pretože sa jej v domove
dôchodcov nepáčilo. Tvrdil, že platby v domove dôchodcov v Trnave si platila žalobkyňa sama. Potvrdil,
že asi 8 krát viezol žalobkyňu do Tatier, pretože tam mala kamarátku. Výpoveď tohto svedka je účelová a
nie je dôveryhodná, pretože je manželom žalovanej a jeho tvrdenia odporujú listinným dôkazom. Domov
dôchodcov uvádza, že platby platil priamo tento svedok ako aj ďalšie okolnosti, za ktorých žalobkyňa
opustila domov dôchodcov v K.. Svedkyňa T. Q. nevypovedala o otázke zverenia peňazí, bola vypočutá

len na okolnosť, že žalobkyňu stretala spätne asi 7 rokov, pričom jej výpoveď je irelevantná, pretože
pred siedmimi rokmi bývala žalobkyňa sama v byte na B. R. až do roku 2007. Naviac táto svedkyňa
bola ovplyvňovaná žalovanou, keď jej žalovaná pred pojednávaním hovorila, na akú okolnosť má byť
vypočutá. Svedkyňa T. F. sa taktiež rozprávala so žalovanou o predmetnom konaní, aby išla svedčiť že
videla žalobkyňu chodiť po ulici. Svedkyňa T. B. nevypovedala k veci samotnej, vedela, na akú okolnosť

má byť vypočutá. Žalobkyňa potvrdila, že sa so svedkyňou stretla na ulici, pred obchodom alebo na
cintoríne a že sa rozprávali len o bežných veciach. Svedok V. O., švagor žalovanej, navštevoval ju v jej
byte, tvrdil, že žalobkyňa sa mu nesťažovala a stretávali sa aj na ulici. Svedkyňa B. C. vyslovila názor,
že žalovaná si vzala matku k sebe len z dôvodu, aby sa dostala k jej peniazom. Potvrdila, že žalobkyňa
jej povedala, že peniaze zostali u žalovanej. Žalobkyňa svedkyni povedala, že do banky ju viezol manžel

žalovanej a popísala okolnosti ako peniaze vyložila v byte žalovanej z kabelky a tieto uložili do zásuvky
v obývačke. Na požiadanie žalobkyne bola potom viackrát spolu s ňou žiadať žalovanú, aby vrátila
peniaze, ale neúspešne. Potvrdila, že o skutočnosti, že peniaze žalobkyne má žalovaná, sa dozvedela
od svedkyne V. C., ktorá sa o tom dozvedela od žalobkyne, ale aj od žalovanej pri návšteve u nich.
Svedok T. F. vnuk odporkyne potvrdil, že dostal na Vianoce laptop, avšak nevie, že by bol kupovaný

z peňazí prababičky, pretože ho dostal ako dar od starých rodičov. Svedkyňa F. B. vnučka žalobkyne
uviedla, že počas pobytu žalobkyne u žalovanej sa k nej nemohla dostať, dokonca aj kyticu k 70.
narodeninám jej musela nechať u susedy. K listu, ktorý napísala žalobkyni dňa 26.11.2008 uviedla, že
zámerne napísala text listu v tom zmysle, že peniaze, ktorej jej zverila babka považuje za dar s tým
úmyslom, aby toto vysvetlila pani O. a chcela tým zamedziť, aby si pani O. stále pýtala tieto peniaze

pre seba, pritom do dnešného dňa opatruje veci žalobkyne. Svedkyňa tiež poslala žalobkyni listy, v
čase keď bývala u žalovanej, na ktoré nedostala odpoveď. Z ich obsahu je zrejmé, že sa nemôže so
žalobkyňou stretnúť, nemôže sa jej ani dovolať ani s ňou osobne hovoriť, píše, že chce dať opraviť
pomník, pýta sa či žalobkyňa nepotrebuje peniaze na lieky alebo oblečenie a taktiež nechápe, prečo
si drží lôžko v domove dôchodcov v K., keď dlhodobo býva u žalovanej. Svedkyňa F.. V.J. C., svatka

žalobkyne potvrdila, že žalobkyňa sa jej už v roku 2011 zdôverila, že predala byt a že stále nemá peniaze
z predaja bytu, ktoré má jej druhá dcéra L., z toho dôvodu, že jej sľúbila, že sa o ňu bude starať.
Taktiež svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa si bola peniaze od žalovanej pýtať, ale že ona jej povedala,
že peniaze nemá. Žalobkyňa bola utrápená a bezradná, pretože peniaze chcela použiť na pomník a
kúpeľnú liečbu. Svedkyňa tiež potvrdila, že žalobkyňa by chcela peniaze rozdeliť. K listom, ktoré boli

predložené v konaní žalobkyňa uviedla, že hoci list zo 6.11.2007 písala vlastnou rukou sama žalovaná,
píše ho v prvej osobe menom žalobkyne tak, ako by ho písala sama žalobkyňa. V liste vyzýva B. C.,
aby peniaze, ktoré získala predajom bytu, na ktorý bola poverená, rozdelila na dve čiastky s tým, že
jednu polovicu si má ponechať B. a druhú má okamžite poslať žalovanej na účet jej manžela. List zo dňa
10.12.2007 písala sama žalovaná už vo svojom mene, je adresovaný B. C.. V liste sa žalovaná domáha

vydania dedičstva po svojej ešte žijúcej matke. Listy teda nie sú adresované F. B. a vyplýva z nich zrejmá
snaha žalovanej dostať sa k peniazom z predaja bytu. Na uvedené listy reagovala B. C. tak, že uvedené
peniaze zverila žalobkyňa tretej osobe a o dedičstve sa môže sa môže so žalovanou baviť až po smrti
žalobkyne. Následne boli aj v roku 2008 zasielané výzvy na vrátenie peňazí z predaja bytu, ktoré sú
adresované B. C. T. Z. F. B. (ktorá peniaze spravovala na základe poverenia žalobkyne) peniaze majú

byť poslané nie na účet žalobkyne, ktorá mala v tom čase zriadený vlastný účet, ale na účet manžela
žalovanej. B. vyzvala žalovanú, aby uhradila nedoplatok v domove dôchodcov, tiež žalovaná uviedla,
že má podozrenie, že si vzala žalobkyňu k sebe z domova dôchodcov, aby sa dostala k peniazom z
predaja jej bytu. Pokiaľ ide tvrdenia žalovanej, že voči F. B. T. B. C. sa viedlo policajné vyšetrovanie,žalobkyňa poukázala na to, že voči nim nikdy nebolo v tejto súvislosti vznesené obvinenie. Polícia začala
vyšetrovanie vo veci, konanie bolo zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok pre ktorý
je vedené trestné stíhanie. Predaj bytu sa realizoval so súhlasom žalobkyne, bola prítomná pri jeho

vypratávaní, peniaze z predaja bytu zverila na základe písomného poverenia vnučke F. B. a chcela,
aby jej táto peniaze naďalej spravovala. F. B. svedomito spravovala peniaze svojej babky, mala na to
poverenie spísané u notára, ktorého spísanie vnučka sama iniciovala, majetok žalobkyne sa zväčšil,
pretože peniaze boli úročené. Znalec pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa
bola vtedy orientovaná a netrpela žiadnou osobnostnou patológiou. V tejto dobe však bola žalobkyňa

ubytovaná u žalovanej a bola jednoznačne pod jej vplyvom a konala tak, ako žalovaná rozhodla. Teda
listy písané jej menom, písala sama žalovaná, žalobkyňa tieto listiny len podpisovala. Žalobkyňa bola
odkázaná na svoju dcéru, dôverovala jej, bývala u nej. Zo spisu 17C/237/2009 vyplýva, že o odvolaní
splnomocnenia sa F. B. dozvedela až potom, čo jej bola doručená žaloba, snažila sa so žalobkyňou
stretnúť osobne a vec vyriešiť mimosúdne, čo jej nebolo umožnené. Žalobkyňa zdôrazňovala, že potom
čo vybrala finančnú hotovosť zo svojho účtu, túto odovzdala žalovanej v jej byte s tým, aby v prípade

potreby mala tieto peniaze k dispozícii, pretože v tom čase sa domnievala, že sa o ňu žalovaná
bude skutočne starať. Keď bola následne umiestnená v zariadení O., požiadala žalovanú, aby jej
peniaze vydala. Policajné vyšetrovanie potvrdzuje, že svedkyne hovoria na rozdiel od žalovanej pravdu
v tom, že žalobkyňa peniaze zverila vnučke na základe písomného splnomocnenia a táto ich aj riadne
spravovala. Naopak z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1243/1-OVK-TT-2011Kh v ktorom konaní sa

žalobkyňa domáhala peňazí od žalovanej, vyplýva, že uznesením zo dňa 29.6.2012 polícia prerušila
trestné stíhanie, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe, čiže nie preto, ako tvrdila žalovaná, že by nebolo preukázané, že sa skutok stal. Na druhej strane
trestné stíhanie, ktoré žalovaná vyvolala proti F. B. T. B. C. na ORPZ v Trnave ČVS:ORP-793/OEK-
TT-2008Ls bolo zastavené pretože, bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie

začaté. Žalobkyňa teda poukazovala na to, že je jednoznačné, že žalovaná sa už v roku 2007 domáhala
vydania peňazí predaja bytu, v roku 2008 ponúkla žalobkyni, aby išla k nej bývať, žalobkyňa bola v
domove spokojná, nikdy sa na pobyt nesťažovala, v období, keď od júla 2008 do 30.9.2010 bývala u
žalovanej, táto iniciovala trestné oznámenie aj súdne konanie, s cieľom, aby peniaze z predaja bytu boli
poukázané najskôr na účet manžela žalovanej, neskôr na účet žalobkyne, ku ktorému mala žalovaná

dispozičné právo, počas celej doby pobytu žalobkyne u žalovanej, platby za sociálnu službu uhrádzal
manžel žalovanej a komunikácia domova dôchodcov priamo so žalobkyňou nebola možná, dôchodok
žalobkyne v plnom rozsahu postačoval na pokrytie sociálnych služieb a žalobkyňa mala aj na úhradu
svojich osobných potrieb, presne mesiac potom, čo F.. B. poukázala zverené peniaze na účet žalobkyne,
táto ich v hotovosti vybrala, z výpovede 2 svedkov vyplýva, že sama žalovaná potvrdila, že peniaze jej

žalobkyňa odovzdala, 2 mesiace po výbere peňažnej hotovosti je žalobkyňa umiestnená v zariadení
O. V. O., pričom na zaplatenie sociálnej služby v tomto zariadení jej vôbec nepostačuje dôchodok, keď
na doplatenie rozdielu sa zaviazala žalovaná, ktorá zaplatila aj sponzorský dar, z pripojených účtov z
policajného spisu vyplýva, že žalovaná nemala žiadne úspory, zariadenie O. eviduje nedoplatok voči
žalovanej. Žalovaná konala tak, aby sa dostala k peniazom žalobkyne, zobrala žalobkyňu k sebe z

domova dôchodcov a následne vplývala na svoju matku tak, aby dosiahla uvedený cieľ. Potom, čo sa jej
to podarilo po krátkej dobe umiestnila žalobkyňu v Domove v O. hoci jej dôchodok postačoval na úhradu
soc. služieb v tomto zariadení, zaviazala sa doplácať rozdiel tomuto zariadeniu a zaplatiť sponzorský
dar 50.000 Sk, t. j. 1.660 eur a to všetko z dôvodu, že žalovaná mala peniaze žalobkyne, nemusela ju
už mať ubytovanú u seba, zo sumy 58.800 eur mohla doživotne doplácať žalobkyni doplatok domovu

ako aj sponzorský dar. Z výpisu z účtu vedeného v X. B. Č.. Ú..: XXXXXXXX na P. O. vyplýva, že tento
mal za obdobie od 1.7.2010 do 31.3.2012 súčet kreditných operácií 25.834,97 eur, príjmy na účte tvorili
mesačne starobný dôchodok vo výške 469,60 eur, resp. 485 eur, mzda z MTF cca 400 eur a suma 340
eur, ktorá bola poukazovaná na jeho účet z účtu navrhovateľky. Z tohto účtu platil manžel odporkyne
pravidelné mesačné platby a to doplatok Domovu O. vo výšky 461,10 eur, splátku sponzorského daru

vo výške 138,32 eur, splácal úver vo výške 300,44 eur (trvalé platby, životné poistenie, poplatky za byt
a nájomné) mesačne cca 132 eur. Za obdobie od 1.7. 2010 do 31. 3. 2012 je súčet debetných operácií
25.050,38 eur, v ktorej sume sú zahrnuté aj nákupy kartou. Z rozdielu týchto príjmov a výdavkov vyplýva
zostatok 824,31 eur. To znamená, že žalovaná nemala v podstate vlastný príjem na to, aby sa tak
veľkoryso zaviazala na zaplatenie doplatku v novom domove, ako aj na zaplatenie sponzorského daru.

Urobila tak, preto, lebo v tom čase už mala peniaze od žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala tiež na to,
že v dňoch 28.12.2010, 13.07.2011 a 23.02.2012 boli vykonané výbery z jej účtu platobnou kartou, a
to v Trnave, pričom ona v tom čase bola v O. v zariadení O., sama nevie používať platobnú kartu, tátojej podľa uzatvorenej zmluvy o vydaní platobnej karty bola zaslaná na adresu B. X, K., teda na adresu
žalovanej. Tieto výbery preto robila žalovaná.

Žalobkyňa preto žiadala, aby súd žalobe vyhovel na základe toho, že uzavrela ústne so žalovanou
príkaznú zmluvu, podľa ktorej žalovaná ako príkazník sa mala osobne starať o žalobkyňu a spravovať
jej finančnú hotovosť. Z dôvodu, že sa žalovaná prestala o žalobkyňu starať a následne ju umiestnila do
zariadenia O., požadovala žalobkyňa od žalovanej peňažné prostriedky, ktoré jej zobrala, a to titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže dôvod, pre ktorý jej tieto peniaze zverila odpadol. Žalobkyňa

odišla zo zariadenia Domova dôchodcov v K. na podnet žalovanej, bývala u nej 2,5 roka, táto sa o ňu
osobne starala a vyvinula úsilie v tom smere, aby na účet žalobkyne boli vrátené peniaze z predaja bytu.
V priebehu mesiaca potom, čo peniaze boli na účet žalobkyne vložené, žalovaná vplývala na žalobkyňu,
aby peniaze vybrala a zverila jej ich. V tom istom mesiaci bol zriadený trvalý príkaz, aby sa z účtu
žalobkyne poukazovalo 340 eur mesačne v prospech účtu manžela žalovanej so začiatkom splatnosti
od 22.7.2010. Žalovaná v konaní klamala, vypovedala nepravdu a rozpory vo svojich výpovediach

neodstránila. Jednoznačne najprv tvrdila, že k účtu žalobkyne nemala dispozičné právo a taktiež tvrdila,
že nemala vedomosť o tom, že by žalobkyňa vybrala z účtu predmetnú sumu, že nemá vedomosť o tom,
kedy žalobkyňa peniaze vybrala z banky. Až pod ťarchou dôkazov zmenila svoju výpoveď a uvádzala,
že sa to dozvedela následne z výpisov, ale aj od samotnej žalobkyne. Žalobkyňa bývala u žalovanej
2,5 roka a do zariadenia O. bola umiestnená potom, čo žalobkyňa vybrala predmetnú sumu zo svojho

účtu a zverila ju žalovanej. Žalovaná umiestnila žalobkyňu do zariadenia O. hoci vedela, že dôchodok
žalobkyne nebude postačovať na úhradu pobytu žalobkyne v tomto zariadení, zaviazala sa, že zaplatí
tomuto zariadeniu sponzorský dar a že bude pravidelne mesačne uhrádzať za žalobkyňu doplatok za
pobyt v tomto zariadení vo výške 114 eur. Vzhľadom na svoju finančnú situáciu to mohla žalovaná urobiť
len preto, že mala k dispozícii peniaze žalobkyne. Žalovaná pôvodne tvrdila, že obe tieto platby zaplatila

ona zo svojich vlastných peňazí, pretože matka nechcela vybrať peniaze z banky a že jej matka doteraz
tieto peniaze nevrátila, hoci jej sľúbila, že jej to vyúčtuje. Následne svoju výpoveď zmenila, tvrdila, že
jej nerobilo problém doplácať zriadeniu O., a to aj napriek tomu, že v tom čase boli úverovo zaťažení,
pretože v ich rodine sa nepije a nefajčí. Žalovaná sa však snažila vypovedať zmluvu s týmto zariadením
prenedostatokfin.prostriedkov,čojenelogické,keďjejfin.situáciavčase,keďchcelazmluvuvypovedať

bola určite lepšia ako v čase, keď túto zmluvu v 10/2010 uzatvárala. Žalovaná v tomto rozhodnom období
podľa daň. priznania nemala žiadny príjem, dokonca vykazovala stratu v takej výške, že si nemohla
uplatniťzníženiezákladudanenadaňovníkapodľazákonaodanizpríjmov.Žalovanáuviedla,ženemala
žiadny iný príjem, nemala žiadny iný účet, len podnikateľský, preto jediným príjmom do rodiny bol príjem
jej manžela. V r. 2010 bol na účet manžela žalovanej posielaný starobný dôchodok a mzda, v priemere

v čistom za rok 2010 v sume 855,28 eura, pričom podľa výpisu z účtu manžela žalovanej pravidelné
mesačné výdavky v tomto období predstavovali 683 eur, bola to splátka sponzorského daru, doplatok v
O., splátka úveru, osobné poistenie, nájomné nebyt. priestoru, kúrenie, TV, fond opráv a trvalá platba
vo výške 9 eur. Rozdiel, ktorý zostával bol 172 eur mesačne, avšak v uvedenom období teda za 10/2010
- 12/2010, boli vykonané nákupy v metre vo výške 702 eur, čo je v prepočte na mesiac 234 eur, čo už

presahuje príjem žalovanej. V týchto výdavkoch nie sú zahrnuté výdavky na pohonné hmoty , ošatenie,
stravu a iné bežné výdavky. Z kolaudačného rozhodnutia staveb. úradu Š. B. z 5.10.2011 vyplýva,
že bolo skolaudované užívanie rekreačného domu v kat. úz. Š. B.. Je otázka, z čoho a z akých fin.
zdrojov postavila žalovaná aj so svojim manželom tento rekreačný dom, keď tvrdí, že okrem príjmu
jej manžela nemala žiadny iný príjem a z výpisu účtu jej manžela nevyplývajú položky, ktoré by mohli

preukazovať financovanie tejto stavby. Žalovaná sa k svojim majetkovým pomerom odmietla vyjadriť s
odôvodnením, že je to jej súkromná záležitosť, tvrdila, že nehnut. boli nadobudnuté v r. 1999, keď ešte
žila svokra a že na tejto chatke neprebiehala rekonštrukcia, že sa len udržiavala, avšak z pripojeného
kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavebné povolenie na novostavbu bolo vydané v r. 2002 a že
táto stavba bola skolaudovaná až v r. 2011, teda v období, keď žalovaná už mala k dispozícii peňažné

prostriedky na jej dokončenie. Rok po podaní žaloby podal manžel žalovanej žalobu o zrušenie BSM
za trvania manželstva, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2013. Bezprostredne
po doručení rozsudku Krajského súdu v Trnave v tejto veci, uzatvorila žalovaná dohodu o vyporiadaní
zrušeného BSM, v ktorej dohode celý vypriadavaný majetok teda aj nehnuteľnosti v Š.C. B. a byt v K.
nadobudol manžel žalovanej bez povinnosti výplaty fin. náhrady žalovanej. Žalovaná sa teda zbavila

všetkého majetku, aby pre prípad, že by žalobkyňa bola úspešná, nemohla sa domôcť reálne svojho
práva. Z predloženej zmluvy o debetnej karte vyplýva, že tak výpisy z účtu žalobkyne, ako aj platobné
karty s PIN-kódom boli zaslané na korešpondenčnú adresu - adresu trvalého pobytu žalovanej na B. X,
K.. Žalobkyňa tvrdí, že platobnú kartu nepoužívala, lebo to nevedela, naviac, druhá platobná karta bolavydaná15.12.2011,kedyžalobkyňaužalovanejnebývalaasamažalovanátvrdila,ženemalakdispozícii
tieto platobné karty, avšak v Trnave boli uskutočňované výbery kartami v období, keď bola žalobkyňa v
zariadení O., O.. Výpoveďami dvoch svedkýň bolo preukázané, že samotná žalovaná priznala, že má

žalovanú sumu, že jej táto bola zverená, keď z výpovede svedkyne C. vyplýva, že žalovaná uviedla, že
to bola malá kôpočka peňazí a taktiež z výpovede svedkyne F. B. vyplýva, že žalovaná uviedla, že vydá
peniaze žalobkyni potom, čo si zúčtuje náklady, ktoré s ňou mala. Z celej časovej súvislosti a postupnosti
krokov vyplýva premyslené konanie žalovanej dostať sa k peniazom žalobkyne. V čase keď žalovaná
uzatvárala zmluvu so zariadením O., mala podstatne vyššie výdavky ako má teraz, resp. ako mala v r.

2014, kedy sa snažila vypovedať túto zmluvu, keď už nemusela splácať úver vo výške 300 eur, ktorý
bol splatený v r. 2014 ani sponzorský dar.

Žalovaná v konaní uviedla, že nikdy žiadne peniaze od žalobkyne neprevzala. Žalobkyňa predala svoj
byt a bývala u nej približne od roku 2008 do roku 2011, žalovaná od nej nikdy nič nežiadala. Zariaďovala
umiestnenie svojej matky v zariadení v O., pretože žalobkyni sa už nepáčilo v domove na K.. V. V.

K.. V zariadení v Hlohovci si žalobkyňa platila 346 eur z dôchodku a zvyšok do sumy 461,10 eur
doplácala žalovaná. Platilo sa aj sponzorské 50.000,- Sk, t. k. 1.660 eur, ktoré žalovaná zaplatila na
splátky z vlastných peňazí, pretože matka nechcela vybrať peniaze z banky, povedala jej, že jej všetko
vyúčtuje. Doteraz jej matka peniaze, ktoré za ňu žalovaná zaplatila v O. nevrátila. Žalovaná uviedla,
že nevie presnú sumu, ktorú dostala jej matka za byt. Matku v O. navštevovali, čo by mohla potvrdiť

jej spolubývajúca a pán J. - riaditeľ zariadenia v O., aj na vrátnici ich videli sedávať spolu s matkou.
Naposledy boli za matkou v apríli 2011. Mali vždy dobrý vzťah. Na Vianoce nevedeli matku prehovoriť,
aby Vianoce trávila u nich, preto boli za ňou na návšteve. Pokiaľ ide o darovanie vecí zo strany žalobkyne
vnukovi žalovanej T. F., tomuto venovali k 18-tim narodeninám notebook, ale kúpili ho za svoje peniaze.
Medzi žalobkyňou a žalovanou bolo všetko v poriadku, kým ju nezačala navštevovať jej dcéra B. C.

T. V. F. B.. Dôchodok chodil žalobkyni na účet v X. B., dala trvalý príkaz, aby celá suma dôchodku
bola poukazovaná z jej účtu na účet manžela žalovanej a z tohto účtu potom išla celá suma vrátane
doplatku na účet domova. Žalobkyňa uviedla, že nemohla disponovať s účtom matky v banke, nemala
na to právo. Výpisy z účtu žalobkyne chodili na adresu bydliska žalovanej, pretože u nich vtedy bývala.
Žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa vybrala zo svojho účtu predmetnú sumu,

ktorú žaluje v tomto konaní. Nevie o tom, že by ďalšia dcéra žalobkyne B., navštevovala svoju matku u
nich v domácnosti. Žalobkyňa nebola v ich byte zamknutá. Chodievala dosť často do X. za kamarátkou
V., kam ju oni vždy odviezli. S touto kamarátkou Vierou sa aj rozprávali, boli u nej aj na káve, chvíľu
sa u nej zdržali. Žalobkyňa bola zavezená ku svojej kamarátke do X. aj v roku 2010 cez leto, predtým,
než odišla do zariadenia O.. V X. B.ola asi 8-krát, bola tam viac dní, aj tam prespala. Viackrát sa stalo,

že žalobkyňa prišla za žalovanou do práce, do obchodu na Štefánikovej ulici v K., v doprovode dcéry
B.y a pýtala si tieto peniaze. Žalovaná žalobkyni povedala, aj pred B., že jej peniaze nemá, teda jej
ich nemôže vydať. Dcéra B., F. B., bola tiež za žalovanou a chcela, aby žalovaná dala babke peniaze.
Žalovaná jej povedala, že žiadne babkine peniaze nemá.

Ďalej žalovaná uviedla, že listy predložené v konaní boli písané alebo diktované žalobkyňou v roku
2007 - 2008 potom, čo F. B. odmietla žalobkyni vrátiť peniaze z predaja bytu, ktoré jej zverila. V r. 2008
bolo na podnet žalobkyne vedené policajné vyšetrovanie, neskôr súdne konanie proti B. C. T. F. B. z
dôvodu, že bez vedomia žalobkyne predali jej byt, jej veci si zobrali, alebo vyhodili a peniaze previedli
z účtu navrhovateľky na svoj účet, ku ktorému žalobkyňa nemala prístup. Podania žalobkyne z tohto

obdobia dokazujú, že peniaze zobrala F. B. proti vôli žalobkyne. Žalovaná preto poukazovala na to, že
B. C. T. F. B. nie sú v tomto konaní dôveryhodné svedkyne. F. B. listom zo dňa 26.11.2008 jednoznačne
preukázala svoj úmysel, nechať si peniaze pre seba, keď píše, že ona peniaze žalobkyni nespravuje,
žalobkyňa jej ich dala, sú to jej peniaze. Pôvodne chcela žalobkyňa v tom čase peniaze rozdeliť medzi
obe dcéry, ale F. B. sa rozhodla, že všetky peniaze patria jej, pod ťarchou dôkazov však musela peniaze

vrátiť. B. C. T. F. B. teraz ako svedkyne obviňujú žalovanú z toho, čoho sa samé už raz preukázateľne
dopustili. Žalovaná sa po prehlásení žalobkyne z 8.1.2007 právom pýtala, kde sú mamine peniaze a
polovicu, v súlade s prehlásením matky, si pýtala. Z listu zo dňa 6.11.2007 vyplýva, že žalobkyňa, ktorej
podpis je pod textom, žiada B. C., aby polovicu peňazí, ktorých sa zmocnili s F.. B. poslala žalovanej.
Podľa žalovanej platí všeobecná zásada, že na rodinnom majetku sa majú podieľať súrodenci rovnakým

dielom. Z listu zo dňa 10.12.2007, písaného žalovanou vyplýva, že B.. C. T. F.. B. ignorovali žiadosť
žalobkyne o vrátenie majetku a aby mohli žalobkyňu ovplyvňovať, zakázali prístup dcéry L. Holubovej k
nej. Z listu zo dňa 23.5.2008 písaného žalobkyňou vyplýva, že táto vyčíta B. C., že tým, že spolu s F..
B. jej zobrali všetky peniaze a cenné veci, zneužila jej dôveru. V tomto liste žalobkyňa uviedla, že chceB.. C. vydediť, čo mohlo u nej vyvolať obavy, že sa to skutočne stane a to mohlo ovplyvniť rozhodnutie
B.. C. T. F.. B. znovu sa dostať k peniazom žalobkyne s poučením z prvého nevydareného pokusu. Na
rozdiel od vyšetrovania vedeného proti F.. B., ktorá musela pod tlakom peniaze vrátiť, bolo vyšetrovanie

proti žalovanej zastavené z dôvodu, pretože sa nepreukázalo, že by sa skutok stal.

Žalovaná ďalej uviedla, že neponúkala matke ubytovanie, ale na žiadosť žalobkyne ju prijali do ich
domácnosti, pretože sa jej v domove dôchodcov nepáčilo. V období, keď žalobkyňa bývala u nich, platila
si naďalej domov dôchodcov v sume asi 400 eur mesačne. Žalobkyňa sa sama odhlásila z domova

dôchodcov v K., žalovaná tam s ňou bola osobne. Keď žalobkyňa bývala u žalovanej, chodil jej dôchodok
doX.B.V.K.ve,maladôchodok340eur,ktorýsakaždýrokzvyšoval.VK.savdomovedôchodcovplatilo
menej, dôchodok žalobkyne postačoval na úhradu platieb do tohto domova. Žalobkyni sa nepáčilo v
domove dôchodcov v K., tvrdila , že nebude u žalovanej natrvalo, ale že chce ísť do iného domova. Preto
sa potom prihlásila do Domova dôchodcov v O.. Tento vybavovali spoločne žalobkyňa so žalovanou,
platby do Domova dôchodcov v O. boli 460 eur mesačne. V O. nepostačoval matke dôchodok na úhradu

nákladov. Žalovaná uhrádzala rozdiel v sume vyše 100 eur mesačne, v zmysle zmluvy s domovom.
V zmysle predmetnej zmluvy sa tiež predpokladalo do budúcna riešenie tak, že ako sa bude zvyšovať
dôchodok žalobkyne, tak sa bude postupne znižovať doplatok žalovanej. Tiež sa so žalobkyňou dohodli,
že žalovaná bude tento doplatok platiť iba do určitej doby, potom si už žalobkyňa bude platby platiť sama.
Žalovaná uviedla, že nevie o žiadnom svojom nedoplatku domovu. Žalovaná uviedla, že má jednoizbový

byt, ktorý je upravený ako dvojizbový, v čase keď tam žili s matkou podnikala, jej manžel je na dôchodku,
jeho dôchodok jedo 500 eur mesačne, okrem toho pracuje ako zamestnanec na F.E. G. V. K. ako vrátnik,
kde zarába cca. 300 - 400 eur mesačne. Keď niečo žiadala od F. B. T. X. C., vždy to riešila na žiadosť
matky. Mama chcela, aby peniaze z predaja bytu boli vrátené na účet manžela žalovanej. Chcela mať
účet v X. B., kde jej chodil dôchodok zriadila si potom ešte druhý účet v X. B.. K účtom matky žalovaná

nemala žiadne právo, aj zmeny musela robiť matka. Žalovaná uviedla, že s pani C. nikdy nehovorila o
peniazoch, nevie čo tým pani C. myslela, keď sa vyjadrila o nejakej kôpke peňazí.

Žalovaná k zistenému skutkovému stavu v konaní uviedla, že bolo preukázané, že žalobkyňa podala
trestné oznámenie na vnučku F. B. T. L. B. C.ovú pre krádež peňazí 1.800.000 Sk a v roku 2009 viedla

spor pod sp. zn. 17C/237/2009 so svojou vnučkou F. B.. Z pripojeného spisu z výsluchu svedkyne
F. N., pracovníčky R. B. v policajnom vyšetrovaní je dokázané, že F. B. sprevádzala žalobkyňu do
banky keď si vybrala 1.800.000 Sk. F. B. si tieto peniaze uložila na svoj účet, ku ktorému žalobkyňa
nemala dispozičné právo. Keď žalobkyňa žiadala o vrátenie peňazí. F. B. jej listom zo dňa 26.11.2008
odpovedala,žepeniazejejnevráti,lebosútojejpeniaze.Nazákladedôkazovzpolicajnéhovyšetrovania

a rozsudku Okresného súdu Trnava, musela F. B. peniaze vrátiť. Žalovaná popiera, že by mala v
držaní peniaze žalobkyne, žalobkyňa nepredložila v konaní žiaden konkrétny a nespochybniteľný dôkaz
o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, nepreukázala, že peniaze sa nachádzajú vo faktickej moci
žalovanej. Žalovaná nemala k účtu na ktorom mala žalobkyňa uložené peniaze za byt žiadny prístup
ani dispozičné právo, čo preukazujú výpisy z X. B.. Dispozičné právo mala len k účtu, na ktorý chodil

žalobkyni dôchodok. Rozhodujúca okolnosť výber peňazí v banke a prevzatie peňazí žalovanou, je v
žalobe opisovaná tak, že žalobkyňa bola peniaze vybrať v banke so zaťom Júliusom Holubom, peniaze
vložila do obálky, obálku do kozmetickej taštičky a túto do kabelky. V byte u odporkyne vybrala obálku s
peniazmi vyložila na stôl a žalovaná peniaze odložila do prvej zásuvky v skrini. Túto okolnosť žalobkyňa
a svedkovia opisujú diametrálne odlišným spôsobom. Napríklad v oznámení prokuratúre o krádeži

finančnej hotovosti z 22.7.2011 žalobkyňa tvrdí, že pre peniaze išla spolu so žalovanou a jej manželom,
žalovanájejpeniazeihneďzobralavložiladosvojejkabelkyadomaichuložiladopriehradky.Privýsluchu
na polícii 11.10.2011 žalobkyňa tvrdila, že v banke bola s P.. O. a v byte žalovanej sama žalobkyňa
dala kabelku s cingrlátkami v ktorej boli peniaze do vrchnej zásuvky. Vyšetrovateľ pri tomto výsluchu sa
žalobkyne opýtal na nezrovnalosti v jej výpovediach, prečo v trestnom oznámení písala, že kabelku s

peniazmi dala P.. O. a prečo pôvodne tvrdila, že v banke bola s ňou aj žalovaná a pri výsluchu, že tam
bol len P.. O.. Na otázku vyšetrovateľa či má kabelku pri sebe, žalobkyňa odpovedala že ju má u p. C..
Na výsluchu 14.9.2011 na polícii žalobkyňa vypovedala, že peniaze sú stále v banke ona ich nevybrala,
a to ani sama ani s P.. O.. V zápisnici z pojednávania z 15.10.2012 v tejto veci, pri vypočúvaní sudkyňou
uviedla, že peniaze vybrala z banky sama a s kabelkou ich sama vložila do zásuvky. Trestné stíhanie

vo veci krádeže podané žalobkyňou proti žalovanej bolo uznesením z 29.6.2012 orgánmi činnými v tr.
konaní prerušené, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti oprávňujúce vykonať stíhanie proti určitej
osobe. Ďalšie tvrdenie žalobkyne a svedkov B. C. T. F. B. o tom, že žalobkyňa počas takmer dvojročného
pobytu u žalovanej bola v byte doslova zamknutá a nemohla z bytu vychádzať, resp. len v sprievodežalovanej, sa ukázali ako nepravdivé. Svedkovia T. Q., T. F., T. B. T. V. O. dosvedčili, že bývajú v okolí a
žalobkyňu vídali bežne vonku samotnú na ulici, v meste i na cintoríne. Žalobkyňa potvrdila, že svedkov
pozná a je pravda že sa s nimi stretávala vonku. Žalovaná poukazovala na protirečivosť výpovedí

žalobkyne, na to, že si často nevedela spomenúť na dôležité skutočnosti. Žalovaná spochybňovala
výpoveď svedkyne V. C., ktorá mala telefonovať pred výsluchom so žalobkyňou a B. C.. Podľa žalovanej
výpoveď žalobkyne pri konfrontácii s F. B. na polícii, bola ovplyvnená tlakom sugestívnych otázok.
Žalovaná poukazovala na to, že pokiaľ žalobkyňa skutočne prišla o peniaze, nedá sa vylúčiť, že jej ich
zobrali osoby, ktoré sa už raz preukázateľne zmocnili peňazí žalobkyne. Žalovaná nakoniec priznala, že

dispozičné právo k účtu matky v X. B. mala ešte pred tým, ako prišli peniaze za byt pre žalobkyňu od
svedkyne B., bez vôle žalobkyne by sa nedalo toto dispozičné právo zriadiť.

Žalovaná trvala na tom, že žaloba je vykonštruovaná. Žalobkyňa bola u nich dobrovoľne, s jej peniazmi
nemáničspoločné,žalobkyňasiichvybralasama,žalovanásaotomtovýberedozvedelazvýpisuzúčtu.
Keď sa žalobkyne opýtala, či si vybrala peniaze, povedala, že áno, že to sú jej peniaze a poctivé a že

ich má dobre ošetrené. Žalovaná uviedla, že už ďalej po nich nepátrala. To že žalobkyňa išla do domova
dôchodcov na jeseň, súvisí s tým, že už koncom jari hľadali domov pre žalobkyňu, riaditeľ im zavolal,
že sa uvoľnilo miesto a žalobkyňa môže nastúpiť. Žalobkyňa sama chcela ísť do domova, starostlivosť
v O. V. O. je lepšia ako v K., nedá sa porovnať domov dôchodcov v O. Q. K. V. K.. Počas pobytu u nich
si žalobkyňa sama platila domov dôchodcov v Trnave, chcela mať istotu ak by sa niečo stalo, aby mala

kam ísť. Žalovanej tiež platila za stravu, nechávala si vreckové a zbytok peňazí z dôchodku nechávala
žalovanej. Tieto peniaze potom žalovaná spotrebovala napr. na cestu do Tatier za jej kamarátkou, alebo
keď žalobkyňa niečo potrebovala, alebo sa z toho zaplatilo sponzorské O. a mesačné platby zariadeniu
O.. Mesačne jej žalovaná nechávala sumu okolo 80-100 eur. Žalovaná uviedla, že ona svojej matke
neponúkla aby išla bývať k nim, ale žalovaná to chcela sama. V domove v Trnave sa jej nepáčilo, no

napriek tomu si počas pobytu u žalovanej platila úhrady do domova, pretože chcela mať istotu, aby
sa tam mohla vrátiť, pre prípad, že by ochoreli. Matke ponúkli bývanie do kedy bude chcieť, nikdy im
nebola na obtiaž. Bola to vôľa matky, že sa rozhodla platiť za pobyt v zariadení aj počas doby, keď
bývala u žalovanej. Výpisy z účtu žalobkyne chodili na adresu žalovanej. Z týchto výpisov sa žalovaná
dozvedela, že žalobkyňa urobila uvedený výber. Matky sa na tento výber pýtala, povedala jej, že sú to

jej peniaze a má ich dobre ošetrené. Matka sa bála o peniaze, keď boli na účte, preto si ich vybrala,
žalovanej povedala, že ich má dobre ošetrené, žalovaná sa nepýtala ako, neriešila, kde ich má. Matke
k nim chodila pošta, aj výpisy z účtu, ktoré zakladali, takže z výpisu z účtu za daný mesiac sa žalovaná
dozvedela, že žalobkyňa tieto peniaze vybrala. Sestru B. C. žalovaná žiadala, aby jej vydala polovicu
peňazí z predaja bytu na žiadosť svojej matky, ktorá chcela, aby žalovaná mala aspoň polovicu z týchto

peňazí. Pokiaľ ide o doplatok za sociálne služby v zariadení O., ktorý sa žalovaná zaviazala platiť v
sume 114,90 eura, tento chcela platiť z rodinného rozpočtu, pretože manžel žalovanej je zamestnaný
a je na dôchodku. Rátala s tým, že mesačná suma, ktorú bude prispievať sa bude postupne znižovať
tak, ako sa bude zvyšovať matkin dôchodok. Tento príspevok prestala platiť, pretože je nahnevaná, že
sa ocitli na súde, ale v súčasnosti žalovaná nedoplatok uhradila. K účtu matky v X. B. jej matka zriadila

dispozičné právo, avšak žalovaná s týmto účtom nikdy nedisponovala. Trvalý príkaz z účtu žalobkyne
na zasielanie peňazí na účet manžela žalovanej bol zriadený preto, aby na účet v zriadení O. prišla včas
celá platba. O. potom túto platbu rozpisoval medzi žalobkyňu a žalovanú. Žalovaná uviedla, že podniká,
avšak vykazuje nulu, má obchod s potravinami v K. Z. R.. K.É.. Jej manžel berie dôchodok už 6 rokov a
je pri tom nepretržite zamestnaný. Žalovaná uviedla, že u nich sa nepije, nefajčí, preto nemala problém

s výdavkom 114,90 eur pre matku. S matkou si počas jej pobytu u nich vychádzali, matka sama chcela
ísť do domova, ale nie do domova v K., chcela, aby sa našiel nejaký iný. Napriek tomu si chcela platiť
platby do domova dôchodcov v K., aby sa mala kam vrátiť. Ukončenie vzťahu s domovom dôchodcov
v Trnave si bola vybaviť matka, bola si tam zobrať osobné veci. Žalovaná uviedla, že si nepamätá,
či ukončenie vzťahu s domovom dôchodcov v K. vybavoval jej manžel. Nový domov dôchodcov pre

matkuhľadalivtelefónnomzozname.HocidozariadeniaO.žalobkyňanastúpilaaždňa8.10.2010,trvalý
príkaz z účtu matky na účet manžela žalovanej v sume 340 eur bol dňa 13.7.2010 zriadený, pretože
to tak chcela žalobkyňa. Sponzorský dar, ktorý žalovaná zaplatila domovu dôchodcov, ako aj platby
zariadeniu O. išli z peňazí, ktoré žalovanej predtým dávala žalobkyňa zo svojho dôchodku. Za tú dobu,
čo bola žalobkyňa u nich, žalovaná našetrila z jej peňazí sumu 3.000 - 4.000 eur. Žalovanej povedala,

že z toho, čo jej z dôchodku nechávala, keď bola u nich sa zaplatí domov dôchodcov aj sponzorské.
Hypotekárny úver od Slovenskej sporiteľne a.s. mal manžel žalovanej pre ich súkromné účely, žalovaná
odmietla konkretizovať, na aké účely to bolo. Uviedla, že si nepamätá výšku úveru, splátky boli okolo
300 eur. Napriek tomu, že boli úverovo zaťažení, nerobilo im problém platiť domovu dôchodcov O..Nehnuteľnosť v Štiavnických B. nadobudol manžel žalovanej ešte v roku 1999. Svokra mu na to dala
peniaze, je to nehnuteľnosť vedľa nehnuteľnosti rodičov manžela žalovanej. Ide o rekreačnú chatku s
pozemkom, ktorá sa stavala ešte keď žila svokra, približne v r. 1999. Túto chatku užívali, občas tam

chodievali. Na tejto chatke neprebiehala rozsiahla rekonštrukcia, iba sa udržiavala. Dispozičné právo k
účtu v X. B. jej zriadila žalobkyňa, avšak žalovaná ho nikdy nevyužila. Nezaujímala o to, akým spôsobom
boli ošetrené peniaze matky po tom, čo ich vybrala z účtu 15.7.2010, pretože to boli peniaze matky,
ktoré mala zrejme ošetrené tak, aby sa k nim nikto nedostal. Žalovaná matke verila, preto nemala obavy,
že sa tieto peniaze dostanú do rúk jej sestry a vnučky B., ako sa to už raz stalo, prípadne, že by ich

zverila niekomu inému. Nesnažila sa od matky zistiť kde sú tieto peniaze a ako je s nimi naložené, mala
za to, že sú v poriadku, matka jej povedala, že jej náklady uhradí. Na otázku súdu, že keď žalovaná
vedela, že matka vybrala peniaze 15.7.2010 vo výške 58.800 eur, prečo pri uzatváraní zmluvy s O.. o.
dňa 8.10.2010 sa žalovaná zaviazala zaplatiť sponzorský dar a doplatok za služby domovu dôchodcov,
žalovaná uviedla, že matka to tak chcela, aby jej žalovaná spočiatku tento príspevok platila a zaplatila aj
sponzorský dar, pretože to bolo z peňazí, ktoré jej matka nechávala, keď bola u nich. Tvrdenie žalobkyne

o tom, že bola vybrať peniaze s manželom žalovanej a zverila ich žalovanej sa nezakladá na pravde.
Na odstránenie rozporu medzi svojimi výpoveďami, keď predtým žalovaná tvrdila, že nemala vedomosť
o tom, že matka vybrala zo svojho účtu predmetnú sumu, a neskorším tvrdením, že o výbere peňazí
z účtu sa žalovaná dozvedela z výpisu z účtu za daný mesiac, žalovaná uviedla, že nevie prečo to
tvrdila, zrejme nerozumela otázke, dozvedela sa to z výpisu z účtu. Žalovaná uviedla, že nevie ako sa

v jej písomnom vyjadrení zo dňa 20.9.2012 ocitlo, že nevie, kedy si žalobkyňa peniaze vybrala. Hoci na
pojednávaní dňa 15.10.2012 uviedla, že nemá vedomosť o tom, že si žalobkyňa vybrala dňa 15.7.2010
peniaze, žalovaná neskôr uviedla, že o tomto výbere peňazí vedela, keď prišiel výpis z účtu, z ktorého
sa dozvedela o výbere peňazí. Nepamätá si prečo tvrdila, že nevedela o výbere peňazí, myslela tým, že
nevedela, čo s peniazmi urobila. Keď prišiel výpis, žalovaná videla výber, matky sa pýtala, či si vybrala

peniaze a ona povedala, že peniaze vybrala a má ich ošetrené. Nepodnikla nič, aby zistila, kde sa
peniaze nachádzajú. Svoje konanie získať polovicu peňažných prostriedkov z predaja bytu v čase pred
týmto sporom, teda keď žalobkyňa viedla spor s F. B. a ešte predtým v r. 2007, 2008 a 2009 žalovaná
odôvodnila tým, že žalobkyňa chcela, aby si peniaze z predaja bytu rozdelili, tvrdila, že byt drží svoje
dve dcéry. Žalobkyňa chcela, aby žalovaná napísala svojej sestre, nech jej pošle polovičku. Listy B.

C. písala, pretože to chcela žalobkyňa. Čestné prehlásenie zo dňa 8.1.2007 žalovaná nepísala, hoci
je písané na počítači a žalobkyňa nevie písať na počítači, žalovaná uviedla, že nevie kto toto čestné
prehlásenie písal, matka jej to takto dala, zrejme si to dala niekomu napísať. Mama chcela, aby polovica
peňazí z predaja bytu, bola poslaná žalovanej, a keďže ona nemá súkromný účet, iba podnikateľský
účet, žiadala peniaze vyplatiť na manželov účet. Výzvy, ktoré žalovaná písala pod svojím menom a

žiadala vyplatiť peniaze na účet svojho manžela písala so súhlasom svojej matky, ktorá najskôr ani
nevedela, kde má peniaze, žalovanej povedala, že má napísať B.. Hoci sa matke v domove dôchodcov
v K. nepáčilo, v r. 2009 žiadala, aby tam mohla mať zriadený trvalý pobyt. K účtu, na ktorý matke chodil
dôchodok, mala zriadené platobné karty, žalobkyňa ich mala v peňaženke. Výbery platobnou kartou
realizovala žalobkyňa. Hoci na pojednávaní dňa 15.10.2012 žalovaná uviedla, že sponzorský dar a

mesačný doplatok platila z vlastných peňazí, pretože matka nechcela vybrať peniaze z banky, a sľúbila,
že žalovanej všetko vyúčtuje žalovaná uviedla, že to myslela tak, že peniaze z dôchodku, ktoré jej matka
nechávalaboliužžalovanej,pretouviedla,žetoplatilazosvojichpeňazí.Žalovanásimyslela,žepeniaze
ktoré matka z banky vybrala, si dala zas do banky. Výpoveď zmluvy o poskytovaní sociálnej služby
do zariadenia O. zaslala, pretože bola nahnevaná. Žalovaná žiadala doplniť dokazovanie znaleckým

dokazovaním na zdravotný stav žalobkyne, ohľadom možnosti jej účasti na pojednávaní. Pokiaľ ide o
výber peňažných prostriedkov platobnými kartami z účtu žalobkyne, nemá to súvis s výberom peňazí
dňa 15.7.2010 a nie je preukázané, kto tieto peniaze vybral. Žalovaná si je vedomá toho, že je povinná
platby zariadeniu O. Z.. H.. uhradiť.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Podľa nej vykonané dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom
neprinieslo žiadne nové skutočnosti. Dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila sa týkajú len obdobia po výbere
peňazí. Žalovaná neklamala, ohľadne dispozičného práva k účtu sa vyjadrila na dvoch pojednávaniach,
skutočnosť kedy sa dozvedela o výbere peňazí, vysvetlila dostatočne ešte pred prvým rozsudkom
okresného súdu, takisto aj k dispozičnému právu k účtu, resp. k tomu, že si zle vysvetlila otázku súdu

sa vyjadrila ešte pred prvým rozsudkom. Žalovaná si splnila a plní záväzok zo zmluvy s O. počas
viacerých rokov, aj napriek dočasnému nedoplatku. Žalovaná preukázala, že má dostatočný príjem na
to, aby mohla uhrádzať tieto platby. Žalobkyňa má pritom dve dcéry, pričom druhá dcéra B.K. C. sa
nijakým spôsobom nepodieľa na financovaní záväzkov žalobkyne, ani na platení liekov, ktoré uhrádzažalovaná. Príjem žalovanej a jej manžela postačoval a aj postačuje na ich živobytie a zároveň na
úhradu platieb do O.. Čo sa týka rekreačného domu, žalobkyňa mala v konaní dostatočný priestor
na to, aby sa žalovanaj spýtala, z akých prostriedkov bol tento rekreačný dom postavený. Ohľadne

zrušenia BSM a dohody o vyporiadaní BSM žalovaná uviedla, že je podnikateľkou, preto bolo zrušené
BSM, dávať to do súvisu so zbavením sa majetku žalovanej, je len konštrukciou žalobkyne. Vyjadrenie
žalobkyne, že nepoužívala platobnú kartu, lebo to nevedela je irelevantné. Žalobkyňa má aj druhú dcéru,
ktorá mohla platobnú kartu používať, pričom samotné používanie platobnej karty nepreukazuje výber
peňazí v inkriminovanom čase. Výpovede svedkýň C. T. B. boli nedôveryhodné, keďže v trestnom a

civilnom konaní bolo preukázané, že p. B. peniaze od žalobkyne zobrala a následne ich musela vrátiť,
pričom listom zo dňa 16.12.2008 vyhlásila, že peniaze sú jej. Svedkyňa C., ako aj ostatné svedkyne
mali informácie len sprostredkovane, pri prevzatí peňazí osobne neboli. Z výpovede troch svedkov,
susedov žalovanej jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa chodila z bytu von, bežne sa pohybovala po
ulici a nebola zamykaná. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva príkaznej zmluvy, nenavrhla zmenu petitu a
nie je zrejmé, akú vec mala žalovaná pre žalobkyňu ako príkazník obstarať. Rozpory vo výpovediach

žalobkyne preukazujú, že žalobkyňa nevie, kto peniaze vybral, kto ich kam dal, kto platil za zariadenie v
ktorom býva a pod., napr. na pojednávaní dňa 15.10.2012 uviedla, že: „Ja som z banky vybrala peniaze,
prišla som do bytu žalovanej, bola tam žalovaná a jej manžel, teraz mi platí úhradu za zariadenie kde
žijem druhá dcéra B.K. C..“ V liste žalobkyne adresovanom Okresnej prokuratúre v Trnave s názvom
krádež fin. hotovosti zo dňa 22.7.2011 uvádza - išla som s dcérou L. a jej manželom do X. B., dcéra

zobrala peniaze a vložila ich do priehradky. V zápisnici o trestnom oznámení dňa 19.9.2011 uvádza, bola
som s P. O. V. X., vybrala som peniaze, kabelku som vložila do vrchnej zásuvky, peniaze sú stále v X..
V zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného A. A. zo dňa 11.10.2011 na otázku vyšetrovateľa, že dala
peniaze do kabelky a túto kabelku do vrchnej zásuvky a či má teraz pri sebe túto kabelku, odpovedala
„áno je u pani C.. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že si vo svojich výpovediach odporovala. Podľa

všetkého nevedela rozlišovať medzi svojimi dcérami a pravdepodobne si ich plietla. Žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, ako to konštatoval už aj odvolací súd, keď uviedol, že žalobkyňa poukazovala na
to, že existuje viacero nepriamych dôkazov. Žalobkyňa teda naďalej produkovala len nepriame dôkazy.
Žalovaná od nej peniaze nikdy neprevzala.

Svedok P. O., manžel žalovanej uviedol, že s žalobkyňou mal a má dobrý vzťah, chodili za ňou s
manželkou dosť časť, od júla 2012 za ňou už nechodia. Nevie nič o tom, že by žalobkyňa, zverila
finančnú hotovosť jeho manželke. Nikdy nesprevádzal žalobkyňu na výber peňazí do banky, nezaujímal
sa o to, kde má jeho svokra peniaze. Žalobkyňa bývala u nich asi 2,5 roka, nepáčilo sa jej v domove
v K., preto išla bývať k nim. Svokra si sama platila úhrady v domove dôchodcov v K., v hotovosti, do

pokladne domova, a to aj v období, keď bývala v ich domácnosti, pretože si chcela udržať tento domov.
Zozvyškupeňazízdôchodku,ajpočaspobytuvichdomácnostisizakupovalanejaképotreby,dovolenky
a podobne. On s manželkou jej poskytovali stravovanie a ubytovanie zadarmo. Niekedy im prispela na
domácnosť nejakou čiastkou, keď jej to vystalo z dôchodku. Svedok žalobkyňu viezol do Tatier asi 8
krát, mala tam kamarátku. Po Trnave chodila aj sama, bola mobilná, alebo autobusom. V dobe, keď

svokra bývala u nich, v čase keď boli so žalovanou v práci, žalobkyňa bola doma sama, mala kľúče
od bytu, mohla si otvoriť a odísť kedy potrebovala, nebola v byte zamknutá. Obedy mala pripravené v
mikrovlnke, keď bol svedok náhodou doma, obed jej podal. Počas jeho prítomnosti, ju nikto z príbuzných
nenavštevoval, nevie, či mala kontakt s druhou dcérou. Uviedol, že vie o tom, že žalobkyňa mala účet
v X. B. V. K., nikdy ju do tejto banky neviezol a ani ju neodprevádzal.

Svedkyňa B. C., uviedla, že asi 7 rokov nemá dobrý vzťah so žalovanou, a to kvôli nezhodám pre ich
matku. Matka mala 3-izbový byt, ktorý dňa 1.10.2007 predala cez realitnú kanceláriu a za predaj bytu
obdržala 1.820.000,- Sk, t. j. 60.412,93 eura, na účet v X.. Pretože matka nechcela, aby kvôli peniazom
boli nezhody medzi dcérami, požiadala vnučku F. B., dcéru svedkyne, aby jej peniaze spravovala. Bola

spísaná aj plná moc u notára. Vnučka zariadila, že peniaze, ktoré žalobkyňa obdržala, boli prevedené z
X. K. L. X. B. K. na osobitný účet. F. B. mohla voľne disponovať s týmito peniazmi na základe plnej moci.
Akžalobkyňaniečopotrebovala,povedalavnučkeatápeniazevyberalapodľajejželania.Popredajibytu
bola žalobkyňa umiestnená podľa vlastnej vôle do domova dôchodcov v K., Z. R. K.. V.. Asi po pol roku,
ju začali v domove navštevovať žalovaná s manželom. Žalobkyňa sa potom rozhodla, že bude istý čas

bývať u žalovanej. Keď svedkyňa po určitej dobe prišla za matkou do bytu žalovanej, matka jej z druhej
strany dverí povedala, že nemôže otvoriť, pretože je tam zamknutá. Neskôr jej už nebolo umožnené
byť v styku s matkou, svedkyňa viackrát vyzvala svoju sestru, aby jej umožnila byť s matkou, ona s
ňou už potom prestala úplne komunikovať, nezdvíhala jej telefón. Dcéra F. išla do bytu žalovanej aj spolicajtami, stretnutie jej nebolo umožnené. Svedkyňa uviedla, že podľa nej matka žalovala svoju vnučku
o predmetné peniaze z toho dôvodu, že bola na to nahovorená žalovanou, pretože oni chceli hospodáriť
s jej peniazmi. Vnučka starej matke peniaze vrátila a žaloba bola vzatá späť. V tom čase bývala matka

stále u žalovanej a svedkyňa už potom nemala možnosť s ňou hovoriť. Niekedy na jar v roku 2011 sa
náhodne stretla na ulici so sociálnou pracovníčkou z domova dôchodcov v K., Z. R.. K.. V., ktorá jej
povedala, že matka je umiestnená v zariadení O. V. O.. Svedkyňa aj s vnučkou boli za žalobkyňou v
tomto zariadení, odvtedy si pravidelne brávajú matku na návštevu. Matka povedala, že do zariadenia
ju umiestnila žalovaná, pretože v byte bolo tesno. Matka svedkyňu poprosila, že by chcela späť peniaze

od žalovanej, ktoré u nej ostali. Išli s matkou v K. Z. Š. R.., do predajne, kde pracuje žalovaná. Matka
povedala žalovanej, že si ide pre peniaze, ktoré si u nich odložila, žalovaná povedala, že mami poď so
mnou do obchodu, spravím Ti kávu. Svedkyni povedala, aby tam nešla, že ide o záležitosť, ktorá sa týka
peňazí medzi ňou a matkou. Matka tam bez svedkyne nechcela ísť, preto odišli. Druhýkrát išli spolu s
matkou na Š. L.o predajne odporkyne. Svedkyňa čakala vonku. Keď predajňa zostala prázdna, matka
tam vošla, svedkyňa videla, že žalovaná zamkla predajňu, svedkyňa stála pri dverách a počula, že matka

hovorí: „Danka prišla som si pre peniaze“. Žalovaná na to povedala, že „aké peniaze, ja tvoje peniaze
nemám“. Na to žalovaná otvorila dvere a poslala matku preč. So žalobkyňou tam bola ešte svedkynina
dcéra F., avšak bezúspešne. Matka svedkyni povedala, že keď si peniaze vyberala, do banky ju viezol
pán O., manžel žalovanej, peniaze si v jeho doprovode doniesla do ich bytu. Vyložila ich z kabelky,
pritom bola prítomná pani O. T. X. O., menovaní otvorili zásuvku v obývačke, kam matka uložila peniaze,

tieto peniaze boli vložené v kozmetickej taštičke. Žalobkyňa svedkyni tiež povedala, že žalovaná jej
povedala: „dobre, že tam si odložíš peniaze, čo budeš potrebovať, tak sa to z toho uhradí“. Matka bola
párkrát u kamarátky v X., keď bývala u pani O.. Viezol ju tam manžel žalovanej a žalovaná. Matka tiež
kamarátke do X. telefonovala, svedkyňa počula ako matka povedala tejto svojej kamarátke, že ona
peniaze nemá, pani V. C., jej kamarátka, povedala žalobkyni, že aj ona sama telefonovala žalovanej

ohľadom predmetných peňazí. Pani V. doporučila, aby si pani O. nechala 500.000,- Sk a 500.000,- Sk
aby dala B., zvyšok aby bol pre potreby matky. Táto pani Vierka svedkyni povedala, že počula od pani
O. príležitostne, keď k nej priviezli na návštevu žalobkyňu, že pani O. povedala, že už si mohli dovoliť
kúpiť matke aj drahšie okuliare. A tiež pani O. povedala pani V., že to je iba taký malý balík peňazí,
že to môže schovať aj pod koberec, čím zrejme myslela na peniaze, ktoré žalobkyňa priniesla do bytu

žalovanej v kozmetickej taštičke. Pani C. sa rozprávala so žalovanou a jej manželom, v dobe, keď raz
priviezli matku k nej, manželia O. sa medzi sebou rozprávali, že si vezmú z týchto peňazí 400.000,-
Sk, aby vykryli stavbu v B. Š.. Svedkyňa uviedla, že matka sa jej zdôverila, že bola u žalovanej týraná,
že ju dcéra L. sotila do sklenených dverí, rozrezala si ruku a mala ju zošívanú u lekára. Matka jej tiež
povedala, že žalovaná jej príborovým nožom rozbila hlavu, za zle umytý nožík, žalobkyňa vtedy nebola

vzatá k lekárovi a sami O. jej lepili ranu na hlave. Pred Vianocami r. 2010 telefonovala žalovaná matke na
mobil a pýtala sa jej, že čo má kúpiť z týchto peňazí matky, na Vianoce na darčeky. Matka jej povedala,
aby kúpila, čo uzná za vhodné. Svedkyňa uviedla, že usudzuje, že peniaze sú naďalej u O., pretože to
matka stále tvrdí. Svedkyňa uviedla, že žalovaná príležitostne od nej požadovala polovicu dedičstva,
bolo to v roku 2008, potom čo sa predal byt. Svedkyňa jej odpovedala, že z čoho chce dediť, keď ešte

nikto neumrel.

Svedkyňa B.. F. B., vnučka žalobkyne uviedla, že medzi ňou a žalovanou nebol žiaden konflikt, so
žalobkyňou si vždy veľmi dobre rozumela. Po predaji bytu žalobkyňou boli peniaze uložené na konkrétny
účet a žalobkyňa ju požiadala, aby jej ho spravovala. Následne svedkyňa zariadila uloženie peňazí na

osobitný účet na svoje meno. Neskôr, keď už bola žalobkyňa u žalovanej, svedkyni chodili rôzne listy,
aby vrátila peniaze starej matke. V tom čase svedkyňa nemala so žalobkyňou žiaden kontakt, nemohla
ju navštevovať u O., E. keď u nich zazvonila, nikto jej neotváral. Svedkyňa z peňazí žalobkyne pre
seba neminula nič, tieto peniaze nepovažovala za dar pre seba. Keď ju potom žalobkyňa žalovala o
vrátenie týchto peňazí, situácia sa jej veľmi dotkla, lebo sa nemohla osobne porozprávať so žalobkyňou.

Zavolala preto políciu, najprv im žalovaná nechcela otvoriť dvere, na výzvu policajta otvorila, dvere boli
otvorené, ale zaistené retiazkou. Chceli sa rozprávať so starou matkou, táto prišla k dverám, hoci ju
nevideli. Žalovaná vtedy povedala žalobkyni, aby im povedala, že do vnútra nemôžu ísť a že sa nemajú
s nimi o čom rozprávať. Po podaní žaloby svedkyňa peniaze vrátila. Následne starú matku našli až v
zariadení O. V. O., odvtedy sa pravidelne stretávajú. Na požiadanie starej matky s ňou svedkyňa išla

za odporkyňou do obchodu na Štefánikovu ul. v Trnave. Žalovaná bola najprv prekvapená, prečo prišli,
žalobkyňa od nej chcela, aby jej vrátila občiansky preukaz a peniaze. Žalovaná povedala najprv, že
nemá žiadne peniaze, napokon keď sa stará matka vyjadrila, že aby dala nejaké peniaze jej, aj druhej
dcére, tak žalobkyňa na to povedala, že dobre, že vráti predmetné peniaze, ale musí si zrátať všetkynáklady spojené s pobytom starej matky u nich, dohodli sa, že peniaze vráti nasledujúci pondelok. V
pondelok mali prísť pre tieto peniaze aj s babkou do obchodu pani O.. Následne svedkyňa telefonovala
žalovanej, či môžu za ňou prísť, telefóny nezdvíhala. Svedkyňa išla za ňou do tohto obchodu, žalovaná

povedala, že žiadne peniaze nedá. V trestnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi svedkyňou a
jej starou matkou, vtedy stará matka povedala policajtovi, že nechce vrátiť peniaze a chce, aby zostali
u svedkyne. Keď svedkyňa chcela zavinšovať starej matke na 70-te narodeniny, išla s kyticou k pani O.,
ale babka jej cez zatvorené dvere povedala, že nikto nie je doma a nemá kľúče. Keď už bola žalobkyňa
v domove, žalovaná písala listy v znení, aby jej vyplatili dedičstvo. Žalobkyňa dostala za predaj bytu

1.820.000,- Sk, z týchto peňazí si zobrala v hotovosti asi 50.000,- Sk, zvyšok peňazí bol uložený na
účte. Žalobkyňa svedkyňu tiež požiadala, aby jej príležitostne vybrala z týchto peňazí asi 10.000,- Sk
na potreby matky. Svedkyňa uviedla, že peniaze pred tým dobrovoľne starej matke nevydala, lebo jej
nebolo zrejmé, kto ich vlastne chce, bola by ich vydala, keby si ich osobne stará matka odo nej pýtala.
Svedkyňa peniaze pre žalobkyňu iba spravovala, peniaze boli žalobkyne. Svedkyňa zámerne napísala
text listu, že peniaze považuje za dar od babky, bolo to iba s úmyslom, aby týmto vysvetlila situáciu pani

O. a tým chcela zamedziť, aby si pani O. stále pýtala tieto peniaze pre seba. List bol písaný v období,
keď bola stará matka u pani O..

Svedok T. F., pravnuk žalobkyne uviedol, že nebol prítomný pri žiadnej situácii, ktorá sa týkala peňazí
starej matky. Dostal od starých rodičov na Vianoce laptop, dali mu ho ako svoj vlastný dar, svedok

nevedel o tom, že by bol kupovaný z peňazí prababičky.

Svedkyňa V. C. uviedla, že so žalobkyňou sa pozná 40 rokov, žalobkyňa k nej spolu s manželom
chodievala na návštevu asi dvakrát do roka, po smrti manžela žalobkyne ju k svedkyni vozievala dcéra L.
O.á. Naposledy bola žalobkyňa u svedkyne na chate asi 2,5 roka dozadu (výsluch bol dňa 13.12.2012),

vtedy sa poslednýkrát rozprávali osobne, odvtedy už len telefonicky, pričom k telefónu jej ju dávala B.
C.á. Svedkyňa potvrdila, že poslednýkrát bola žalobkyňa aj so žalovanou u svedkyni na chate v lete
roku 2010. Uviedla, že vie o tom, že žalobkyňa predala byt v K., zo začiatku jej žalobkyňa hovorila,
že byt predala dcéra B. a peniaze dali vnučke F., aby jej ich spravovala. Potom L. so žalobkyňou mali
rozprávať, že F. Q. B. im nechcú dať peniaze. L. sa zmocnila žalobkyne, vzala ju k sebe, držala ju u seba.

Žalobkyňa vravela, že sa súdili, aby F. vrátila peniaze. Žalobkyňa potom hovorila, že vnučka jej peniaze
dala a poslala jej ich na účet. Žalobkyňa údajne vybrala peniaze a mala ich dať L.. Poslednýkrát, keď
bola žalobkyňa u svedkyne, tak L. svedkyni v aute vravela: „Teta Vierka, ja som myslela, že to bude taká
väčšia kôpka, a to bola taká malá kôpočka peňazí.“ Svedkyňa uviedla, že uvedené môže odprisahať.
L. vtedy vravela, že sa bude o matku starať a bude ju mať pri sebe a spravovať peniaze do smrti, ale

o dva týždne svedkyni volala, že vezú mamu do domova dôchodcov, a keď sa jej svedkyňa pýtala kam
ju vezú, tak L. povedala: „ Inkognito, inkognito.“ Asi za dva týždne L. znovu svedkyni volala, či nevolala
B., svedkyňa jej povedala, že áno, dala jej tiež k telefónu žalobkyňu, ktorá svedkyni hovorila, že keby L.
vrátila tie peniaze, že ich podelí medzi B. T. L. a niečo nechá sebe. Keď to svedkyňa L. povedala, vypla
jej telefón. Sumu uviedli L. T. Q. A., keď boli u svedkyni na chate asi 59.000 eur, okolo 1.800.000 Sk.

A. ešte svedkyni rozprávala, že dcéra L. ju držala u seba asi 2 roky, že mohla vyjsť len na balkón, aj to
len vtedy, keď L. bola v robote, keď prišla z roboty, išli spolu do mesta, aby B. nevedela, kde žalobkyňa
je. L. svedkyni A. vykresľovala ako alkoholičku, o čom svedkyňa nevedela. Svedkyňa L. hovorila, aby
peniaze držala u seba, mamu doopatrovala, ale o dva týždne bola L. V. O.. L. vtedy tiež rozprávala, že
matku doopatruje, že sa o ňu bude starať. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že keď žalobkyňa bývala u

žalovanej brali jej dôchodok, naposledy keď boli u nej, tak jej L. povedala, že žalobkyni kúpila okuliare.
Svedkyňa keď telefonovala so žalovanou, vyzvala žalovanú, aby vrátila peniaze žalobkyni, pretože A.
jej vravela, že ak L. vráti peniaze, podelí ich medzi dcéry a seba, vzápätí L. vypla telefón. Keď svedkyňa
L. v telefóne hovorila, aby peniaze vrátila, táto sa nijak nebránila, že peniaze nemá, ale zložila telefón.
Pokiaľ ide o použitie peňazí, svedkyňa uviedla, že vie, že žalovaná stavala chatu v B. Š.. Žalovaná jej

hovorila, že mama bude bývať u nej a budú ju voziť do Š.. Žalovaná hovorila, že domov dôchodcov našla
cez internet a dala domovu sponzorské, bolo to narýchlo, preto to musela znásobiť, aby ju tam do dvoch
týždňov zobrali. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že za tým účelom držala L. matku v byte, izolovala ju
od B., aby jej zobrala peniaze. Nemyslí si, že by žalobkyňa klamala v tom, že peniaze odovzdala svojej
druhej dcére L.. Predtým Katarína rozprávala, že peniaze zverila vnučke F., aby ich spravovala.

Svedkyňa T. Q., uviedla, že pozná obe účastníčky konania asi 20 rokov, nenavštevuje sa s nimi. Pri
svojom výsluchu dňa 11.3.2013 uviedla, že asi 7 rokov spätne si pri prechádzke s vnukom všimla, že
žalobkyňa chodievala tiež von, stretávali sa pri tom, porozprávali sa, stretávali sa doobeda, aj poobede, vmeste, na cintoríne, žalobkyňa chodila sama. Asi dva roky spätne svedkyňa už navrhovateľku nestretla,
bola v nejakom zariadení.

Svedkyňa T. F., susedka žalovanej, uviedla, že osobne pozná žalobkyňu, bývala za poliklinikou na X. V.
K.. Svedkyňa žalobkyňu príležitostne stretávala, aj sa rozprávali. Žalobkyňa chodila sama, svedkyňa ju
videla aj pred dvomi rokmi. Pri týchto náhodných stretnutiach sa svedkyňa pýtala žalobkyne ako sa má
u svojej dcéry, žalobkyňa jej povedala, že sa má veľmi dobre, svedkyňa nemala pocit, že by žalobkyňa
u žalovanej trpela alebo bola nejako obmedzovaná, žalobkyňu stretla aj v meste.

Svedkyňa T. B., uviedla, že býva v susedstve žalovanej vo vedľajšom činžiaku, žalovanú pozná 18
rokov, žalobkyňu pozná asi 20 rokov. So žalovanou sa nenavštevovali, žalobkyňu stretávala na ulici,
napríklad keď išla na cintorín, išla sama, niekedy ju stretla v meste, aj pred obchodom. Svedkyňa vedela,
že žalobkyňa býva u dcéry, povedala jej, že dcéra jej nič nedovolí robiť, že chce, aby si odpočinula
a podobne. Žalobkyňu naposledy stretla vtedy, keď mala odísť do zariadenia. Chválila sa, že sa bola

pozrieť na toto zariadenie a že sa jej tam veľmi páčilo. Nie je pravda, že by žalovaná žalobkyňu zatvárala.

Svedok V. O., švagor žalovanej uviedol, že býva blízko svojho brata. Chodil do domácnosti O. aj keď
tam bývala matka žalovanej, niekoľkokrát za týždeň. Rozprával sa pritom aj so žalobkyňou, mal dojem,
že bola u jeho brata spokojná, nikdy sa nesťažovala na nejaké problémy. Žalobkyňa mala voľný pohyb

z bytu od dcéry, stretávali sa aj na ulici, stretával ju aj samú.

Svedkyňa F.. V. C., matka manžela druhej dcéry žalobkyne uviedla, že žalobkyňu pozná asi 27 rokov,
naposledy ju videla dňa 10.3.2013 na synovej 60-tke, v reštaurácii v Trnave. Žalobkyňa prišla na túto
oslavu s nevestou svedkyne. Sedeli naproti sebe a rozprávali sa. Žalobkyňa spomínala, že má problémy

so svojou druhou dcérou, že má u nej nejaké peniaze, ku ktorým sa nemôže dostať a sú v súdnom
spore. Svedkyňa sa so žalobkyňou stretávala v domácnosti syna svedkyne, kam žalobkyňa chodievala
na návštevu, najmä na veľké sviatky, stretávali sa tu od roku 2011 asi raz za dva mesiace. Na týchto
stretnutiach žalobkyňa spomínala, že predala byt a že stále nemá peniaze za tento byt, má ich jej druhá
dcéra L. z toho dôvodu, že jej sľúbila, že sa bude o ňu starať. Žalobkyňa si peniaze od druhej dcéry

pýtala, ale ona jej povedala, že peniaze nemá. Žalobkyňa bola veľmi bezradná a utrápená. Spomínala,
že by peniaze chcela použiť na vystavanie pomníka, na kúpeľnú liečbu. Žalobkyňa uviedla príležitostne,
že peniaze za predaj bytu si nechce nechať, ale že ich mieni rozdeliť. Peniaze za predaj bytu previedla
jej vnučka na konto žalobkyne v banke, išlo o novoutvorené konto. Voči L. - druhej dcére, bolo vedené
trestné konanie.

Svedkyňa Z. F., sociálna sestra Domova dôchodcov na R.. K. V. V. K. uviedla, že podľa kmeňovej knihy
klientov žalobkyňa nastúpila do zariadenia dňa 9.10.2007 a pobyt ukončila dňa 30.9.2010. Od 1.7.2008
sa v zariadení nezdržiavala, pobyt mala prerušený, počas tohto obdobia platila za ubytovanie, neplatila
zastravu.Podľasvedkynebolažalobkyňamilápani,nemalisňouproblémy,anionasnimi,nemaližiadny

konflikt, nie je žiadny záznam, že by sa v čase keď sa u nich zdržiavala nejakým spôsobom sťažovala, so
spolubývajúcou si vychádzala. Za ubytovanie žalovanej počas obdobia, keď sa v zariadení nezdržiavala
chodil platiť pán O.. Pri ukončení poskytovania sociálnych služieb prišla pani A. osobne so žalovanou aj s
jej manželom, pomáhali jej s balením. Bol však trochu problém sa k pani A. dostať, mali problém sa s ňou
spojiť, najmä keď bolo potrebné vykonať posudkovú činnosť. V súvislosti s ukončením pobytu žalobkyne

bolo potrebné podpísať zmluvu o poskytovaní soc. služieb, komunikovali viacmenej písomne. Žalovaná
podala sťažnosť zariadeniu, keď nechceli žalobkyni vydať potvrdenie o trvalom pobyte. Pán O. povedal,
že ho potrebujú, pretože žalobkyni končí platnosť občianskeho preukazu. Pani O. sa tiež sťažovala vo
veciuzatvoreniazmluvyoposkytovanísociálnejslužby.PaniA.bolaposielanávýzva,abysadostavilaza
účelompodpísaniazmluvy,prišlavsprievodepaniO.apánaO..PaniA.mocnekomunikovala,rozprávali

sa väčšinou s p. O., predtým s p. O.. X.. A. sa nevyjadrovala prečo chce ukončiť pobyt.

Z výzvy na vydanie sumy 58.800 eur - advokátska výzva zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala žalovanú, aby jej vydala sumu 58.800 eur, a to na
účet žalobkyne v X. B. T..Q.. Č.. XXXXXXXX/XXX0, a to v lehote do 14.7.2012 s tým, že po márnom

uplynutí tejto lehoty si bude žalobkyňa vymáhať svoj nárok súdnou cestou.Z výpisu z účtu žalobkyne v X. B. T..Q.. Č.. Ú.. XXXXXX - XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 15.6.2010 boli
na tento účet vložené finančné prostriedky v sume 58.753,24 eur. Dňa 15.7.2010 bola potom z tohto
účtu vybratá suma 58.800 eur.

Podľa potvrdenia Q. X. zo dňa 26.6.2012, starobný a vdovský dôchodok žalobkyne predstavuje spolu
364,50 eur mesačne.

Podľa prehlásenia žalobkyne zo dňa 1.7.2008, žalobkyňa sa zdržiava u dcéry L. O. dobrovoľne, preto

odmieta akékoľvek stretnutia a rozhovory s dcérou B. C. a vnučkou F. B., ktoré ju obrali o majetok.

Podľa písomnej žiadosti zo dňa 19.4.2011, žalobkyňa žiada o zákaz vstupu a podávania informácií o
jej osobe vnučke F. B. L. B. C., dôvod, že znova príde o svoj majetok. Podľa vyjadrenia žalobkyne na
pojednávaní dňa 15.10.2012, tento list písala ona vlastnoručne.

Podľa listu žalobkyne zo dňa 21.4.2011, dňa 15.4.2011 prišla za ňou do domova vnučka F. B., žalobkyňa
nevie, ako ju našla, lebo nikto nevedel, kde je. Vnučka ju zobrala k nej domov, kde jej dala podpísať
nejaké papiere, žalobkyňa nevie, čo to bolo a potom ju doviezla do domova. Žalobkyňa sa bojí, aby jej
zasa neublížila, lebo sa s ňou súdila o svoj majetok a podala na ňu aj trestné oznámenie. Žalobkyňa
všetko čo jej nevedomky podpísala ruší týmto dopisom, chce dožiť v pokoji a v kľude v domove, kde

je spokojná a nič jej nechýba.

Podľa listu žalovanej adresovanej žalobkyni zo dňa 10.5.2011, žalovaná žalobkyni oznamuje, že
vzhľadom na to, že sa už dlhšiu dobu žalobkyňa nezdržuje v domove dôchodcov O. V. O., žalovaná ruší
zmluvu, a to doplatok + sponzorské od 1.6.2011.

Podľa zmluvy č. 20/DD/2010 o poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 74 zákona
č. 448/2008 z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní a zák. č. 18/96 Z. z. o cenách, zmluvné strany O., Z.. H.. ako poskytovateľ sociálnej služby,
žalobkyňa ako prijímateľ sociálnej služby a žalovaná ako rodinný príslušník prijímateľa sociálnej služby

sa dohodli na poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov O. Z.. H.., a to od 11.10.2010
pobytovouformou-celoročne,zacenu461,10eur,pričompoberateľzaplatíčasťúhradyvovýške346,20
eur a príbuzný zaplatí časť úhrady vo výške 114,90 eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
K zmluve bol dňa 9.5.2012 medzi poskytovateľom O. Z.. H.. a poberateľom - žalobkyňou uzatvorený
Dodatok č. 1, podľa ktorého došlo k zmene označenia poskytovateľa zo zariadenia pre seniorov O. n.

o. na Domov sociálnych služieb O. Z.. H..

V zmysle Darovacej zmluvy zo dňa 8.10.2010, uzatvorenej medzi žalovanou ako darcom a O. Z.. H..
ako obdarovaným, žalovaná darovala zariadeniu sumu 1.660 eur, ktoré sa zaviazala zaplatiť v splátkach
po 138,32 eur.

Podľa Dohody o platbe do DD O. V. O. zo dňa 8.10.2010, sa žalobkyňa so žalovanou dohodli, že
žalobkyňa bude do domova dôchodcov prispievať celým svojim príjmom (dôchodok + príspevky -
vianočný a pod.) a žalovaná bude doplácať iba rozdiel medzi príjmom žalobkyne a platbou do domova
dôchodcov, nakoľko dôchodok žalobkyne je menší ako platba za pobyt v domove dôchodcov.

Podľa potvrdenia Zariadenia sociálnych služieb O., Z.. H.., Z.D. T.. O. XX, O., zo dňa 22.6.2012, je
žalobkyňa poberateľom celoročnej pobytovej sociálnej služby v tomto zariadení od 11.10.2010 na dobu
neurčitú. Celková cena poskytovanej služby činí 461,10 eur, podľa zmluvy prijímateľ platí časť úhrady
346,20 eur a zostatok 114,90 eur hradí žalovaná.

Podľa potvrdenia Zariadenia sociálnych služieb O. Z..H.. zo dňa 22.10.2012, žalovaná od júla 2012
neuhrádzala svoju časť úhrady za pobyt a taktiež úhradu za lieky A. A., od toho času L. O.
nenavštevovala matku A. A..

Zo sťažnosti na postup policajtov zo dňa 24.9.2008 vyplýva, že žalobkyňa mala podať sťažnosť na
postup policajtov pri jej výsluchu a žiadala o vykonanie ďalších úkonov. Podľa vyjadrenia žalovanej
na pojednávaní dňa 11.2.2013, predmetné podanie na políciu písala ona na žiadosť matky, ktorá to aj
podpísala. Žalobkyňa na tomto pojednávaní poprela, že by list písala, podpis nepoprela.Podľa listu zo dňa 23.5.2008, žalobkyňa žiadala svoju dcéru B., aby zaslala jej právnej zástupkyni P..
Č. všetky doklady, ktoré sa týkajú predaja bytu, s tým, že v liste sa uvádza, že všetko vybavovala B.,

žalobkyňa nevie komu a za koľko byt predala a kde sú peniaze, na ktorom účte a kto s ním disponuje. B.
mala dať žalobkyni podpísať aj zákaz pre dcéru L., aby navštevovala žalobkyňu v domove dôchodcov.
Uviedla, že ruší všetko, čo je podpísala a žiadala vydať peniaze. Podľa vyjadrenia žalovanej na
pojednávaní dňa 11.2.2013, tento list písala žalovaná, žalobkyňa ho vlastnoručne podpísala.

V liste zo dňa 6.11.2007, podpísanom A. A., adresovanom dcére B. je uvedené, že žalobkyňa trvá
na okamžitom rozdelení peňazí na dve čiastky, s tým že druhú polovicu má B. poslať na účet Č..
XXXXXXXX/XXXXX.L.O..Ďalejsatuuvádza,žeodterazvšetkypísomnostibudežalobkyňapodpisovať
len v prítomnosti oboch dcér, inak je to neplatné. Na pojednávaní dňa 11.2.2013 žalovaná uviedla, že
predmetný list písala ona na základe toho, čo jej žalobkyňa diktovala. List je podpísaný L. O..

Z listu L. O. zo dňa 10.12.2007 vyplýva, že žalovaná písala sestre B., že mamu obrala o celý majetok,
že žalovanú okradla o jej dedičstvo po mame, keď mama tvrdí, že chce, aby sa to rozdelilo spravodlivo,
každej polovička z celého majetku. Žalovaná sestru B. žiada o polovičku z jej majetku, ako ju matka
vyzvala listom z 6.11.2007. Na konci listu je uvedené č. ú. 10049385/6500. Na pojednávaní dňa
11.2.2013 žalovaná uviedla, že tento list písala na žiadosť svojej matky, matka súhlasila, aby bol list

zaslaný adresátke.

PodľaPrehláseniazodňa8.1.2007,napísanéhonapočítačiapodpísanéhoA.A.,žalobkyňasarozhodla,
nakoľko zo zdravotných dôvodov nemôže bývať sama a potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, ísť bývať
do domova dôchodcov, predať byt a rozdeliť peniaze z predaja bytu na dve polovičky pre dcéry L. O. T.

B. C.. Na pojednávaní dňa 11.3.2013 žalobkyňa potvrdila, že podpis na prehlásení je jej.

Z listu F. B. adresovaného žalobkyni, zo dňa 26.11.2008 vyplýva, že F.. B. uviedla, že ona žalobkyni
peniaze nespravuje, žalobkyňa jej ich dala, sú to peniaze F.. B., keďže pri poslednom stretnutí jej
žalobkyňa povedala, že jej ich nemá dávať na účet, pýta sa žalobkyne, načo tie peniaze potrebuje, keď

má dôchodok, ale ak ich žalobkyňa bude potrebovať pre vlastnú potrebu, F.. B. je ochotná jej finančne
pomôcť. Žiada žalobkyňu, aby veci, ktoré má uskladnené u Beáty a u nej, aby si ich prevzala, inak budú
vyhodené na smetisko.

Listom podpísaným A. A., napísanom na počítači, bez uvedenia dátumu, žalobkyňa uviedla, že ruší

čestné prehlásenie podpísané dňa 19.10.2007, hoci jej dala peniaze z predaja bytu spravovať, žiada F.
B. o ich zaslanie v plnej výške obratom na č. ú. 16113675/6500.

Podľa správy X. B., T..Q.. zo dňa 6.4.2013, žalobkyňa má v Poštovej banke vedený účet č.
16113675/6500 založený dňa 30.9.2008. Spoludisponentom na uvedenom účte bola L. O. od 30.9.2008

do 5.3.2012. Výpisy z uvedeného účtu boli vyhotovované mesačne, zasielané poštou na adresu A.
A.Í., B. X, K.. K účtu bola zriadená platobná karta Maestro MAJ č. 6762 4101 3927 2013, vydaná
dňa 3.12.2008, zrušená 31.12.2011, držiteľom karty bola A. A. a platobná karta Maestro MAJ č. 6762
4101 3927 2112, vydaná dňa 15.12.2011, zrušená dňa 5.3.2012, držiteľom bola A. A.. Dňa 13.7.2010
bol zadaný trvalý príkaz na sumu 340 eur v prospech účtu č. 10049385/6500, so začiatkom platnosti

22.7.2010, ktorý zadala A. A.A..

Podľa výpisu z účtu žalobkyne v X. B. T..Q.. Č.. Ú.. XXXXXXXX za obdobie od 1.1.2009 do 5.3.2012,
žalobkyni chodil na tento účet dôchodok zo Q. X. do 21.12.2010 v sume 346,30 eur, od 21.1.2011 v sume
352,70 eur, dňa 15.6.2010 boli na tento účet vložené prostriedky v sume 58.753,24 eur, dňa 15.7.2010

bol vykonaný výber hotovosti v sume 58.800 eur, odo dňa 22.7.2010 sa realizoval pravidelne trvalý
príkaz na úhradu sumy 340 eur na účet č. XXXXXXXX/XXXX. Z účtu boli realizované výbery kartou, a
to dňa 9.12.2010 na Pošte Trnava 8 v sume 60 eur, dňa 15.4.2011 na Pošte Trnava 8 v sume 38 eur,
dňa 14.7.2011 na Pošte Trnava 8 v sume 39 eur, dňa 23.12.2011 na Pošte Trnava 8 v sume 100 eur,
dňa 24.2.2012 na Pošte Trnava 8 v sume 60 eur.

Podľa Lekárskej správy praktickej lekárky pre dospelých F.. A. X. zo dňa 11.4.2013, A. A., K.. Č.. L. O.
O., t. č. nie je schopná zúčastniť sa súdneho pojednávania. Vzhľadom na celkový zdravotný stav, kde
v popredí dominuje úzkostne-depresívna porucha, vôbec nie je vhodné zaťažiť pacientku akoukoľvekstresovou situáciou. Pacientka je na trvalej psychiatrickej liečbe, udáva, že po strese, ktorý pre ňu
znamená súdne pojednávanie, subjektívne sa cíti zle, aj objektívne pacientka je zhoršená po stresových
situáciách, v popredí zhoršenie depresie, nespavosť, úzkostlivosť a lakrimozita. Lekárka uviedla, že

pokiaľ sa dá, žiada nezaťažovať pacientku výsluchmi na súdnom pojednávaní.

Z rozhodnutia o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, Domova dôchodcov
v K. zo dňa 11.10.2007 vyplýva, že bolo určené, že žalobkyňa uhrádza za poskytovanú starostlivosť v
DD v Trnave mesačnú úhradu vo výške 5.110 Sk, t. j. 169,62 eur od 9.10.2007. Táto úhrada zahŕňala

úhradu za bývanie, za zaopatrenie a za stravovanie.

Podľa Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 25.6.2009, uzatvorenej medzi poskytovateľom
sociálnej služby Zariadenie pre seniorov v K., K.. V. X, K. a prijímateľom sociálnej služby A. A., žalobkyňa
sa zaviazala platiť za poskytovanú sociálnu službu sumu 196 eur, z toho ubytovanie bolo 133 eur a
stravovanie 63 eur. Sociálna služba sa začala poskytovať od 9.10.2007.

Podľa potvrdenia Zariadenia pre seniorov v K., K.. V. X, K. zo dňa 29.10.2012, žalobkyňa bola
umiestnená v tomto zariadení od 9.10.2007 do 30.9.2010, avšak v dobe od januára 2008 do decembra
2008 sa prevažne v zariadení nezdržiavala a v dobe od januára 2009 do septembra 2010 sa v zariadení
nezdržiavala vôbec. Ako miesto svojho pobytu uviedla u p. L. O., B. X, K.. Mesačné úhrady za žalobkyňu

platil p. O..

Podľa vyjadrenia Zariadenia pre seniorov v K., K.. V. X, K. zo dňa 18.4.2013, žalobkyňa ukončila pobyt
dňa 30.9.2010, nemala v zariadení žiadne problémy, ani s klientmi, ani s personálom, nesťažovala sa
na poskytované sociálne služby. Počas neprítomnosti žalobkyne v zariadení, časť úhrady za sociálnu

službu mesačne uhrádzal osobne p. O. bez prítomnosti p. A. a ak prišla niekedy p. A. do zariadenia za
účelom podpisu, tak vždy v sprievode p. O., T. X.. O., alebo prišli s klientkou obaja. P. A. sa k ničomu
ústne nevyjadrovala, v zariadení komunikovala buď p. O., T. X.. O.. Taktiež, ak si p. A. podala žiadosť o
zrušenie o poskytovania sociálnej služby, komunikovalo sa telefonicky len s p. O., alebo p. O., nikdy nie
s p. A., nebolo ju možné dostať k telefónu. Taktiež aj v deň ukončenia pobytu prišli s p. A. aj manželia

O., ktorí jej pomáhali odniesť veci osobnej potreby.

Podľa správy Zariadenia pre seniorov v K., K.. V. X, K. zo dňa 24.10.2008, podávanej pre účely OR
PZ v Trnave, žalobkyňa bola v zariadení bezproblémová, bola spokojná, z jej strany nebola evidovaná
žiadna nespokojnosť, ani sťažnosti.

Podľa listu B. C., adresovaného žalovanej, zo dňa 12.6.2008, B. žiada svoju sestru, aby vyrovnala
poplatok za matku v domove dôchodcov za mesiac jún 2008, pretože kým matka nebola pod jej vplyvom,
platila svoje záväzky v domove dôchodcov dochvíľne,

Podľa potvrdenia OO PZ v Trnave, dňa 3.11.2008 bola vyslaná hliadka na preverenie oznámenia na
ul. B. X V. K..

Podľa vyjadrenia X.. Z. F., sociálnej pracovníčky Zariadenia pre seniorov v K., K.. V. X, K. k veci
sťažovateľky L. O., vyjadrenie zo dňa 14.12.2009, do zariadenia sa dostavil p. O., za účelom prevzatia

zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorú mu pracovníčka odmietla dať, s tým, aby priviezol p.
Košíkovú k podpisu. X.. O. povedal, že p. A. je chorá, nemôže prísť, načo pracovníčka chcela ísť za p. A.,
Z. X.. O. reagoval, že sa to nehodí. Pracovníčka uviedla, že sa viackrát pokúšali telefonicky spojiť s p. A.,
nikto to nikdy nebral. Na podpis zmluvy sa potom dostavila p. A. v sprievode p. O. T. X.. O., pracovníčke
nebola vôbec daná možnosť jednať s p. A., X.. A. nebola zo strany p. O. vôbec daná možnosť vyjadriť

sa k zmluve. Znovu potom prišla zmluvu podpísať p. A. v sprievode p. O. T. X.. O. dňa 1.12.2009, p. O.
povedala svojej matke, aby zmluvu podpísala. Pracovníčka uviedla, že s p. A. nikdy neprišla do žiadneho
konfliktu, zo strany p. O. T. X.. O., jej nebolo umožnené s p. Košíkovou jednať.

Podľa vyjadrenia X.. Z. F. sociálnej pracovníčky Zariadenia pre seniorov v K., K.. V. X, Trnava zo dňa

29.9.2010, k sťažnosti vo veci odmietnutia prevzatia výpovede zmluvy, sťažovateľky L. O., pracovníčka
uviedla, že dňa 23.9.2010 prišla p. O. v sprievode svojho manžela, aby odovzdali zrušenie zmluvy
o poskytovaní sociálnej služby, pretože nebola prítomná riaditeľka zariadenia, pracovníčka zrušenie
zmluvy neprevzala. Dňa 28.9.2010 bol doručený list p. A., aby sa dostavila do zariadenia, za účelomdohodnutia odstúpenia od zmluvy. Dňa 29.9.2010 prišiel do zariadenia p. O., ktorý povedal, že p. A. je
chorá a nemôže prísť. Dňa 1.10.2010 potom prišla p. A. v sprievode manželov O., všetko podpísala
a odsťahovala si svoje veci, jej pobyt v zariadení bol riadne ukončený. Pracovníčka uviedla, že list o

zrušení zmluvy odmietla prevziať preto, že p. A.Š. ani nevidela, jednala s ňou len p. O. s manželom.

Podľa listu Zariadenia pre seniorov v K. zo dňa 28.9.2010, vo veci zrušenia zmluvy o poskytovaní
sociálnej služby, zariadenie p. A. vyzvalo, aby sa osobne dňa 29.9.2010 dostavila do zariadenia, kde sa
dohodnú na všetkých administratívnych záležitostiach potrebných k ukončeniu poskytovania sociálnej

služby.

Podľa prehľadu úhrad za sociálne služby v zariadení O. Z.. H.., ku dňu 22.3.2010 mala žalobkyňa
nedoplatok 74,40 eura a žalovaná mala nedoplatok 319,77 eura.

Podľa listu F. B. zo dňa 16.12.2008 adresovaného žalobkyni, vnučka bola babku pozrieť u L., avšak

žalobkyňa mala zákaz otvárať. Na výzvu, aby si prišla prevziať veci babka neodpovedala, vnučka
uviedla, že veci má naďalej u nej a u dcéry B..

Podľa listu F. B. zo dňa 8.1.2009 adresovaného žalobkyni, vnučka babku niekoľkokrát písomne a
telefonicky volala na návštevu, na čo babka nereagovala. Vnučka sa chcela s babkou stretnúť a

porozprávať.

Podľa listu F. B. zo dňa 2.3.2009 adresovaného žalobkyni, vnučka by chcela babku vidieť, avšak p. O.
jej nikdy neotvorí, keď u nich zazvoní. Vnučka by chcela babku navštíviť, zobrať ju k sebe na pár dní.
Keď vnučka babke volá, telefón je vypnutý, alebo len zvoní, Vnučka sa tiež pýta, či babka nepotrebuje

nejaké peniaze, vnučka by jej chcela finančne prispieť, kúpiť jej veci na oblečenie, drogériu, lieky.

Podľa listu B. C. zo dňa 18.12.2007, adresovaného L. O., B. reaguje na žiadosť sestry o polovicu
dedičstva po mame a oznamuje jej, že peniaze z predaja bytu sú mamin majetok, o dedičstve po mame
sa môžu baviť až po jej smrti, čo dúfa, že nebude tak skoro, preto sa má prestať starať o peniaze z

predaja bytu.

Z Výzvy na vydanie peňazí advokátky P.. T. Č. zo dňa 29.4.2008 vyplýva, že advokátka v mene A. A.
V. B. C., na vydanie čiastky 1.820.000 Sk z predaja bytu s tým, že matka chce peniaze z predaja bytu
rozdeliť rovným dielom.

Z odpovede B. C. zo dňa 5.5.2008 na list advokátky P.. Č. vyplýva, že advokátke oznamuje, že
neprevzala sumu 1.820.000 Sk za predaj bytu matky, upozorňuje ju, že č. ú. 10049385/6500 nie je číslo
účtu matky ale sestry L. O..

Podľa listu B. C. zo dňa 8.7.2008 adresovaného žalovanej, peniaze z predaja bytu spravuje tretia osoba,
sestru vyzýva, aby matku vrátila do domova dôchodcov, na delenie majetku počas života matky má
zabudnúť.

Podľa oznámenia O. Z..H.. zo dňa 10.6.2013, žalobkyňa mala ku dňu 31.5.2013 nedoplatok a úhradách

vo výške 549,57 eura, ktorý je evidovaný ako nedoplatok príbuznej p. Holubovej, ktorá sa zmluvne
zaviazala platiť časť úhrady.

Podľa lekárskej správy ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, neurologičky F.. F. G., zo dňa 16.8.2007,
neurotopicky až na titubácie bez lateralizačnejsymptomatológie, stav po fractoreLI v r. 2001, incipientná

známky ascerebri, niet kontraindikácie k umiestneniu v DD.

Z lustrácií v Q. X. vyplýva, že žalovaná je od 1.6.1994 SZČO. Jej manžel P. O. je od 1.4.2002
zamestnancom Q. K. R. V. B., F..

Podľa správy Q. X., X. K. zo dňa 12.12.2014, P. O. je od 1.3.2009 poberateľom predčasného starobného
dôchodku, ktorý je od 28.2.2011 starobným dôchodkom. Dôchodok bol od 1.3.2009 priznaný v sume
447,50 eura mesačne, od 1.1.2010 v sume 461,20 eura mesačne, od 1.1.2011 v sume 469,60 euramesačne, od 1.1.2012 v sume 485,10 eura mesačne, od 1.1.2013 v sume 496,30 eura mesačne, od
1.1.2014 v sume 505,10 eura mesačne.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.12.2014, žalovaná ani jej
manžel, nie sú v evidencii poberateľov štátnych sociálnych dávok.

Podľa správy Daňového úradu Trnava zo dňa 16.12.2014, P. O. nepodal daňové priznanie pre daň z
príjmov fyzickej osoby za rok 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012.

Podľa daňového priznania žalovanej k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, žalovaná vykázala
daňovú stratu vo výške 6.152,38 eura, podľa daňového priznania žalovanej za rok 2011 vykázala daňovú
stratu vo výške 5.166,65 eura, podľa daňového priznania žalovanej za rok 2010 vykázala daňovú stratu
vo výške 4.101,08 eura, podľa daňového priznania žalovanej za rok 2009 vykázala daňovú stratu vo
výške 2.498,29 eura a podľa daňového priznania žalovanej za rok 2008 vykázala daňovú stratu vo výške

60.903 Sk, t. j. 2.021,61 eura.

Podľa potvrdenia F. G. Q. K. R. V. B. zo dňa 3.2.2015, priemerná čistá mesačná mzda manžela žalovanej
za rok 2009 bola 434,15 eura, za rok 2010 bola 394,08 eura a za rok 2011 bola 415,69 eura.

Podľa výpisu z LV. č. XXXX pre kat. úz. Š. B.ne, manžel žalovanej je v celosti vlastníkom stavby -
rekreačný dom s. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X,v kat. úz. Š. B., ako aj pozemkov parc. č.
XXX/X reg. „C“ - trvalé trávne porasty o výmere 14 m2, parc. č. XXX/X reg. „C“ - trvalé trávne porasty o
výmere 11 m2, parc. č. XXXX/X reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2,parc. č. XXXX/
X reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2,parc. č. XXXX/X reg. „C“ - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 36 m2,parc. č. XXXX/X reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2.
Titulom nadobudnutia bola dohoda o usporiadaní BSM zo dňa 23.9.2014.

Z listinných dokladov zaslaných Katastrálnym odborom Okresného úradu B. Š. vyplýva nasledovné:
Podľa Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.6.1998 medzi Obcou Š. B. ako predávajúcim a P. O. T. L.

O. ako kupujúcimi, predmetom bola parc. č. XXX/X o výmere 71 m2 zastavaná plocha za kúpnu cenu
1.420 Sk. Podľa Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Obcou Š. B. T. P. A. a F. A. ako predávajúcimi a
P. O. T. L. O. ako kupujúcimi dňa 22.1.2007, predmetom bola parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
o výmere 22 m2, za 1.100 Sk a parc. č. XXX/X- trvalý trávny porast o výmere 32 m2, za 1.600 Sk.
Rozhodnutím Obce Š. B. o určení súpisného čísla budovy zo dňa 20.9.2011 č. j. 439/2011, bolo pre

stavbu postavenú v obci Š. B. - rekreačný dom určené súpisné číslo XXX. Vlastníkom stavby v tom čase
bol P. O. T. L. O., stavebné povolenie pre stavbu bolo vydané 23.6.2002 a kolaudačné rozhodnutie dňa
5.9.2011. Kolaudačné rozhodnutie stavebníkom P. O. T. L. O. pre povolenie užívania stavby rekreačný
dom na pozemku XXXX/X v kat. úz. Š. B. pre novostavbu, prízemnú stavbu so sedlovou strechou
a zastavanou plochou 36 m2, bolo vydané dňa 5.9.2011, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

20.9.2011. Zámennou zmluvou zo dňa 6.12.2011 došlo k zámene nehnuteľností parc. č. XXX/X a parc.
č. XXX/X v kat. úz. Š. B. medzi F. F. na jednej strane a P. O. T. L. O. na druhej strane. Kúpnou zmluvou zo
dňa 14.3.2012 uzatvorenou medzi predávajúcim Obcou Š. B. a kupujúcimi P. O. T. L. O., došlo k prevodu
vlastníctva pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2 za cenu 135 eur. Podľa Notárskej zápisnice č. N
149/2014, NZ 34585/2014 zo dňa 23.9.2014, došlo k vyporiadaniu zrušeného BSM P. O. T. L. O. tak, že

byt č. XX na X. poschodí bytového domu na ul. B. X, K. Q.. Č.. XXXX postaveného na parcele XXXX/
XXX, zapísanému na LV č. XXXX pre kat. úz. K. v podiele 1/1, ďalej nebytový priestor č. 1 na 1 poschodí
bytového domu Z. R.. B. X, K. Q.. Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č.
XXXX pre kat. úz. K. v podiele 93/10000, ako aj nehnuteľnosti v okrese B. Š. - parc. reg. „C“ č. XXX/X
- trvalé trávne porasty o výmere 14 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 11 m2, parc. č.

XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere44m2,parc.č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieo
výmere20m2,parc.č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere27m2astavbarekreačnýdoms.
č.903naparc.č.XXXX/XzapísanénaLVXXXXprekat.úz.Š.B.vpodiele1/1,budevlastniťibaP.O.bez
povinnosti finančnej výplaty L. O.. Hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania
BSM podľa zhodného tvrdenia účastníkov je 50.000 eur. Podľa tejto notárskej zápisnice vlastníctvo k

nehnuteľnostiam v kat. úz. Š. B., účastníci nadobudli kúpnymi zmluvami, ktorých vklad bol povolený
pod V XXX/XX, V 43/07, zámennou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX kúpnou zmluvu,
ktorej vklad bol povolený pod V 254/12, resp. rekreačný dom s. č. 903 nadobudli spoločnou výstavbou
skolaudovanou kolaudačným rozhodnutím právoplatným dňa 20.9.2011. Rozsudkom Okresného súduTrnava č. k. 26C/2/2013-10 zo dňa 5.2.2013, právoplatným dňa 7.2.2013, bolo zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo P. O. T. L. O. za trvania manželstva.

Podľa lekárskej správy zo dňa 26.2.2015, vystavenej F.. A. X. pre súdne účely, podľa vyšetrenia zo dňa
26.2.2015, žalobkyňa je roky liečená a sledovaná psychiatrom pre anxiózne-depresívny syndróm, trvale
na psychiatrickej liečbe. Vzhľadom na túto základnú diagnózu a celkový aktuálny stav nie je vhodné
pacientku zaťažovať akýmkoľvek stresom a teda ani účasťou na súdnom pojednávaní.

Podľa potvrdeniek vystavených Domovom dôchodcov, K.. V. X, K., zo dňa 26.1.2009, 24.2.2009,
25.3.2009, 23.4.2009, 25.5.2009, 22.6.2009, 22.7.2009, 24.8.2009, 22.9.2009, 22.10.2009, 23.11.2009,
22.12.2009, 29.9.2010, 23.8.2010, 20.7.2010, 23.6.2010, 21.5.2010, 22.4.2010, 23.3.2010, 23.2.2010,
22.1.2010, úhrady za poskytovanie sociálnych služieb za žalobkyňu uhrádzal p. O.. Výška týchto úhrad
bola od 67,90 eura do max. 171,67 eura.

Podľa správy O. Z.. H.., T.. O. XX, O. zo dňa 24.3.2015, žalobkyňa nastúpila do ich zariadenia dňa
11.10.2010, zmluva bola podpísaná žalobkyňou a žalovanou dňa 8.10.2010. Platby v r. 2010,2011 až
do 3/2012 boli realizované z účtu XXXXXXXX/XXXX P. O. vo výške 461,10 eura. Dňa 22.3.2012 platba
z účtu Július Holub prišla poslednýkrát. V 3/2012 prišla platba z účtu A. A. č. XXXXXXXX/XXXX vo
výške 340 eur a bol zadaný trvalý príkaz. Dňa 16.10.2012 bola napísaná žiadosť žalovanej o úhradu

nedoplatku, ktorý zaplatili dňa 18.10.2012 vo výške 229,80 eura. Ďalšia úhrada vo výške 114,90 eura
bola pripísaná dňa 31.12.2012. V r. 2012 bol uzatvorený s nedoplatkom 151,97 eura. V r. 2013 bola
jediná platba 114,90 eura dňa 20.2.2013. Dňa 14.5.2013 prišla žiadosť od L. O. o dodatok ku zmluve a
dňa 27.9.2013 prišlo vypovedanie zmluvy od L. O., tejto boli oznámené dôvody nemožnosti vypovedania
zmluvy. Dňa 15.11.2013 im L. O. zaslala Oznam, v ktorom oznamuje matke, že má finančné problémy

a nemôže prispievať na sociálne služby. Dňa 16.1.2014 bola L. O. vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky
v sume 1.353,87 eura, ktorú splatila v čiastkach ku dňu 17.3.2014. Ku dňu 24.3.2015 mala žalovaná
nedoplatok vo výške 229,80 eura. K uvedenému predložilo zariadenie O. Z.. H.. výpis pohybu na účte
žalobkyne od 1.1.2011, do 24.3.2015. Podľa vyjadrení hlavnej sestry sa žalovaná ani raz neinformovala
telefonicky alebo osobne o zdravotný stav svojej matky, záujem prejavila až dňa 28.1.2015 písomne.

B. C. a F. B. sú zaznamenané prvýkrát ako návšteva dňa 18.7.2012, odvtedy chodia za žalobkyňou
pravidelne každé dva týždne a berú si ju domov na celé víkendy, tiež na sviatky a rodinné oslavy,
zaujímajú sa o jej zdravotný stav. V dňoch 29.12.2010 ani 4.4.2011 žalobkyňa nebola odhlásená zo
stravy, v sesterských hláseniach nie je o jej odchode zo zariadenia v týchto dňoch záznam.

Podľa listu - Oznam zo dňa 5.11.2013, žalovaná oznámila žalobkyni, že z finančných dôvodov jej ďalej
nemôže prispievať na pobyt v zariadení O. Z.. H.. a platby končí od 11/2013.

Podľalistu-Výpoveďzmluvyč.20/DD/2010zodňa25.9.2013,žalovanázariadeniuO.Z..H..vypovedala
zmluvu č. 20/DD/2010, ktorú uzatvorila dňa 8.10.2010. Na uvedené jej zariadenie O. Z.. H.. listom zo

dňa 11.10.2013 oznámilo, že výpoveď zmluvy rodinným príslušníkom zmluva neupravuje, žalovaná bola
upozornená, že má vyživovaciu povinnosť k žalobkyni v zmysle Zákona o rodine.

Podľa listu - Žiadosť zo dňa 16.5.2013, žalovaná na základe dohody s matkou Katarínou Košíkovou,
požiadala O. Z.. H.. o dodatok k zmluve č. 20/DD/2010 od mesiaca máj 2013, podľa výmeru dôchodku,

ktorý prišiel v 1/2013 a aby sa dodatok ku zmluve robil každoročne podľa dôchodkového výmeru
žalobkyne. K žiadosti bola pripojená Dohoda o platbe do DD O. V. O. zo dňa 8.10.2010 medzi L. O. a
A.Í. A.. Na predmetnú žiadosť O. Z.. H.. reagovalo Odpoveďou zo dňa 14.5.2013, podľa ktorej v prípade
zvýšenia podielu žalovanej na platbách, by jej z dôchodku nezostala suma 20% zo sumy životného
minima, preto nie je možné vyhovieť žiadosti žalovanej o zvýšenie úhrady klienta a zníženie úhrady

príbuzného. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie nedoplatku v sume 434,67 eura.

Podľa výpisu pohybov na účte žalobkyne ohľadom sociálnych služieb v zariadení O. Z.. H.., ku dňu
31.5.2015 má žalobkyňa nedoplatok 459,60 eura.

Podľa potvrdenia O. Z..H.. zo dňa 10.4.2015, neevidujú žiadnu zmluvu o úschove bankomatových kariet
so žalobkyňou. V dňoch 28.12.2010, 13.7.2011 a 23.2.2012 nenašli informáciu o odhlásení, prerušení
alebo odchodu žalobkyne zo zariadenia O. Z..H..Podľa Zmluvy o debetnej platobnej karte uzatvorenej medzi X. B. T..Q.. a žalobkyňou dňa 3.12.2008,
žalobkyni bola vydaná platobná karta Maestro, s denným limitom 9.000 Sk. V zmysle zmluvy, platobná
karta a PIN boli zaslané žalobkyni poštou na adresu B. X, K..

PodľaLekárskejsprávyF..A.X.zodňa10.4.2015,žalobkyňajevtrvalejstarostlivostialiečbepsychiatra.
Pacientka je roky liečená pre anxiózne depresívny syndróm, stav je prakticky nemenný, trvalý, môže
viesť k zhoršeniam, pacientku nie je vhodné zaťažovať akýmkoľvek stresom , každá psychická záťaž
vedie k zhoršeniu, čo sa týka psychického zdravia. Účasť na súdnom pojednávaní je nevhodná.

Podľa lekárskej správy vystavenej F.. A. X. dňa 27.4.2015, žalovaná je v trvalom sledovaní psychiatra,
stavjecelémesiacenemenný,minimálnapsychickázáťažpacientkuvždyrozladí.Kuvedenémupripojila
záver psychiatra.

PodľalekárskejsprávypsychiatričkyF..V.E.,zodňa24.4.2015,prikontrolelekárkakonštatujezhoršenie

stavu. Pacientka je liečená pre úzkostno-depresívnu poruchu, ťažkosti majú pôvod v problémoch v
rodine, súdi sa s dcérou, ktorá jej vraj zobrala peniaze za predaný byt. Od tohto sporu sa s ňou dcéra
nekontaktuje. Po dvoch účastiach na pojednávaniach sa jej psychický stav zhoršil, bola rozrušená,
plačlivá, cítila sa veľmi zle, zhoršil sa spánok, chuť do jedla, cíti úzkosť, strach, nechce o tom hovoriť.
Diagnostický záver je úzkostne-depresívna porucha. Psychiatrička konštatovala, že ďalšia účasť na

pojednávaniach u pacientky nie je zo zdravotných dôvodov vhodná, hrozí dekompenzácia zdravotného
stavu.

Podľa občianskeho preukazu žalobkyne, tento bol vydaný dňa 10.12.2004, platnosť tohto OP je
neobmedzená.

Z pripojeného spisu sp. zn. 17C/237/2009 vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.8.2009 domáhala
voči žalovanej F. B. vydania sumy 60.412,93 eura z predaja bytu na B. XX V. K., ktoré peňažné
prostriedky jej mala F. B. spravovať, avšak na výzvu jej ich odmietla vydať. Rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 17C/237/2009-72 zo dňa 4.3.2010 bola žalovaná F. B. zaviazaná vydať žalobkyni sumu

58.753,24 eura, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, následne
žalobkyňa vzala žalobu späť, na základe čoho Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/240/2010-96
zo dňa 29.6.2010 pripustil späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. Uznesenie
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2010.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1243/OVK-TT-11Kh, v trestnej veci vedenej pre prečin krádeže sumy
58.753,23 eura vyplýva, že: Q. Q. T..Q.. listom zo dňa 5.6.2012 oznámila, že P. O., Z.. XX.X.XXXX,
bol dňa 25.9.2009 poskytnutý úver č. ú. XXXXXXXXX/XXXX zabezpečený nehnuteľnosťou, zostatok
pohľadávky k 5.6.2012 bol 7.781,21 eura, okrem toho bol spoludisponentom na podnikateľskom bežnom
účte L. O. Č.. XXXXXXXXXXXX, vedený na subjekt O. L. - X., D.: XX XXX XXX, zostatok na tomto

účte k 5.6.2012 bol 114,75 eura. L. O. bola spoludlžníkom úveru poskytnutého P. O. a disponentkou k
svojmu podnikateľskému účtu. Podľa pripojeného výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX, úver bol
poskytnutý v sume 15.000 eur bol splácaný pravidelnými splátkami v sume 299,92 eura a od 3/2011
v sume 300,44 eura. Podľa výpisu z podnikateľského účtu žalovanej, zostatok na účte k 1.7.2010 bol
45,44 eura, k 1.1.2011 bol 422,93 eura. Podľa oznámenia R. B. T..Q.., A. A. mala v tejto banke účet

č. XXXXXXXXXX, ktorý bol otvorený 25.9.2007 a uzavretý 3.8.2010. K tomuto účtu boli vydané dve
debetné platobné karty, prvá bola platná do 30.9.2010 a druhá do 30.6.2011, obe boli zrušené. K tomuto
účtu mala dispozičné právo F. B.. Z tohoto účtu bola dňa 4.10.2007 vybratá suma 1.770.000 Sk a toho
istého dňa bola táto suma vložená na účet č. XXXXXXXXXX na meno F. B.. Podľa oznámenia X. B. T..Q..
zo dňa 26.3.2012, P. O. mal v tejto banke vedený osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX, spoludisponentom

bola L. O., podľa výpisu z tohto účtu za obdobie od 1.7.2010 do 22.3.2012, na tento účet od 22.7.2010
bola pravidelne realizovaná platba z účtu žalobkyne v X. B. T..Q.. č. ú.XXXXXXXX/XXXX v sume 340
eur. Na tento účet bol manželovi žalovanej poukazovaný dôchodok v sume 469,60 eura a mzda z MTF
STU. Z tohto účtu boli od 22.10.2010 realizované pravidelné úhrady na účet O. Z.. H.. v sume 461,10
eura za sociálne služby poskytované žalobkyni a tiež splátky daru zariadeniu O. v sume 138,32 eura.

Podľa oznámenia X.K. B. T..Q.. zo dňa 7.3.2012, žalovaná nemá v X. B. T..Q.. žiadny účet, ale je
spoludisponentkou na účte P. O. Č.. XXXXXXXX/XXXX a na osobnom účte A. A. Č.. XXXXXXXX/XXXX.
A. A. mala v X. B. T..Q.. od 30.9.2008 zriadený účet č. 16113675/6500, ku ktorému mala dispozičné
právo L. O. do 5.3.2012. Podľa kópie výberového lístka, bola dňa 15.7.2010 z účtu žalobkyne v X.B. T..Q.. vybraná suma 58.800 eur. Podľa výpisu z účtu žalobkyne č. 16113675/6500 za obdobie od
1.7.2010 do 22.3.2012, žalobkyni bol na tento účet posielaný dôchodok od 7/2010 do 12/2010 v sume
346,30 eura, od 1/2011 do 12/2011 v sume 352,70 eura a od 1/2012 v sume 364,50 eura. Dňa 15.7.2010

bola z účtu vybratá suma 58.800 eur a na učte bol zriadený trvalý príkaz o zasielaní sumy 340 eur na
účet č. XXXXXXXX/XXXX. Podľa oznámenia zariadenia O. Z.. H.. zo dňa24.4.2012, mesačné úhrady
za žalobkyňu boli realizované z účtu č. 10049385/6500 - P. O., z rovnakého účtu boli zasielané splátky
daru vo výške 138,32 eura, posledná bola uhradená dňa 22.9.2011, čím bola uhradená celá výška daru
podľa darovacej zmluvy v sume 1660 eur. Dňa 22.3.2012 bola prvýkrát prijatá úhrada z účtu XXXXXXXX/

XXXX - A. A. vo výške 340 eur. V predmetnej trestnej veci bolo trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa
č. ORP-1243/1-OVK TT-2011Kh zo dňa 29.6.2012 prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-793/OEK-TT-2008, v trestnej veci vedenej pre zločin krádeže
peňažnej sumy 1.820.000 Sk dňa 4.10.2007, vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa č. ORP-793/OEK-

TT-2008 Ls zo dňa 5.6.2009 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok,
pre ktorý je vedené trestné stíhanie. Podľa zápisnice o konfrontácii zo dňa 27.8.2008 medzi A. A. a
F. B., A. A. uviedla, že chce, aby peniaze naďalej spravovala vnučka F. B., trestné oznámenie podala
pravdepodobne dcéra L., žalobkyňa ho iba podpísala, nevie, čo vlastne v tomto trestnom oznámení
je. Podľa znaleckého posudku znalca F.. M. Q., psychiatra, zo dňa 26.5.2009, u A. A. boli zistené

primeranéintelektovéapamäťovéschopnostizodpovedajúcejejvekuasociálnemustatusu,nebolaunej
zistená žiadna osobnostná patológia, nebola zistená žiadna duševná choroba, ani porucha. A. A. netrpí
demenciou, je schopná sa orientovať v nových situáciách, je schopná samostatne fungovať, nakladať
so svojimi finančnými prostriedkami. Neboli zistené známky závislosti na psychoaktívnych látkach. Je
plne spôsobilá vnímať a reprodukovať udalosti, ktorých bola svedkom, alebo na ktorých sa zúčastnila.

Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 58.800 eur s príslušenstvom žalovanou,
keď žalobkyňa svoj nárok na vrátenie tejto sumy peňazí odôvodňovala tým, že počas doby keď bývala u
žalovanej,vybralazbankysumu58.800eur,ktorémalazpredajavlastnéhobytu,zaprítomnostimanžela
žalovanej a v byte u žalovanej jej odovzdala tieto peniaze s tým, že žalovaná sa o žalobkyňu osobne

postará a z poskytnutých peňazí bude platiť potreby žalobkyne. Keďže následne žalovaná žalobkyňu
umiestnila do domova dôchodcov v O., žalovaná žalobkyňu požiadala o vrátenie poskytnutých peňazí,
ktoré však žalovaná odmietla žalobkyni vrátiť s odôvodnením, že peniaze nemá.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 731 Občianskeho zákonníka, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o
zániku plnomocenstva (§ 33b).

Podľa § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo
obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec
zomrie.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Na základe zhodnotenia skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že nárok žalobkyne uplatnený voči žalovanej v tomto konaní je dôvodný. Súd mal za preukázané, že
dňa 15.6.2010 bola na účet žalobkyne v X. B. T..Q.. Č.. Ú.. XXXXXXXX/XXXX vložená suma 58.753,24

eura. Dňa 15.7.2010 potom žalobkyňa z tohto účtu vybrala sumu 58.800 eur. V tom čase žalobkyňa
bývala u žalovanej a jej manžela na ulici B. Č.. X V. K., hoci mala uzatvorenú zmluvu s domovom
dôchodcov na ul. K.. V. V. K., ktorému naďalej uhrádzala náklady za pobyt v tomto zariadení, hoci sa
tam nezdržiavala. Tieto peňažné prostriedky mala žalobkyňa z predaja svojho 3-izbového bytu na ul.
B. XX V. K.. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné peňažné prostriedky vybrala na naliehanie žalovanej, a
to v sprievode jej manžela, ktorý ju zaviezol do Poštovej banky. Žalobkyňa pritom podrobne opísala

okolnosti, za ktorých peňažné prostriedky vybrala, keď v žalobe uviedla, že dňa 15.7.2010 išla do banky
aj so zaťom P. O., ktorý ju zaviezol do pobočky banky autom, dcéra L. zostala doma, v banke žalobkyňa
vybrala sumu 58.800 eur, pri priehradke v X. B., T..Q.. v pobočke na O. R. V. K. jej pracovníčka pobočky
po prepočítaní vložila uvedenú sumu do papierovej obálky, žalobkyňa obálku aj s peniazmi vložila do
kozmetickej tašky a túto si vložila do svojej tašky, následne spolu so zaťom opustila banku, po príchode

domov žalovaná čakala žalobkyňu v byte, žalobkyňa peniaze v obálke vybrala, vyložila ich na stôl a
povedala žalovanej, že peniaze vybrala, žalovaná následne otvorila prvú zásuvku v skrini a povedala, že
peniaze si tam žalobkyňa môže odložiť, že ich tam bude mať k dispozícii a môže si ich vybrať načo bude
potrebovať. Žalobkyňa uviedla, že mala za to, že o peniaze sa bude starať jej dcéra Dana a žalobkyňa
bude mať peniaze k dispozícii, ak bude niečo potrebovať. Rovnaké skutočnosti žalobkyňa uviedla vo

svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.10.2012, teda že z banky vybrala sumu, ktorá je predmetom
žaloby, peniaze v hotovosti odovzdala žalovanej v jej byte, kde bol prítomný aj manžel žalovanej P. O., pri
odovzdávaní peňazí boli prítomní len oni traja. Žalobkyňa mala peniaze v hotovosti pripravené v kabelke,
za prítomnosti žalovanej a jej manžela ich vložila aj s kabelkou do šuflíka v skrini do obývacej steny.
So žalovanou o prevzatí peňazí nepodpisovali žiadnu zmluvu. Žalobkyňa podrobne a dôveryhodne

opísala výber peňazí z banky v sprievode svojho zaťa, že peňažné prostriedky, ktoré jej v banke dali
do papierovej obálky si vložila do kabelky, potom čo prišli domov k žalovanej, žalobkyňa jej odovzdala
peňažné prostriedky, ktoré boli uložené v prvej zásuvke v skrini v obývačke. Žalovaná poukazovala na
rozpory vo výpovediach žalobkyne ohľadom výberu sumy 58.800 eur z banky, keď najmä v trestom
konaní mala žalobkyňa v liste adresovanom Okresnej prokuratúre v Trnave - krádež fin. hotovosti zo

dňa 22.7.2011 uviesť, že išla s dcérou L. a jej manželom do X. B., dcéra zobrala peniaze a vložila
ich do priehradky a v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 19.9.2011 mala uviesť, že bola s P. O. v
X., vybrala peniaze, kabelku vložila do vrchnej zásuvky a v zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa
11.10.2011 na otázku vyšetrovateľa uviedla, že kabelka je u pani C.. Súd však má za to, že pokiaľ ide o
drobné nezrovnalosti vo výpovediach žalobkyne v trestnom konaní, toto možno pripísať predovšetkým

veku žalobkyne, časovému obdobiu, ktoré uplynulo od udalosti, celkovej stresujúcej situácii pri výsluchu
žalobkyne v trestnom konaní, keď z lekárskych potvrdení doložených v konaní je zrejmé, že žalobkyňa
trpí úzkostno-depresívnou poruchou a psychická záťaž je pre ňu nepriaznivá. Žalobkyňa tiež nemusela
považovať za podstatné uviesť presne všetky detaily a opis deja uvádzala tak, ako ho v celku vnímala.
Žalobkyňa však podstatné skutočnosti uvádzala zhodne, teda že peniaze vybrala v sprievode zaťa,

že ich v byte odovzdala žalovanej a boli uložené v šuflíku v skrini v obývačke. Výpoveď žalobkyne o
odovzdaní peňazí žalovanej tak súd považoval za hodnovernú.

Potom, čo žalobkyňa peňažné prostriedky žalovanej odovzdala, pričom žalobkyňa mala za to, že
žalovaná sa o ňu postará a z týchto peňažných prostriedkov bude hradiť jej potreby, bola ukončená

zmluva o poskytovaní sociálnych služieb s domovom dôchodcov v K. a dňa 8.10.2010 uzatvorila
žalobkyňa a žalovaná ako jej rodinný príslušník Zmluvu č. 20/DD/2010 o poskytovaní sociálnej služby v
zariadení pre seniorov O., Z.. H.. za cenu 461,10 eur, pričom žalobkyňa mala platiť časť úhrady vo výške
346,20 eur a žalovaná časť úhrady vo výške 114,90 eur. Zároveň rovnakého dňa 8.10.2010 uzatvorila
žalovaná so zariadením O. Z.. H.. darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaná darovala zariadeniu

sumu 1.660 eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť v splátkach po 138,32 eura. Žalovaná v konaní predložila tiež
Dohodu o platbe do DD O. V. O. uzatvorenú so žalobkyňou dňa 8.10.2010, v zmysle ktorej sa žalobkyňa
so žalovanou dohodli, že žalobkyňa bude do domova dôchodcov prispievať celým svojim príjmom a
žalovaná bude doplácať iba rozdiel medzi príjmom žalobkyne a platbou do domova dôchodcov. Podľapotvrdenia Sociálnej poisťovne ako aj výpisov z účtu žalobkyne v X. B. T..Q.., dôchodok žalobkyne od
1.1.2009 do 21.12.2010 bol v sume 346,30 eur mesačne, od 21.1.2011 v sume 352,70 eur mesačne
a dňa 26.6.2012 predstavoval sumu 364,50 eur mesačne, čiže je zrejmé, že dôchodok žalobkyne

nepostačoval na úhradu sociálnej služby v tomto zariadení. Žalobkyňa tvrdila, že konanie žalovanej,
ktorá ju umiestnila v domove dôchodcov v O. odporovalo ich dohode, že sa žalovaná o žalobkyňu
postará,pretokeďžepeňažnéprostriedkyzostaliužalovanejvyzvalajunaichvrátenie,čovšakžalovaná
neurobila s odôvodnením, že jej peniaze nemá.

Súd dospel k záveru, že hoci v konaní nebol predložený priamy dôkaz potvrdzujúci odovzdanie peňazí
žalobkyňou žalovanej, nakoľko o odovzdaní peňazí nebola spísaná žiadna zmluva ani potvrdenie a
pri odovzdaní peňazí neboli okrem žalovanej a jej manžela prítomní žiadni iní svedkovia, v konaní
bolo predložených a vykonaných viacero nepriamych dôkazov spoločne preukazujúcich, že došlo k
odovzdaniu peňazí z predaja bytu žalobkyne v sume 58.800 eur žalovanej. Predovšetkým uvedenú
skutočnosť potvrdzuje výpoveď svedkyne V. C., ktorá bola vypočutá dožiadaným Okresným súdom

Poprad a ktorá potvrdila, že v lete r. 2010, teda po výbere predmetných peňazí, predtým ako bola
žalobkyňa umiestnená v zariadení v O., bola žalobkyňa navštíviť svedkyňu v sprievode žalovanej a jej
manžela, žalobkyňa jej hovorila, že peniaze dala dcére L., že žalovaná sama svedkyni v aute vravela:
„Teta V., ja som myslela, že to bude taká väčšia kôpka, a to bola taká malá kôpočka peňazí.“ Žalovaná
vtedy svedkyni vravela, že sa bude o matku starať, bude ju mať pri sebe a spravovať jej peniaze do

smrti. Svedkyňa tiež uviedla, že keď jej neskôr žalovaná volala, svedkyňa jej povedala, že ak by vrátila
tie peniaze, žalobkyňa ich podelí medzi B. T. L. a niečo nechá sebe, na to žalovaná vypla telefón, teda
nebránila sa, že peniaze nemá. Ďalšia svedkyňa F. B., vnučka žalobkyne uviedla, že po predaji bytu ju
žalobkyňa požiadala, aby jej peniaze spravovala, peniaze boli vložené na osobitný účet, neskôr, keď
bola žalobkyňa u žalovanej, svedkyni chodili rôzne listy, aby vrátila peniaze starej matke, v tom čase

svedkyňa nemala so žalobkyňou žiaden kontakt, nemohla ju navštevovať u O., peniaze najskôr starej
matke dobrovoľne nevydala, pretože jej nebolo zrejmé, kto ich v skutočnosti chce, preto aj napísala list, v
ktorom uviedla, že peniaze považuje za dar od babky, avšak urobila to s úmyslom zamedziť pani O., aby
si stále pýtala tieto peniaze pre seba. V trestnom konaní pri konfrontácii žalobkyňa uviedla, že nechce
vrátiť peniaze a chce, aby zostali u svedkyne. Svedkyňa potvrdila, že na požiadanie žalobkyne išli za

žalovanou do jej obchodu na Š. R. V. K., kde žalobkyňa od žalovanej chcela vrátiť peniaze, žalovaná
povedala najprv, že nemá žiadne peniaze, napokon keď sa stará matka vyjadrila, že by dala nejaké
peniaze jej, aj druhej dcére, tak žalobkyňa na to povedala, že dobre, že vráti predmetné peniaze, ale
musí si zrátať všetky náklady spojené s pobytom starej matky u nich. Keď potom svedkyňa druhýkrát
išla za žalovanou do tohto obchodu, žalovaná povedala, že žiadne peniaze nedá. Ďalšia svedkyňa Mgr.

V.É. C., svatka žalobkyne (matka manžela B. C.) potvrdila, že žalobkyňa jej spomínala, že má problémy
so svojou druhou dcérou L., ktorá má jej peniaze z predaja bytu, ktoré jej žalobkyňa dala preto, že jej
žalovaná sľúbila, že sa o ňu bude starať. Svedkyňa B. C., druhá dcéra žalobkyne potvrdila , že keď
žalobkyňa bývala u žalovanej, nemohla sa s matkou stretávať, až žalobkyňa prestala so svedkyňou
komunikovať aj telefonicky. Žalobkyňa jej mala povedať, že do zariadenia O. ju umiestnila žalovaná,

pretože v byte bolo tesno. Potvrdila, že viackrát bola s matkou v K. za sestrou L., keď si jej matka bola
pýtať naspäť peniaze, uviedla, že boli za žalovanou dvakrát v predajni na Š. R. a žalovaná vtedy uviedla,
že žalobkynine peniaze nemá. Svedkyňa uviedla, že matka jej povedala, že keď si peniaze vyberala, do
banky ju viezol pán O., peniaze si v jeho doprovode doniesla do ich bytu, vyložila ich z kabelky, pritom
bola prítomná pani O.Á. T. X. O., ktorí otvorili zásuvku v obývačke, kam matka uložila peniaze, tieto

peniaze boli vložené v kozmetickej taštičke. Táto svedkyňa potvrdila, že počula ako matka po telefóne
povedala svojej kamarátke pani C., že peniaze má dcéra L.. Pani C. Q.vedkyni povedala, že pani O.
jej povedala, že to je iba taký malý balík peňazí, že to môže schovať aj pod koberec a že manželia
O. sa medzi sebou rozprávali, že si vezmú z týchto peňazí 400.000,- Sk, aby vykryli stavbu v B. Š..
Svedkyňa uviedla, že žalovaná od nej v roku 2008 požadovala polovicu dedičstva. Svedkyne V. C. T. F.

B. teda potvrdili, že sama žalovaná pred nimi uvádzala skutočnosti ohľadom peňazí vybratých matkou
z banky, konkrétne že išlo o malú kôpku peňazí, že ich žalovaná bude spravovať, resp. že ich vráti po
odrátaní nákladov. Ďalšie svedkyne V. C. T. B. C. potvrdili, že žalobkyňa sa im sťažovala, že žalovaná
jej odmieta peniaze vydať. Pokiaľ ide o výpoveď svedka P. O., ktorý potvrdil, že nikdy nesprevádzal
žalobkyňu na výber peňazí do banky, nezaujímal sa o to, kde má jeho svokra peniaze, túto výpoveď

súd považoval za účelovú a nevieryhodnú, pretože svedok má rovnaký záujem na výsledku konania ako
žalovaná a žalovaná sa ešte pred výsluchom tohto svedka v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadrila, že
údaj žalobkyne o tom, že do banky ju viezol Július Holub je nepravdivý, pretože on o tejto skutočnosti
nevie.V konaní bolo ďalej preukázané, že v období keď žalobkyňa žila u žalovanej bola pod jej vplyvom, čo
vyplýva predovšetkým zo spôsobu komunikácie so Zariadením pre seniorov v K., ktoré potvrdilo, že

počas pobytu žalobkyne u žalovanej, úhrady za sociálnu službu mesačne uhrádzal osobne p. O. bez
prítomnosti p. A. a ak prišla niekedy p. Košíková do zariadenia za účelom podpisu, tak vždy v sprievode
p. O., alebo p. O.j, alebo prišli s klientkou obaja. P. A. sa k ničomu ústne nevyjadrovala, v zariadení
komunikovala buď p. O., alebo p. O.. Taktiež, ak si p. A. podala žiadosť o zrušenie poskytovania sociálnej
služby, komunikovalo sa telefonicky len s p. O., alebo p. O., nikdy nie s p. A., nebolo ju možné dostať k

telefónu. Taktiež aj v deň ukončenia pobytu prišli s p. A. aj manželia O., ktorí jej pomáhali odniesť veci
osobnej potreby. Žalovaná ukončenie zmluvy so zariadením v Trnave odôvodňovala tým, že žalobkyňa
v tomto zariadení nebola spokojná, avšak žalobkyňa sama žiadne výhrady voči tomuto zariadeniu
neuvádzala, Zariadenie pre seniorov v K. potvrdilo, že žalobkyňa bola v zariadení bezproblémová, bola
spokojná, z jej strany nebola evidovaná žiadna nespokojnosť, ani sťažnosti. Z písomného vyjadrenia
sociálnej pracovníčky zariadenia X.. Z. F. zo dňa 14.12.2009 vyplýva, že za účelom prevzatia zmluvy o

poskytovaní sociálnej služby sa dostavil p. O., viackrát sa pokúšali telefonicky spojiť s p. A., nikto to nikdy
nebral, na podpis zmluvy sa potom dostavila p. A. v sprievode p. O. a p. O., pracovníčke nebola vôbec
daná možnosť jednať s p. A., p. A. nebola zo strany p. O. vôbec daná možnosť vyjadriť sa k zmluve.
Znovu potom prišla zmluvu podpísať p. Košíková v sprievode p. O. a p. O. dňa 1.12.2009, p. O. povedala
svojej matke, aby zmluvu podpísala. Pracovníčka uviedla, že s p. A. nikdy neprišla do žiadneho konfliktu,

zo strany p. O. a p. O., jej nebolo umožnené s p. A. jednať. Z ďalšieho písomného vyjadrenia tejto
pracovníčky zo dňa 29.9.2010, k sťažnosti vo veci odmietnutia prevzatia výpovede zmluvy, sťažovateľky
L. O., pracovníčka uviedla, že dňa 23.9.2010 prišla p. O. v sprievode svojho manžela, aby odovzdali
zrušenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, dňa 1.10.2010 potom prišla p. A. v sprievode manželov
O., všetko podpísala a odsťahovala si svoje veci. Pri výsluchu svedkyňa Z. F. uviedla, že žalobkyňa bola

milá pani, nemali s ňou problémy, ani ona s nimi, nemali žiadny konflikt, nie je žiadny záznam, že by
sa v čase keď sa u nich zdržiavala nejakým spôsobom sťažovala, so spolubývajúcou si vychádzala. Pri
ukončení poskytovania sociálnych služieb prišla pani Košíková osobne so žalovanou aj s jej manželom,
pomáhali jej s balením. Žalovaná podala sťažnosť zariadeniu, keď nechceli žalobkyni vydať potvrdenie
o trvalom pobyte, ktoré vraj potrebovali, pretože žalobkyni končila platnosť občianskeho preukazu. Pani

O. sa tiež sťažovala vo veci uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Pani A. bola posielaná
výzva, aby sa dostavila za účelom podpísania zmluvy, prišla v sprievode pani O. a pána O.. Svedkyňa
uviedla, že pani Košíková moc nekomunikovala, rozprávali sa väčšinou s p. O., predtým s p. O., X..
A.Š. sa nevyjadrovala prečo chce ukončiť pobyt. Z predložených potvrdeniek ďalej vyplýva, že platby za
sociálne služby uhrádzal osobne do pokladne zariadenia p. O.. Tiež z výpovedí svedkýň F. B. T. B. C.

vyplýva, že počas doby, keď bola žalobkyňa u žalovanej, nemali s ňou kontakt, buď im nikto neotváral,
alebo bola žalobkyňa v byte zamknutá, resp. im nebrala telefón. Tiež s listov predložených v konaní
vyplýva, že F. B. svoju babku opakovane kontaktovala listom, ohľadom toho či niečo nepotrebuje a či
ju môže navštíviť. Z ďalších listov predložených v konaní vyplýva, že žalovaná písala za žalobkyňu listy
adresované sestre B., resp. podľa vyjadrenia žalobkyne v trestnom konaní, žalovaná mala za žalobkyňu

spísať tiež trestné oznámenie vo veci krádeže peňazí z predaja bytu, ktoré trestné konanie bolo napokon
zastavené, pretože skutok sa nestal.

Žalovaná sa naopak výpoveďami svedkov snažila preukázať, že žalobkyňa počas pobytu u nej
obmedzovaná nebola, že sa mohla voľne pohybovať po meste a to aj sama, bez sprievodu žalovanej.

Uvedené mali preukázať svedkovia T. Q., T. F., T. B. T. V. O., ktorých výpovede však nakoniec nemali
veľkú relevanciu pre toto konanie, pretože svedkyňa T. Q. sa vyjadrila k obdobiu ešte predtým, ako
žalobkyňa bývala u žalovanej, svedkyňa T. F. potvrdila, že žalobkyňu stretávala v meste, svedkyňa T. B.
potvrdila, že žalobkyňu stretávala na ulici a ako suseda žalovanej uviedla, že nie je pravda, že žalovaná
žalobkyňu v byte zatvárala. Svedok V. O. uviedol, že pri návštevách u žalovanej bola žalobkyňa u nej

spokojná, mala voľný pohyb, stretával ju na ulici. Výpovede týchto svedkov však potvrdzujú len toľko,
že žalobkyňa nebola obmedzovaná v pohybe, avšak nevypovedajú nič o tom, či bol umožnený kontakt
žalobkyne s jej druhou dcérou, alebo či žalobkyňa mohla slobodne jednať pokiaľ ide o nakladanie s
peňažnými prostriedkami.

Z vyjadrení zariadenia pre seniorov v K. vyplýva, že žalobkyňa bola obmedzovaná v komunikácii s
týmto zariadením a všetky jej záležitosti vybavoval P. O. a L. O.. Tiež z predložených listov a výpovedí
účastníčiek vyplýva, že množstvo týchto listov písala žalovaná a žalobkyňa ich len podpisovala, napr. zo
sťažnosti na postup policajtov zo dňa 24.9.2008 vyplýva, že žalobkyňa mala podať sťažnosť na postuppolicajtov pri jej výsluchu a žiadala o vykonanie ďalších úkonov, pritom podľa vyjadrenia žalovanej na
pojednávaní dňa 11.2.2013, predmetné podanie na políciu písala ona na žiadosť matky, ktorá to aj
podpísala, žalobkyňa na tomto pojednávaní poprela, že by list písala, podpis nepoprela. Podľa listu zo

dňa23.5.2008,žalobkyňažiadalasvojudcéruB.,abyzaslalajejprávnejzástupkyniP..Č.všetkydoklady,
ktoré sa týkajú predaja bytu a žiadala vydať peniaze, keď podľa vyjadrenia žalovanej na pojednávaní dňa
11.2.2013, tento list písala žalovaná, žalobkyňa ho vlastnoručne podpísala. Ďalej podľa Prehlásenia zo
dňa 8.1.2007, napísaného na počítači a podpísaného A. A., žalobkyňa sa rozhodla ísť bývať do domova
dôchodcov, predať byt a rozdeliť peniaze z predaja bytu na dve polovičky pre dcéry L. O. a B. C., pritom v

trestnom konaní žalobkyňa uviedla, že nevie písať na počítači, na pojednávaní dňa 11.3.2013 žalobkyňa
potvrdila, že podpis na prehlásení je jej. Listom podpísaným A. A., napísanom na počítači, bez uvedenia
dátumu, žalobkyňa uviedla, že ruší čestné prehlásenie podpísané dňa 19.10.2007, hoci jej dala peniaze
z predaja bytu spravovať, žiada F. B. o ich zaslanie v plnej výške obratom na č. ú. XXXXXXXX/XXXX.
Z výpovede Z. F. vyplynulo, že žalovaná a jej manžel chceli, aby zariadenie dalo súhlas na zriadenie
trvalého pobytu žalovanej v tomto zariadení, čo odôvodňovali končiacou platnosťou jej občianskeho

preukazu, avšak z občianskeho preukazu žalovanej vyplýva, že jeho platnosť je neobmedzená.

Z uvedeného je evidentné, že konanie žalobkyne počas jej pobytu u žalovanej bolo ňou ovplyvňované,
preto ak žalovaná mala pod dohľadom úkony žalobkyne voči Zariadeniu sociálnych služieb v súvislosti
s uzatvorením dohody o poskytovaní sociálnej služby, s ukončením zmluvy so zariadením, ako aj

uzatvorenie zmluvy so zariadením O. Z.. H.. v O., je nemysliteľné, že by žalovaná nevedela o výbere
peňazí žalobkyňou v sume 58.800 eur dňa 15.7.2010 z jej účtu v X. B. T..Q.., keď zvyčajne je potrebné
výber takejto sumy peňazí banke vopred ohlásiť, čomu by korešpondovala aj skutočnosť, že žalobkyňa
bola v banke už dňa 13.7.2015, kedy bol zriadený trvalý príkaz, na základe ktorého bol dôchodok
žalobkyne poukazovaný na účet manžela žalovanej. Ak by žalovaná nevedela o výbere peňazí vopred,

je nemysliteľné, vzhľadom na jej dovtedajšie správanie pri obstarávaní záležitostí žalobkyne, aby potom
čo sa o tomto výbere dozvedela z výpisu z účtu, nechala túto skutočnosť bez povšimnutia a otázku, kde
má jej matka sumu 58.800 eur vôbec neriešila.

Súd v konaní zistil zásadné rozpory vo výpovedi žalovanej, ktorá v konaní najskôr tvrdila, že o výbere

peňazínevedela,keďvpísomnomvyjadreníkžalobeuviedla,ženemávedomosťotom,žebyžalobkyňa
vybralazosvojhoúčtupredmetnúsumu,ktorúžalujevtomtokonaní,rovnakosavyjadrilanapojednávaní
dňa 15.10.2012, avšak na pojednávaní dňa 21.1.2015 už uviedla, že peniaze si vybrala jej matka
sama, žalovaná sa dozvedela o tomto výbere z výpisu z účtu za daný mesiac, keď výpisy z účtov
chodili na adresu bydliska žalovanej. Ďalej žalovaná uviedla, že keď sa matky opýtala, či si vybrala

peniaze, povedala jej, že áno, že to sú jej peniaze a poctivé a že ich má dobre ošetrené a žalovaná už
potom ďalej nepátrala. Na odstránenie rozporu v týchto výpovediach žalovaná uviedla, že otázke zrejme
nerozumela, o výbere sa dozvedela z výpisu. Ďalej žalobkyňa najskôr tvrdila, že nemala dispozičné
právo k účtu žalobkyne v X. B. T..Q.., na ktorý jej chodil dôchodok a z ktorého bola vybratá suma 58.800
eur, neskôr potvrdila, že toto dispozičné právo mala, ale ho nikdy nevyužila. Žalovaná najskôr tvrdila, že

doplatky zariadeniu O. T..Q.. zaplatila zo svojich peňazí, keď si matka odmietala vybrať peniaze z banky
(žalobkyňa pritom o tom, že matka peniaze z banky už vybrala vedela z výpisu) stým, že jej to potom
vyúčtuje, neskôr tvrdila, že doplatky ako aj sponzorský dar žalovaná platila z peňazí, ktoré jej žalobkyňa
nechávala zo svojho dôchodku, v čase keď u nich bývala, za ktorý čas mala žalovaná nasporiť sumu
3.000 až 4.000 eur. Túto skutočnosť však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala a nevyplýva ani

z jej výpisu účtu, ani z výpisu z účtu jej manžela, že by disponovali takýmito finančnými prostriedkami.
Žalovaná vôbec nevysvetlila, prečo sa zmluvne zaviazala platiť doplatok Zariadeniu O. Z.. H.. mesačne
v sume 114,90 eura a uhradiť tiež sponzorský dar v sume 1.660 eur, keď v čase uzatvárania týchto zmlúv
vedela, že jej matka, ktorá vybrala 58.800 eur, má dostatok peňazí, aby tieto náklady uhradila sama.
Tiež nevysvetlila, prečo matku umiestnili do zariadenia, kde na úhradu sociálnych služieb nepostačoval

jej dôchodok. V konaní tiež bolo preukázané, že dňa 13.7.2010, t. j. dva dni pred výberom peňazí, bol
zriadený trvalý príkaz, ktorým bol dôchodok žalobkyne v sume 340 eur od 22.7.2010 poukazovaný na
účet manžela žalovanej. Vzhľadom na to, že podľa zmluvy so zariadením pre seniorov v K., žalobkyňa
mala platiť za poskytovanú sociálnu službu iba sumu 196 eur a zmluva so zariadením O. bola podpísaná
až dňa 8.10.2010, žalovaná vôbec nevysvetlila dôvodnosť tohto trvalého príkazu, keď len uviedla, že

to tak chcela žalobkyňa.

Súd v konaní skúmal majetkové pomery žalovanej a jej manžela, za účelom zistenia, či si mohla platenie
doplatku zariadeniu O. Z.. H.. ako aj zaplatenie sponzorského daru dovoliť z vlastných prostriedkov. Bolopritom zistené, že žalovaná je od 1.6.1994 SZČO. Jej manžel P. O. je od 1.4.2002 zamestnancom Q.
K. R. V. B., F.. Podľa správy Q. X., X.A. K. P. O. je zároveň poberateľom starobného dôchodku, bol mu
bol od 1.3.2009 priznaný v sume 447,50 eura mesačne, od 1.1.2010 v sume 461,20 eura mesačne,

od 1.1.2011 v sume 469,60 eura mesačne, od 1.1.2012 v sume 485,10 eura mesačne, od 1.1.2013 v
sume 496,30 eura mesačne, od 1.1.2014 v sume 505,10 eura mesačne. Podľa predložených daňových
priznaní žalovanej za roky 2008 až 2012, žalovaná pokaždé vykázala daňovú stratu. Podľa potvrdenia
F. G. Q. v B., priemerná čistá mesačná mzda manžela žalovanej za rok 2009 bola 434,15 eura, za rok
2010 bola 394,08 eura a za rok 2011 bola 415,69 eura. Podľa výpisu z LV. č. XXXX pre kat. úz. Š. B.,

manžel žalovanej je v celosti vlastníkom stavby - rekreačný dom s. č. XXX, postavený na parcele č.
XXXX/X,v kat. úz. Š. B., ako aj pozemkov parc. č. XXX/X reg. „C“ - trvalé trávne porasty o výmere 14
m2, parc. č. XXX/X reg. „C“ - trvalé trávne porasty o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/X reg. „C“ - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere
20 m2, parc. č. XXXX/X reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/X reg.
„C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2. Titulom nadobudnutia bola dohoda o usporiadaní

BSM zo dňa 23.9.2014. Parc. č. XXX/X žalovaná a jej manžel nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 30.6.1998, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXX/X na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2007, parc.
č. XXX/X na základe zámennej zmluvy zo dňa 6.12.2011, parc. č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 14.3.2012. Dňa 5.9.2011 bola vydané kolaudačné rozhodnutie pre stavebníkov P. O. T. L. O.,
pre povolenie užívania novostavby - rekreačný dom na pozemku XXXX/X v kat. úz. Š. B.. Rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. 26C/2/2013-10 zo dňa 5.2.2013, právoplatným dňa 7.2.2013, bolo zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo P. O. a L. O. za trvania manželstva. K vyporiadaniu zaniknutého BSM
došlo na základe notárskej zápisnice č. N 149/2014, NZ 34585/2014 zo dňa 23.9.2014, v zmysle ktorej,
byt č. XX na X. poschodí bytového domu na ul. B. X, K. s. č. XXXX postaveného na parcele XXXX/XXX,
zapísanému na LV č. XXXX pre kat. úz. K. v podiele 1/1, ďalej nebytový priestor č. 1 na 1 poschodí

bytového domu na ul. B. X, K. s. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č.
XXXX pre kat. úz. K. v podiele 93/10000, ako aj nehnuteľnosti v okrese B. Š. - parc. reg. „C“ č. XXX/X
- trvalé trávne porasty o výmere 14 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 11 m2, parc. č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 20 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 a stavba rekreačný

dom s. č. XXX na parc. č. XXXX/X zapísané na LV XXXX pre kat. úz. Š. B. v podiele 1/1, nadobudol P.
O. bez povinnosti finančnej výplaty L. O..

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1243/OVK-TT-11Kh, v trestnej veci vedenej pre prečin krádeže sumy
58.753,23 eura vyplýva, že P. O., bol dňa 25.9.2009 Q. Q. T..Q.. poskytnutý úver č. ú. XXXXXXXXX/

XXXX v sume 15.000 eur, bol splácaný pravidelnými splátkami v sume 299,92 eura a od 3/2011 v sume
300,44 eura. Spoludlžníkovu bola L. O.. L. O. mala v Q. Q. T..Q.. podnikateľský účet č. 45571202/0900,
vedený na subjekt O. L. - X., D.: XX XXX XXX. Podľa výpisu z podnikateľského účtu žalovanej, zostatok
na účte k 1.7.2010 bol 45,44 eura, k 1.1.2011 bol 422,93 eura. P. O. mal účet v X. B. T..Q.. č. XXXXXXXX/
XXXX, spoludisponentom bola L. O., podľa výpisu z tohto účtu za obdobie od 1.7.2010 do 22.3.2012,

na tento účet od 22.7.2010 bola pravidelne realizovaná platba z účtu žalobkyne v X. B. T..Q.. Č..
Ú..XXXXXXXX/XXXX v sume 340 eur. Na tento účet bol manželovi žalovanej poukazovaný dôchodok
v sume 469,60 eura a mzda z MTF STU. Z tohto účtu boli od 22.10.2010 realizované pravidelné
úhrady na účet O. Z.. H.. v sume 461,10 eura za sociálne služby poskytované žalobkyni a tiež splátky
daru zariadeniu O. v sume 138,32 eura. Podľa oznámenia X. B. T..Q.. zo dňa 7.3.2012, žalovaná je

spoludisponentkou na účte P. O. Č.. XXXXXXXX/XXXX a na osobnom účte A. A. č. XXXXXXXX/XXXX.
Podľa oznámenia zariadenia O. Z.. H.. zo dňa 24.4.2012, mesačné úhrady za žalobkyňu boli realizované
z účtu č. XXXXXXXX/XXXX - P. O., z rovnakého účtu boli zasielané splátky daru vo výške 138,32 eura,
posledná bola splátka bola uhradená dňa 22.9.2011, čím bola uhradená celá výška daru podľa darovacej
zmluvy v sume 1660 eur. Dňa 22.3.2012 bola prvýkrát prijatá úhrada z účtu XXXXXXXX/XXXX - A. A.A.

vo výške 340 eur.

Z takto preukázaných majetkových pomerov žalovanej a jej manžela súd zistil, že žalovaná podnikala
so stratou, jediným príjmom do domácnosti bol dôchodok jej manžela v r. 2010 v sume 461,20 eura
a príjem zo zamestnania v r. 2010 v sume 394,08 eura. Z tohto celkového príjmu žalovaná a jej

manžel mesačne splácali hypotéku v sume 299,92 eura, doplatok zariadeniu O. Z.. H.. v sume 114,90
eura a splátky daru v sume 138,32 eura., teda mesačne im pre vlastné potreby, poplatky spojené
s bývaním, na energie, stravu, oblečenie, lieky a iné ostávala suma cca 302,46 eura. Žalovaná tak
nepreukázala z čoho chcela splácať sponzorské a doplatok zariadeniu O. Z.. H.., keď zároveň z výpisomz účtov žalovanej a jej manžela nevyplýva, že by vlastnili peňažné prostriedky väčšej hodnoty, na
podnikateľskom účte žalovanej boli len minimálne sumy, na účte manžela žalovanej rovnako neboli
zistené väčšie sumy peňazí. V rozhodujúcom období roku 2010 pritom žalovaná a jej manžel podľa

listinných dokladov predložených katastrálnym odborom Okresného úradu Š. B. stavali rekreačný dom,
je preto otázka, z akých finančných prostriedkov. Táto rekreačná chata bola skolaudovaná dňa 5.9.2011
a podľa kolaudačného rozhodnutia išlo o novostavbu.

Žalovaná tiež v konaní neuviedla pravdu ohľadom vlastníctva nehnuteľností v kat. úz. Š. B., keď tvrdila,

že túto nehnuteľnosť nadobudol jej manžel ešte v roku 1999, peniaze na ňu mu dala svokra, ide o
rekreačnú chatku s pozemkom, ktorá sa stavala ešte keď žila svokra, približne v r. 1999, na tejto chatke
neprebiehala rozsiahla rekonštrukcia, iba sa udržiavala. Z predložených listinných dokladov je zrejmé,
že táto chatka je novostavbou, stavebné povolenie bolo vydané v roku 2002 a stavba bola skolaudovaná
v roku 2011. Stavebníkmi ako aj vlastníkmi stavby s pozemkom boli pôvodne žalovaná a jej manžel, až
na základe dohody o vyporiadaní BSM sa stal výlučným vlastníkom tak nehnuteľností v Š. B. ako aj bytu

v K. manžel žalovanej, bez povinnosti akejkoľvek výplaty žalovanej. Skutočnosť, že peniaze žalobkyne
mohli byť použité na stavbu chaty v Š. B. spomenuli svedkyne V. C. T. B. C.. Žalovaná tiež odmietla
uviesť na aké konkrétne účely bol čerpaný hypotekárny úver, čo nijakým spôsobom nezdôvodnila.

Žalovaná tak v konaní vôbec nepreukázala, z čoho chcela platiť každý mesiac doplatky zariadeniu

O. Z..H.., keď príjmové pomery manželov, stavajúcich nehnuteľnosť, zaťažených hypotekárnym úver
nenasvedčovali tomu, že by si takéto mesačné platby mohli bez problémov dovoliť. Navyše žalovaná v
roku 2013 oznámila žalobkyni, že z finančných dôvodov jej ďalej nemôže prispievať na pobyt v zariadení
O. Z.. H.. a platby končí od 11/2013, pokúsila sa tiež výpovedať zmluvu č. 20/DD/2010 zo dňa 8.10.2010
so zariadením O. Z.. H.., z toho vyplýva, že peňažné prostriedky na platenie doplatkov nemala. Ako

už bolo vyššie uvedené, žalovaná nepreukázala, že by naozaj z dôchodku matky počas jej pobytu u
žalovanej nasporila sumu 3.000-4.000 eur, keď túto obranu žalovanej súd považoval za nevierohodnú,
pretože vo svojej skoršej výpovedi žalovaná tvrdila, že doplatok a sponzorský dar zaplatila zo svojich
vlastných prostriedkov.

Súd takisto nepovažoval za dôveryhodné tvrdenie žalovanej, že ju nezaujímalo, ako jej matka naložila z
peňažnými prostriedkami 58.800 eur vybratými dňa 15.7.2010, keď sa o tom dozvedela z výpisu z účtu.
Z listov doložených v konaní vyplýva, že listom zo dňa 23.5.2008, ktorý písala žalovaná, žalobkyňa žiada
svoju dcéru B., aby jej vydala peniaze, listom zo dňa 6.11.2007, podpísanom A. A., adresovanom B.
C., ktorý písala žalovaná je uvedené, že žalobkyňa trvá na okamžitom rozdelení peňazí na dve čiastky,

s tým že druhú polovicu má B. poslať na účet č. XXXXXXXX/XXXX pre L. O.. Z listu L. O. zo dňa
10.12.2007 vyplýva, že žalovaná písala sestre B., že mamu obrala o celý majetok, žalovanú okradla o jej
dedičstvo po mame, žalovaná žiadala sestru B. o polovičku z jej majetku na účet č. ú. XXXXXXXX/XXXX.
Z toho vyplýva, že žalovaná v období, keď peniaze žalobkyne z predaja bytu spravovala F. B. vynaložila
pomerne veľké úsilie na to, aby tieto peniaze boli vrátené späť žalobkyni, resp. aby polovica týchto

peňazí bola poukázaná na účet žalovanej. O tejto snahe svedčí tiež podané trestné oznámenie, keď
žalobkyňa uviedla, že ho písala žalovaná a podanie civilnej žaloby voči F. B., ktoré konanie sa skončilo
späťvzatím žaloby. Preto je nevysvetliteľné, že potom, čo peňažné prostriedky boli vrátené žalobkyni a
táto ich dňa 15.7.2010 znovu vybrala, že ju nezaujímal osud týchto peňazí, nezaujímala sa o to, ako s
nimi jej matka znovu naložila a či sa nedostali do rúk tretej osoby.

V konaní nebolo tiež preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobkyni sa v domove na K.. V. V. K.
nepáčilo, keď z vyjadrení tohto zariadenia vyplýva, že neevidujú žiadnu nespokojnosť žalobkyne, ako aj
skutočnosť, že ukončenie pobytu žalobkyne v tomto zariadení vybavovala predovšetkým žalovaná a jej
manžel. Žalovaná sa v konaní bránila tiež tým, že k peniazom žalobkyne sa mohli znovu dostať B.. C. T.

F.. B. s poučením z prvého nevydareného pokusu. Akékoľvek dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti
však žalovaná nenavrhla. Svedkyňa F. B. pritom vysvetlila, prečo najskôr peniaze starej matke nevydala,
keď uviedla, že jej nebolo zrejmé, kto ich vlastne chce, bola by ich vydala, keby si ich osobne stará
matka od nej pýtala, preto zámerne napísala text listu, že peniaze považuje za dar od babky, aby tým
zamedzila pani Holubovej neustále si pýtať peniaze pre seba. Ďalej bol rozpor v tvrdení účastníčiek,

keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaná ju prehovorila, aby išla k nim bývať, žalovaná na druhej strane tvrdila,
že neponúkala matke ubytovanie, ale na žiadosť žalobkyne ju prijali do ich domácnosti, pretože sa jej
v domove dôchodcov nepáčilo. Skutočnosť, že žalobkyni sa v domove dôchodcov v K. nepáčilo však
preukázaná nebola. Žalovaná tiež tvrdila, že nevie o svojom nedoplatku zariadeniu O. Z.. H.., keď vkonaní bolo preukázané, že žalovaná neuhrádzala platby tomuto zariadeniu riadne a aj v súčasnosti má
voči tomuto zariadeniu dlh.

Na základe všetkých zistených skutočností súd dospel k záveru, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že peniaze, ktoré dňa 15.7.2010 vybrala zo svojho účtu, odovzdala žalovanej, aby jej ich spravovala
a starala sa o žalobkyňu. Následne však žalovaná zabezpečila, aby žalobkyňa bola umiestnená v
domove dôchodcov v O., v zariadení O. Z.. H.., s ktorým zariadením žalovaná uzatvorila zmluvu, ktorou
sa zaviazala platiť doplatky za pobyt žalovanej ako aj sponzorský dar, pretože dôchodok žalobkyne

nepostačoval na úhradu sociálnych služieb v tomto domove. Vychádzajúc z výpovedí žalobkyne a z
obsahu žaloby, žalobkyňa mala záujem uzatvoriť so žalovanou príkaznú zmluvu v zmysle ustanovenia
§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaná ako príkazník mala vykonávať osobnú
starostlivosť o žalovanú a spravovať finančnú hotovosť žalobkyne ako príkazcu. Povinnosťou žalovanej
bolokonaťpodľapríkazovžalobkyne,zmluvapritomnemuselabyťuzatvorenápísomne.Pretožesavšak
žalovaná prestala o žalobkyňu osobne starať, zmluva výpoveďou žalovanej zanikla, preto bola žalovaná

povinnávrátiťžalobkyniposkytnutépeňažnéprostriedkyakobezdôvodnéobohatenie,tedaakoplneniez
právnehodôvodu,ktorýodpadol.Pretoženavýzvyžalobkyne,žalovanáodovzdanépeňažnéprostriedky
v sume 58.800 eur žalobkyni nevydala, je nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní na zaplatenie
sumy 58.800 eur dôvodný. V konaní bolo viacerými nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalobkyňa
žalovanej tieto peňažné prostriedky odovzdala, potvrdzujú to predovšetkým výpovede svedkýň V. C.,

F. B. T. V. C. ako aj správanie sa žalovanej v čase výberu peňazí žalobkyňou a uzatvorenia zmluvy
so zariadením O. Z.. H.., z ktorého vyplýva, že žalovaná musela mať k dispozícii túto sumu peňazí,
ináč by sa nemohla zaviazať uhrádzať doplatok zariadeniu O. a zaplatiť sponzorský dar, nemala by
záujem na umiestnení žalobkyne v zariadení v Hlohovci. Žalovaná pritom v konaní uvádzala viacero
nepravdivých skutočností keď tvrdila, že nevie o výbere peňazí jej matkou, že nemala dispozičné právo

k účtu svojej matky, že jej matka nebola spokojná s domovom dôchodcov v K., že ju nezaujímalo, čo
matka zo sumou 58.800 eur urobila, že jej manžel nadobudol rekreačný dom v Š. B. ešte v roku 1999,
za peniaze svojej matky a že na tejto chate nebola žiadna rozsiahla rekonštrukcia, iba ju udržiavali. V
konaní bolo preukázané, že žalovaná ovplyvňovala konanie žalobkyne, a to tak pokiaľ išlo o písanie
listov adresovaných dcére B. a vnučke F., podanie trestného oznámenia, či civilnej žaloby, výpoveď

zmluvy s domovom v Trnave a uzatvorenie zmluvy so zariadením v O.. V čase výberu peňazí žalobkyňa
nesporne bývala z žalovanej, bola obmedzovaná v komunikácii s dcérou B. ako aj so Zariadením pre
seniorov v K.. Dva dni pred výberom peňazí z banky bol zriadený trvalý príkaz, na základe ktorého bol
dôchodok žalobkyne poukazovaný na účet manžela žalovanej, a to ešte v dobe, keď nebola uzatvorená
zmluva so zariadením O. V. O.. Je preto neuveriteľné, že žalovanú nezaujímalo, čo žalobkyňa urobila

so sumou 58.800 eur, čo možno vysvetliť len tým, že žalovaná túto sumu žalobkyni spravovala, preto o
peniaze nemala strach a mohla sa zaviazať zaplatiť doplatky zariadeniu O. ako aj sponzorský dar, hoci
bola sama úverovo zaťažená a stavala v tom čase nehnuteľnosť v Š. B.. Preto súd žalobkyňu zaviazal na
zaplatenie sumy 58.800 eur ako bezdôvodného obohatenia získaného žalobkyňou z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, keď výpoveďou žalovanej zanikla príkazná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a

žalovanou.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala tiež zaplatenia úrokov z omeškania z predmetnej sumy od 15.7.2012
do zaplatenia. Z advokátskej výzvy na vydanie sumy 58.800 eur zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala žalovanú, aby jej vydala sumu 58.800 eur, a to na

účet žalobkyne v Poštovej banke a.s. č. 16113675/6500, a to v lehote do 14.7.2012 s tým, že po márnom
uplynutí tejto lehoty si bude žalobkyňa vymáhať svoj nárok súdnou cestou. Pretože však žalobkyňa
doručenie tejto výzvy žalovanej nepreukázala, vzhľadom na to, že predmetom konania je vydanie
bezdôvodného obohatenia, pri ktorom zákon neustanovuje čas plnenia, je treba podľa ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať

prvý deň potom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. V danej veci žalobkyňa nepreukázala kvalifikované
požiadaniežalovanejovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Zakvalifikovanúvýzvukplneniusapovažuje
tiež doručenie žaloby účastníkovi. V danom prípade žalovaná žalobu prevzala dňa 10.9.2012, preto
bolo možné žalobkyni priznať úrok z omeškania až odo dňa 11.9.2012. Výšku úroku z omeškania sú
určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ustanovenia ktorého
v znení účinnom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t. j. k 11.9.2012, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky od 11.7.2012 do 8.5.2013 bola 0,75 %. Žalobkyňa tak mala nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 8,75% (8% + 0,75%) ročne z dlžnej sumy od 11.9.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania, súd žalobu zamietol.

Súd tiež zamietol návrh žalovanej na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním na zdravotný stav
žalobkyne, za účelom zistenia možnosti jej účasti na súdnom pojednávaní. Súd mal predloženými
lekárskymi správami všeobecnej lekárky žalobkyne a jej psychiatričky za preukázané, že zdravotný stav
žalobkyne neumožňuje jej účasť na pojednávaní súdu. Podľa lekárskej správy praktickej lekárky pre

dospelých F.. A. X. zo dňa 11.4.2013, A. A., t. č. L. O. O., t. č. nie je schopná zúčastniť sa súdneho
pojednávania. Vzhľadom na celkový zdravotný stav, kde v popredí dominuje úzkostne-depresívna
porucha, vôbec nie je vhodné zaťažiť pacientku akoukoľvek stresovou situáciou. Pacientka je na trvalej
psychiatrickej liečbe, udáva, že po strese, ktorý pre ňu znamená súdne pojednávanie, subjektívne sa
cíti zle, aj objektívne pacientka je zhoršená po stresových situáciách, v popredí zhoršenie depresie,
nespavosť, úzkostlivosť a lakrimozita. Lekárka uviedla, že pokiaľ sa dá, žiada nezaťažovať pacientku

výsluchmi na súdnom pojednávaní. Podľa lekárskej správy F.. A. X. zo dňa 26.2.2015, žalobkyňa
je roky liečená a sledovaná psychiatrom pre anxiózne-depresívny syndróm, trvale na psychiatrickej
liečbe. Vzhľadom na túto základnú diagnózu a celkový aktuálny stav nie je vhodné pacientku zaťažovať
akýmkoľvek stresom a teda ani účasťou na súdnom pojednávaní.
PodľaLekárskejsprávyF..A.X.zodňa10.4.2015,žalobkyňajevtrvalejstarostlivostialiečbepsychiatra.

Pacientka je roky liečená pre anxiózne depresívny syndróm, stav je prakticky nemenný, trvalý, môže
viesť k zhoršeniam, pacientku nie je vhodné zaťažovať akýmkoľvek stresom , každá psychická záťaž
vedie k zhoršeniu, čo sa týka psychického zdravia. Účasť na súdnom pojednávaní je nevhodná. Podľa
lekárskej správy vystavenej F.. A. X. dňa 27.4.2015, žalovaná je v trvalom sledovaní psychiatra, stav
je celé mesiace nemenný, minimálna psychická záťaž pacientku vždy rozladí. K uvedenému pripojila

záver psychiatra. Podľa lekárskej správy psychiatričky F.. V.W. E., zo dňa 24.4.2015, pri kontrole lekárka
konštatuje zhoršenie stavu. Pacientka je liečená pre úzkostno-depresívnu poruchu, ťažkosti majú pôvod
v problémoch v rodine, súdi sa s dcérou, ktorá jej vraj zobrala peniaze za predaný byt. Od tohto sporu
sa s ňou dcéra nekontaktuje. Po dvoch účastiach na pojednávaniach sa jej psychický stav zhoršil, bola
rozrušená, plačlivá, cítila sa veľmi zle, zhoršil sa spánok, chuť do jedla, cíti úzkosť, strach, nechce o

tom hovoriť. Diagnostický záver je úzkostne-depresívna porucha. Psychiatrička konštatovala, že ďalšia
účasť na pojednávaniach u pacientky nie je zo zdravotných dôvodov vhodná, hrozí dekompenzácia
zdravotného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bez ujmy na svojom zdravotnom stave nie
je schopná zúčastniť sa pojednávania na súde, nebola by schopná v konaní vypovedať. Žalobkyňa
pritom bola v konaní vypočutá celkom dvakrát, kedy uviedla všetky rozhodujúce skutočnosti. Súd

doplnenie dokazovania ďalším výsluchom žalobkyne nepovažoval za nevyhnutné, preto návrh žalovanej
na doplnenie dokazovania znaleckým skúmaním zdravotného stavu žalovanej zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní
úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v

sume 7.994,92 eura za 14 úkonov právnej pomoci po 539,41 eura, a to: 1.prevzatie veci a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.6.2013, 2. účasť na
pojednávaní dňa 15.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., 3. účasť na pojednávaní dňa 7.11.2012
podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., 4. účasť na výsluchu na Okresnom súde Poprad dňa 13.12.2012

podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., 5. účasť na pojednávaní dňa 11.2.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit.
vyhl.,6.účasťnapojednávanídňa11.3.2013podľa§14ods.1písm.c)cit.vyhl.,7.účasťnapojednávaní
dňa 15.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., 8. písomné podanie vo veci zo dňa 24.4.2013 podľa §
14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl., 9. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.,
10.podanieodvolaniapodľa§14ods.1písm.b)cit.vyhl.,11.účasťnapojednávanídňa21.1.2015podľa

§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, 12. účasť na pojednávaní dňa 4.3.2015
podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, 13. účasť na pojednávaní dňa
15.4.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, 14. účasť na pojednávaní
dňa 5.6.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, t. j. spolu 14 x 539,41
eura = 7.551,74 eura. K tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 a to 4 x 7,63 eura,

6 x 7,81 eura a 4 x 8,39 eura, teda spolu 110,94 eura. Ďalej navrhovateľke patrí náhrada hotových
výdavkov a to náhrada cestovného podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky v spojení so z. č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách, a to za použitie motorového vozidla RenaultClio, EČ: K. XXX M., so spotrebou
5,4 l na 100 km, za cestu na výsluch svedka na Okresnom súde Poprad dňa 13.12.2012, t. j. Trnava- Poprad a späť, čo je 2 x 292 km, pri cene benzínu 1,504 eur/ liter - v sume 154,30 eura (spotreba
5,4 l x cena benzínu 1,504 eur/liter delené 100km = 0,081216 eur/km + základná náhrada 0,183 eur/
km = 0,2642 x počet km 584 = 154,30 eura). Ďalej trovy právneho zastúpenia predstavuje náhrada za

stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za účasť na výsluchu svedka na Okresnom súde Poprad dňa
13.12.2012, t. j. Trnava - Poprad a späť v trvaní 14 polhodín, t. j. 14 x 12,71 eura = 177,94 eura. Celkom
tak náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 7.994,92 eura (7.551,74 eura + 110,94 eura
+ 154,30 eura + 177,94 eura). S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni predmetnú náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku (§160 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a vzniknuté trovy štátu uhradené zo štátnych
rozpočtových prostriedkov v sume 19,12 eura, ktoré boli vyplatené Poštovej banke, a.s. (na základe
uznesenia č. k. 13C/83/2012-123 zo dňa 17.4.2013) za poskytnutie informácie v predmetnom konaní,
uložil zaplatiť vzhľadom na výsledok konania žalovanej, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.