Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408205538
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8408205538.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom
Štúrova 7, 080 01 Prešov, IČO: 00 735 850, proti povinnému B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXXX/
XX, XXX XX Q., toho času Q.. V. XX, XXX XX T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok, č.k. 8Er 880/2008-10 zo dňa 18.07.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r

a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom
Mruškovičom pod sp. zn. Ex 1269/2008 zastavil.

Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 45,84 Eur, a to v

lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd zistil, že oprávnený podal dňa 06.11.2008 na Exekútorský úrad súdneho exekútora
JUDr. Svätoslava Mruškoviča so sídlom v Prešove, Konštantínova 13 návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom priznanej právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím o priestupku č.p.: ORP-96/DI-SK-2007 z 02.04.2007, ktoré vydal OR PZ
Poprad, Okresný dopravný inšpektorát Kežmarok.

Dňa 05.01.2009 prvostupňový súd vydal poverenie pre súdneho exekútora a následne dňa 22.12.2011
súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula trojročná lehota a nie je

možné v exekučnom konaní pokračovať.

Prvostupňový súd aplikujúc ustanovenie § 58 ods. 1 EP a § 57 ods. 1 písm. f) EP, ďalej § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. exekučné konanie zastavil, pretože exekučným titulom je rozhodnutie vydané v
správnom konaní podľa zákona o priestupkoch, jeho lehota určená na splnenie nastala dňa 03.07.2007
a prekluzívna lehota uplynula dňom 03.07.2010. Toto rozhodnutie je exekučným titulom, po normatívnej

aj kauzálnej stránke existuje, avšak keďže sa nevykonalo v zákonnom stanovenej lehote, stalo sa
neúčinným. Preto je dôvodné exekúciu zastaviť.

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil prvostupňový súd ustanovením § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 EP.
Oprávnený zastavenie exekúcie zavinil a je preto povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie a trovy
exekútora. Oprávnený zavinil uplynutie prekluzívnej lehoty a teda aj zánik svojho práva, tým že návrh

na vykonanie exekúcie podal až 16.11.2008, čím neúmerne skrátil lehotu na vymáhanie o 16 mesiacov.Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,84 Eur s ktorými sa prvostupňový súd v celom
rozsahu stotožnil, aplikujúc ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a), b) a § 15 ods. 1 vyhlášky 288/1995
Zb. z., pričom súdnemu exekútorovi priznal odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie - peňažné plnenie bez spôsobu, zistenie údajov z
Daňového úradu, zistenie údajov z katastra nehnuteľností - Geodetický a kartografický ústav, zistenie
údajov z Mestského úradu, zistenie údajov z evidencie motorových vozidiel - Okresný dopravný
inšpektorát, zistenie údajov zo Sociálnej poisťovne, zistenie údajov z Obvodného úradu, zistenie údajov
odzamestnávateľaazistenieúdajovzÚradupráce,sociálnychvecíarodiny(10x3,32Eur),t.j.paušálna

odmena vo výške 33,20 Eur.

Prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky hotové výdavky účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktorá suma predstavuje 5 Eur. K tomu bola
priznaná súdnemu exekútorovi aj 20 % DPH vo výške 7,64 Eur, teda spolu trovy exekúcie 45,84 Eur.

O trovách účastníkov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Protitomutouzneseniuvzákonnomstanovenejlehotepodalodvolanieoprávnený.Namietalrozhodnutie
súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, ako aj výrok o vyčíslených trovách exekúcie.

Keďže v odôvodnení odvolania oprávnený namietal svoju zodpovednosť za vzniknuté trovy exekúcie
a výšku trov exekúcie, nezdôvodnil námietku proti výroku o zastavení exekúcie, odvolací súd toto
odvolanie považoval len ako odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. ( § 41 ods. 2 O. s. p. ).

V odvolaní oprávnený namietal, že úkony vykonané Exekútorským úradom po 03.07.2010, kedy došlo k

uplynutiukprekluzívnejlehotynavykonanieexekúcie,súprávneneúčinnézostranysúdnehoexekútora.
Súdny exekútor pochybil v tom, že pokračoval v exekúcii aj vtedy, keď došlo k zániku nároku na
vykonanie exekúcie. Preto mu za obdobie od 03.07.2010 trovy nepatria. Mal na uplynutie prekluzívnej
lehoty prihliadať z úradnej povinnosti.

Poukázal ďalej na ustanovenie § 203 ods. 1 EP a skonštatoval, že k zastaveniu exekúcie nedošlo
zavinením oprávneného. Plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia nemožno
považovať za zavinenie oprávneného, teda ani dôvod, pre ktorý oprávnenému bola uložená povinnosť
nahradiť trovy exekúcie. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4MCdo 11/2008 zo dňa
31.07.2008. Oprávnený dĺžku trvania exekúcie nemohol ovplyvniť a ani predvídať, uložená povinnosť

oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nebola správna, túto povinnosť je možno
uložiť len vo výnimočnom prípade a za splnenia zákonných podmienok. Tieto trovy má znášať povinný
B. J. už aj s poukazom na to, že predmetom exekúcie bola nezaplatená pokuta vo výške 331,94 Eur a
na viac by mal oprávnený zaplatiť ešte aj trovy exekútora 45,84 Eur.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu povinný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje
za správne. Po výkone trestu bude žiadať o vydanie vodičského preukazu. Odvolanie oprávneného
považuje za bezpredmetné.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý

výrok uznesenia súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s
ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil zodpovednú
osobu v rámci exekučného konania za vzniknuté trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods.1, 2 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenienevyhnutnýchtrovexekúcie.Aksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 EP určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za
výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný.
Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovyexekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol
pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 EP). Ustanovenie § 203
EP teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 EP, t.j. že

náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.
Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V prejednávanej veci, vzhľadom na skutkový stav zistený prvostupňovým súdom nebol splnený žiadny z
uvedených predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Pod zavinením

oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie
procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie.

Pokiaľ však oprávnená osoba podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej
procesné zavinenie na zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená osoba totiž postup súdu vo
vykonávacom konaní alebo postup súdneho exekútora v exekučnom konaní ako aj dĺžku trvania
tohto postupu, prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania,
nemohla ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť aj z úradnej moci, ak by zistil
stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania, preto rozhodnutie prvostupňového súdu o

zodpovednosti oprávneného za trovy exekúcie nie je správne.

Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia údu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Bude preto úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní rozhodnúť o trovách exekúcie tak, že
oprávnená osoba nebude zaviazaná na ich náhradu. Prvostupňový súd sám zistí zodpovednú osobu za
vzniknuté trovy súdneho exekútora. Následne trovy exekúcie riadne vyčísli tak, aby bolo jednoznačné,
za aké obdobie resp. v ktorom období súdny exekútor, tieto úkony vzhľadom na námietky oprávneného,
vykonal, či ide o úkony po zániku vykonateľnosti exekučného titulu resp. o úkony, ktoré smerovali ešte

k vykonaniu exekúcie pred týmto dátumom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.