Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312211426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne:
X. D., bytom X. X, D., zast. advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/
A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova
48, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad
A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 3.636,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. mája 2015, č.k. 15C 215/2012-127, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.636,90
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.05.2010 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
134,70 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.08.2010 do
zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.09.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo
sumy 134,70 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.11.2010

do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9 %
ročne zo sumy 134,70 eur od 16.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od
16.02.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.03.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy
134,70 eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.06.2011
do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5
% ročne zo sumy 134,70 eur od 16.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 134,70 eur

od 16.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
134,70 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.01.2012 do
zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo
sumy 134,70 eur od 16.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.04.2012
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 134,70 eur od 16.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 %
ročne zo sumy 134,70 eur od 16.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 134,70 eur od

16.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.2. Vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobkyňa ako príjemca a žalovaný ako povinný uzavreli dňa
10.11.1994 zmluvu o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Skonštatoval,
žezčl.1.zmluvyvyplýva,žepredmetomzmluvyjedoživotnéplneniezuplatnenéhoapriznanéhonároku

na plnenie z podporného dôchodkového fondu SLSP a.s., podľa Štatútu podporného dôchodkového
fondu SLSP a.s., pričom povinnosť plniť má povinný a právo na plnenie má príjemca. V čl. 2. sa povinný
zaviazal vyplácať príjemcovi doživotne sumu vo výške 4.058,- Sk na základe skutočností uvedených
v žiadosti o plnenie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Podľa čl. 3. bude plnenie vo výške
sumy podľa čl. 2. povinný vyplácať mesačne k 15-temu dňu každého mesiaca až do dožitia príjemcu

na jeho účet, pričom vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa príjemca dožil. Uviedol, že dňa
26.10.2009 žalovaný písomne vypovedal uvedenú zmluvu s tým, že platnosť a účinnosť zmluvy skončí
ku koncu kalendárneho štvrťroka, t.j. dňom 31.03.2010. Poukázal na znenie žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáha plnenia z predmetnej zmluvy, tvrdiac, že medzi stranami sporu uzavretú zmluvu o dôchodku
podľa ust. § 842 Obč. zák. nie je možné vypovedať, keďže nie je zmluvou na dobu neurčitú, a preto je
výpoveď žalovaného neplatná. Uviedol, že žalovaný argumentoval tým, že voči žalobkyni nemá žiadny

záväzok,žeplnenie,ktoréžalobkyňapožaduje,jevrozporesozákonomobankách,plneniezjehostrany
sa stalo právne nemožným, a ak by aj v minulosti právo na plnenie existovalo, už zaniklo. Skonštatoval,
že obe strany zotrvali na svojej argumentácii.

3. Vec posúdil právne podľa ust. § 34, § 37, § 39, § 842, § 843, § 844, § 582 a § 517 ods. 2 Obč.

zák. a ust. § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a dospel k záveru, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel. Vyhodnotil, že
medzi sporovými stranami uzavretá zmluva spĺňa všetky právne náležitosti zmluvy o dôchodku, ktorá
sa typovo radí medzi tzv. „odvážne“ zmluvy, pričom tejto odvahy uzavrieť zmluvu o dôchodku si musel
byť žalovaný vedomý, a urobil tak v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Vyvodil, že žalovaný sa potom

nemôže právne účinne brániť citovanými ustanoveniami zákona o bankách a tým, že zmluvu o dôchodku
považuje za zmluvu, ktorá ho zaväzuje na hospodársky neodôvodnené plnenie, a tým, že takúto zmluvu
považuje za zmluvu uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok. Dospel k záveru, že je právne úplne
neprípustné, aby neskôr účinný zákon o bankách, ktorý je špeciálnym zákonom, bol v rozpore so skôr
uzavretou právne perfektnou zmluvou o dôchodku, uzavretou podľa Občianskeho zákonníka, čo by bolo

inak aj flagrantným zásahom do právnej istoty žalobkyne ako účastníčky zmluvného vzťahu, ktorej sa
zmluvou o dôchodku žalovaný zaviazal vyplácať doživotne dôchodok. Ohľadom úrokov z omeškania
skonštatoval, že podľa zmluvy o dôchodku sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni dôchodok vždy
do 15-teho dňa každého mesiaca, takže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu
dňa 16.04.2010. Výšku úrokov z omeškania priznal podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.

vychádzajúc z úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska prislúchajúcich k jednotlivým dňom, kedy
sa žalovaný dostal s platením dôchodku do omeškania. O trovách konania rozhodne podľa ust. §
151 ods. 3 vety prvej pred bodkočiarkou O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad
potvrdenia napadnutého rozsudku žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie na vyriešenie právnej
otázky, či sa zákon o bankách vzťahuje na právne vzťahy založené medzi bankou a fyzickou osobou
zmluvou o dôchodku podľa § 842 Obč. zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil, keď neaplikoval ust. § 119 ods. 3, veta za bodkočiarkou, § 27 ods. 8 a § 116 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Mal za to, že právny vzťah založený zmluvou o dôchodku je zasiahnutý zákonom o bankách
z dôvodu, že jeho predmetom je banke zakázaná činnosť, ktorej vykonávanie je v rozpore so zákonom o
bankách. Uviedol, že ust. § 119 ods. 3 zákona o bankách sa neobmedzuje len na vzťahy banky vzniknuté
pri výkone bankových činností, ale zakazuje banke vykonávať iné činnosti než v súlade so zákonom o

bankách, čo znamená, že aj činnosti, ktoré sa dostali do rozporu s týmto zákonom, konkrétne plnenia,
na ktoré sa banka nesmie zaviazať v zmysle ust. § 27 ods. 8 (plnenia hospodársky neodôvodnené
alebo plnenia nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote). Tvrdil, že záväzok na plnenie zo zmluvy o
dôchodku voči žalobkyni s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o bankách, ak by predtým
existoval, zanikol, pretože plnenie sa stalo nemožné podľa ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. Poukázal tiež na

to,žezmluvaodôchodkujeuzatvorenábezprotiplneniapreneho,aododňaúčinnostizákonaobankách
nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s ním. Zákon o bankách mu zakazuje
uzatváranie zmlúv bez protiplnenia akou je predmetná zmluva o dôchodku, ktorú nepovažoval za
zmluvu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pretože bola uzatvorená až po skončení pracovnéhopomeru. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že je právne neprípustné, aby neskôr účinný zákon
o bankách, ktorý je špeciálnym zákonom, bol v rozpore so skôr uzavretou zmluvou o dôchodku podľa
Občianskeho zákonníka, keď vyjadril názor, že v právnom poriadku SR je bežné, že neskôr prijaté

zákony zasahujú nepravou retroaktivitou aj právne vzťahy vzniknuté pred ich účinnosťou, tak ako v
posudzovanej veci ust. § 116 zákona o bankách. Uviedol, že zmluva o dôchodku bola uzavretá v čase,
kedy žiadna právna norma jej uzavretie nezakazovala, ale prijatím zákona o bankách došlo k situácii,
kedy zákonodarca uprednostnil verejný záujem na bezpečnom fungovaní bankového systému pred
právnou istotou jednotlivcov. Trval na názore, že na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať

zákon o bankách. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, pretože sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s existenciou výpovede zmluvy o dôchodku a obmedzil sa len na dôvody, pre ktoré žalobe
vyhovel a na odôvodnenie nemožnosti aplikovať zákon o bankách. Nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 151
ods. 3 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania.

5. Žalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného
o zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. § 575 a nasl. Obč. zák., keď poukázala na
to, že neexistuje žiadny právny predpis, z ktorého by vyplývalo, že vykonávanie peňažných platieb na
účet oprávnenej osoby je v rozpore so zákonom, a že teda ide o plnenie nemožné. Mala tiež za to, že
zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou bez protiplnenia pre žalovaného, pretože v opačnom

prípade by nebola zákonodarcom upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku. Uvedená zmluva
taktiež nie je v rozpore s ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách, keďže ona bola dlhé roky zamestnancom
žalovaného a prispela k jeho súčasnému postaveniu na bankovom trhu. Zmluva o dôchodku s ňou
teda bola uzatvorená ako so zamestnancom žalovaného a protihodnota plnenia žalovaného bola z jej
strany poskytnutá počas jej celého aktívneho pracovného života. Vyjadrila tiež názor, že aj keby sa

zákon o bankách na plnenie zo zmluvy o dôchodku vzťahoval, nejde o hospodársky neodôvodnené
plnenie, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 457/2013-11
z 24.07.2013, v ktorom Ústavný súd SR tento jej názor potvrdil, keď zamietol sťažnosť žalovaného. Mala
tiež za to, že k zániku zmluvy o dôchodku a povinnosti žalovaného plniť z nej z dôvodu dodatočnej
nemožnosti plnenia pre existenciu rozporu zmluvy o dôchodku s ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách

nemohlo dôjsť, keďže žiadne ustanovenie zákona o bankách nespája rozpor právneho vzťahu s ust. §
27 ods. 8 so zánikom takéhoto právneho vzťahu. Ust. § 119 ods. 3 zákona o bankách stanovuje bankám
povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa
doterajších predpisov so zákonom o bankách pod hrozbou správnej sankcie, avšak zákon o bankách
nestanovuje, že by plnenie zo zmlúv uzatvorených v rozpore s ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách bolo

nemožné alebo protiprávne. Naviac na zmluvu o dôchodku sa ust. § 27 ods. 8 ani nevzťahuje, nakoľko
táto spadá do rámca interných vzťahov žalovaného a jeho zamestnanca. Poukázala na to, že s týmto
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR vo veci sp. zn. III.ÚS 103/2014. Uviedla tiež, že zákon o bankách
nezakazuje plnenie z použiteľného zisku žalovaného, akým je aj plnenie zo zmluvy o dôchodku, keď
v tejto súvislosti poukázala na to, že fond, z ktorého má žalovaný v zmysle štatútu vyplácať plnenie

zo zmlúv o dôchodku uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami, bol vytvorený v roku 1993 na
základe podnikovej kolektívnej zmluvy a v súlade so zákonom. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný nakoľko v ňom súd prvej inštancie nezohľadnil výpoveď zmluvy
o dôchodku, a považovala ho za účelové s poukazom na to, že o nemožnosti vypovedať zmluvu o
dôchodku už bolo opakovane súdmi SR rozhodnuté a rozhodovacia prax je v tejto oblasti konštantná.

V tejto súvislosti poukázala na to, že nemožnosť vypovedať zmluvu o dôchodku a neplatnosť takejto
výpovede judikoval už aj Ústavný súd SR. Ak potom súd prvej inštancie argument o výpovedi zmluvy o
dôchodku nepovažoval za podstatný pre posúdenie veci, postupoval správne.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšiedôvody. Podľa ust. § 387 ods. 3 C.s.p. sa odvolací súd v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného

ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že
žaloba žalobkyne, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovaného, spadajú pod režim
procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací
súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia

účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej
právnej úpravy Civilného sporového poriadku.

10. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z

hľadiskaprocesnoprávnehožiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutieožalobežalobkyne
na plnenie zo zmluvy o dôchodku, po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa
odvolaním žalovaného napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu a rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie v
preskúmavanej veci vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaného,
ktoré uvádzal na svoju obranu, výsledky dokazovania zhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. účinným do
30.06.2016, dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe potom vyvodil aj správny právny
záver o sporovými stranami platne uzavretej zmluve o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového
fondu(ďalejlen„zmluvaodôchodku“)aopovinnostižalovanéhovyplatiťžalobkyniplneniazpodporného

dôchodkového fondu. Na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto aj
správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe primerane v súlade s v čase rozhodnutia
účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. S napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací
súd stotožňuje, a na zdôraznenie správnosti a na námietky žalovaného uvádza nasledovné.

11. Žalovaný v odvolaní v podstatnej časti len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a
argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, a namietal tiež, že sa súd prvej inštancie nezaoberal
jeho výpoveďou zmluvy o dôchodku. Odvolací súd sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia potom
zaoberal najskôr otázkou, či je zmluva o dôchodku uzavretá podľa § 842 Obč. zák. zakladajúca právo
na plnenie doživotne, zmluvou uzavretou na dobu určitú alebo neurčitú, keďže ide o otázku zásadnú

pre rozhodnutie danej veci. V zmysle ust. § 842 Obč. zák. sa na základe zmluvy o dôchodku niekomu
doživotne alebo na inak obmedzenú dobu neurčitého trvania zakladá právo na vyplácanie určitého
dôchodku. Ide o zmluvu uzavretú medzi aspoň dvoma osobami, právo na vyplácanie dôchodku je
síce časovo určené, ale nie je obmedzené určitým konkrétnym vopred vymedzeným časom trvania,
k uzavretiu takejto zmluvy sa nevyžaduje žiaden dôvod alebo motív, preto dôvodom môže byť, napr.

i skutočnosť, že sa niekto môže cítiť byť zaviazaný druhému pomáhať alebo poskytovať dôchodok
ako protiplnenie z nejakého iného právneho úkonu. Doživotne určená doba trvania zmluvy o dôchodku
je ekvivalentom inak určenej doby neurčitého trvania. Zmluvou o dôchodku sa v prospech žalobkyne
založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na inak určenú dobu neurčitého trvania, kedy
je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to

smrťou, teda skutočnosťou nezávislou od ľudskej vôle. Jedná sa potom o presne určenú dobu s presne
určeným začiatkom a koncom, len jej trvanie je neurčité. Podstatou uzatvorenej zmluvy o dôchodku
je záväzok jednej zmluvnej strany, v tomto prípade žalovaného poskytovať plnenie druhej zmluvnej
strane (žalobkyni) počas trvania zmluvy. Vymedzenie trvania tejto zmluvy je dané pojmom „na doživotie“.
Zmyslom takejto právnej úpravy je poskytovať osobe z takejto zmluvy oprávnenej záruku plnenia zo

strany osoby povinnej na obdobie doživotia oprávnenej osoby. Práve takúto zmluvu o dôchodku platne
uzatvorili strany sporu, pričom v zmluve je doba poskytovania plnenia z podporného dôchodkového
fondu dojednaná tak, že táto je viazaná na konkrétnym dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybností zistiť, kedy vzťah medzi zmluvnými stranami skončí,bez ohľadu na to, že v čase uzavretia zmluvy nemali zmluvné strany istotu, kedy takto dojednaná doba
uplynie. Niet potom žiadnych pochýb o tom, že medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o dôchodku
je uzavretá na dobu určitú.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky zákonník nepripúšťa možnosť vypovedania zmluvy o
dôchodku, pretože by to bolo v rozpore so zmyslom a účelom špeciálnej právnej úpravy zmluvy o
dôchodku, ktorej podstatou je istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe. Naviac, ustanovenie
§ 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku

založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo
záväzok, a to jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Keďže zmluva o dôchodku je však zmluvou
uzavretou na dobu určitú, a nie na dobu neurčitú, žalovaný ju nemohol podľa § 582 Obč. zák. vypovedať,
a preto je jeho výpoveď neplatná. Ak by totiž súd prvej inštancie pripustil možnosť ukončenia zmluvy
jednostrannou výpoveďou zo strany žalovaného, aplikoval by ust. § 842 a § 582 Obč. zák. ústavne
nekomfortným spôsobom, čo by znamenalo porušenie základného práva účastníka na súdnu ochranu

podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Tento záver
vyplýva z nálezu ÚS SR II. ÚS 26/2012-33, je ustálený, a súdna prax si ho plne osvojila, keďže iné
právne posúdenie ani neprichádza do úvahy. S prihliadnutím na skutkové zistenia súdu prvej inštancie
majúce oporu vo vykonanom dokazovaní je potom vo vzťahu k uplatnenému nároku správny jeho záver,
žemedziúčastníkmibolauzatvorenáZmluvaoposkytovaníplneniazPodpornéhodôchodkovéhofondu,

ktorá je svojím charakterom zmluvou o dôchodku uzavretou na dobu určitú neurčitého trvania - do
doživotia. Vzhľadom na najvyššími právnymi autoritami judikovaný právny názor, že výpoveď zo zmlúv o
dôchodku, ktoré uzatvoril žalovaný s jeho zamestnancami, je v rozpore so zákonom a ako právny úkon
je neplatná v zmysle § 39 Obč. zák., je nepochybné, že žalovaný je povinný podľa uzavretej zmluvy aj
naďalej poskytovať plnenia.

13. Čo sa týka námietok žalovaného v odvolaní ako v i v priebehu prvoinštančného konania, že
predmetnázmluvabolauzatvorenávrozporesozákonomč.483/2001Z.z.obankách,ažejehozáväzok
zozmluvyodôchodkuzanikolprenemožnosťplneniavdôsledkurozporuzmluvysozákonomobankách,
konkrétne s ust. § 27 ods. 8 v nadväznosti na ustanovenie § 116 a § 119 ods. 3 zákona o bankách,

odvolací súd sa s týmito námietkami nestotožnil a vyhodnotil ich ako účelovú obranu žalovaného.
Považuje za potrebné poukázať na to, že uvedená právna úprava bola zavedená s účinnosťou od
01.01.2002 v ustanovení § 27 ods. 5 a až od 01.01.2007 v § 27 ods. 8 zák. o bankách, pričom
žalovaný aj po 01.01.2002 žalobkyni v zmysle zmluvy plnil až do jej vypovedania. Zmluva o dôchodku
taktiež nie je zmluvou uzavretou na strane banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by

banku zaväzovala na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce
poskytovanej protihodnote. Vznik Podporného dôchodkového fondu SLSP a.s. a jeho Štatútu bol
starostlivo a dlhodobo pripravovaný, v snahe určitého odškodnenia zamestnancov - dôchodcov,
ktorí po uzavretí takejto zmluvy na základe dohody nastúpili do starobného dôchodku. Jednalo sa
o zamestnanecký benefit pre niektorých zamestnancov, ktorý predstavoval súčasť protihodnoty za

hodnoty vytvárané zamestnancami počas trvania pracovného pomeru. Práve zánik pracovného pomeru
bol predpokladom vzniku nároku na dôchodok. Dôvodom uzavretia takejto zmluvy o dôchodku môžu
byť citové, či morálne pohnútky, za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie. V zmysle
čl. II. štatútu bol „Podporný dôchodkový fond“ vytvorený na základe „Podnikovej kolektívnej zmluvy
Slovenskej štátnej sporiteľne na rok 1993“, v súlade s nariadením vl. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom

hospodárení štátnych podnikov. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
že by vykonávanie plnenia v zmysle zmluvy o dôchodku bolo v rozpore so zákonom, a teda že takéto
plnenie je v zmysle § 575 Obč. zák. nemožné. Aj zo samotného zaradenia ust. § 27 ods. 8 do šiestej
časti zákona o bankách, ktorý nesie označenie „požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej
banky “ vyplýva, že citované ustanovenie sa týka podnikania banky a nie iných právnych vzťahov

banky vzniknutých napr. na základe platne uzavretej zmluvy o dôchodku. Ustanovenie § 27 ods. 8
zákona o bankách sa preto netýka vzťahov medzi bývalým zamestnávateľom a bývalým zamestnancom
upravených predmetnou zmluvou o dôchodku, teda interných vecí banky. Preto sa odvolací súd
nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku nemožnosti
plnenia podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. vzhľadom na § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa

ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenia
alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, ako aj s poukazom na § 116 a
§ 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou. Žalovaný totiž neuzatváral zmluvu so žalobkyňou ako podnikateľ
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ale z jeho strany išlo o činnosť spadajúcu pod personálnu asociálnu agendu. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že mu nie je známe, že by žalovanému
bola takáto nepovolená činnosť (teda rozpor zmluvy so zákonom) vytknutá v rámci výkonu bankového
dohľadu nad jeho činnosťou.

14. S ohľadom na všetky vyššie uvedené právne závery odvolací súd nepovažoval za potrebné pripustiť
dovolanie na posúdenie právnej otázky, či sa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a zmene a doplnení
niektorých zákonov vzťahuje na právne vzťahy založené medzi bankou a fyzickou osobou zmluvou o
dôchodku podľa § 842 Obč. zák., pretože v danej veci sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke

zásadnéhovýznamu,ktorériešidoposiaľnenastolenúalebovinýchsúvislostiachprezentovanúaprávne
riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov. Naviac,
súdna prax je už v riešení nastolenej otázky ustálená a jednotná.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené a po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu prvej inštancie vo výroku
o priznaní príslušenstva podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v

platnom znení možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, rozhodol správne.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľaust.§255ods.1vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).