Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného Z. G. a spol., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. júla 2017 v Rožňave,

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný Z. G., D.. XX.XX.XXXX S. F., H. N. W.,
A. N. W., Y. XX, bez
pracovného pomeru,

2/ Obžalovaný M. G., D.. XX.XX.XXXX S. F., H. N. W.Á., R.
XXX, bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í,

že dňa 05.03.2017 v čase okolo 22.30 h v meste Dobšiná, okres Rožňava, na ulici Zimnej, pod vplyvom
alkoholu, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, cez neuzamknutú drevenú bránu vnikli do spoločného
dvorarodinnýchdomovč.XXXažč.XXX,kdeobžalovanýM.G.ostalpribránedávaťpozoraobžalovaný
Z. G. vylomil laty riadne uzamknutej drevenej udiarne a cez vzniknutý otvor odcudzili najmenej bravčovú

slaninu, kolienka a rebrá o hmotnosti najmenej 40 kg, všetko ku škode obyvateľa domu č. XXX -
poškodeného R. B.,

t e d a

spoločným konaním
- neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l i

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z.
z. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) citovaného Trestného zákona
a súd ich

o d s u d z u j e :

Obžalovaného Z. G. podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.Podľa 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania skúšobnej doby.

Obžalovaného M. G. podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na
priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného R. B., D.. XX.XX.XXXX, N. W., R. XXX, s
nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásili, že sú vinní zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Vzápätí však dodali, že nesúhlasia s množstvom odcudzených mäsových

výrobkov, ktoré mali z drevenej udiarne odcudziť. Pripustili, že odcudzili mäso o hmotnosti najviac 40
kg. Z týchto dôvodov súd neprijal vyhlásenie oboch obžalovaných o svojej vine a vykonal dokazovanie
na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný Z. G. sa počas svojej výpovede priznal k spáchaniu skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe

s tým rozdielom, že po vlámaní do udiarne z nej vzal asi 6 ks pásov slaniny o rozmeroch 15x20 cm, 2
kolienka a rebrá. Odcudzené veci niesol z miesta činu v taške a obžalovaný M. G. pod bundou. Všetky
odcudzené veci postrácal, lebo sa mu roztrhla taška. Obaja boli pod vplyvom alkoholu.

Podobne vypovedal aj obžalovaný M. G., ktorý dával pozor pri bráne, keď sa spoluobžalovaný vlámal do

udiarne. Z dôvodu opilosti sa presne nepamätal na druh a množstvo odcudzených výrobkov, ale potvrdil,
že tam bola nejaká slanina a kolienko.

Svedkyňa U. G. využila svoje právo a v trestnej veci svojho nevlastného brata Z. G. odmietla na hlavnom
pojednávaní vypovedať.

Súd sa oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom vrátane záznamu z bezpečnostnej kamery.
Na týchto záznamoch zreteľne vidieť, že jeden z obžalovaných po krádeži nesie tašku a druhý má niečo
v ruke. Z podstaty veci je tým vylúčené, aby odcudzili mäsové výrobky tak ako je to uvedené v obžalobe,
teda v hmotnosti spolu 97 kg. Na základe týchto skutočností súd upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaní

odcudzili najmenej bravčovú slaninu, kolienka a rebrá o celkovej hmotnosti najmenej 40 kg. Je zrejmé z
výpovede obžalovaného Z. G., že v udiarni neboli žiadne klobásy, sviečková a podobne s tým, že orgány
činné v trestnom konaní neurobili podrobnú ohliadku udiarne a najmä chladničky poškodeného, kde sa
podľa vyjadrenia obžalovaného ostatné mäsové výrobky mali nachádzať a údiť mal len slaninu, rebrá
a kolienka. Obaja obžalovaní však svojim konaním naplnili všetky zákonom stanovené znaky prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, pretože bez súhlasu
poškodeného vnikli do priestorov oploteného dvora, a to vlámaním. Takto sa zmocnili vecí poškodeného
z uzamknutej drevenej udiarne. Tento čin spáchali v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaných je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušili záujmy spoločnosti

na ochrane majetku a domovej slobody občanov.

Obžalovaný Z. G. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, v priebehu roku 2016 bol 3-
krát riešený za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a 1-krát pre priestupok proti majetku. V
súčasnej dobe nikde nepracuje, doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresnéhosúdu Rožňava zo dňa 13.06.2012, kedy mu pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr.zák. bol uložený
trest povinnej práce v trvaní 200 hodín, ktorý trest vykonal 12.06.2013.

Obžalovaný M. G. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Aj on bol v roku 2016 riešený
v 2 prípadoch pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. T.č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol 10-
krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.07.2014 pre
prečin podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr.zák. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 1 roka so zaradením pre výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal

dňa 10.01.2016. Predtým bol počnúc rokom 2006 až do roku 2012 6-krát súdne trestaný pre majetkovú
trestnú činnosť a v 4 prípadoch v súbehu s rovnakým prečinom ako je stíhaný v tomto prípade.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestov súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods.
2 Trestného zákona.

U obžalovaného Z. G. súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a prejavenie
ľútosti (§ 36 písm. l) Tr.zák.). S prihliadnutím na jeho osobu, okolnosti prípadu a doterajší život súd
menovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Pre posilnenie výchovného účinku
trestu mu bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas

trvania skúšobnej doby.

U obžalovaného M. G. súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a prejavenie
ľútosti (§ 36 písm. l) Tr.zák.) a 1 priťažujúcu okolnosť - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§
37 písm. m) Tr.zák.). Vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho doterajší život a najmä

trestnú minulosť, súd menovanému vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici
trestnej sadzby a keďže v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený pre úmyselný trestný čin, bol zaradený pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na skutočnosť, že tejto trestnej
činnosti sa dopustil krátko po tom, ako bol prepustený z posledného výkonu trestu odňatia slobody.

Súd poškodeného R. B., ktorý si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody
vo výške 150,- € odkázal so svojim nárokom na civilný proces. Vykonané dokazovanie totiž nedáva
objektívny a jasný obraz o tom, aký druh mäsových výrobkov, v akom množstve a v akej hodnote
obžalovaní v skutočnosti odcudzili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.