Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218511
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o.,

IČO: 36 277 215, Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovaným: 1. Q. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. P. XXXX/X, T., 2. Q. D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. XXXX/X, T., o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n ívypratať byt č. XX, pozostávajúci z jednej izby, predsiene a
príslušenstva, o výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa v T., na ulici K. P., na X. podlaží bytového domu
súpisné číslo XXXX, evidovaný V. úradom v T. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie T., postavený na parcele registra „. č. XXXXX/X, a to do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.08.2016, doručenou súdu dňa 17.08.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XX vo výmere XX,XX
m2 nachádzajúci sa v T., na ulici K. P. na X. . podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, parc. reg.
„. č. XXXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie T., pozostávajúci z jednej izby, predsiene

a príslušenstva, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vykonáva správu bytového domu súp.č. XXXX na ulici K. P. X v T.,
a to na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa XX.XX.XXXX, zaevidovanej na súde pod reg.č.
XSprV/XXX/XXXX. Žalovaní užívajú byt č. XX nachádzajúci sa v T., na ul. K. P. ktorý pozostáva z jednej
izby, predsiene a príslušenstva, zapísaný na LV č. XXXX o výmere XX,XX m2, parcela č. XXXXX/X,

súp.č. XXXX. Predmetný byt žalovaní užívali na základe U. o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom
nájombytuskončiluplynutímdobyurčitejdňaXX.XX.XXXX.Žalobcapísomnevyzvalžalovaných,abydo
10 dní od doručenia výzvy predmetný byt vypratali a odovzdali žalobcovi. Na predmetnú výzvu žalovaní
do dňa podania žaloby nereagovali a byt užívajú bez platnej nájomnej zmluvy. Právne žalobca žalobu
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o nájme
bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Prílohu číslo 1 k Zmluve o nájme bytu, Predpis mesačnej zálohovej úhrady
za plnenia za užívanie bytu platný od 1.5.2015, Súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nájom bytu,

predĺženie platnosti zo dňa 22.04.2015, Výpis z LV č. XXXX., Výzvy na vypratanie zo dňa 13.05.2016
s fotokópiami doručeniek.3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 14.09.2016, kde uviedol, že si plne
uvedomuje, že nastala chyba z jeho strany a v plnej miere ju chce napraviť. V čase, keď vznikol dlh
voči žalobcovi, bol nezamestnaný a nemal žiaden príjem, ale v terajšej dobe má zamestnanie a stály

mesačný príjem a je ochotný vzniknutý dlh uhradiť mesačnými splátkami. Žalovaný dôkazy neoznačil.

4. Žalobca sa v konaní ďalej vyjadril, že na žalobe trvá, nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy so
žalovanými, na službách sa neplatí zhruba od júla 2016, dlh je v súčasnosti vo výške 1.442,88 eura na
službách a na nájomnom mínus 40,10 eura. Od žalobcu uzavretie novej nájomnej zmluvy nezávisí, bol

daný nesúhlas Mesta s takýmto uzavretím.

5. Žalovaní sa v konaní ďalej vyjadrili, že sú si vedomí dlhu, žalovanému v 1. rade zomrela matka, má
11 súrodencov, celý pohreb nechali na neho, mali finančné problémy, zadĺžili sa. Žalovaný v 1. rade si
až teraz našiel prácu, má dve školopovinné deti, teraz sa mu narodilo bábätko, bývajú tam už 9 rokov,
nemajú kam ísť. Nová nájomná zmluva so žalobcom uzavretá nebola.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade (§
295 CSP), pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. vyplýva, že K. T. je okrem iného

vlastníkom budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXXX/X, v ktorej sa nachádza aj predmetný
byt. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX so žalovanými ako nájomcami.

8. Žalovaný v 1. rade pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedol, že nevie, aký má nedoplatok

u žalobcu. Uznáva, že dlh u žalobcu je taký, ako uvádza vo vyjadrení zo dňa 03.10.2016. Iné bývanie
zabezpečené nemajú. Bol u žalobcu žiadať splátkový kalendár, avšak žiadali od neho sumu 500,- eur,
ktoré nemal.

9. Žalovaná v 2. rade pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že žiada, aby im bola daná

druhá šanca, nakoľko je na materskej, manžel nebol zamestnaný, v súčasnosti už je, predtým poberal
iba hmotnú núdzu.

10. Podľa Čl.8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

13. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(1) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. (2)

14. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

16. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.17. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

18. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu. 5h)

19. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s

bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú
náhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia
a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

20. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby

na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti
takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené
užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s
takýmto predmetom konania.

21. Žalobca sa domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade vypratania predmetného bytu z dôvodu, že
žalovaníužívajúbytbezprávnehodôvodu,t.j.beztoho,abybolasožalovanýmiuzavretáriadnanájomná
zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaných predmetný byt užívať po tom, ako pôvodná nájomná zmluva
na byt, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, uplynula dňa XX.XX.XXXX. V konaní nebolo sporné, že medzi
vlastníkom bytu, resp. správcom a žalovanými nie je uzavretá riadna nájomná zmluva, a súd mal za

preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto im bola vo
výroku I. rozsudku uložená povinnosť predmetný byt vypratať.

22. Súd má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je možné nevyhovieť
požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaní ani netvrdili, že existuje titul, ktorý by im

svedčal k užívaniu predmetného bytu. Žalovaní si povinnosti nájomcu neplnili a na tom nemení nič ani
skutočnosť, že vyjadrili ochotu uhrádzať dlžné platby za byt. Zo správania sa vlastníka a žalovaných má
súd za to, že nedošlo k prípadnému uzavretiu nájomnej zmluvy, a to ani konkludentne, keď v konaní ani
žalobca a ani žalovaní netvrdili, že im vlastník bytu dovolil užívať predmetný bytu. S ohľadom na to, že
uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentne je dvojstranný právny úkon, nemožno v danej veci vyvodil

právny záver, že vznikol medzi stranami sporu nájomný vzťah konkludentne, pričom uvedené žiadna
zo strán ani netvrdila. V čase podania žaloby, ani v čase rozhodovania, nemali žalovaní v 1. a 2. rade
uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný byt, a teda nemali platný právny titul k bývaniu v predmetnom
byte.

23. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je
vlastníkom veci (alebo je oprávnený mať vec u seba - § 126 ods. 2 OZ), vydania ktorej sa od žalovanej
strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez
akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku

vlastníka bytu má právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovanej do vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I.
vyhovel. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením poskytnutia bytovej náhrady, žalovaní v konaní
nepoužili poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa zaoberal aj možnosť bytovej náhrady,
avšak nakoľko nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú a skončil dňa 30.04.2016, rozhodol súd tak,

že uložil žalovaným povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Pri zániku nájmu bytu dohodnutého na
určitý čas totiž nájomca v zásade nemá právo na bytovú náhradu.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Súd žalovaným v 1. a 2. rade určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods.
3 CSP primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že títo nemajú vyriešenúsvoju bytovú otázku, pričom majú maloleté deti. Uvedená lehota môže slúžiť aj na prípadné vyrovnanie
dlhu na nájomnom a získanie súhlasu K. na uzavretie novej nájomnej zmluvy.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených

trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli
pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nemal priznať. O výške náhrady trov konania
žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).