Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/577/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208337
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214208337.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: D., o zaplatenie sumy 758,45 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14C/446/2015-50

zo dňa 26.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016

(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení súd uviedol, že žalobca, ktorý sa
žalobou domáha zaplatenia sumy 758,45 eura s príslušenstvom, požiadal dňa 04.11.2015 o prerušenie
konania z dôvodu, že na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36C/117/2014 prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu v Komárne v konaní sp. zn.
14C/446/2015. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh na prerušenie konania za relevantný, pretože
nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
čo znamená, že nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ani s
niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Pochybnosti žalobcu o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom
na prerušenie konania, lebo daný procesný postup sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred
rozhodnutím vo veci (teda nie účastník konania) dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného

právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Dôvod na prerušenie konania súd nevzhliadol ani v prebiehajúcich
konaniach (pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 36C/117/2014 a Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. RVP 12672/2015), pretože výsledok týchto konaní nebude mať automaticky vplyv
na rozhodnutie súdu v tomto konaní. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2
písm. c) OSP súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok

iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie
prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto
konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto
ďalšiehokonaniatak,abysasúdvlastnýmpredbežnýmposúdenímotázok,ktorésariešiavinomkonaní,
nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrhu na prerušeniekonania vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že právna
úprava platná do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po
uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania, no za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa

bolo prijaté ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je prikázané orgánom
rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú prekážku, bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v
prechodným ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu
právnej úpravy do ich nového režimu. Takto v podstate došlo k legalizácii postavenia súdu ako advokáta

dlžníka a zároveň k narušeniu zásady rovnosti účastníkov konania ako aj nestrannosti súdu. Zákon
tak nedovolene zasiahol do princípov právneho štátu. Trval na tom, aby konanie bolo prerušené do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia 758,45 eura s
príslušenstvomztitulunesplatenýchsplátokzozmluvyoúvere,uzatvorenejdňa30.06.2008spôvodným
veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923
130, ktorý mu pohľadávku voči žalovanej postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dňa

18.10.2013. Dňa 04.11.2015 žalobca požiadal o prerušenie konania z dôvodov uvedených vyššie a súd
prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré je teraz predmetom odvolacieho konania. Súd prvej inštancie
tak rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený a bol
nahradený Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd rozhodujúc vo veci v čase účinnosti Civilného
sporového poriadku postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Pri
rozhodovaní o odvolaní odvolací súd aplikoval ustanovenia § 162 ods. 1,2, § 164 a § 193 CSP.

6. Podľa 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

7. Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

8. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

9. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

10. Podľa § 193 prvej vety CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

11. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná a aj terajšia právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a
fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP
a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania je upravený v ustanovení § 163 CSP. Fakultatívne
prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP, v zmysle ktorého ide o prerušenie konania zdôvodu vyriešenia otázok, ktoré by si súd inak mohol prejudiciálne vyriešiť sám. Je však na vôli súdu, či
tak urobí, resp. počká na vyriešenie otázky v inom súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie
už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Ak odpadne

prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu.

12. Súd prvej inštancie dôvod prezentovaný žalobcom neuznal za taký dôležitý, aby bolo opodstatnené
konanieprerušiťpodľa§109ods.1písm.b)a§109ods.2písm.c)OSP,účinnéhodo30.06.2016.Dôvod
uvádzaný žalobcom súd prvej inštancie neakceptoval a zvážil, že aj napriek prebiehajúcemu konaniu

na Ústavnom súde Slovenskej republiky ohľadom rozporu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisovsÚstavouSlovenskejrepublikymožnovovecikonaťarozhodnúť.Odvolacísúdvychádzajúcz
vyššie citovaných ustanovení aktuálne platného procesného predpisu rešpektoval súdom prvej inštancie
zvolený postup so záverom, že dôvod na prerušenie konania uvádzaný žalobcom nie je relevantný. S
ohľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).