Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/903/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205943
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413205943.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., Z. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so
sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, za účasti občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom
bytov, so sídlom Košice, Škultétyho 3, zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom
Košice, Škultétyho 3, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zastúpený MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava,
Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1. júna 2015 č. k. 9C/57/2013-361 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov
konania a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 156,87 eura, ktoré jej mal žalovaný vyplatiť do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, zastavil. Taktiež konanie v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala, aby súd

zakázal žalovanému uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek,
ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, zastavil. Ďalším
výrokom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej
41, Košice, pod sp. zn. 2C/3444/2012 z 19. 01. 2012 v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách
konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania v sume 466,16 eura, na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Posledným výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za

žalobu v sume 331,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, § 40
ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 10 ods. 1, 7 zákona
č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa najskôr
zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobkyňou na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom
mal za to, že žalobkyni bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 06. 03. 2013, žaloba na

zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 25. 03. 2013, teda včas. V konaní mal
nepochybne preukázané výpoveďou žalobkyne, ale aj postojom žalovaného, že strany sporu uzavreli
poistnú zmluvu č. 4424600060 dňa 09. 10. 2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnejveci ide o spotrebiteľský vzťah, nemení na tom nič námietka zo strany žalovaného, že žalobkyňa
dňa 08. 10. 2008 uzavrela so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní poistenia č. 44894, a že podľa
Osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, bola dňa

27. 10. 2008 zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov, lebo jednak zmluvu o sprostredkovaní
poistenia uzavrela dňa 08. 10. 2008, poistnú zmluvu so žalovaným uzatvorila dňa 09. 10. 2008, a
sprostredkovateľskú činnosť mohla začať podľa Osvedčenia žalovaného iba od 27. 10. 2008, teda
v žiadnom prípade žalovaný nepreukázal, že by za jeden deň, konkrétne 08. 10. 2008, uzatvorila
žalobkyňa ako sprostredkovateľka poistenia poistnú zmluvu s akoukoľvek fyzickou osobou, nakoľko

takúto ani nemohla uzatvoriť, kým nemala vydané Osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov
poistenia, a tiež prvú faktúru za sprostredkovanie predaja pre žalovaného si vyúčtovala žalobkyňa za
mesiac november 2008. Jednoznačne tak mal súd za to, že žalobkyňa poistnú zmluvu so žalovaným
uzavrela ako každá iná fyzická osoba - spotrebiteľ, pretože ako vyplynulo z dokazovania, jednou z
podmienok uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia bola aj skutočnosť, že žalobkyňa musí
uzavrieť aj zmluvu o poistení. V danom prípade nebol dôvod na zamietnutie žaloby, podľa dôvodov,

ktoré namietal žalovaný, že žalobkyňa vystupuje ako fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej
zmluvy mala ako živnostníčka v predmete činnosti uvedené sprostredkovanie uzatvárania poistných
zmlúv, nakoľko takúto živnosť jednak ani vydanú nemala, a v čase uzatvorenia poistnej zmluvy so
žalovaným nemala ešte žiadny finančný zisk s v deň predtým uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní
poistenia. Iný prípad by bol, keď by žalobkyňa vykonávala sprostredkovanie poistných zmlúv približne

3-4 mesiace, a následne, napríklad 5-ty mesiac by uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu ako fyzická
osoba, to by už bol dôvod na zamietnutie žaloby, a bolo by preukázané, že v období pred uzatvorením
poistnej zmluvy mala žalobkyňa postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný
ponúkal,abolabyvregistriNBSregistrovanáakosprostredkovateľkapoisteniaporadcu.Základomtohto
sporu bolo okrem žalovaným namietanej skutočnosti, že žalobkyňa v čase uzavretia poistnej zmluvy

vykonávala sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv podľa Zmluvy o sprostredkovaní poistenia
zo dňa 08. 10. 2008 i posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkachaOsobitnýchzmluvnýchdojednaniachbolaindividuálnedojednaná.Vzmysleustanovenia
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka individuálne dojednanie je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári,

potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno
preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom tak, ako to jasne
vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom
prípade žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného

prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie
predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva
by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe
riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii
došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,
bolo medzi stranami dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné
zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu strán v prípade akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných
poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v

tomto smere uviedol, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľky
- žalobkyne, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O
platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal
spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu
vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z

nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní.
Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobkyne o zrušenie rozhodcovského
rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorápodľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkázal
na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho
súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 a 6 Cdo 3/2013

zo dňa 13. 03. 2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení
Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi stranami, ktorá je označená
ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť, napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou
Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je

vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej
podmienky a o náležitom poučení a informovaní žalobkyne ako spotrebiteľky o právnych dôsledkoch
takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania
pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej
zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Týmto postupom bolo
spotrebiteľke - žalobkyni odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože

rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila
ju podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k
porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne

nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu,
že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná, a teda neplatná,
bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd sa nestotožnil ani s

argumentáciou žalovaného v tom, že žaloba nemá zákonom požadované náležitosti. Žaloba v súdenej
veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 OSP, ako aj osobitné náležitosti
podľa § 79 ods. 1 OSP. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj
citovaného zákona), pretože ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného

predpisu a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom k tomu, že v konaní mala plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno
c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal ich žalobkyni úspešnej v konaní, ktorá si ich

uplatnila v celkovej sume 466,16 eura, nakoľko ju v konaní zastupovala aj právna zástupkyňa JUDr.
Darina Solárová, a to do 16. 03. 2015 a následne ju začal zastupovať JUDr. Roman Jurík, advokát, so
sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, a to dňa 17. 03. 2015. Za obdobie od podania žaloby do 25. 03. 2015 si
uplatnila trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. za 8 úkonov právnej
služby, 2 úkony po 60,07 eura (13. 03. 2013 príprava a prevzatie zastúpenie JUDr. Solárová, 25. 03.

2013 písomné podanie žaloby) 2 x po 30,04 eura (13. 05. 2013 vyjadrenie k súdnemu poplatku, 31. 06.
2013 odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania), 1 x po 61,85 eura (30. 06. 2014 vyjadrenie k veci),
1 x po 30,93 eura (15. 08. 2014 vyjadrenie k odvolaniu žalovaného), 2 x po 64,53 eura (účasť na
pojednávaniach dňa 23. 03. 2015 a 01. 06. 2015) a 8 x náhrada režijného paušálu, z toho 4 x po 7,81
eura, 2 x po 8,04 eura a 2 x po 8,39 eura, ktoré trovy konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1

OSP zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, odôvodniac ho tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec aj nesprávne právne

kvalifikoval a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP, čím súd porušil základné
právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu garantované v Ústave SR. Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci

podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyslovil názor, podľa ktorého
má strana sporu právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveďna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tieto

pre rozhodnutie podstatné závery súdu však nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom
odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Žalovaný vo svojom vyjadrení
k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa svojim podpisom na konci všeobecných poistných
podmienok potvrdila, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas a následne
obdržala jedno vyhotovenie. Žalovaný pritom zvýraznil, že zo strany žalobkyne bola podpísaná nielen

poistná zmluva, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom žalobkyňa podpísať nemusela a
to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo
všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných
dojednaní žalobkyňou by rozhodcovská doložka nebola vôbec vnikla. Súd vo svojom rozsudku dospel
k záveru o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne bez toho, aby sa v súvislosti s

posudzovaním problematiky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom
vysporiadal s povahou žalobkyňou a žalovaným uzavretými osobitnými zmluvnými dojednaniami č.
01/2007 k poistnej zmluve a možnosťou odmietnutia ustanovenia časti XV. VPP do 30 dní od podpisu
poistnej zmluvy, ktoré preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, a teda zároveň aj
to, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver súdu o nedostatku individuálneho dojednania

rozhodcovskej doložky je tak absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Aj keď súd právne kvalifikoval
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú z dôvodu, že má spôsobovať hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v odôvodnení rozsudku nijako neobjasnil,
v akých právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej doložky mal byť žalovaný na úkor
žalobkyne zvýhodnený tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca značnou nerovnováhou vo vzťahu ku

právam žalobkyne. Súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril k 19. odseku smernice
93/13/EHS, k chybnému prekladu Smernice 93/13/EHS pri jej transpozícii do Občianskeho zákonníka,
k judikatúre, ktorou žalovaný argumentoval v konaní a ktorá bola dôležitá pre toto konanie. Súd
taktiež neuviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo
veci. Z rozsudku súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, či jeho záver o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky má nejaký vplyv na jej platnosť. Dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo
jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže
žalobkyňa mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok
poistného vzťahu. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok bola
jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná

za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Žalobkyňa tým, že podpísala osobitné zmluvné dojednania,
dosvedčila aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedela. V predmetnom prípade
žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobkyni na výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane
rozhodcovskej doložky) svojim podpisom prijme alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému

dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu
daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Rozhodujúce je, že žalobkyňa mala možnosť vylúčiť aplikáciu danej
zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane
spotrebiteľa. Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok to, že by poistný vzťah nevznikol.
Podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami má právny význam v tom, že potvrdzuje individuálnu

voľbu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu. V predmetnom prípade
žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa nemala v danom spore postavenie spotrebiteľa. Na
strane žalobkyne vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník
v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Žalobkyňa dokonca túto činnosť
vykonávala ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno-právnej

zmluvy, a to na základe Zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Žalobkyňa bola plne informovaná ako
profesionál o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo odmietnuť. Žalobkyňa podpísala aj Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že tretia osoba odlišná od poisťovne
pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala žalobkyňu o všetkých
okolnostiach súvisiacich s poistením, pričom na zázname o požiadavkách a potrebách klienta žalobkyňa

uviedla, že nič ďalšie už nepožaduje vysvetliť a ani nič ďalšie dojednať. Dojednanie rozhodcovskej
doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo ani o
neprijateľnú podmienku, keďže žalobkyňa mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez
toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV.Všeobecných poistných podmienok je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka
a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Opačný záver súdu prvej
inštancie, podľa ktorého rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne preto nie je zákonný

a ani správny. Súd v rozpore so zásadou „iura novit curia“ nekonal eurokonformne pri konštruovaní
svojich právnych záverov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Tento záver je v priamom rozpore s judikatúrou ESD C-478/99.
Súd je podľa nespočetnej judikatúry ESD povinný takto indikovanú podmienku dôsledne preskúmať
najmä testom primeranosti podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS a až na základe takto zistených skutkových

a právnych záverov môže podmienku vyhlásiť za neprijateľnú. Za vadu konania teda žalovaný považoval
aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav v podobe eurokonformného
aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku. Súd aplikoval
na daný prípad ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré nebolo možné aplikovať na daný prípad,
nakoľko od 01. 01. 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 244/2002 Z. z., pričom podľa § 54b
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. sa ustanovenia zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom

2015. Z odôvodnenia rozsudku explicitne vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
bol dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom pred 01. 01.
2015. Ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015 však
písm. j/ neobsahuje. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ďalej
uviedol, že súd tiež opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v ustanovení § 118 ods. 2 OSP,

a to uviesť stranám, ktoré právne významné tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné
okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná.
Týmto ustanovením má byť stranám sporu vytvorená možnosť vo zvýšenej miere reagovať na tie
neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Namietal, že súd nevykonal
výsluch svedka Ing. Z.., zástupcu žalovaného, ktorý by vysvetlil spôsob uzatvárania poistnej zmluvy,

predkladania ponuky na uzatvorenie zmluvy a dojednanie osobitných zmluvných dojednaní. Súd tak
nevykonal ohľadne okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy dostatočné dokazovanie, preto súd neúplne
zistil skutkový stav veci. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012. Uviedol, že z 19.
bodu odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných
zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Porušenie takto vymedzeného

logického postupu je ústavne neprípustné a je v rozpore s výslovným zámerom smernice. Zámerom
smernice nie je posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách,
pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného. Opačný postup súdov v danej veci bol teda nesprávny,
a preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže ide o poistnú zmluvu, z pohľadu
ochrany spotrebiteľa majú platiť odlišné pravidlá, ktorým súdy nepriznávajú žiaden význam. Ak teda

všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je
smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím
na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka.
K zohľadneniu novely Exekučného zákona uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v
tomto konaní žalobkyňa domáha, spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v § 243d a v dôsledku

tejto právnej normy sa právne postavenie strán sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku, teda žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a
žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledku aplikácie
§ 234d Exekučného poriadku prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať. Tento záver potvrdzuje
aj rozhodovacia prax súdov. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho
konania.

3. Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov v písomnom vyjadrení k
odvolaniu žalovaného uviedlo, že nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej doložky nerobí

doložku individuálne vyjednanou, pričom odstúpenie od zmluvnej podmienky prichádza do úvahy za
predpokladu, že je platná. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, je neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Časť XV., bod 2 VPP sa svojim
účelom odchýlila od zákona v tom zmysle, že pri výbere rozhodcu bola porušená zásada rovnosti
účastníkov zmluvného vzťahu. Preto je toto ustanovenie, z ktorého vyplýva, že priamo žalovaný kreuje

rozhodcovský súd, prípadne vyberá rozhodcu, pre rozpor so zákonom neplatné aj podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Naviac, žalobkyňa nemala v skutočnosti možnosť voľby medzi konaním na
všeobecnom súde a súde rozhodcovskom. Žalovaný ju o prípadnej možnosti voľby medzi konaním pred
rozhodcovským súdom a súdom všeobecným žiadnym spôsobom nepoučil. Ani v zázname o potrebácha požiadavkách klienta nie je zmienka o možnosti voľby riešenia sporov pred všeobecnými súdmi
alebo rozhodcovskými súdmi. Žalobkyňa v jeden deň, v jednej obálke, obdržala upovedomenie o začatí
rozhodcovského konania, návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok. Boli

porušené jej práva ako účastníčky rozhodcovského konania a bolo jej odňaté právo konať pred súdom.
K žalovaným namietanému nezohľadneniu Smernice 93/13/EHS poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014 a uviedol, že to, že ide o nesprávny preklad smernice, tvrdí iba
žalovaný. Ďalej uviedol, že nie je procesne v poriadku, ak bez zrušenia konkrétneho rozhodnutia dôjde
k strate procesných účinkov, a to bez relevantného súdneho rozhodnutia len v dôsledku vymedzenia

inou procesnou normou. Z dôvodu právnej istoty správne súd prvej inštancie vo veci riadne konal a
rozhodol. V prípade, ak by sa žalobkyňa žalobou nebránila, žalovaný by si údajnú pohľadávku vymáhal
v exekučnom konaní, pričom nie je v moci súdu zistiť, či, kedy a ktorému súdnemu exekútorovi žalovaný
návrh na začatie exekučného konania doručil. Na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na
pokračovaní prejednávanej právnej veci tým, že tá má záujem na tom, aby všeobecný súd vyriešil spornú
otázku o tom, či je žalovanému zaviazaná na nejaké plnenie alebo nie. Podstatou prejednávanej veci

je, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku alebo nie. Rozhodnutím súdu - zrušením rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky a tým, že takéto
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, sa žalobkyňa dostane do definitívnej právnej
istoty, že v budúcnosti napadnutý rozhodcovský rozsudok nebude exekučným titulom.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2015 poukázal na ustanovenie § 243d zákona č.
233/1995 Z. z. účinné od 01. 01. 2015 a uviedol, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy
sa právne postavenie strán sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa
nie je viazaná povinnosťou žalovanou v rozhodcovskom rozsudku a žalovaný nemôže uplatňovať nárok
mu priznaný rozhodcovským rozsudkom. Dôsledkom je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia,

resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).

5. KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP),viazanýrozsahomadôvodmiodvolaniažalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,

preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako i vo výroku o trovách
konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

6. Predmetom konania je žaloba žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu

Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/3444/2012 zo dňa 19. 01. 2012, doručená
súdu prvej inštancie dňa 25. 03. 2013, v spojení s jej zmenou zo dňa 10. 04. 2013. Z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/3444/2012 zo
dňa 19. 01. 2012 bola žalobkyni uložená povinnosť, aby do piatich dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku zaplatila žalovanému sumu 156,87 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur

alebo, aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Právomoc
rozhodcovského súdu mala založiť rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. poistných podmienok, v
zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Žalobkyňa podanie
žaloby odôvodnila ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Uviedla, že v konaní pred
rozhodcovským súdom jej bolo odňaté právo konať pred súdom a boli porušené jej práva zaručené v

Ústave SR, v Dohovore o ochrane ľudským práv a základných slobôd ako i v OSP, keď Arbitrážny súd
v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníčku konania a ani jej neoznámil
termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť jej práva. Poukázala na to, že ide o vzťah
spotrebiteľský, pričom dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú

neprijateľné. Ďalej poukázala na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

7. Zhľadiskaskutkovéhostavuvsúdenejvecibolonesporné,žestranysporudňa09.10.2008uzatvorili

poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné
zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 01/2007. XV. časť všeobecných poistných podmienok obsahuje
úpravuriešeniasporovmedzižalobcomažalovanýmvrozhodcovskomkonaní.Podľabodu2osobitných
zmluvných dojednaní vyjadrili poistník (poistená) a poisťovňa svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľveksporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu
v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok, a že toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Na základe takto koncipovanej rozhodcovskej doložky bol vydaný rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3444/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorého zrušenia sa žalobkyňa
podanou žalobou domáha.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k
hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní
odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom
odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania.
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj

dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

15. Podľa § 157 ods. 2 OSP, účinného do 30. 06. 2016, v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania,stručne,jasneavýstižnevysvetlí,ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,zakých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP) sa totiž
chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a

uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia amusí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

18. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP
(predtým § 157 ods. 2 OSP), a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa
žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy

boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké
právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod
aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti
jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria
určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny

proces.

19. K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie
k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka, tak, ako bola
koncipovaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech

spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na konci všeobecných poistných
podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných zmluvných dojednaní a podpísaná zmluvnými
stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru
odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej
bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že

jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že
osobitné zmluvné dojednania boli zo Všeobecných poistných podmienok zvlášť vyčlenené, neznamená,
že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne ovplyvniť. Zároveň odvolací súd dospel
k záveru, že pokiaľ by žalobkyňa ako spotrebiteľ podpísala len všeobecné poistné podmienky alebo
všeobecnépoistnépodmienkyspolusosobitnýmizmluvnýmidojednaniaminičbytonemenilonaobsahu

rozhodcovskej doložky, teda nemožno vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná. Žalobkyňa podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní
iba súhlas s mimosúdnym riešením sporov, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je
obsiahnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však žalobkyňa ako spotrebiteľ
nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná

doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na
podstatu a postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom,
ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným
orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu
určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných poistných

podmienok obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že táto nepripúšťa ani formálne rozhodovanie
sporu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu,
z ktorého je zrejmé, že práve dodávateľ - žalovaný je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv
podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky
odníma právo spotrebiteľovi - žalobkyni domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu, obsah ktorej nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom jej
dojednanie v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Netreba podceňovať ani skutočnosť, že žalobkyňa vyjadrila svoj

súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek
ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom.
Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje
neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a jej začlenenie do všeobecných poistných

podmienok nemožno považovať za individuálne dojednanie, prieči sa zákonu, a preto je neplatná. K
takémuto záveru dospel aj NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo 338/2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp.
zn.3Cdo167/2011,sp.zn.5Cdo100/2012,sp.zn.6Cdo228/2011, týkajúcichsavzťahovuzatváraných
tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life životná poisťovňa, a. s. Najvyšší súd už vo svojichrozhodnutiach vyslovil záver, že súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky
alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský
rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. 3 Cdo 27/2011).

20. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu,
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva

môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z.). Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne
v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky
rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na zrušenie predmetného

rozhodcovského rozsudku. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol
prepäto formalisticky bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na znenie a účel smernice 93/13/
EHS. Vnútroštátny zákonodarca môže upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže
upraviť danú problematiku prísnejšie, ako tomu je v smernici. Nárok žalobkyne bol posudzovaný
normami slovenského vnútroštátneho práva, s použitím smernice ako interpretačného pravidla. V tejto

súvislosti, vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania,
či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd udáva, že podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý
len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy
je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby.

Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť
brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Z citovaného odôvodnenia smernice
nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť
posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

21. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, ani námietka žalovaného v podanom odvolaní,
že žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľky, keď na strane žalobkyne vystupuje fyzická osoba,
ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie
uzatvárania poistných zmlúv a túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného
na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy, nie je opodstatnená. I keď z obsahu spisu je nesporné,

že žalobkyňa dňa 08. 10. 2008 (deň pred uzatvorením poistnej zmluvy so žalovaným) uzatvorila so
žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní poistenia č. 44894 a dňa 27. 10. 2008 (18 dní po uzatvorení
poistnej zmluvy so žalovaným) bola zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov v registri
sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom NBS pod registračným číslom
VSP 084462, táto skutočnosti i podľa názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na posúdenie charakteru

poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu ako zmluvy spotrebiteľskej. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí, okrem iného poukázal i na okolnosť, že v čase vzniku poistného vzťahu medzi
stranami sporu žalobkyňa nevykonávala činnosť sprostredkovateľa pre žalovaného i s poukazom na
to, že v čase uzatvárania poistného vzťahu k sprostredkovateľskej činnosti nebola ešte oprávnená.
K uvedenému odvolací súd udáva, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným

je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, lebo spĺňa všetky pojmové znaky o spotrebiteľskej zmluve
pozitívne vymedzené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Okolnosť, že žalobkyňa po uzatvorení
poistnej zmluvy nadobudla oprávnenia sprostredkovateľa poistenia (od 27. 10. 2008) nie je dôvodom
na spochybnenie záveru, že žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba nepodnikateľka, čo je zároveň zjavné i z predmetu poistenia. Z dokazovania pred súdom

prvej inštancie rovnako nevyplýva taký záver, že by podstata rozhodcovského konania bola žalobkyni
vysvetlená v čase, keď mala byť odborne zaškolená ako sprostredkovateľka. Tak, ako už odvolací súd
konštatoval vyššie, rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nebola
dojednaná individuálne a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy.
22. K žalovaným namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v súvislosti s aplikáciou zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a jeho novelou účinnou od 01. 01. 2015 odvolací súd
udáva, že právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015
zostávajú zachované, t.j. posúdenie dojednania rozhodcovskej doložky pred 01. 01. 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej dojednania. Okrem toho odvolací súd poukazuje i na ustanovenie §372w OSP, v zmysle ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa
začalo konanie na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia

súdy príslušné podľa doterajších predpisov. Uvedené ustanovenie stanovuje povinnosť súdu dokončiť
spor o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, ktoré začali na súde pred 01. 01. 2015.
Potom ani argumentácia žalovaného v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch ustanovením § 243d ods. 1, účinným od 01. 01. 2015, že novela Exekučného poriadku

anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a právne postavenie strán sporu sa obnovilo do stavu
pred vydaním rozhodcovského rozsudku, nie je správna. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,
legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna
zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal

existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa
rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal. Niet pochýb o tom,
že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti
rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť
spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských

rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na
jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus
proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v sporovom konaní, v rámci ktorého konania sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho
záujmu na danom určení, ale sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie

rozhodcovského rozsudku. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania
začatého na základe procesne korektne podanej žaloby vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s
princípomprávnejistoty.Jetiežpotrebnépodotknúť,žerozhodnutieozrušenírozhodcovskéhorozsudku
nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem
toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami sporu

neistotu, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.
23. Žalovanýnapokonnamietal,žesúdprvejinštancienedodržalzákonnýpostupvzmysleustanovenia
§ 118 ods. 2 OSP (účinného do 30. 06. 2016), keď na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne
strany sporu mohli upraviť ďalší procesný postup v konaní s tým, že toto pochybenie prispelo k

nepredvídateľnosti rozhodnutia. K uvedenému odvolací súd udáva, že cieľom ustanovenia § 118 ods. 2
OSP bolo zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda
viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho, cieľom
bolo zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za
dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú

buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Uvedené ustanovenie nezakotvovalo povinnosť súdu, aby
naznačil svoj predbežný právny názor na vec. Upravovalo len postup súdu pri vedení pojednávania.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV.ÚS 16/2012) právny názor a hodnotiace
úsudky sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu v zmysle § 118 ods. 2 OSP.
Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nelimituje stranu pri realizácii jej procesných práv

napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Preto ani samo osebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania. Žalovaný preto neopodstatnene namietal,
že nedodržaním procesného postupu súdu v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 OSP bolo porušené jeho
právo na spravodlivý súdny proces.

24. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie v danej veci vykonal
dostatočné dokazovanie, na základe ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne právne
posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako i vo výroku
o trovách konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v zmysle ustanovenia § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolaciehokonaniavplnomrozsahu(§262ods.1CSP),pričomovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).