Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/133/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1395899724
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2010:1395899724.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci

navrhovateľa: A.. Š. H., X.. XX.XX.XXXX, F. XX, V., proti odporcovi: Mesto Trnava, zastúpeného
Mestským úradom Trnava, Hlavná 1, Trnava, o náhradu za stratu na zárobku, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomnazačatiekonaniapodanýmnaOkresnýsúdvTrnavedňa25.02.1992sanavrhovateľdomáhal
rozhodnutia, ktorým by mu súd priznal „náhradu za stratu na mesačnom priemernom zárobku podľa
§ 193 a nasledovného zákona č. 188/1988 Zb. a § 1 zákona č. 297/1991 Zb. za obdobie od roku

1965 do tohto času“, čo odôvodnil tým, že dňa 08.07.1960 u Kovovýroby Trnava utrpel pracovný úraz
pravého oka, následkom ktorého na toto oko oslepol a bol uznaný čiastočne invalidný do roku 1965.
Kovovýroba Trnava poskytla navrhovateľovi bolestné za ohyzdné (sťaženie spoločenského uplatnenia)
a ušlú mzdu počas práceneschopnosti. Po navrhovateľom odchode z Kovovýroby Trnava pracoval
na viacerých miestach, naposledy na Bytovom podniku v Trnave. Postupom času sa mu zrak stále
zhoršoval, napriek tomu mu bol v roku 1965 čiastočný invalidný dôchodok s trvalými následkami na
zdraví odobratý Posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v Trnave dňa 07.12.1965 podľa §

20 ods. 4 písm. a/ zákona č. 101/1964 Zb. Navrhovateľ požiadal o prehodnotenie jeho čiastočného
invalidného dôchodku, na základe čoho mu Okresná správa sociálneho zabezpečenia v Trnave opäť
priznala dlhodobú čiastočnú invaliditu podľa § 37 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Kovovýrobu
š.p. Trnava požiadal o poskytnutie záznamu o jeho pracovnom úraze, ale odpoveď neobdržal. Taktiež
vyzval Kovovýrobu Trnava podľa § 193 a § 195 zákona č. 188/1988 Zb. o náhradu za stratu na zárobku
so spätným uplatnením nároku za stratu na zárobku.
V súvislosti s podaným návrhom navrhovateľ dňa 13.05.1992 predložil nasledovný prehľad o svojich

zamestnaniach:
1953 - 1957 študent SPŠS v Trnave
15.07.1957 - 14.07.1959 základná vojenská služba
20.07.1959 - 19.10.1959 Kovosmalt Trnava - OTK - operačný technický kontrolór
21.10.1959 - 30.06.1960 Kovoslužba Trnava - majster zlievárne
01.07.1960 - 30.09.1962 Kovooprava Trnava - technický kontrolór,
08.07.1960 utrpel pracovný úraz

29.05.1961 - 25.06.1961 vojenské cvičenie
01.10.1962 - 31.01.1967 Kovovýroba Trnava - technológ, potom dispečer
04.12.1962 na základe pracovného úrazu bol OVS Trnava vyhlásený za
neschopného vojenskej služby1963 - 1965 študent denného štúdia SVŠT strojnícka fakulta v Bratislave
01.02.1967 - 30.12.1970 Hydrostav Trenčianske Bohuslavice - vedúci výroby SZV, neskôr
výskumno - vývojový pracovník

01.01.1971 - 30.06.1972 Stavoindustria Bratislava - technický kontrolór, neskôr šéfmontér
01.07.1972 - 31.07.1972 Výskumný a vývojový ústav prefabrikácií v Bratislave - výskumno
- vývojový pracovník
01.08.1972 - 31.08.1977 Výskumno - vývojový ústav pre mechanizáciu stavebníctva v Bratislave -
výskumno - vývojový pracovník.

16.09.1977 - 31.07.1984 Hutný projekt Bratislava - vedúci projektant
(od roku 1969 do roku 1984 nepretržite pracoval za rysovacou doskou a študoval ako výskumný
pracovník a projektant, čo hodne preťažovalo poškodený zrak pracovným úrazom)
11.1984 - 30.06.1989 Okresný bytový podnik Trnava - robotník
01.07.1989 - 31.03.1992 Bytové hospodárstvo š.p. Trnava - robotník
31.03.1992 rozviazaný pracovný pomer z dôvodov organizačných zmien podľa § 46 ods. 1 písm. c/

od 01.04.1992 nezamestnaný.
Navrhovateľ dňa 23.06.1992 stanovil priemerný mesačný zárobok v roku 1991 na sumu 11 539,- Kčs
hrubého zárobku, teda 8 681,- Kčs čistého zárobku mesačne.
Navrhovateľ dňa 09.07.1992 vyčíslil náhradu za stratu na zárobku - vyrovnanie priemerného mesačného
zárobku následkom pracovného úrazu za obdobie od 01.01.1985 do 30.06.1992 na sumu 364 158,- Kčs

a finančné škody súvisiace s s pracovným úrazom navrhovateľ vyčíslil na sumu 4 870,- Kčs za obdobie
od 01.01.1985 do 30.06.1992 s odôvodnením, že v období od 01.01.1985 do 30.06.1992 robil robotníka,
nakoľko si následkom pracovného úrazu nevládal preťažovať zrak. V oku mu šklbalo, slzievalo mu a
bolievala ho hlava.

Odporca bol v návrhu na začatie konania označený ako Kovovýroba š.p. Trnava, pričom súd z
podnikového registra a neskôr z obchodného registra zistil, že zamestnávateľ odporcu - Kovosmalt
Trnava, neskôr Kovoslužba Trnava, Kovooprava Trnava a Kovovýroba š.p. Trnava v priebehu konania
zanikol a jeho práva a povinnosti prešli na aktuálneho odporcu - Mesto Trnava, zastúpeného Mestským
úradom Trnava, ktorý bol zriaďovateľom spoločnosti Kovovýroba š.p. Trnava, ako to vyplýva zo

zakladacej listiny zo dňa 19.12.1988, uznesenia č. 25 Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa
20.02.1992 a protokolu o prechode majetkových práv - súdnych sporov vedených proti Kovovýroba
Trnava š.p. v likvidácii na Mesto Trnava. V ďalšom pokračovaní rozsudku bude súd uvádzať „odporca“,
keď pôjde o subjekt, ktorý bol zamestnávateľom navrhovateľa v čase keď navrhovateľ utrpel pracovný
úraz.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne dňa 05.08.1992 tak, že pracovným úrazom
zo dňa 08.06.1960 utrpel navrhovateľ úraz pravého oka s následkom trvalého oslepnutia. Navrhovateľ
bol odškodnený podľa Zákonníka práce a následky pracovného úrazu trvali do roku 1965, kedy
bol uznaný za plne spôsobilého na pridelenú prácu. Stalo sa tak rozhodnutím o odňatí čiastočného

invalidného dôchodku posudkovom komisiou Sociálneho zabezpečenia v Trnave zo dňa 07.12.1965,
čím skončila oprávnenosť nároku na odškodnenie. Po odchode z Kovovýroby Trnava v roku 1966
pracoval navrhovateľ ako vedúci výroby stavebno - zámočníckej výroby v Hydrostave v Trenčianskych
Bohuslaviciach, neskôr pracoval vo výskumno - vývojovom pracovisku v Hydrostave v Bratislave,
ďalej pracoval vo výskumno - vývojovom ústave mechanizácie v Bratislave ako výskumne - vývojový

pracovník, neskôr robil vedúceho výskumného ústavu v Trnave. Mimo toho pracoval navrhovateľ v
Hutnom projekte v Bratislave ako samostatný projektant, neskôr ako vedúci projektant. Po odchode
od odporcu začal navrhovateľ študovať na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Bratislave.
Posledné jeho zamestnanie bolo v Bytovom hospodárstve š.p. v Trnave a bol s ním rozviazaný pracovný
pomer ku dňu 11.03.1992. Súčasne mu bolo doplatené odstupné 6 290,- Sk. Odporca uznal všetky

nároky navrhovateľa spojené s poškodením na zdraví z pracovného úrazu, ale len do toho času,
dokiaľ navrhovateľ pracoval v ich organizácii a bol aspoň čiastočne uznaný za invalidného. Od roku
1965 uplynulo viac ako 27 rokov, od roku 1965 navrhovateľ relatívne slušne zarábal, a preto stratil
nárok na akékoľvek odškodnenie z pracovného úrazu. V nadväznosti na lekárske potvrdenie o odňatí
čiastočného invalidného dôchodku je potrebné skúmať, či došlo k poškodeniu na zdraví navrhovateľa v

iných organizáciách a v ktorých. Navrhovateľ svojou prácou vo výskumných útvaroch podnikov, za ktoré
bol spoločensky ohodnotený svojim postavením vedúceho pracovníka a štúdiom na vysokej škole musel
mimoriadne namáhať svoj zrak, čím si mohol spôsobiť zhoršenie svojho zdravotného stavu. Odporca
namietal, že 27 rokov obdobia, kedy pracoval navrhovateľ vo výskumných ústavoch, nezapríčinilo jehopoškodenie zdravotného stavu, v čom treba vidieť príčinu terajších nárokovo odškodnenia za pracovný
úraz. Navrhovateľ dostával v roku 1960, resp. za rok 1959 priemerný zárobok, ktorý sa len málo podobal
jeho zárobkom v posledných rokoch jeho zamestnania, ako poukazuje sám navrhovateľ aspoň od

roku 1978. V dôsledku toho jeho pôvodný priemerný mesačný zárobok bol podstatne nižší ako je
navrhovateľom vypočítaný terajší priemerný mesačný zárobok (napr. rok 1991). Preto navrhovateľ ani
z tohto dôvodu nemá nárok na terajšie odškodnenie pracovného úrazu z roku 1960.

OkresnýsúdvTrnaveuznesenímč.k.13C209/92zodňa11.03.1993nariadilpreposúdenieuplatneného

nároku znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo - očné lekárstvo, proti ktorému podal odvolanie
odporca s odôvodnením, že takéto znalecké dokazovanie nie je potrebné, pretože neexistuje príčinná
súvislosť medzi uplatňovaným nárokom a utrpeným pracovným úrazom.

Pre neznámy pobyt ustanoveného znalca MUDr. Blanky Spišiakovej, súd uznesením č.k. 13C 209/92 zo
dňa 11.06.1993 zmenil osobu znalca a nariadil nové znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru

zdravotníctvo - očné lekárstvo MUDr. Jánom Zváčom, pričom aj proti tomuto uzneseniu podal odporca
odvolanie z rovnakého dôvodu.
V závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že „po úraze a strate zraku na jednom oku mal
navrhovateľ vykonávať prácu, kde sa nevyžaduje priestorové videnie, teda najmä prácu organizačnú
a ekonomického smeru, avšak štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT bolo nevhodné svojim zameraním

a náplňou, ako aj perspektívou. Bolo potrebné zmeniť vysokú školu na školu ekonomickú a pod.
nevhodné bolo aj vykonávanie práce zodpovedajúcej získanej kvalifikácie (projektant). Terajšie obtiaže
navrhovateľa so zrakom sú výlučne spôsobené dlhodobým nadmerným namáhaním zraku v dôsledku
nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania“.

Navrhovateľ v rámci konania k veci uviedol, že u odporcu utrpel dňa 08.07.1960 na jeho pracovisku
pracovný úraz tak, že pri rezaní závitu na hlavu hydraulického lisu mu pod štít ochranných okuliarov
vleteli 3 zúbky so závitnice M12 do pravého oka. Bol následne odvezený na lekárske ošetrenie a
v Olomouci mu boli vybrané tieto 3 zúbky závitnice. Po tomto pracovnom úraze bol hospitalizovaný
a práceneschopný niekoľko mesiacov. Odporca mu vyplatil následkom pracovného úrazu bolestné,

sťaženie spoločenského uplatnenia stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti. Hneď po ukončení
práceneschopný sa stal čiastočne invalidným. Navrhovateľ po konzultácii s odborníkom (prof. Vejdovský
z Olomouca) absolvoval vysokú školu a vykonával zamestnania ako zdravý človek. Žiadny odborník
navrhovateľovi nezakázal študovať a vykonávať zamestnania, ktoré po ukončení štúdia vykonával, a to
napriek tomu, že sa navrhovateľ podroboval lekárskym kontrolám a vyšetreniam, napríklad pri vstupe

do nového zamestnania. Od odporcu odišiel na základe dohody k 31.01.1967. Od 01.08.1984 nastúpil
do Bytového hospodárstva, š.p. Trnava, pričom v tomto období už nemohol robiť svoju profesiu, pretože
nemohol používať zrak. V tom čase sa podroboval terapii, dostával očné kvapky, príp. mu menili okuliare,
avšak po uplynutí tejto doby už stupom času ani táto terapia nepomohla. Lekár mu doporučil, aby si
našiel takú prácu, kde si už nebude namáhať oči. K zmene zamestnania v roku 1984 teda došlo zo

zdravotných dôvodov navrhovateľa, súvisiacich z pracovným úrazom.
Navrhovateľ si dňa 08.10.1991 podal u Okresnej správy sociálneho zabezpečenia žiadosť o priznanie
čiastočnej invalidity a bol uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 2 písm. a/ zákona č.
100/88 Zb. V zápisnici posudkového orgánu sa konštatuje, že čiastočná invalidita je následkom
úrazu. Ako nezamestnaný ( od 01.04.1992 ) bol do priznania planého invalidného dôchodku (v roku

1996) evidovaný na Obvodnom úrade práce Trnava. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu sa
dňa 16.06.1994 podrobil opätovnej operácii pravého oka vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Odo dňa 16.06.1994 bol navrhovateľ jeden rok práceneschopný. Po celý čas bol pod pravidelným
lekárskym dohľadom. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia odobrala navrhovateľovi vyplácanie
čiastočného invalidného dôchodku, avšak nie na základe zdravotného stavu navrhovateľa, ale pre výšku

zárobku navrhovateľa. Náhradu škody voči odporcovi si uplatňuje odvtedy, ako začal pracovať ako
robotník v Bytovom hospodárstve, , š.p. Trnava, odkedy nemohol vykonávať vtedajšie zamestnanie a
vznikol tam rozdiel s tým, že v jeho poslednej organizácii zostali pracovníci na jeho kvalifikačnej úrovni
Ing. Ivan Tichý a Ing. Miroslav Chlebo, ktorí v tejto organizácii pracujú dosiaľ. Pre uvádzaný zhoršený
zdravotný stav sa navrhovateľ nedomáhal svojich nárokov už v roku 1984, pretože vtedy mu lekári

nechceli dať žiadne potvrdenie o zhoršení jeho zdravotného stavu.

Odporca sa k veci v konaní vyjadril tak, že navrhovateľ pracoval na rôznych pracoviskách i vo vedúcich
funkciách po odchode od odporcu, kde si nešetril oko a neprihliadal na svoj vtedajší stav, čo mohlospôsobiť zhoršenie jeho zraku a prispieť k tomu, že od roku 1965 navrhovateľ už nemohol používať
zrakový orgán tak, ako dovtedy. Prípadné zhoršenie poškodenia zdravia navrhovateľa nebolo v príčinnej
súvislosti s utrpeným úrazom zo dňa 08.07.1960, ale výlučne dlhodobým nadmerným namáhaním zraku

pre nevhodne zvolený štúdijný smer a pracovné zaradenie, čo vyplýva zo záveru znaleckého posudku
vypracovaného MUDr. Jánom Zváčom dňa 29.07.1993. Všetky nároky, ktoré navrhovateľovi prináležali,
mal navrhovateľ riadne vyplatené a z titulu utrpeného pracovného úrazu bol riadne odškodnený. Výška
uplatňovanej škody je v podstate nepreskúmateľná. Navrhovateľ sa pri výpočte výšky škody odvoláva na
výšku ročného a mesačného príjmu svojich bývalých spolupracovníkov, pričom podľa § 195 ZP sa musí

vychádzať z údajov o jeho zárobku v čase pred poškodením. Výška škody musí byť vyčíslená jednotlivo
za každý rok samostatne a podľa právneho predpisu platného v čase vzniku škody, resp. platného v
období, za ktoré bola náhrada škody navrhovateľom požadovaná, pretože zárobok navrhovateľa nebol
v jednotlivých rokoch, za ktoré si uplatňuje náhradu škody, rovnaký. Náhrada škody, ktorú si navrhovateľ
uplatnil, nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel v roku 1960. Odporca
vzniesol zároveň námietku premlčania nároku navrhovateľa.

Okresný súd v Trnave vydal dňa 06.10.1993 vo veci vo veci rozsudok č.k. 13C 209/92, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu, že uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom,
ktorý utrpel navrhovateľ v roku 1960, a to v zmysle ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že súd vydal napadnutý rozsudok na
pojednávaní bez prítomnosti účastníkov konania a bez orientačných tabuliek odborného lekára, čím
porušil ich základné ústavné práva. Navrhovateľ sa navyše v predmetnom čase iba riadil odporúčaniami
odborných lekárov, ktorí mu nezakázali oči zaťažovať. Navrhovateľ v tomto odvolaní žiadal od odporcu
zaplatenie sumy 369 028,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 6 % od 01.08.1984 do zaplatenia.

Následným podaním zo dňa 24.11.1993 žiadal navrhovateľ od odporcu zaplatenie sumy 575 749,- Sk
ako ušlú mzdu do roku 1994, sumy 4 870,- Sk ako vecnú škodu, sumy 11 880,- Sk ako ušlú mzdu za
rok 1994 a sumy 787,-Sk ako náhradu trov konania (za kópie prípisov).

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 13Co 66/94 zo dňa 08.04.1994 zrušil rozsudok
Okresného súdu v Trnave č.k. 13C 209/92 zo dňa 06.10.1993 s odôvodnením, že súd prvého stupňa
nekonal v senáte, čím sa dopustil takého vážneho procesného pochybenia, že odvolací súd musel jeho
rozsudok zrušiť. Úlohou súdu prvého stupňa bolo zabezpečiť, aby navrhovateľ správne označil odporcu
a konkretizoval svoj návrh tom smere, čoho sa domáha.

Dňa24.11.1993navrhovateľpísomnesvojnávrhnazačatiekonaniaupresniltak,že sadomáhalnáhrady
za stratu na zárobku podľa § 193 ods. 1 písm. a/ ZP v nadväznosti na § 195 ods. 1 ZP za stratu na
zárobku po skončení práceneschopnosti a tiež sa domáhal podľa § 193 ods. 1 písm. c/ ZP náhrady
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Požadovaná finančná čiastka predstavuje približne

783 000,- Sk, ktorú žiadal vyplatiť s príslušným zákonným úrokom z omeškania a taktiež žiadal náhradu
trov konania podľa O.s.p. Navrhovateľ zároveň upresnil odporcu ako Mestský úrad Trnava. V podaní
navrhovateľ uviedol, že utrpel v roku 1960 ťažký pracovný úraz s takými trvalými následkami, na základe
ktorých bol prinútený po zhoršení zdravotného stavu zmeniť v roku 1985 zamestnanie, kedy nastal u
neho pokles na zárobku, preto sa domáhal náhrady za stratu na zárobku. Ďalej sa domáha podľa § 193

ods. 1 písm. b/ ZP v nadväznosti na § 196 ZP náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
pri ďalšej operácii toho istého oka, vykonanej dňa 21.06.1994 vo vojenskej nemocnici v Ružomberku
bez bližšieho zdôvodnenia a vyčíslenia.

VtomčasezákonnásudkyňaOkresnéhosúduvTrnaveJUDr.EvaBarcajovánamietlasvojunezaujatosť

v prejednávanej veci, z ktorého dôvodu bola uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.1995,
č.k. 13Nc 31/94, vylúčená z prejednávanej veci, pričom ostatných sudcov Okresného súdu v Trnave
z prejednávania a rozhodnutia veci nevylúčil. Na námietku vtedajšieho zástupcu navrhovateľa Mgr.
Petra Bacigála, ktorou namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu v Trnave, vydal Krajský
súd v Bratislave uznesenie č.k. 13Nc 18/95 zo dňa 30.06.1995, ktorým všetkých sudcov Okresného

súdu v Trnave z prejednávania a rozhodnutia veci vylúčil a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Bratislava - vidiek v Bratislave, ktorého agendu po jeho zrušení prevzal tunajší súd.Dňa 10.02.1997 navrhovateľ upresnil označenie odporcu a to: Mesto Trnava zastúpené Mestským
úradom v Trnave, Hlavná ul. 1, Trnava, z titulu právneho nástupníctva po zlikvidovanom podniku
Kovovýroba Trnava, š.p.

Podaním zo dňa 23.06.1997 navrhovateľ zmenil svoj žalovaný petit a uplatnil si nároky voči odporcovi
tak, že celková výška náhrady škody predstavuje ku dňu 30.06.1997 sumu 909 554,90 Sk a bola
uplatnená z dôvodu, že navrhovateľ v tom čase zmenil zamestnanie a došlo uňho k poklesu zárobku,
čo bolo v príčinnej súvislosti s úrazom oka, ktorý utrpel u odporcu v roku 1960. Suma predstavuje tieto

nároky:
- náhrada za stratu na zárobku podľa § 193 ods. 1 písm. a/, § 193a a § 195 ZP predstavuje ku dňu
30.06.1997 sumu 883 701,- Sk,
- náhrada za bolesť a za spoločenské uplatnenie podľa § 193 ods. 1 písm. b/ ZP v nadväznosti na § 196
ZP predstavuje sumu 22 500,- Sk (bolestné 110 bodov základ (zvýšenie o 55 bodov), spolu 110 bodov,
sťaženie spoločenského uplatnenia 640 bodov, spolu 750 bodov, za jeden bod patrilo 30,- Sk),

- náhrada účelne vynaložených nákladov podľa § 193 ods. 1 písm. c/ ZP v súvislosti s liečením
predstavuje sumu 3 353,90 Sk,

Navrhovateľ dňa 21.05.1999 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, na základe
čoho súd dňa 10.08.1999 vydal uznesenie č.k. 7C 133/1995, ktorým ustanovil navrhovateľovi na

zastupovanie v konaní advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka.

Dňa 01.07.2007 navrhovateľ opätovne zmenil žalobný petit tak, že rozšíril žalobu o ďalšie nároky a od
júna roku 2000 požadoval uhradiť:
- za stavebnú parcelu na výstavbu rodinného domu v Rači sumu 1 079 000.- Sk,

- rozdiel v cenách stavebného materiálu a stavebných prác v roku 1990 a roku 2000 v sume 5 271
779,- Sk,
- za stratu na zárobku sumu 3 184 729,- Sk,
- za útrapy sumu 500 000,- Sk
- operáciu traumatického zákalu šošovky pravého oka zo dňa 21.06.1994 sumu 56 654,- Sk,

celkovo sumu vo výške 10 092 162,- Sk.

Dňa 25.09.2007 navrhovateľ znova zmenil petit žaloby nasledovne:
- náhrada za stratu na zárobku za obdobie 01.11.1984 - 28.02.1992 predstavuje sumu 348 002,- Sk a
za uvedené obdobie navrhovateľ nepožadujem úroky z omeškania

- náhrada za stratu na zárobku za obdobie 01.03.1992 - 31.03.2003 predstavuje sumu 3 005 378,- Sk.
Celková suma náhrady za stratu na zárobku predstavuje za obdobie 01.11.1984 - 31.03.2003 sumu 3
353 380,- Sk, ktorú špecifikoval takto:
OBDOBIE % úrok z omeš. za rok úrok na deň
1.3.1992 - 31.12.1992 3 0,008196721

1.1.1993 - 30.4.1995 3 0,008219178
1.5.1995 - 5.10.1995 22 0,060273973
6.10.1995 - 31.12.1995 19,5 0,053424658
1.1.1996 - 12.1.1996 19,5 0,053278689
13.1.1996 - 31.12. 1996 17,6 0,048087432

1.1.1997 - 31.12.1999 17,6 0,048219178
1.1.2000 - 31.12.2000 17,6 0,048087432
Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil od 01.03.1992 v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka.
Pre účely výpočtu výšky straty na zárobku skutočná výška dôchodkov navrhovateľa za obdobie 1997
- 2000 je:

rok invalidný dôchodok
1997 43 848,- Sk
1998 47 778,- Sk
1999 51 618,- Sk
2000 55 876,- Sk

2001 60 075,- Sk
2002 64 764,- Sk
2003 68 340,- SkNavrhovateľ si uplatnil svoj nárok od 01.11.1984 v súlade s § 195 ods. 5 ZP do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom dosiahol vek 65 rokov, t.j. do 31.03.2003 a potom náhrada za stratu na zárobku,
ktorú požadoval navrhovateľ od odporcu za obdobie od 01.11.1984 do 31.03.2003 predstavovala sumu

3 353 380,- Sk.
Podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05.01.1995 bolo navrhovateľovi
priznané bolestné 110 základ (zvýšené o 55 bodov), spolu 110 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia640bodov,spolu750bodov,pričomvýškaodškodneniaza1bodje30,-Sk.Výškanáhradyza
bolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniatedapredstavujesumu22500,-Sk.Navrhovateľzuvedenej

sumyžiadalajúrokzomeškaniaod19.01.1995dozaplatenia.Úrokyzomeškaniabolivobdobí,vktorom
bol odporca v omeškaní z ich vyplatením, nasledovné:
- 01.02.1995 - 30.04.1995 vo výške 3 %,
- 01.05.1995 - 05.10.1995 vo výške 22 %,
- 06.10.1995 - 12.01.1996 vo výške 19,5 %,
- 13.01.1996 - 31.12.2000 vo výške 17,6 %.

Náhrada účelne vynaložených nákladov predstavuje úhrnnú sumu nákladov vynaložených v súvislosti
s liečením v celkovej sume 3 353,90 Sk. Navrhovateľ z uvedenej sumy žiadal aj úrok z omeškania od
24.06.1997 do zaplatenia.
Navrhovateľ ďalej dôvodil, že ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenej
škody na zdraví a to, že nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej

činnosti dalo očakávať. Predpokladom vzniku zodpovednosti je, že odporca porušil povinnosť
vyplývajúcu z § 193 ZP a porušením tejto povinnosti spôsobil navrhovateľovi škodu v podobe ušlého
zisku. Rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava Rača bola navrhovateľovi prenajatá
stavebná parcela na výstavbu rodinného domu v radovej zástavbe. V prípade, ak by navrhovateľ mal
na tejto stavebnej parcele postavený rodinný dom najneskôr v roku 1995, tak v zmysle zákona by

sa stal zároveň aj vlastníkom uvedenej stavebnej parcely. V zmysle Zákonníka práce bol pôvodný
zamestnávateľ navrhovateľa Kovovýroba Trnava š.p., u ktorého došlo k ťažkému pracovnému úrazu
pravého oka navrhovateľa, povinný uhrádzať navrhovateľovi stratu na zárobku od 01.11.1984. Napriek
písomnej žiadosti a viacerým a viacerým urgenciám navrhovateľa Kovovýroba Trnava š.p. nebola
ochotná navrhovateľovi uhrádzať náhradu za stratu na zárobku. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním a vznikom škody je v tom, že ak by mal navrhovateľ finančné prostriedky, ktoré mu bola povinná
vyplatiť Kovovýroba Trnava š.p. ako náhradu za stratu na zárobku v zmysle Zákonníka práce, mal by
peňažné prostriedky k dispozícii priebežne od roku 1984, a najneskôr do roku 1995 by mal postavený
na uvedenej stavebnej parcele 3 - podlažný rodinný dom so základom 100 m2, čiže spolu 300 m2.
Týmto by sa navrhovateľ stal zároveň vlastníkom stavebnej parcely tak, ako aj ostatní stavebníci v tejto

radovej zástavbe. Pretože však túto zákonnú podmienku navrhovateľ nemohol z dôvodov nevyplácania
náhrady za stratu na zárobku zamestnávateľom Kovovýroba Trnava š.p. splniť, naďalej zostáva iba
jej nájomcom. Za prenájom stavebnej parcely bol navrhovateľ povinný Obvodnému národnému výboru
Bratislava - Rača zaplatiť sumu 6 000,- Sk. Ak by sa navrhovateľ chcel stať vlastníkom tejto stavebnej
parcely, musel ba za ňu v roku 2000 zaplatiť sumu 107900,- Sk. Plošná výmera parcely je 478 m2 a

cena za 1 m2 v roku 2000 bola 2 257,33 Sk. Ušlý zisk navrhovateľa z nevyplácanie náhrady za stratu na
zárobku a tým, že si nepostavil rodinný dom najneskôr v roku 1995 predstavuje sumu 5 271 779,- Sk.
Navrhovateľ si touto ďalšou zmenou návrhu zo dňa 25.09.2007 uplatnil v rozsahu, v ktorom odporca
zodpovedá za škodu jej náhradu v nasledovnej výške:
- náhrada za stratu na zárobku v celkovej výške 3 353 380,- Sk,

- náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 22 500,- Sk,
- náhrada účelne vynaložených nákladov v celkovej výške 3 353,90 Sk,
- škodu - ušlý zisk v celkovej výške 6 350 779,- Sk, tzn. celkovo vo výške 9 730 012,90 Sk.

Súd navrhovanú zmenu žaloby rozšírením o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 22 500,- Sk s úrokom z omeškania od 19.01.1995 do zaplatenia, náhradu účelne vynaložených
nákladov v sume 3 353,90 Sk s úrokom z omeškania od 24.06.1997 do zaplatenia a náhradu škody - ušlý
zisk vo výške 6 350 779,- Sk, uznesením č.k. 7C 133/95 vyhláseným na pojednávaní dňa 01.10.2007 v
súlade s ust. § 95 v nadväznosti na ust. §168 a § 202 ods. 3 písm. f O.s.p., nepripustil.

Navrhovateľ dňa 18.02.2008 podal voči zákonnej sudkyňa tunajšieho súdu Mgr. Ivane Fekete námietku
pre jej zaujatosť v prejednávanej veci o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že uznesením č.k.
10NcC 8/2008 zo dňa 31.03.2008 zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávanej veci, nakoľko neexistoval
žiaden dôvod na jej vylúčenie.Navrhovateľ podal na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresnú prokuratúru Bratislava I aj Krajskú
prokuratúru Bratislava na zákonnú sudkyňu Mgr. Ivanu Fekete trestné oznámenie z dôvodu, že vedie

súdne konanie zaujato voči navrhovateľovi, z ktorého dôvodu sudkyňa Mgr. Ivana Fekete predložila
predsedovi tunajšieho súdu vec na predloženie Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o
vylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Krajský súd v Bratislave
zákonnú sudkyňu uznesením č.k. 12NcC 24/2008 zo dňa 31.10.2008 nevylúčil z prejednávanej veci,
nakoľko neexistoval žiaden dôvod na jej vylúčenie.

Navrhovateľov ustanovený právny zástupca JUDr. Ondrej Mularčík požiadal súd dňa 04.07.2008
o ustanovenie nového právneho zástupcu navrhovateľovi, nakoľko podľa názoru navrhovateľa
nedostatočne zastupoval jeho záujmy. Z uvedeného dôvodu súd uznesením č.k. 7C 1323/195 zo dňa
06.03.2009 zrušil uznesenie č.k. 7C 133/1995 zo dňa 10.08.1999, ktorým ustanovil navrhovateľovi na
zastupovanie v konaní advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka.

Navrhovateľ dňa 19.06.2009 opätovne požiadal o pridelenie právneho zástupcu z radov advokátov,
avšak súd po preverení majetkových pomerov navrhovateľa uznesením č.k. 7C 133/195 zo dňa
11.08.2009 tejto jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko podľa ust. § 30 O.s.p. neboli u navrhovateľa
preukázané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľ dňa 19.06.2009 podal opätovne voči zákonnej sudkyňa tunajšieho súdu Mgr. Ivane Fekete
námietku jej zaujatosti v prejednávanej veci. Nakoľko išlo o opakovanú námietku zaujatosti z rovnakých
dôvodov, takúto námietku zaujatosti tunajší súd nepredkladal Krajskému súdu v Bratislave podľa ust. §
14 ods. 3 a § 15a ods. 4 O.s.p.

Navrhovateľ dňa 14.12.2009 opätovne požiadal o pridelenie právneho zástupcu z radov advokátov
alebo zástupcu Centrum právnej pomoci, avšak súd po preverení majetkových pomerov navrhovateľa
uznesením č.k. 7C 133/195 zo dňa 08.02.2010 tejto jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko podľa ust. § 30
O.s.p. neboli u navrhovateľa preukázané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu (JUDr.
Kataríny Rúžičkovej), ďalej predloženými listinnými dôkazmi - správou ošetrujúcemu lekárovi zo dňa
03.09.1960, zápisom o rokovaní posudkovej komisie zo dňa 07.12.1965, písomným vyjadrením V.
Princa k pracovnému úrazu zo dňa 26.08.1991, písomným vyjadrením J. Cuninku k pracovnému úrazu

zo dňa 27.08.1991, oznámením Úradu dôchodkového zabezpečenia o priebehu poistenia zo dňa
02.09.1991, oznámením Úradu dôchodkového zabezpečenia o odpracovaných dňoch navrhovateľa zo
dňa 06.09.1991, doplňujúcim vyjadrením odporcu navrhovateľovi k hláseniu o úraze zo dňa 14.10.1991,
hlásením pracovného úrazu zo dňa 14.10.1991, posudzovaním invalidity Okresnej správy sociálneho
zabezpečenia zo dňa 15.10.1991, listom navrhovateľa odporcovi o zaslaní kópie dokumentácie o

pracovnom úraze zo dňa 21.11.1991, žiadosťou navrhovateľa odporcovi o náhradu straty na zárobku
zo dňa 29.12.1991, písomným napomenutím navrhovateľa Bytovým hospodárstvom š.p. pre sústavné
porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 05.02.1992, listom navrhovateľa odporcovi o uplatnení
náhrady straty na zárobku zo dňa 16.02.1992, potvrdenie o príjme čiastočného invalidného dôchodku
navrhovateľa zo dňa 17.02.1992, písomným napomenutím navrhovateľa Bytovým hospodárstvom š.p.

zodňa19.02.1992,žiadosťounavrhovateľaBytovémuhospodárstvuš.p.ovypísanienovýchpracovných
listov zo dňa 27.02.1992, písomným upozornením na možnosť rozviazania pracovného pomeru
navrhovateľa Bytovým hospodárstvom š.p. zo dňa 24.02.1992, písomným upozornením na možnosť
rozviazania pracovného pomeru navrhovateľa Bytovým hospodárstvom š.p. zo dňa 04.03.1992,
dohodou o rozviazaní pracovného pomeru medzi Bytovým hospodárstvom š.p. a navrhovateľom

zo dňa 30.03.1992, oznámením Bytového hospodárstva š.p. o zrušení funkcie navrhovateľa z
organizačných dôvodov zo dňa 30.03.1992, potvrdením uvoľňujúcej organizácie o odpracovaných
rokoch zo dňa 24.04.1992, oznámením Bytového hospodárstva š.p. o dĺžke zamestnania navrhovateľa
v ich organizácii zo dňa 29.10.1992, oznámením Hydrostavu a.s. Trenčianske Bohuslavice o dĺžke
zamestnania navrhovateľa v ich organizácii zo dňa 29.10.1992, oznámením Hutného projektu Bratislava

spol. s r.o. o dĺžke zamestnania navrhovateľa v ich organizácii zo dňa 02.11.1992, výpisom zo
zdravotnej karty navrhovateľa zo dňa 03.11.1992, oznámením Okresného bytového podniku v Trnave
o dĺžke zamestnania navrhovateľa v ich organizácii zo dňa 26.11.1992, oznámeniami Bytového
hospodárstva š.p. o zárobku navrhovateľa v ich organizácii zo dňa 25.11.1992 a 27.11.1992, pracovnýmhodnotením navrhovateľa Bytovým hospodárstvom m.p. zo dňa 03.12.1992, oznámením Spektra a.s.
o dĺžke zamestnania navrhovateľa v ich organizácii zo dňa 09.12.1992, rozhodnutím Správy Fondu
dôchodkového poistenia zo dňa 03.05.1993, rozhodnutím Slovenskej Správy sociálneho zabezpečenia

zo dňa 20.05.1993, zaslaním náhradného hlásenia Vojenskej nemocnice Ružomberok Mestskému
úradu Trnava zo dňa 16.06.1994, lekárskym hlásením o práceneschopnosti navrhovateľa zo dňa
16.06.1994, lekárskou správou o zdravotnom stave navrhovateľa zo dňa 30.06.1994, lekárskou
správou MUDr. Huleja zo dňa 05.01.1995, posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia navrhovateľa zo dňa 05.01.1995, lekárskou správou MUDr. Zváča zo dňa 26.02.1996,

zápisnicou o rokovaní posudkovej komisie zo dňa 26.02.1996, potvrdením Národného úradu práce o
navrhovateľovom evidovaní ako nezamestnaného zo dňa 04.06.1997, potvrdením Sociálnej poisťovne
o výplate dávok dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi zo dňa 05.11.1999, znaleckým posudkom
o psychiatrickom vyšetrení navrhovateľa MUDr. Oľgou Vokounovou zo dňa 25.11.1999, potvrdením
Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok navrhovateľa zo dňa 04.07.2007, potvrdením
Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok navrhovateľa zo dňa 06.11.2009, písomným

vyjadrením Ing. J. Matiašoviča o zdravotnom stave navrhovateľa bezprostredne po pracovnom úraze
zo dňa 12.07.1993, písomným vyjadrením S. Blašku o zamestnaní u odporcu po pracovnom úraze
zo dňa 30.09.1993, písomným vyjadrením A. Tománka o zamestnaní u odporcu po pracovnom úraze
zo dňa 30.09.1993, písomným vyjadrením A. Zvozilovej o zamestnaní navrhovateľa po pracovnom
úraze zo dňa 01.02.1994, písomným vyjadrením J. Zvozila o vyšetrení navrhovateľa bezprostredne

po pracovnom úraze zo dňa 11.02.1994, znaleckým posudkom súdneho znalca MUDr. Jána Zváča
zo dňa 29.07.1993, mzdovými listami navrhovateľa, evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia
navrhovateľa, pracovnými listami navrhovateľa, evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia Ing.
Chleba, diplomom navrhovateľa, výkazom o štúdiu navrhovateľa, orientačnými tabuľkami odborného
lekára, potvrdeniami o kúpe potrieb optickej povahy navrhovateľom, čiernobielymi a farebnými

fotografiami tváre navrhovateľa z rôznych časových období, zakladacou listinou zo dňa 19.12.1988,
uznesením č. 25 Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 20.02.1992, protokolom o prechode
majetkových práv - súdnych sporov vedených proti Kovovýroba Trnava š.p. v likvidácii na Mesto Trnava,
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 18S 302/93 zo dňa 03.06.1994, tabuľkou výšok priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca národného hospodárstva od roku 1996 do roku 2006, geometrickým

plánom, kópiou z katastrálnej mapy, výpismi z listu vlastníctva č. 6052, č. 1225, č. 1226 a č. 1223, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise.

Súd z oznámenia organizácie Hydrostav, a.s. OZ Trenčianske Bohuslavice zo dňa 29.10.1992 zistil,
že navrhovateľ pracoval v ich organizácii od 01.02.1967 do 08.09.1968 v pracovnom zaradení vrchný

majster. V priebehu tohto pracovného pomeru bol práceneschopný od 09.01.1968 do 12.01.1968 -
diagnóza 470 a od 22.08.1968 do 25.08.1968 - diagnóza 470. Nebolo im známe, že by v dobe
pracovného pomeru v ich organizácii používal dioptrické okuliare.

SúdzoznámeniaorganizácieHutnýprojektBratislavaspol.sr.o.zodňa05.11.1992zistil,ženavrhovateľ

pracoval v ich organizácii od 16.09.1977 vo funkcii vedúci projektant a od 09.09.1981 vo funkcii
samostatný projektant. Z dôvodu pracovných neúspechov došlo k preradeniu do nižšej funkcie a
platovému zaradeniu, taktiež ku kráteniu prémií. Pracovný pomer ukončil dňom 31.07.1984. Navrhovateľ
pri uzatvorení pracovného pomeru ani počas jeho trvania neoznámil, že má zmenenú pracovnú
schopnosť. Podľa písomného vyjadrenia obvodného lekára pri vstupnej prehliadke bol navrhovateľ bez

obtiaží a schopný navrhovanej práce v projekcii. Pracovná neschopnosť bola počas jeho činnosti v
ich organizácii nasledovná: 11.07.1978 - 15.07. 1978, 17.03. 1980 - 23.03. 1980, 17.12. 1980 - 24.12.
1980, 26.04. 1982 - 08.05. 1982 a 04.02.1983 - 19.02. 1983, t. j. za 7 rokov zamestnania zameškal z
dôvodu pracovnej neschopnosti 45 kalendárnych dní. Nie je známe, že chodieval na lekárske ošetrenie z
dôvodu zrakových obtiaží. Vo všeobecnosti práca za doskou zrak zaťažovala jemu aj všetkým ostatným

projektantom.

Súd z oznámenia organizácie Kovovýroba š.p. Trnava zo dňa 19.11.1992 zistil, že navrhovateľ pracoval
v ich organizácii v dobe od 21.10.1959 do 31.01.1967. Počas trvania pracovného pomeru vykonáva
profesiu strojný zámočník a konštruktér. Pri výkone svojho zamestnania potreboval zrak ako každý iný

pracovník bez mimoriadneho zaťažovania. Navrhovateľ nepodal žiadnu písomnú sťažnosť na obtiaže
pri výkone svojej profesie. Práceneschopný bol od 08.07.1960 do 12.10.1960 - diagnóza 930.Súd z oznámenia organizácie Okresného bytového podniku Trnava zo dňa 03.12.1992 zistil, že
navrhovateľ pracoval v ich organizácii od 01.01.1985 s pracovným zaradením ako zauhľovač, o ktorú
prácu prejavil záujem. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa nepreukázal, že je osobou so zmenenou

pracovnou schopnosťou. Čiastočný invalidný dôchodok úrazový mu bol priznaný na základe vlastnej
žiadosti zo dňa 09.08.1991 dňom 17.12.1991.

Súd z oznámenia organizácie SPEKTRA a.s. ako právneho nástupcu organizácie Výskumno -
vývojového ústavu mechanizácie v stavebníctve v Bratislave zo dňa 10.12.1992 zistil, že navrhovateľ

pracoval v ich organizácii vo funkcii samostatný výskumno - vývojový pracovník v období od 02.08.1972
do 31.08.1977 a za túto dobu bol práceneschopný 5 pracovných dní.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu v strojárenskej
dielni, keď dňa 08.07.1960 pri rezaní závitu na hlavu hydraulického lisu mu pod štít ochranných okuliarov
vleteli úlomky zo závitnice a zasiahli pravé oko. Za tento pracovný úraz v plnom rozsahu zodpovedal

odporca, pretože navrhovateľ neporušil žiadne bezpečnostné predpisy, pri práci použil predpísané
ochranné pomôcky - ochranný štít z plexiskla na tvár a k úrazu došlo v dôsledku vady materiálu. Takto bol
pracovný úraz navrhovateľa hodnotený u odporcu a navrhovateľ bol aj odškodnený vo výške bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku po dobu liečenia.
Navrhovateľ bol uznaný ako čiastočne invalidný, pretože úraz spôsobil slepotu pravého oka, napriek

tejto skutočnosti navrhovateľ však naďalej pracoval u odporcu.
Dňa 07.12.1965 bol navrhovateľovi odňatý čiastočný invalidný dôchodok, bol osobou so zmenenou
pracovnou schopnosťou, v organizácii odporcu pracoval ako dispečer. Pri vyšetrení navrhovateľ uvádzal
problémy na zdravom oku, vznikajúce pri predĺženom dennom študovaní a kreslení, kedy musí s touto
prácou prestať. V rokoch 1963 až 1965 navrhovateľ absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT

v Bratislave dennou formou.
Do roku 1967 pracoval u odporcu, odkiaľ odišiel s uvedením dôvodu, že po skončení vysokoškolského
štúdia nemali pre neho adekvátne zamestnanie a tomu zodpovedajúci zárobok.
Do roku 1970 pracoval ako vedúci výroby v Hydrostave Trenčianske Bohuslavice, od 01.01.1971 do
30.06.1972 pracoval v Stavoindrustrii Bratislava ako technický kontrolór, nasledovný mesiac pracoval

vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácií v Bratislave ako výskumno - vývojový pracovník a
potom od 01.08.1972 do 31.08.1977 vo Výskumno - vývojovom ústave mechanizácie v stavebníctve
v Bratislave, kde pracoval ako projektant, o niekoľko mesiacov ako vedúci projektant a neskôr ako
zakladateľ Výskumného ústavu - pobočky v Trnave. Od 16.09.1977 do 31.07.1984 pracoval v Hutnom
projekte Bratislava spol. s r.o. najprv ako projektant, neskôr ako vedúci projektant.

Počas obdobia zamestnania u týchto organizácií navrhovateľ nežiadal zohľadniť tú skutočnosť,
že je osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou. Z tohto dôvodu nežiadal žiadne úľavy u
zamestnávateľov, ani žiadne zohľadnenie týchto skutočností vo svoj prospech.
Od novembra 1984 do 30.06.1989 navrhovateľ pracoval v Okresnom bytovom podniku Trnava ako
robotník a od 01.07.1989 do 31.03.1992 pracoval v Bytovom hospodárstve š.p. Trnava rovnako ako

robotník.Podľahodnoteniatohtozamestnávateľamalnavrhovateľ možnosťvykonávaťizodpovednejšiu
prácu, ktorá okolnosť by sa odrazila na jeho zárobku, o čo však neprejavil primeraný záujem, navyše
mal problémy s pracovnou disciplínou. Dňa 31.03.1992 bol s ním rozviazaný pracovný pomer z dôvodov
organizačných zmien podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Od 01.04.1992 bol navrhovateľ
nezamestnaný.

Zo záverov znalca MUDr. Jána Zváča vyjadrených v znaleckom posudku zo dňa 29.07.1993 vyplývalo,
že navrhovateľ Ing. Štefan Matiašovič utrpel 08.07.1960 pracovný úraz pravého oka v dôsledku ktorého
na toto oko prestal vidieť tak, že ním rozoznáva iba svetlo a tmu. Stav sa nemení a je trvalý, hodnotený
ako praktická slepota. Navrhovateľ stratil priestorové videnie a tým bol zaradený medzi osoby so

zmenenou pracovnou schopnosťou a teda nevhodný pre prácu vo výškach, u stroja, tam, kde mu
hrozil úraz jedného oka mechanicky či chemickým spôsobom a všade tam, kde sa vyžaduje priestorové
videnie.
Preto v prípade navrhovateľa nebolo vhodné, aby pracoval za rysovacou doskou, aby pracoval ako
projektant a ako strojný inžinier a z tohto hľadiska nebolo vhodné, že začal študovať na SVŠT - strojnícku

fakultu, vzhľadom k čomu znalec konštatoval, že nevhodne vybraný študijný smer ako aj charakter práce
v nasledujúcich rokoch bol zdrojom trvalej únavy zraku na jedinom oku a postupne sa zhoršoval aj
vekom.Znalec tiež uviedol, že pokles akomodačnej sily a potreba dioptrických okuliarov pri práci do blízka
a neskôr aj do diaľky - presbyopia - je fyziologický proces starnutia, ktorý nastupuje po 40 r. veku a
pri neprimeranej námahe zraku aj skôr. Strata zraku na jednom oku nevedie automaticky a spravidla

k vyčerpaniu a ochoreniu druhého oka. Videnie je funkcia oku prirodzená, avšak pri práci do blízka
zapája sa do práce vnútroočný sval, ktorý sprostredkuje akomodáciu a jeho preťažovanie spôsobuje
hmlisté videnie, únavu, bolestí očí a hlavy, začervenanie spojoviek a slzenie a pod. Prácu oka zlepšuje a
uľahčuje správna optická korekcia, vhodné osvetlenie, primerané pracovné zaradenie podľa stavu zraku
a potrebný oddych - regenerácia.

Na základe uvedených skutočností znalec k príčine zhoršenia zraku u navrhovateľa prijal odborný záver
že terajšie obtiaže navrhovateľa so zrakom (r.1993) sú výlučne spôsobené dlhodobým nadmerným
namáhaním zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp.
osobného výberu zamestnania, nakoľko po úraze a strate zraku na jednom oku mal navrhovateľ
vykonávaťprácu,kdesanevyžadujepriestorovévidenie,tedanajmäprácuorganizačnúaekonomického
smeru, avšak štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT bolo nevhodné svojim zameraním a náplňou, ako aj

perspektívou a nevhodné bolo aj vykonávanie práce zodpovedajúcej získanej kvalifikácie (projektant).

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Na pojednávaní dňa 06.05.2010 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p., pretože sa navrhovateľ na toto pojednávanie nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia,
i keď doručenie predvolania na tento termín pojednávania navrhovateľ prevzal osobne dňa 16.04.2010.

Na uvedenom pojednávaní súd vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej, po predchádzajúcom vyhlásení
uznesenia o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.

Podľa ust. § 120 ods. 4 veta prvá O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada.

Podľa ust. § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, účinného ku dňu 25.02.1992, kedy

bol podaný návrh na začatie konania (ďalej len „Zákonník práce“) ak u pracovníka došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom
(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu
v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u
ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za stratu na zárobku.

Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u

ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 193a Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti a náhrada
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z toho istého dôvodu sú samostatné nároky, ktoré

neprislúchajú popri sebe.

Podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov
od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom

úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného
invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred
vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženietohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov
podľa týchto predpisov ani na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa ust. § 202 ods. 1 Zákonníka práce ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli
rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, môže sa poškodený i organizácia domáhať zmeny v
úprave svojich práv, prípadne povinností.

Po uvedených procesných návrhoch navrhovateľa a následných procesných rozhodnutiach, predmetom

sporu v danej veci zostal pôvodný návrh navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti za obdobie od 01.11.1984 do 31.03.2003 v súlade s § 195 ods. 1 ZP v súvislosti s
pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 08.07.1960, kedy mu pri rezaní závitu na hlavu hydraulického lisu
vleteli pod štít ochranných okuliarov úlomky zo závitnice a zasiahli pravé oko.

Nebolo sporným, že za tento pracovný úraz v plnom rozsahu zodpovedal odporca, pretože navrhovateľ

neporušil žiadne bezpečnostné predpisy, pri práci použil predpísané ochranné pomôcky - ochranný
štít z plexiskla na tvár a k úrazu došlo v dôsledku vady materiálu. Takto bol pracovný úraz
navrhovateľa hodnotený u odporcu a navrhovateľ bol odporcom odškodnený vo výške bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku po dobu liečenia (práceneschopnosti).
Navrhovateľ bol uznaný ako čiastočne invalidný, pretože úraz spôsobil praktickú slepotu pravého oka,

napriek čomu však aj naďalej pracoval u odporcu. Dňa 07.12.1965 bol navrhovateľovi odňatý čiastočný
invalidný dôchodok a bol uznaný za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Súd vychádzajúc zo záverov súdneho znalca MUDr. Jána Zváča vyjadrených v znaleckom posudku zo
dňa 29.07.1993, že navrhovateľ utrpel dňa 08.07.1960 pracovný úraz pravého oka, keď v Kovozávode

KPNH v Trnave sa roztrhal závitník a jeho úlomky vnikli do pravého oka navrhovateľ. Bol hospitalizovaný
na Očnom oddelení v Trnave, preložený na operáciu na Očnú kliniku v Bratislave, kde mu magnetom
odstránili úlomok, zniesli prolabs dúhovky a sklovca a zašili rohovku. Na vlastnú žiadosť bol ďalej
prepustený a odišiel na Očnú kliniku v Olomouci, kde bol hospitalizovaný a liečený až do 03.09.1960.
Od úrazu na pravé oko videl iba svetlo s lokalizáciou. Po úraze navrhovateľ naďalej pracoval v

Kovovýrobe ako technický kontrolór, technológ a dispečer a zároveň začal študovať na SVŠT v
Bratislave. Navrhovateľ teda utrpel dňa 08.07.1960 pracovný úraz pravého oka, v dôsledku ktorého
prestal vidieť na toto oko tak, že ním rozoznáva iba svetlo a tmu. Stav sa nemení a je trvalý, hodnotený
ako praktická slepota. Navrhovateľ stratil priestorové videnie a tým bol zaradený medzi osoby so
zmenenou pracovnou schopnosťou, teda bol nevhodný pre prácu vo výškach, u stroja, tam kde mu

hrozil úraz jedného oka mechanicky či chemickým spôsobom a všade tam, kde sa vyžaduje priestorové
videnie. Bolo teda nevhodné, aby pracoval za rysovacou doskou, aby pracoval ako projektant a ako
strojný inžinier. Nevhodne vybraný študijný smer ako aj charakter práce v nasledujúcich rokoch bol
zdrojom trvalej únavy zraku na jedinom oku a postupne sa zhoršoval aj vekom. Pokles akomodačnej
sily a potreba dioptrických okuliarov pri práci do blízka a neskôr aj do diaľky - presbyopia - je fyziologický

proces starnutia, ktorý nastupuje po 40 roku veku a pri neprimeranej námahe zraku aj skôr. Strata
zraku na jednom oku nevedie automaticky a spravidla k vyčerpaniu a ochoreniu druhého oka. Videnie je
funkcia oku prirodzená, avšak pri práci do blízka zapája sa do práce vnútroočný sval, ktorý sprostredkuje
akomodáciu a jeho preťažovanie spôsobuje hmlisté videnie, únavu, bolestí očí a hlavy, začervenanie
spojoviek a slzenie a pod. Prácu oka zlepšuje a uľahčuje správna optická korekcia, vhodné osvetlenie,

primerané pracovné zaradenie podľa stavu zraku a potrebný oddych - regenerácia. Po úraze a strate
zraku na jednom oku mal navrhovateľ vykonávať prácu, kde sa nevyžaduje priestorové videnie, teda
najmä prácu organizačnú a ekonomického smeru, avšak štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT bolo
nevhodné svojim zameraním a náplňou, ako aj perspektívou. Bolo potrebné zmeniť vysokú školu na
školu ekonomickú a pod., nevhodné bolo aj vykonávanie práce zodpovedajúcej získanej kvalifikácie

(projektant). Terajšie problémy navrhovateľa so zrakom sú výlučne spôsobené dlhodobým nadmerným
namáhaním zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp.
osobného výberu zamestnania.

Súd ďalšie znalecké dokazovanie vo veci nenariadil, napriek takýmto návrhom navrhovateľa, a to z

dôvodu veľkého časového odstupu, od doby keď navrhovateľ utrpel pracovný úraz (rok 1960), ako aj
doby od ktorej si navrhovateľ uplatňoval sporný nárok (1984 - 2003 ), keď ďalší posudok na posúdenie
zdravotného stavu a príčinnej súvislosti medzi jeho zhoršením a pracovným úrazom by nemohol
zodpovedaťtietootázkyaktuálnejšieakobolizodpovedanévznaleckomposudkuvypracovanomvtomtokonaní MUDr. Zváčom v roku 1993 a z ktorého príčinná súvislosť medzi zhoršením zraku navrhovateľa
v priamej súvislosti s pracovným úrazom preukázaná nebola. Súd uvedené závery znalca MUDr.
Jána Zváča zo dňa 29.07.1993 považoval za dostatočne odborne zodpovedajúce otázky potrebné pre

posúdenie existencie uplatneného nároku a ďalšie prípadné znalecké dokazovanie, by ich aj vzhľadom
na uvádzaný veľký časový odstup, nemohlo zvrátiť.

Vdanomprípadesinavrhovateľuplatnilnáhraduzastratunazárobkuposkončenípráceneschopnostiza
obdobie od 01.11.1984 do 31.03.2003 v dôsledku pracovného úrazu, pričom uvedená škoda mu vznikla

z dôvodu, že od roku 1984 nemohol vykonávať dovtedajšiu prácu v oblasti projekcie kvôli zhoršeniu
zdravotného stavu v priamej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel, keď pracoval u odporcu.

Je potrebné uviesť, že nárok uplatnený navrhovateľom podľa ust. § 195 ZP vzniká v prípade, že
u poškodeného zamestnanca nastane po skončení pracovnej neschopnosti v súvislosti s utrpeným
úrazom pokles zárobku oproti tomu, ktorý dosahoval pred vznikom škody a to v súvislosti s poklesom

jeho pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, napr. preradenie na nižšie ohodnotenú prácu
ako vykonával pred úrazom v príčinnej súvislosti s následkami úrazu - poškodením zdravia, pre ktoré
pôvodnú prácu nemôže ďalej vykonávať. Takouto zmenou, resp. znížením pracovnej schopnosti ( §
202 ZP )však nie je vyšší vek poškodeného a s tým súvisiace zhoršenie zdravia zamestnanca alebo
iné okolnosti, napr. ďalšie ochorenia nesúvisiace s pracovným úrazom, nezamestnanosť z dôvodov

nesúvisiacich s pracovným úrazom, zmena práce zavinená poškodeným zamestnancom a nie v
dôsledku poklesu pracovných schopností spôsobenej pracovným úrazom a pod.. Taktiež výška tejto
náhrady je zákonom obmedzená a pre jej výpočet je podstatný priemerný zárobok navrhovateľa (nie
jeho kolegov), ktorý sa pre určité obdobia upravuje zákonom stanoveným valorizačným mechanizmom.

V danom prípade škoda uplatnená navrhovateľom (náhrada straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti), nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel navrhovateľ v roku
1960, a to v zmysle ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce, účinného ku dňu 25.02.1992, kedy bol
podaný návrh na začatie konania. Dôsledkom tohto úrazu bol navrhovateľ prakticky slepý na pravé
oko, avšak v konaní bolo z predložených listinných dôkazov, vyjadrení zamestnávateľov navrhovateľa

po roku 1965 a napokon aj z vyjadrení samotného navrhovateľa preukázané, že navrhovateľ napriek
uvedenej praktickej slepote na pravé oko tejto skutočnosti neprispôsobil svoj ďalší, najmä pracovný
život. Za vzniknutý pracovný úraz bol navrhovateľ odporcom v roku 1960 bezprostredne odškodnený
vo výške bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku po dobu liečenia
(práceneschopnosti). Navrhovateľ bol najprv čiastočne invalidný, neskôr od 07.12.1965 bol uznaný

za občana so zmenou pracovnou schopnosťou. Posudková komisia navrhovateľa považovala za
čiastočne invalidného, pretože navrhovateľ podľa jej záverov nemohol pracovať tam, kde sa vyžaduje
priestorové videnie, vo výškach a pri strojoch a kde hrozí úraz pravého oka. Mohol vykonávať
prácu administratívneho technického charakteru v klimaticky vhodnom pracovnom zaradení, ako napr.
organizačné práce, kontrolná činnosť a ekonomické zameranie a mal by nosiť dioptrické okuliare.

Uvedené okolnosti mal navrhovateľ rešpektovať. Napriek tomu, že mohol vidieť len jedným okom,
toto zdravé oko zaťažoval rovnako ako zdravý človek s dobrým videním, nerešpektujúc tú okolnosť,
že má len jedno oko, ako o tom svedčia okrem názoru posudkovej komisie aj tvrdenia navrhovateľa.
Navrhovateľom zvolená práca ho unavovala, keďže už v roku 1965 uvádzal problémy pri čítaní a štúdiu
na posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia a tento stav aj ďalej pretrvával. Preto ak navrhovateľ

vo zvýšenej miere čítal, študoval, rysoval a vykonával činnosti pre neho nevhodné, teda také, ktoré mu
nadmerne zaťažovali zrak (napr. používal zrak i pre potrebu priestorového videnia), takéto správanie
bolo pre neho nanajvýš nevhodné a viedlo k aktuálnym problémom navrhovateľa, kedy musel upustiť
od dovtedajších prác a pri čítaní nemôže zrak dlho používať pre rezanie a pálenie v oku. Súd preto
dospel k názoru, a to s odvolaním sa najmä na znalecký posudok súdneho znalca MUDr. Jána Zváča

zo dňa 29.07.1993, že terajší nepriaznivý zdravotný stav si navrhovateľ privodil sám nevodnou prácou,
neprimeraným sústavným a náročným preťažovaním zdravého oka neprihliadnuc na to, že pri takomto
preťažovaní mu vznikali bolesti, ale napriek tomuto nezmenil zamestnanie na iný, vhodnejší druh práce,
pri ktorej by oko v tomto rozsahu netrpelo. Na základe týchto záverov súd návrh navrhovateľa zamietol
zohľadniactúskutočnosť,žeškoduvzniknutúrozdielomzárobkusinavrhovateľspôsobilsámsústavným

náročným pravidelným preťažovaním ľavého oka, takže z uvedeného dôvodu navrhovateľ nepreukázal
dôvodnosť svojho nároku, nakoľko nepreukázal z vyššie uvedených dôvodov priamu príčinnú súvislosť
medzi zhoršením zdravotného stavu a pracovným úrazom, čím nepreukázal objektívnu zodpovednosť
odporcu.Súd preto považoval na základe vyššie uvedeného návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom k tomu,
že sa ho domáhal v roku 1992, pričom k vzniku zdravotných problémov prišlo v roku 1985, avšak tento

stav si privodil navrhovateľ sám predovšetkým nevodnou prácou, neprimeraným sústavným a náročným
preťažovanímzdravéhookaneprihliadnucnaskutočnosť,žepritakomtopreťažovanímuvznikalibolesti.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v uznesení č.k. 13Co 66/94 zo dňa 08.04.1994, ktorým
zrušil rozsudok Okresného súdu v Trnave č.k. 13C 209/92 zo dňa 06.10.1993 vo veci samej nevyslovil

žiadny právny názor, ktorý by bol súd prvého stupňa povinný rešpektovať, nakoľko dôvodom zrušenia
prvostupňového rozhodnutia bolo procesné pochybenie, keď súd prvého stupňa nekonal v senáte,
pričom následnou zmenou zákona (O.s.p.) uvedený procesný nedostatok nebolo možné odstrániť,
nakoľko odpadol. Prvostupňový súd dospel v prejednávanej veci k rovnakému právnemu záveru ako
bol vyjadrený v pôvodnom rozsudku č.k. 13C 209/92 zo dňa 06.10.1993, nakoľko neboli v konaní
preukázané také dôkazy, ktoré by mohli privodiť zmenu právneho posúdenia vo veci samej.

Súd preto z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobný návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože navrhovateľ súdu v konaní nepreukázal, príčinnú
súvislosť medzi poklesom pracovnej schopnosti a zárobku navrhovateľa od roku 1984 do roku 2003 s
pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 08.07.1960.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na základe princípu úspechu v konaní.

Úspešným účastníkom konania bol odporca, ktorému podľa citovaného zákonného ustanovenia vzniklo
právo na náhradu trov konania. Odporca si v konaní pre prípad svojho úspechu v konaní náhradu trov
konania neuplatnil, takže z tohto dôvodu súd náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, na Krajský súd v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (ust. § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ust. § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie
súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (ust. § 205a O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (ust. § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a ak ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (ust. § 205a ods.

1 O.s.p.).