Uznesenie Judgement was issued on Friday, January 13, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208023
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716208023.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B. T., nar. 17.06.2010, bytom
ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa
rodičov, matky: B. H., A.. XX.XX.XXXX, W. G.. O. XXXX/XX, P. a otca: F. T., A.. XX.XX.XXXX, W.S. G.. O.
XXXX/XX, P., obaja zastúpení: JUDr. Ladislav Mejstrík, advokát, so sídlom A. Kmeťa 19, 036 01 Martin,
IČO: 50 412 272, v konaní o návrhu navrhovateľky - starej matky maloletej: O. T., A.. XX.XX.XXXX,

bytom F. X/X, XXX XX P., zastúpenej: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa
26, 036 01 Martin, na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh starej matky na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke O. T., A..
XX.XX.XXXX, zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.07.2016 sa stará matka maloletej domáhala, aby súd zveril
maloletú, ktorá je jej vnučkou, do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Na odôvodnenie svojho návrhu
uviedla, že si je istá, že vnučka je roky zneužívaná vlastným strýkom. Uvedenú skutočnosť nahlásila dňa
16.09.2014 na príslušnom oddelení policajného zboru v Martine. Vyšetrovanie bolo skončené (skutok
sa nestal) s odôvodnením, že vnučka je predčasne narodená. Následne sa navrhovateľka obrátila na

Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. Navrhovateľka poukázala na to, že od 21.02.2016 vnučku
nevidela,nakoľkojejrodičiazabraňujúvstretávanísňou.Navrhovateľkachcevnučkezabezpečiťzdravé
prostredie pre jej výchovu a poskytnúť je všetky potreby pre jej zdravý vývoj. Navrhla, aby matka bola
zaviazaná prispievať na východu maloletej sumou 200 eur a otec sumou 500 eur. Stretávanie rodičov s
dcérou navrhla upraviť takým spôsobom, aby sa s ňou stretávali v párnu nedeľu od 15.00 hod do 17:00
hod a len za jej prítomnosti. K návrhu navrhovateľka priložila list, datovaný dňa 13.03.2016, ktorý bol

adresovaný Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. V tomto liste boli zhrnuté informácie, na základe
ktorých dospela navrhovateľka k presvedčeniu, že jej vnučka je sexuálne zneužívaná.

2. K návrhu starej matky sa podaním zo dňa 04.08.2016 vyjadrila matka. Uviedla, že tento návrh
považuje za absurdný, nedôvodný a absolútne neopodstatnený. Má za to, že nie sú splnené ani
čiastočne podmienky na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, a preto s ním nesúhlasí.

Uviedla,žejejdcérasanarodilapredčasne,v33.týždnitehotenstva,popôrodemalazdravotnéproblémy
a ťažkosti. Napriek tomu, že počas tehotenstva aj po pôrode mali s maloletou značné komplikácie,
je pre rodičov milované a vytúžené dieťa, ktorému dávajú všetko po materiálnej aj duševnej stránke.
Podľa jej vyjadrenia tvoria rodičia harmonický a kompaktný celok, ktorý sa bez problémov dokáže o
svoje dieťa postarať. Poukázala na to, že s maloletou začali dobrovoľne navštevovať odborné detské
centrum Náruč, so sídlom v Žiline, kde je jej správanie monitorované. Vyjadrila názor, že návrh starej

matky je dôsledkom životných situácií, do ktorých sa dostala. Stará matka začala s podozreniami zo
sexuálneho zneužívania maloletej strýkom v období, keď sa maloletá dostala do veku nebohej dcérystarej matky, ktorá vo veku 4 rokov podľahla vážnemu ochoreniu. Uviedla presvedčenie, že maloletá má
u rodičov priaznivé podmienky na svoj osobnostný a fyzický rozvoj. Bývajú spolu s otcom v priestrannom
rodinnom dome, kde má maloletá svoju vlastnú detskú izbu. Maloletá navštevuje materskú školu v

blízkosti bydliska, chodia na kúpaliská, do aquaparkov, na dovolenky. Upozornila na to, že stará matka
býva sama v jednoizbovom byte a je nezamestnaná, čo nepovažuje s prihliadnutím na jej reakcie a ničím
nepodložené podozrenia za priaznivé a vhodné prostredie, kde by mohla vychovávať maloletú v rámci
náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Obdobne ako matka sa k návrhu starej matky vyjadril v podaní zo dňa 04.08.2016 otec. Nad rámec
skutočností, ktoré uviedla vo svojom podaní matka, doplnil, že s matkou tvoria kompletnú rodinu,
nehádajú sa, nepijú, nefajčia. Otec sa stará o rodinný dom, matka o domácnosť a dcéru. Podľa jeho
názoru maloletej u nich nič nechýba a nie je dôvod ani polemizovať o tom, že by mohla byť odobratá z
ich osobnej starostlivosti a zverená do starostlivosti starej matke.

4. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2016 stará matka zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že
jej prvotným záujmom je priaznivý vývoj maloletej. Poukázala na to, že už od skorého veku dieťaťa
pozorovalaumaloletejneštandardnésprávanie,naktorérodičovopakovaneupozornila.Nespochybňuje
nezastupiteľnú úlohu rodičov v živote dieťaťa, prostredie, v ktorom maloletá žije, jej však nedáva pocit
bezpečia a nevplýva priaznivo na jej vývoj. Uviedla, že otec maloletej je profesionálny vojak. Počas

pracovného týždňa sa zdržiava v Nitre a maloletá je prevažne v starostlivosti matky. Tvrdila, že na jej
opakované podozrenia rodičia nereagovali. V súčasnosti sa starú matku snažia rodičia zo života vnučky
úplne vylúčiť. Pre vnučku pripravila vo svojom byte priestor. Zakúpila jej potrebný nábytok a posteľ.
Potvrdila, že maloletá je veľmi naviazaná na otca.

5. Rodičia sa na pojednávaní dňa 23.09.2016 vyjadrili v tom zmysle, že žiadajú, aby súd návrh
starej matky zamietol, keďže ho považujú za nedôvodne podaný, neopodstatnený a neuvážený.
Záujem maloletej ani čiastočne nevyžaduje tak citlivý zásah ako je jej zverenie do náhradnej osobnej
starostlivosti. Uviedli, že stará matka nemá osobné ani morálne predpoklady na výchovu svojej
vnučky. Rodičia plne zabezpečujú starostlivosť o svoju dcéru, nedostatky v starostlivosti nevidia, svoje

povinnosti rodičov si plnia na 100 %. Poukázali na vznik konfliktov v rodine v súvislosti s konaním starej
matky. Uviedli, že vyšetrovanie na základe prvého trestného oznámenia starej matky bolo ukončené
s tým, že bolo zastavené trestné stíhanie, nakoľko skutok sa nestal. V rámci vyšetrovania boli k veci
vyťažení viacerí odborníci z lekárskej praxe a žiadny z nich nepotvrdil, že by maloletá bola zneužívaná
alebo mala neštandardné správanie.

6. Matka sa na pojednávaní dňa 23.09.2016 ďalej vyjadrila, že odhliadnuc od okolností týkajúcich sa
vyšetrovania, ako rodina fungujú dobre. Vzťah s maloletou vníma v súčasnosti ako výborný. Chodia
spolu do Detského advokačného centra Náruč, kde maloletá chodí veľmi rada, hoci spočiatku návštevy
centra odmietala. Na maloletej badá zjavný progres. Je smelšia. Matka uviedla, že aj ona sa návštev

centra najskôr obávala, následne ich hodnotila veľmi pozitívne, sama dobrovoľne začala s centrom
spolupracovať. Centrum Náruč si zvolila na základe dobrých referencií napriek tomu, že mala možnosť
navštevovať aj iné zariadenia v blízkosti bydliska. Matka poukázala na to, že maloletá vníma, že sa v
rodine niečo deje, nepýta sa však na podrobnosti. Matka uviedla, že do centra chodievajú s maloletou
podľa možnosti aj spolu s otcom. Matka potvrdila, že otec je pracovne v Nitre celý pracovný týždeň,

domov prichádza v piatok podvečer a ostáva na pondelka rána. Zhodne s otcom uviedla, že keď je
otec maloletej doma, vo voľnom čase chodia na nákupy, ku kamarátom, k rodine, v lete na kúpalisko.
Keď je chladnejšie, navštevujú aquaparky. Snažia sa s maloletou chodiť na rôzne výlety, zabezpečujú
jej program. Radi chodia do reštaurácií, maloletá je na reštaurácie zvyknutá. Matka podozrenia zo
sexuálneho zneužívania maloletej odmietla. Podľa jej tvrdenia, keď sa dozvedela o tom, že sa vedie

konanie ohľadom sexuálneho zneužívania maloletej, nepodnikla žiadne kroky, nakoľko mala za to, že
na to nie sú dôvody. Čiastočne zamedzila stretávaniu maloletej so strýkom, následne však zhodnotila,
že to nemá zmysel, že jej nič nehrozí a navyše že maloletá má so strýkom dobrý vzťah a nechápala by
dôvody, pre ktoré sa s ním nemôže stretávať. Tvrdila, že maloletú nikdy nenecháva samú doma.

7.Podanímzodňa21.11.2016starámatkareagovalanavyjadreniarodičov.Poukázalanato,žejejdcéra
zomrela, keď mala 3 roky. Bola 8 mesiacov hospitalizovaná v nemocnici s prerušovaným krátkodobým
domácim pobytom. Videla jej utrpenie na tvári, hoci neplakala a ani o tom nerozprávala. Ku koncu jej
dávali morfium. Táto skúsenosť ju naučila citlivo pristupovať k utrpeniu dieťaťa, aj vtedy, keď o ňomotvorene nerozpráva. V tomto podaní stará matka spomenula situácie, na základe ktorých nadobudla
dojem, že matka zanedbáva starostlivosť o maloletú ( napr. poukázala na situáciu v auguste 2014, keď
boli na svadbe. Z obradu nastúpili do auta a maloletá si pýtala jesť. Rodičia nemali nič, preto jej stará

matka dala banán, pričom maloletá ho zjedla, hoci ho moc neobľubuje a ešte si pýtala. Na základe tejto
skúsenosti stará matka podľa jej tvrdenia vždy, keď niekam išli, brávala pre maloletú nejaké jedlo, napr.
oriešky alebo ovocie.)

8. Na pojednávaní dňa 13.01.2017 stará matka zotrvala na podanom návrhu. Vyjadrila nesúhlas

so znaleckým posudkom, vypracovaným pre účely trestného konania znalcami MUDr. Stanislavom
Kollárom a Mgr. Boženou Doničovou. Namietala závery, ku ktorým znalci dospeli. Poukázala na
to, že pred týmto znaleckým úkonom podstúpila vyšetrenia odborníkmi z oblasti psychiatrie a
psychológie, a to u psychiatričky MUDr. Hrubej a psychologičky MUDr. Gabriely Hollej, ktoré dospeli
k diametrálne odlišným záverom, pokiaľ ide o psychický a zdravotný stav starej matky. Vo vzťahu k
uzneseniu o zastavení trestného stíhania namietala, že celé trestné konanie sa zameriavalo na ňu

ako oznamovateľku trestného činu a nie na samotné maloleté dieťa, čím by došlo k potvrdeniu alebo
vyvráteniu podozrení, ktoré vzniesla, pritom jej psychický stav nie je smerodajný, ale podstatné je to, či
sa skutok, ktorý bol predmetom podaného trestného oznámenia, stal alebo nestal. Podľa nej v konaní
nebolo preukázané, či maloletá bola alebo nebola sexuálne zneužívaná. Uviedla, že keď sa trojročné
dieťa pred starou matkou zmieni o svojich zážitkoch, ktoré nie sú pre dieťa takého veku bežné, je

otázne, odkiaľ môže dieťa takého útleho veku o takýchto veciach vedieť rozprávať, dokonca aj ukázať
starej matke, čo prežilo. To, že bol skúmaný psychický stav starej matky, ktorá si ako blízky človek
maloletého dieťaťa všimla jeho neštandardné správanie a samotné maloleté dieťa nie je podrobené
náležitému skúmaniu, považuje za zarážajúce. Navrhla, aby bola maloletá vyšetrená znalcom z odvetvia
sexuológie. Navrhla tiež vypočutie psychologičky Mgr. Jany Končelíkovej, ktorá je podpísaná pod

vyjadrením Detského advokačného centra Náruč. Skutkový stav podľa nej nebol dostatočne zistený a
nebolo vyvrátené sexuálne zneužívanie.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 13.01.2017 uviedol, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti
rodičov, a to dňa 14.12.2016. Čo sa týka bytových podmienok, k tomu nemal žiadne výhrady. Jedná

sa o rodinný dom, kde prebieha rekonštrukcia. Maloletá má zariadenú detskú izbu, kde je množstvo
hračiek. Kolízny opatrovník uviedol, že v deň pojednávania sa telefonicky skontaktoval s Detským
advokačným centrom Náruč, pričom zistil, že matka a dieťa absolvovali filiálne terapie, ktoré skončili v
decembri 2016. Došlo k posilneniu vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa hľadá oporu u svojej matky.
Na otázku kolízneho opatrovníka, či DAC niečo zistilo ohľadom sexuálneho zneužívania maloletej, sa

Mgr. Končelíková z DAC vyjadrila, že to je nepravdepodobné. Ďalej kolízny opatrovník odkázal na
svoju správu zo dňa 28.11.2016, v ktorej uviedol, že detská lekárka maloletej sa vyjadrila, že maloletá
navštevuje kardiologickú ambulanciu a je sledovaná v imunologickej ambulancii. Posledný rok chodila
na vyšetrenia s otcom. Hygiena maloletej je na požadovanej úrovni. V materskej škole, ktorú maloletá
navštevuje, bolo zistené, že maloletá chodí upravená a čistá, v sprievode matky. Jej dochádzka je

pravidelná. V kolektíve sa maloletá cíti dobre a zapája sa do spoločných činností. Matka sa o všetky
aktivity maloletej zaujíma. S poukazom na závery správy DAC zo dňa 10.08.2016 odporučil kolízny
opatrovník návrh starej matky zamietnuť.

10. Súd z listín, ktoré si vyžiadal od príslušných štátnych orgánov (Okresná prokuratúra Martin, Okresné

riaditeľstvoPolicajnéhozboruvMartine),zistil,žestarámatkapodaladňa16.09.2014trestnéoznámenie
vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Následne vyšetrovateľ
policajného zboru začal dňa 23.09.2014 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo
veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l Trestného zákona. Dňa 24.09.2014 k veci
vypočul oznamovateľku - starú matku a matku maloletej. K veci zabezpečil listinné dôkazy, najmä

zdravotnú dokumentáciu a vyťažil lekárov maloletej. Po vyhodnotení všetkých dôkazov bolo trestné
stíhanie uznesením vyšetrovateľa policajného zboru podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
dňa 17.10.2014 zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo
trestné stíhanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2014. Následne doručila stará matka
dňa 13.03.2016 list Kancelárii Prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom uviedla, že jej vnučka je

naďalej sexuálne zneužívaná. Opatrením Okresnej prokuratúry Martin bola vec vrátená vyšetrovateľovi
na doplnenie. Na základe pokynu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin vyšetrovateľ uznesením
zo dňa 06.05.2016 začal podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Vyšetrovateľ na základe výsluchov azozbieraných listinných dôkazov dal vypracovať odborné vyjadrenie znalkyne z odboru psychológia a
následne znalecký posudok znalca z odboru psychiatrie a psychológie.

11. Zo správy Detského advokačného centra Náruč zo dňa 02.08.2016 súd zistil, že Detské advokačné
centrum Náruč (ďalej ako „DAC“) poskytovalo starostlivosť maloletej a jej rodine, a to na základe
odporúčania a žiadosti o spoluprácu zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. S rodičmi
boli dohodnuté osobné stretnutia za účelom sociálnej diagnostiky a psychologickej diagnostiky ohľadom
podozrenia na sexuálne zneužívanie maloletej. Maloletá prichádzala na stretnutia v sprievode rodičov,

prevažne matky. Na základe špecifickej diagnostiky sexuálneho zneužívania a sociálnej diagnostiky
rodiny konštatovalo DAC nasledovné:

- U maloletej nemožno jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že došlo k jej sexuálnemu zneužitiu.
Maloletá opakovane neguje skúsenosť so sexuálnym zneužitím. Popiera, že by jej mal ublížiť strýko,
ktorého stará matka označila ako potenciálneho zneužívateľa. Rovnako neguje, že by jej mal ubližovať

niekto iný z rodiny, príp. zo sociálneho okolia. S negatívnymi vyjadreniami sa stretli nielen pri rozhovore,
ale tiež pri technike "Tabuľka dotykov". Taktiež nezaznamenali priradenie dotykových volieb strýkovi
v Teste rodinných vzťahov Anthony Beneovej, ani vnímanie strýka ako ohrozujúceho v projektívnych
metodikách.Udieťaťapočasstretnutínepozorovaliznámkytraumatizáciečisexualizovanéhosprávania.

- Dôvodom, prečo nemôžu jednoznačne vylúčiť sexuálne zneužívanie maloletej, je neštandardné
správanie dieťaťa počas vyšetrenia. Maloletá spolupracovala so psychologičkou selektívne, t.j.
niektorým témam a podnetom sa cielene vyhýbala. Maloletá pravidelne unikala z interakcie pri téme
matka, kde diagnostikovali narušený vzťah matka - dieťa. Taktiež sa vyhýbala rozprávaniu o strýkovi
a starej matke. Pozorovali zahanbenie a unikanie dieťaťa pri téme pohlavných orgánov, dotykov a

tajomstiev, ktoré sú špecifickými témami súvisiacimi so sexuálnym zneužitím. Zaznamenali rozpaky
a odmietanie anatomických bábok. Citlivosť dieťaťa voči týmto témam môže naznačovať skúsenosť
dieťaťa s nevhodným zaobchádzaním a jeho snahu takéto správanie kryť (vzhľadom na odmietavé
vyjadrenia dieťaťa však túto skúsenosť nevedia potvrdiť).

- Z vyjadrení a správania sa maloletej nadobudli dôvod domnievať sa, že dieťa je vo svojom postoji
ovplyvnené zo strany rodiny. U dieťaťa pozorovali neurotické prejavy a obavy v prvotnom kontakte so
psychologičkou, taktiež vyhýbanie sa rozprávaniu o strýkovi, starej matke a matke. Pri určitých otázkach
zameraných na špecifické situácie v rodine a tajomstvá sa u dieťaťa stretli s uisťovaním sa, či ich niekto
počuje, s otázkami „Ako to vieš?" a vyjadreniami „Nepovedz to", týkajúcimi sa tajomstiev. Domnievajú

sa, že dieťa má obavu o niektorých témach otvorene hovoriť. Nevedeli však určiť, či táto obava vznikla
u maloletej v súčasnosti alebo pretrváva u dieťaťa už dlhšie, od prvotného podnetu v roku 2014.

- U maloletej diagnostikovali narušený vzťah s jej matkou. Na základe vyšetrenia dieťaťa i vyjadrení
samotnej matky sa domnievajú, že matka nedostatočne rozumie potrebám svojho dieťaťa. Podľa ich

zistení matka až nadmieru zabezpečuje maloletú po materiálnej stránke, opomína však citovú a sociálnu
stránku, v ktorých maloletá zo strany matky nie je dostatočne sýtená. Ťažkosti maloletej v kontakte so
psychologičkou a jeho neurotické prejavy (zajakávanie sa, ťažkosti so spánkom, úzkosť, strach a pod.)
preto pravdepodobne môžu súvisieť s narušenou vzťahovou väzbou maloletej a nemusia jednoznačne
poukazovať na sexuálne zneužívanie. Na základe uvedeného odporučili, aby bola maloletej a jej matke

poskytovaná psychologická starostlivosť, ktorá bude zameraná na porozumenie potrebám maloletého
dieťaťa, posilňovanie a skvalitnenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

12. Zo správy DAC súd ďalej zistil, že na základe výsledkov diagnostiky bola rodičom zo strany DAC
ponúknutá podporná psychologická starostlivosť pre maloletú s cieľom posilniť vzťahovú väzbu dieťaťa

na matku, eliminovať neurotické prejavy dieťaťa, posilniť jeho pocit vlastnej kompetencie a sebaúcty a
pracovať s dieťaťom preventívne z hľadiska potenciálneho sexuálneho násilia (keďže toto nedokázali
jednoznačne vylúčiť). Maloletá sa zúčastňovala stretnutí v sprievode matky. Matke bolo zo strany DAC
odporúčané poradenstvo zamerané na porozumenie potrebám maloletého dieťaťa a skvalitnenie vzťahu
medzi matkou a maloletým dieťaťom formou filiálnej terapie, čomu sa matka spočiatku bránila, avšak

dňa 29.07.2016 súhlasila s poskytovaním odporúčanej starostlivosti. Záverom DAC vo svojej správe
uviedlo, že na základe doterajšieho kontaktu s maloletou a jej rodičmi možno konštatovať, že rodičia s
DAC spolupracujú a dohodnutých stretnutí sa zúčastňujú, a to i napriek tomu, že spoluprácu spočiatku
vnímali ako zaťažujúcu. Z rozprávania matky sa javí, že sa snaží ich odporúčania zakomponovať dobežného fungovania s dieťaťom (napr. hra s dieťaťom, aktivity podľa záujmu dieťaťa, vysvetľovanie
dieťaťu aj nepríjemných udalostí primerane veku a i.) a je ochotná za svojím dieťaťom stáť. Taktiež
u maloletej spozorovali ústup prvotných obáv, väčšiu uvoľnenosť, spontánnosť a radosť, ktoré sú

pozorovateľné nielen v kontakte so psychológom, ale tiež v kontakte s matkou. Napriek tomu u maloletej
stále pretrvávalo vyhýbanie sa téme starej matky, nakoľko dieťa vníma konflikt medzi rodičmi a starou
matkou.

13. Zo správy DAC bolo taktiež zistené, že od začiatku spolupráce DAC s rodinou maloletej bolo DAC v

telefonickom i osobnom kontakte so starou matkou. Dňa 19.05.2016 uskutočnili s ňou osobné stretnutie
s cieľom objasniť si jej podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej. V rozhovore stará matka
poukazovala najmä na nedbanlivú starostlivosť o maloletú zo strany matky - varenie, upratovanie v
domácnosti, nevhodné obliekanie maloletej a pod. Z jej vyjadrení bolo podľa názoru DAC zjavné, že
stará matka bola presvedčená o tom, že maloletá bola sexuálne zneužívaná svojím strýkom. Uvádzala,
že dieťa malo v minulosti nočné desy a budilo sa zo spánku (potvrdzuje to zdravotný záznam), začalo

sa zajakávať. Zároveň bola stará matka presvedčená o tom, že dieťa bolo rodinou zastrašované, aby
nič nepovedalo. Opätovný podnet v roku 2016 podala kvôli odrenine dieťaťa na stavcoch chrbta, na
základe čoho bola presvedčená, že bolo dieťaťu zo strany strýka opäť ublížené. Stará matka mala
po uskutočnenom stretnutí potrebu doplniť ďalšie informácie o údajnom zneužívaní maloletej, pričom
zaznamenali, že išlo o rovnaké informácie, ktoré už uvádzala. Dňa 27.07.2016 sa uskutočnilo druhé

osobné stretnutie so starou matkou (na jej žiadosť), na ktorom stará matka informovala DAC o tom,
že podala návrh na zverenie maloletej do svojej starostlivosti (uvedený postup DAC starej matke
neodporúčalo, nepodporilo ju v tomto kroku). Taktiež opätovne poukazovala na skutočnosti, na základe
ktorých je presvedčená, že je maloletá zneužívaná. Jej podozrenia sa netýkali výlučne strýka, ale tiež
potenciálnych iných mužov, ktorí prichádzajú s maloletou do kontaktu. Stará matka opakovane vyjadrila

presvedčenie, že by sa o vnučku postarala lepšie ako matka a riešenie situácie vidí práve v zmene
starostlivosti o dieťa.

14. Na základe poznania rodinnej situácie vyjadrilo DAC názor, že v súčasnosti nie je dôvod na to,
aby bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matke. Maloletá má

dvoch rodičov, ktorí sú schopní sa o dieťa starať a zabezpečovať jeho potreby. Dieťa je úzko naviazané
na svojho otca. Napriek určitým nedostatkom v starostlivosti matky o dieťa (oblasť citová a sociálna),
sú tieto korigovateľné a z ich pohľadu nie sú dôvodom na vyňatie dieťaťa z rodiny. Matka prejavila
záujem na týchto oblastiach pracovať a chodiť s dieťaťom na sedenia, čo vnímajú ako pozitívny krok.
Z aktuálneho poznania rodinnej situácie sa javí, že vzťah medzi matkou a maloletou bol negatívne

ovplyvnený nielen predchádzajúcim a aktuálnym podozrením zo sexuálneho zneužívania strýkom, ale
tiež náročným prenatálnym a postnatálnym obdobím (zdravotné komplikácie na strane dieťaťa i matky),
ktoré je kľúčové z hľadiska vytvárania si vzťahovej väzby. Aj z tohto dôvodu vyjadrili presvedčenie,
že je v tomto prípade vhodné pracovať na skvalitnení väzby matka - dieťa. Z ich pohľadu by bolo v
záujme maloletej, aby sa posilnili zdroje v jeho biologickej rodine, t. j. aj vzťah dieťaťa s matkou. Zverenie

maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky považovali za protikladné s týmto záujmom,
pričom sa nepreukázalo, že by bola maloletá vo svojej blízkej biologickej rodine ohrozovaná. Podozrenie
zo sexuálneho zneužívania dieťaťa sa týkalo člena širšej rodiny, ktorý s maloletou nežil v spoločnej
domácnosti, preto z hľadiska ochrany dieťaťa odporučili skôr iné ochranné opatrenia ako vyňatie dieťaťa
z biologickej rodiny (napr. zákaz priblíženia), aj to však v súlade s výsledkom policajného vyšetrovania.

DAC sa vyjadrilo aj k možnému ovplyvňovaniu výpovede a postoja dieťaťa v tom zmysle, že z vyjadrení
a správania dieťaťa zachytili, že maloletá je veľmi vnímavá a preberá postoje svojho najbližšieho okolia.
Z tohto pohľadu však ani angažovanie sa starej matky nevnímali ako nestranné. Javilo sa im, že stará
matka zotrváva na svojom presvedčení bez ohľadu na to, čo bola rodina ochotná urobiť pre vyriešenie
a objasnenie situácie. Rovnako sa stará matka javila ako pomerne úzkostlivá ohľadom starostlivosti

o vnučku, čo nemusí byť vždy v súlade so záujmom dieťaťa (pozn. dieťa môže preberať úzkostlivý
postoj starého rodiča, obavy a pod.). V prípade, že by sa uvažovalo nad dočasným vyňatím dieťaťa z
rodiny kvôli trestnému stíhaniu, prikláňali sa k alternatíve neutrálneho prostredia pre dieťa (napr. krízové
stredisko), hoci aj toto riešenie považovali za pomerne traumatizujúce pre maloletú.

15. Zo správy mesta Martin zo dňa 09.08.2016 súd zistil, že otec a matka sú slobodní, žijú ako druh
a družka a spoločne sa starajú o maloletú. Pohľadávky voči nim mesto Martin neeviduje, nebolo voči
nim vedené priestupkové konanie. V čase šetrenia v rodine dňa 04.08.2016 sa maloletá spokojne
hrala v obývacej miestnosti, v rodine vládla pokojná atmosféra a zo strany rodičov bola zabezpečenástarostlivosť o maloletú. Dopytom na starú matku zistili, že dôvodom podania návrhu na zverenie vnučky
do jej starostlivosti bolo podozrenie zo zanedbávania starostlivosti o maloletú.

16. Zo správy DAC zo dňa 10.11.2016 súd zistil, že rodine bolo poskytované sociálne poradenstvo
(obaja rodičia: 08.08.2016, matka: 08.09., 12.09., 03.10. a 17.10.2016) a psychologické poradenstvo
(08.08.2016,08.09.2016). S matkou od 12.09.2016 realizovali psychologické sedenia zamerané na
filiálnu terapiu, v rámci ktorej boli s matkou 1 x týždenne vedené psychologické konzultácie zamerané na
rozvíjanie a posilňovanie rodičovských zručností a vzťahu s dieťaťom. Maloletá realizovala v domácom

prostredí 1 x týždenne tzv. "hrové polhodinky". Súčasne pokračovali v podpornej psychologickej
starostlivosti o maloletú, pričom frekvencia stretnutí bola vzhľadom na prebiehajúcu filiálnu terapiu
voľnejšia, t.j. spravidla v 2 týždňových intervaloch (08.08., 12.09., 03.10. a 17.10.2016). DAC v
správe ďalej uviedlo, že na základe vyžiadania zasielali doplňujúcu správu z práce s maloletou
a jej rodinou Mgr. Slávke Jašekovej, súdnej znalkyni z odboru klinická psychológia, ktorá bola
prizvaná do riešenia trestného oznámenia vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej.

Odporúčali súdnoznalecké vyšetrenie duševného stavu starej matky, nakoľko u nej z časového hľadiska
zaznamenali zmeny vo vyjadreniach týkajúcich sa podozrenia na sexuálne zneužívanie maloletej, ako
aj generalizáciu podozrení a nové interpretácie jej postrehov. Počas stretnutí s maloletou nezistili ďalšie
skutočnosti, ktoré by potvrdili, že bolo dieťa sexuálne zneužívané, a to ani v priamom rozhovore s
dieťaťom, ani v hre dieťaťa, do ktorej by sa mohli premietať takéto reakcie. U dieťaťa nepozorovali

známky traumatizácie súvisiace so sexuálnym zneužívaním, ani sexualizované správanie. Na základe
doterajšieho kontaktu s matkou skonštatovali, že matka spolupracuje a zúčastňuje sa dohodnutých
stretnutí so psychologičkou a sociálnou pracovníčkou, dokonca hodnotí stretnutia filiálnej terapie ako
prínosné. S maloletou matka realizuje hrové polhodinky, ktoré vníma ako príjemne strávený čas s
dieťaťom. Reflektuje, že by dieťa malo rado polhodinku dlhšie, dokáže však udržať potrebnú hranicu.

Javí sa, že matka sa teší z reakcií dieťaťa, je jej to príjemné, je uvoľnenejšia. Dokáže byť citlivá
voči prejavom a potrebám dieťaťa a bezprostredne na ne reagovať. Matka pozoruje taktiež zmeny
v správaní u maloletej, ktorú vníma ako kontaktnejšiu a prítulnejšiu, živšiu, spontánnejšiu a veselšiu.
Matka vníma, že dieťa sa častejšie túli, stíska a uisťuje sa, že ju majú rodičia radi. Maloletá dokáže
matke viac oponovať a dávať najavo, že sa jej niečo nepáči, čo z ich pohľadu vidia ako pokrok aj v

zmysle prevencie (odmietanie nevhodného správania, schopnosť chrániť sa). Maloletá je smelšia, viac
sapúšťadovecí,ktorýchsaspočiatkuobávala(napr.tobogán).Taktiežsmatkoukomunikujeoobsahoch
stretnutia u psychologičky, čo rovnako podporujú. Počas poskytovania starostlivosti o maloletú nezistili
ďalšie skutočnosti, ktoré by potvrdili sexuálne zneužívanie dieťaťa. Práve naopak, prácou s dieťaťom a
jeho matkou a posilnením ich vzájomného vzťahu pozorovali u dieťaťa ústup obáv, väčšiu uvoľnenosť,

spontánnosť, a to nielen v kontakte so psychológom, ale tiež v kontakte s matkou. Stretnutia s maloletou
mali vzhľadom k jej veku charakter hrových stretnutí. V priebehu týchto stretnutí pozorovali, že sa teší
pozornosti zo strany dospelého a zapája psychologičku do svojej hry. Vyhovuje jej nedirektívne vedenie,
t.j. pokiaľ hru iniciuje ona sama. Pri hre je pokojná, ale tiež nápaditá a vynaliezavá. U dieťaťa vidno, že sa
pomerne dobre dokáže naladiť na okolie, je všímavé a vnímavé. V hre pozorovať tendencie k direktivite,

súpereniu a dominancii, ktoré dokáže nahradiť dohodou a kamarátstvom, pokiaľ sú jej ponúknuté zo
strany dospelého. Javí sa, že dieťa často zrkadlí nálady a postoje okolia, pričom v domácom prostredí je
veľmi ovplyvnené náladami matky. U maloletej sa stretli s potrebou súperenia so ženskou (materskou)
figúrou (prirodzená vývinová úloha), potrebou potvrdenia seba samej a posilnenia svojho sebavedomia
(byť lepšia, silnejšia, vyhrať). Maloletá najmä spočiatku nedokázala jasne komunikovať svoje potreby

a pocity, povedať druhému, čo chce, aby robil/nerobil (pozn. javí sa, že nejasná komunikácia pramení
v rodine), preto ju v tom podporovali a v súčasnosti sledujú u dieťaťa posun. Počas voľnej hry taktiež
spozorovali u dieťaťa ústup zajakávania. Maloletá počas sedení od tém týkajúcich sa sexuálneho
zneužívania bočila. Sama nemala záujem hovoriť o starej matke či strýkovi. Pokiaľ sa psychologička
pýtala na starú matku, maloletá odmietala o nej komunikovať a dávala najavo nesúhlas. Podobne sa

správala v opakovaných aj neutrálnych situáciách, keď psychologička spomenula starú matku. Tieto
prejavy vnímali u maloletej ako pokrok v zmysle komunikovania, čo sa jej páči a čo nie a dieťa k
vyjadreniam netlačili. Opakované konfrontovanie dieťaťa s týmito témami v budúcnosti proti jeho vôli,
a to či už zo strany odborníkov alebo rodiny (napr. starej matky), vnímajú pre dieťa ako poškodzujúce
a potenciálne traumatizujúce. V spontánnej hre u maloletej pozorovali časté premietanie motívu rodiny

do svojej hry a modelovanie rodiny a rodinného prostredia. Na základe pozorovania skonštatovali,
že maloletá vníma rodinu trojgeneračne, t. j. ako rodičov, ich deti a starých rodičov. Z interakcií bolo
evidentné, že maloletá má potrebu vymedziť priestor zvlášť rodičom s deťmi, ktorí tvoria rodinnú
jednotku, a zvlášť starým rodičom, ktorí sa s nimi navštevujú, ale bývajú v inom priestore. Pre maloletúje dôležitá jasná hranica medzi týmito rodinnými jednotkami a nebolo spozorovaná jej túžba prejsť do
priestoru starého rodiča. Záverom DAC uviedlo, že zotrvávajú na stanovisku, že najlepším záujmom
maloletej je vyrastať u svojich rodičov. Obaja rodičia sú schopní sa o maloletú starať a zabezpečovať

jej potreby. Dieťa má k rodičom vybudovaný pozitívny citový vzťah. Matka spolupracovala s DAC na
rozvíjaní rodičovských zručností a posilňovaní vzťahovej väzby s dieťaťom, pričom DAC spozorovalo
pozitívny posun vo vzťahu matka - dieťa v zmysle jeho prehĺbenia a skvalitnenia. Poznaním aktuálnej
situácie v rodine nepovažujú rodičov maloletej ako ohrozujúcich pre maloletú a nevidia dôvod na to, aby
bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matke. Obavy a podozrenia starej

matky zo sexuálneho zneužívania maloletej vnímajú vyvíjajúc sa v čase ako nekonzistentné a meniace
sa, čo vzbudzuje pochybnosti o ich vierohodnosti. Opakované otváranie témy zneužívania u dieťaťa,
prípadne i ďalšie "vyšetrovanie" dieťaťa či už zo strany starej matky, rodiny alebo odborníkov vnímajú
ako potenciálne poškodzujúce a ohrozujúce maloletú.

17. Z uznesenia vyšetrovateľa ČVS ORP-XXX/X-Q.-P.-XXXX zo dňa 16.12.2016, právoplatného dňa

27.12.2016, bolo zistené, že trestné stíhanie vo veci podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona bolo zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom. Na
odôvodnenie tohto rozhodnutia bolo uvedené, že je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné
stíhanie, sa nestal. Maloletá je predčasne narodené, často chorľavé dieťa, ktoré pravidelne navštevuje
rôznych špecialistov z odboru zdravotníctva a psychológie. V súčasnej dobe je pod stálym ambulantným

dohľadom psychológa. Je možné konštatovať, že ak by dieťa bolo akýmkoľvek spôsobom zneužívané,
s vysokou pravdepodobnosťou by na to lekári a psychológovia poukazovali už v minulosti. Po zvážení
všetkých zhrnutých dôkazov, ktoré majú logickú súvislosť, je možné konštatovať, že vzhľadom na minulý
a súčasný duševný stav oznamovateľky - alterovaný duševnou poruchou (tzv. paranoidným vývojom,
ktorý zatiaľ nedosahuje jednoznačne plné charakteristiky paranoidnej bludovej poruchy, avšak je jej

forenzne-psychiatrickyvýznamnýmpredstupňom),starámatkanebolaaniejeschopnásprávnevnímať
a následne reprodukovať udalosti týkajúce sa vyšetrovaného skutku, tým aj vierohodnosť jej výpovedí vo
vyšetrovanej veci je porušená. Jej psychické fungovanie mimo systému presvedčení, teda v jej bežnom
živote, je nenarušené. Z toho vyplýva, že v sociálnom okolí jej duševná porucha nie je nápadná. Svoj
utkvelýstavzameriavalennavnučkuapodozrenianavnučkinesexuálnezneužívanie.Vtomtouznesení

bol obsiahnutý aj výstup z výsluchu Mgr. Jany Švecovej, psychologičky z Detského advokačného centra
Náruč, realizovaného dňa 18.06.2016, ktorá uviedla, že z celého vyšetrenia sa nedá jednoznačne
potvrdiť, že by k akémukoľvek sexuálnemu zneužívaniu maloletej dochádzalo, či už zo strany strýka
alebo nejakej inej osoby, na druhej strane nie je možné vylúčiť zneužívanie vzhľadom na špecifické
reakcie dieťaťa na niektoré témy. Záverom skonštatovala, že podozrenia, ktoré uvádza stará matka

a ktoré by podľa jej vyjadrenia mali nasvedčovať, že dieťa je sexuálne zneužívané zo strany strýka,
sú nepravdepodobné, javia sa ako nepravdepodobné najmä skutočnosti, ktoré uvádza v súčasnosti
oznamovateľka, ako napríklad odreniny na chrbte, modriny po tele a podobne. Na základe záverov z
terapie s dieťaťom, ako aj s rodinnými príslušníkmi poukázala na to, že by bolo vhodné preskúmať aj
motiváciu starej mamy a posúdiť jej zdravotný a duševný stav. Skonštatovala, že stará matka správne

poukázala na skutočnosti, že dieťa môže byť zo strany rodičov v určitom smere trochu, zanedbávané,
ale sexuálne zneužívanie je otázne. Pre účely trestného konania vypracovala k veci odborné vyjadrenie
znalkyňa z odboru klinickej psychológie Mgr. Slávka Jašeková, v ktorom skonštatovala, že sa stotožňuje
so závermi správy Detského advokačného centra Náruč a aj podľa nej nemožno jednoznačne potvrdiť
alebo vylúčiť sexuálne zneužívanie maloletej, pretože ide o pomerne dlhé časové obdobie od prvého

podnetu, nakoľko jej nie je známy stav dieťaťa v roku 2014. Aj táto znalkyňa zaznamenala zmeny vo
vyjadreniach starej matky, a to v nových podozreniach zo sexuálneho zneužívania, generalizácie a
poskytnutia nových interpretácií svojich postrehov. Uviedla, že maloletá mohla nadobudnúť dojem, že
sa o rodinných témach nesmie otvorene rozprávať a veľmi pravdepodobne vníma konflikt lojality voči
rodine. Znalkyňa predpokladá, že maloletá má obavu z reakcie rodinných príslušníkov, z ich možného

hnevu a odmietania, čo sa znásobuje neistou vzťahovou väzbou na matku. V neposlednej rade môže
dieťa samo preberať vinu a zodpovednosť za to, čo sa v rodine stalo. Znalkyňa skonštatovala, že práve
narušená vzťahová väzba maloletej a nie sexuálne zneužívanie môže súvisieť s ťažkosťami maloletej.

18. Trestné stíhanie bolo zastavené aj s poukazom na znalecký posudok, ktorý bol vo veci vypracovaný

za účelom vyšetrenia duševného stavu starej matky, a to dvoma znalcami, jedným z odboru psychiatria
(MUDr. Stanislav Kollár) a jedným z odboru psychológia (Mgr. Božena Doničová), ktorí dospeli k
záveru, že stará matka má tendenciu riadiť aj život druhých. Pokiaľ si niečo zaumieni, len ťažšie
ustupuje. Schopnosť jej introspekcie, reálnejšieho sebahodnotenia a sebanáhľadu je nedostačujúca, mátendenciu vnímať seba v pozitívnom svetle, kritický náhľad na svoju osobu má oslabený. Vo svojom
správaní je rozhodná, ťažšie ustupuje, ak si niečo zaumieni, ide vytrvalo a neodkloniteľne za svojím
cieľom, aj cez prekážky, ktoré ju burcujú k ešte väčšej aktivite, neuhne. Jej prejav je dramatickejší,

nadnesený, uľpieva na svojich pozíciách a predsavzatiach, je neodkloniteľná, pokiaľ je presvedčená o
svojej pravde, neprijíma žiadne argumenty, vysvetlenia. Afektivita labilnejšia, podliehajúca výkyvom, s
tendenciou k zvýšenej afeklívnej iritabilite, ktorá sa dostáva do popredia a vymyká sa spod racionálnej
kontroly v situáciách spojených s citlivou témou možného sexuálneho zneužívania vnučky. Aj oblasť
emotivity v tejto situácii sa javí rozkolísaná, citlivá, ľahko podliehajúca výkyvom, senzitívna. Jej postoje

voči vnučke sú hyperprotektívne, poznačené paranoidným vývojom, o presvedčení zneužívania svojej
vnučky s dopadom na jej správanie. Je stále v strehu, má pocit presvedčenia, že vnučka je v
nebezpečenstve, opakovane zneužívaná. Toto jej presvedčenie je neodkloniteľné a zosilňuje sa aj vo
vzťahu ku svojmu synovi, jeho družke, nakoľko jej neveria, spochybňujú jej tvrdenia, hnevajú sa na
ňu, že rozbíja dobré vzťahy v rodine. Je presvedčená, že len ona jej môže pomôcť, ona je jedinou
záchranou vnučky, a preto podala oznámenie na políciu a návrh na súd na zverenie vnučky do jej

starostlivosti. Čím viac jej najbližšie okolie (syn, jeho družka, brat družky a jeho partnerka) nedôveruje,
čím viac ju odmietajú, spochybňujú, bránia sa voči jej obvineniam, tým viac u nej narastá podozrenie a
presvedčenie o zneužívaní vnučky. Zvyšuje sa u nej pocit podozrievavosti, až paranoidity v myslení s
tendenciou k vytváraniu patologického logicky skĺbeného stereotypného systému, ktorý sa vyhranene
týka úzkej tématiky sexuálneho zneužívania a zanedbávania starostlivosti jej vnučky zo strany rodičov.

Jej podozrenie narastá aj na ďalšie osoby mužského pohlavia, s ktorými je vnučka v doprovode s
matkou v príležitostnom kontakte, pripisuje zvláštny význam bežným situáciám, resp. bežným dotykom,
pohľadom smerom k vnučke zo strany mužov. Okruh tých, ktorých považuje za podozrivých, resp.
nepriateľov sa rozširuje a nabaľuje. Vytvárajú sa paranoidné koncepcie s postupnou systematizáciou, s
dosahom na emotivitu, myslenie a správanie. Nie je schopná kriticky posúdiť svoje vlastné správanie,

svoju osobu, ani reálne hodnotiť rodinnú situáciu a vzťahy v nej, a ani kriticky posúdiť svoje vlastné
správanie voči svojej vnučke a rodine. Stará matka je intenzívne emočne naviazaná na svoju vnučku,
jej starostlivosť voči vnučke je nadmerná, prehnaná, veľmi si ju všíma, sleduje, kontroluje, je na
vnučku nadmerne precitlivelá, nekritická. Vnučka jej slúži ako hyperkompenzácia, náplasť za stratu
svojej trojročnej dcéry. Tento psycho- traumatizujúci zážitok úmrtia dcéry ju poznačil na celý život a

do dnešného dňa sa s ním vnútorne nevyrovnala a nevysporiadala. Vzťahy starej matky s členmi
užšej a širšej rodiny sú poznačené vyšetrovanou situáciou (podozrením zo sexuálneho zneužívania).
Na základe psychodiagnostického vyšetrenia znalci zhodnotili, že sa jedná o duševnú poruchu - s
dominantným paranoidným vývojom. Jedná sa o paranoidné obsahy centrované prevažne do rodiny,
ale už aj do širšieho sociálneho okolia, s nekritickosťou, až kverulačnými tendenciami. K zhodnoteniu

štruktúry duševného stavu, najmä so zameraním sa na schopnosť vnímania udalosti v súvislosti s
predmetným trestným konaním znalci konštatovali duševnú poruchu, prítomnú v čase podania trestného
oznámenia (16.9.2014), v čase vykonania jej výpovedí (24.9.2014, 2.6.2016, 11.7.2016 a 29.7.2016), a
aj v čase znaleckého vyšetrenia. V anamnéze u starej matky znalci zistili psychotraumatizujúci zážitok
úmrtia vlastnej dcéry (ako rozvedenej matke dvoch detí v útlom veku jej po dlhodobej neúspešnej

liečbe umiera trojročná dcéra na zhubné onkologické ochorenie). Na tejto báze - u jej dominantnej,
tvrdohlavej, neústupčivej a senzitívnej osobnosti s hyperprotektívnymi postojmi voči svojej jedinej
vnučke - v kontexte dlhodobo nepriaznivých vzťahov so synovou partnerkou (matkou vnučky), pod
vplyvom obáv o svoju vnučku, začala indiferentným podnetom z jej správania a života pripisovať
neadekvátny význam, čo si následne interpretovala ako jej sexuálne zneužívanie a zanedbávanie.

Tieto jej interpretácie boli jej okolím odmietnuté. Stará matka postupne v tejto situácii pripisuje ďalším
indiferentným podnetom neadekvátny význam, spätne prehodnocuje a reinterpretuje minulé prežité
udalosti a dodatočne si vytvára súvislosti, ktoré sú kompatibilné s ideou sexuálneho zneužívania a
zanedbávania vnučky. Súbežne u nej dochádza k strate schopnosti reálne hodnotiť rodinnú situáciu
a vzťahy, taktiež k strate schopnosti sebareflexie svojej osoby a schopnosti kriticky posúdiť svoje

vlastné správanie voči svojej rodine. Idea sexuálneho zneužívania a zanedbávania vnučky sa u nej
postupne prehlbuje, upevňuje, získava ovládajúci vplyv na jej konanie, ktoré je odmietané jej okolím,
čo však neakceptuje a naďalej nekorigovateľne trvá na svojom presvedčení. Postupne sa u nej vytvára
patologický (chorobný) logicky skĺbený stereotypný systém týkajúci sa úzkej tématiky sexuálneho
zneužívania a zanedbávania jej vnučky, ktorý podľa vývinu situácie postupne rozširuje na ďalšie osoby.

Stará matka aktívne koná v smere týchto svojich (privátnych) paranoidných výkladov reality (trestné
oznámenie, oznámenie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, podnet na Kanceláriu prezidenta,
civilný súdny spor, atď.), čo všetko má devastujúci účinok na jej rodinné vzťahy. V týchto súvislostiach
prichádza o možnosť kontaktu so svojou vnučkou, čo akceptuje, nakoľko je presvedčená, že svojímkonaním vnučku chráni pred ďalším zneužívaním. U starej matky sa jedná o tzv. paranoidný vývoj,
ktorý zatiaľ nedosahuje jednoznačne plné charakteristiky paranoidnej bludovej poruchy, avšak je jej
forenzne-psychiatrickyvýznamnýmpredstupňom.Jejpsychickéfungovaniemimosystémupresvedčení

sexuálneho zneužívania a zanedbávania vnučky je nenarušené, z čoho vyplýva, že duševná porucha
v jej sociálnom okolí nie je nápadná. Motívom správania a konania starej matky podľa jej vlastného
vyjadrenia je pomoc a záchrana vnučky, nakoľko je presvedčená o vlastnej dôležitosti, že jedine ona jej
môže pomôcť, pretože starostlivosť a výchova zo strany matky a otca je nedostatočná, zanedbávaná,
ona jediná je schopná zabezpečiť, aby vnučka bola uchránená a v bezpečí a nebola zneužívaná.

Motivácia je zo psychologického hľadiska patologická. Motivácia starej matky k podaniu predmetného
trestného oznámenia a jej následným aktivitám v týchto súvislostiach je zo psychiatrického hľadiska
patologická (chorobná).

19. DAC ani znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková neodporučili vyšetrenie dieťaťa znalcami, pretože toto by
mohlo byť kontraproduktívne, mohlo by to dieťa ešte viac zmiasť, zneistiť, nepriniesť želaný výsledok,

pričom poukázali na to, že s dieťaťom je veľmi zlá spolupráca a až pri viacnásobnom stretnutí sa podarilo
s dieťaťom nadviazať kontakt, pri ktorom dokázalo dieťa so psychológom samostatne komunikovať a
až následne mohli s ním vykonávať vyšetrenia.

20. Podľa Čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie
rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale
aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv
a povinností.

21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

23. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou

osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom
alebo súdnym rozhodnutím.

24. Podľa § 45 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa

takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.25. Podľa § 45 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené

predpoklady.

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

27. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

28. Podľa Čl. 4 veta druhá zákona CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho
najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej.

29. Podľa Č. 10 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

30. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

31. Podľa § 111 písm. o) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

32. Podľa § 120 ods. 1 a 2 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až

d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením. Súd rozhoduje rozsudkom tiež o predĺžení
náhradnej starostlivosti okrem náhradnej osobnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o
zrušení rozhodnutí o takejto náhradnej starostlivosti.

33. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní

maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

34. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova
maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Takéto rozhodnutie musí byť vždy opreté o

starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že ani jeden
z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťaťa. Súčasťou
rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývin maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia a
týmto opatrením dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv. Dôvody, pre ktoré je v záujme

maloletéhodieťaťajehozvereniedonáhradnejosobnejstarostlivosti,môžumaťobjektívnyajsubjektívny
charakter. Môže sa jednať o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa alebo keď ju nezabezpečujú (zanedbávanie rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov
o maloleté dieťa a o jeho výchovu). Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje
článok 41 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne Ústava zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a deti od nich odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím
súdu a len v odôvodnených prípadoch z nevyhnutných dôvodov, za splnenia podmienky, že oddelenie
je v záujme dieťaťa, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi.35. Na základe vykonaného dokazovania (na základe listinných dôkazov, správ príslušných inštitúcií,
vyjadrení kolízneho opatrovníka a výpovedí účastníkov konania), po komplexnom zhodnotení dôkazov a
skutkových tvrdení účastníkov konania, vychádzajúc aj zo záverov a odporúčaní Detského advokačného

centra Náruč a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že rodičia sú ochotní a schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, pričom súd nezistil
žiadne skutočnosti spochybňujúce záver, že starostlivosť nezanedbávajú, neohrozujú vývoj maloletej,
nepredstavujú pre ňu nebezpečenstvo, nestarajú sa o jej všetky potreby, pričom s prihliadnutím na

uznesenie vydané vyšetrovateľom v trestnom konaní zo dňa 16.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.12.2016 a ktorým je súd podľa § 193 CSP viazaný, bolo nutné dospieť k záveru, že sexuálne
zneužívanie maloletej nebolo preukázané. Preto súd návrh starej matky zamietol.

36. Vzhľadom na to, že vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej prebiehalo vyšetrovanie a súd
nemoholotázkusexuálnehozneužívaniariešiťvtomtokonaníozvereniemaloletejdonáhradnejosobnej

starostlivosti,pričomzároveňvkonanínenadobudolpochybnosťotom,ževovzťahukrodinejepotrebné
bezodkladne pristúpiť k opatreniu smerujúcemu k vyňatiu maloletej z rodinného prostredia, nakoľko
nič nenasvedčovalo tomu, že maloletá by mohla byť ohrozená, súd počas vykonávania vyšetrovacích
úkonov v trestnom konaní v tomto konaní, ktoré začalo na návrh starej matky, zameral dokazovanie
na zisťovanie skutočnosti, či sú rodičia schopní riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletú, nakoľko

uvedené stará matka spochybnila a taktiež na splnenie predpokladov starej matky ako osoby, ktorá mala
záujem sa o maloletú starať.

37.Súdkonštatuje,žetvrdeniastarejmatky,žematkazanedbávastarostlivosťomaloletú,súdvyhodnotil
ako nedôvodné. Výsluchom rodičov bolo zistené, že matka zabezpečuje starostlivosť o domácnosť a

maloletú a otec sa stará o dom a zabezpečuje hmotné potreby rodiny. Napriek tomu, že otec sa počas
týždňa zdržiava v Nitre, kde pracuje, maloletá je na neho úzko naviazaná. Rodičia zabezpečujú maloletej
podmienky pre jej všestranný rozvoj, zabezpečujú všetky jej potreby, riadne ju vychovávajú, chodia
s ňou do spoločnosti, organizujú spoločné výlety (ZOO, kúpaliská, aquaparky). Vykonaným šetrením
v domácnosti rodičov nezistili zanedbanie starostlivosti o domácnosť alebo maloletú ani zamestnanci

mesta Martin, ktoré súd požiadal o správu o rodine ani zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, ani iné odborne spôsobilé osoby, ktoré s rodinou spolupracovali. Na otázku sudkyne
učinenú na pojednávaní dňa 23.09.2016, či stará matka niekedy zaznamenala v domácnosti rodičov
nedostatky v starostlivosti o domácnosť alebo o maloletú, či postrehla, že chýbajú základné potraviny,
či zistila, že je nenavarené, stará matka uviedla, že domácnosť rodičov navštevovala len sporadicky a

tieto skutočnosti si nevšímala. Na otázku, či niekedy postrehla, že maloletá je nevhodne oblečená alebo
je zanedbaná z hľadiska hygieny, stará matka poukázala len na konkrétne situácie, ktoré vyhodnotila
tak, že maloletej bola zima, lebo nemala na sebe svetrík, keď bolo podľa jej názoru chladno, nemala šál
alebo že išla do nevyhriateho auta. Tieto skutočnosti, ako aj ďalšie situácie, ktoré spomenula stará matka
vo svojom podaní zo dňa 21.11.2016, súd z objektívneho hľadiska nemohol vyhodnotiť ako skutočnosti,

ktoré by nasvedčovali zanedbávanie starostlivosti o maloletú. Súd nespochybňuje, že v danom momente
sa starej matke zo subjektívneho pohľadu mohli javiť popísané udalosti s prihliadnutím na aktuálne
okolnosti ako nevhodné pre maloletú, dokonca uvedené sa mohlo tak javiť aj z objektívneho pohľadu,
no podľa názoru súdu ich v žiadnom prípade nebolo možné považovať za okolnosti nasvedčujúce tomu,
že rodičia by neboli schopní riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletú, a to aj prihliadnuc na závery

znaleckého posudku zo dňa 30.11.2016, v ktorom sa znalci jasne vyjadrili, že vo vzťahu k maloletej má
stará matka hyperprotektívny postoj, je na ňu intenzívne emočne naviazaná, jej starostlivosť k nej je
nadmerná, prehnaná, veľmi si ju všíma, kontroluje, je na ňu nadmerne precitlivelá a nekritická.

38. Nad rámec uvedených skutočností súd uvádza, že sa plne stotožnil s vyjadrením Detského

advokačného centra Náruč, že úzkostlivý postoj starej matky vo vzťahu k maloletej nemusí byť úplne
v súlade so záujmom maloletej, nakoľko maloletá by tento úzkostlivý postoj a obavy mohla preberať.
Rovnako tak v rozpore so záujmom maloletej vníma súd aj opakované vracanie sa k téme zneužívania,
ďalšie vyšetrovanie maloletej a konfrontovanie ju s touto otázkou, a to tak zo strany starej matky, rodiny,
orgánov činných v trestnom konaní alebo odborníkov, či už z oblasti psychológie, psychiatrie, sexuológie

alebo inej. Preto súd ani nevykonal ďalšie dokazovanie a nevyhovel návrhom starej matky, aby bolo
vykonané dokazovanie znalcom z oblasti sexuológie a lekárskou správou z gynekologického vyšetrenia
maloletej, ktoré neboli vykonané v rámci trestného konania. Súd neučinil ani výsluch maloletej, nakoľko
mal za to, že odborníci, ktorí s maloletou pracovali, náležitým spôsobom zistili skutočnosti, ktorénásledne zadokumentovali a zhodnotili vo svojich správach, z ktorých súd vychádzal a považoval ich
za dostatočný poklad pre potreby rozhodnutia vydaného v tomto konaní, pričom zisťovanie názoru
maloletej priamo súdom by bolo v rozpore s odporúčaním týchto osôb. Súd zamietol aj návrh na

vykonanie dokazovania výsluchom psychologičky Detského advokačného centra Náruč, nakoľko jej
výpoveď považoval za nadbytočnú, keďže súd považoval písomné správy z tohto centra za postačujúce,
zohľadniac zároveň skutočnosť, že výsluch psychologičky centra bol realizovaný v rámci trestného
konania, pričom jej výpoveď je zhrnutá v uznesení vyšetrovateľa. Z dôvodu, že v rámci trestného konania
vypovedala o skutočnostiach spomenutých starou matkou na pojednávaní dňa 23.09.2016 aj sestra

starej matky, súd nepovažoval za potrebné vypočuť ani ju. Pokiaľ stará matka poukazovala na nesúlad
znaleckého posudku so závermi vyšetrení, ktoré absolvovala u MUDr. Hrubej a MUDr. Hollej, súd
poukazuje na to, že znalci, ktorí vyhotovili písomný znalecký posudok, disponovali väčším množstvom
informácií, ktoré mohli zohľadniť. Preto mohli dospieť k iným, príp. komplexnejším zisteniam. Súd
zohľadnil záznamy o všetkých vyšetreniach starej matky, avšak vzhľadom na to, že trestné stíhanie bolo
zastavené,pričomsúdnemalpochybnosťotom,žerodičiasiriadneplniapovinnostirodiča,nemaldôvod

ďalej posudzovať osobné predpoklady starej matky starať sa o maloletú, v rámci ktorého zisťovania
by prihliadal aj na zdravotný a psychický stav starej matky. Vo vzťahu k vyjadreniam starej matky,
ktoré podľa obsahu smerovali s spochybneniu výsledkov vyšetrovania, keď podľa nej vyšetrovanie sa
zameralo na zisťovanie duševného stavu oznamovateľky a podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho
zneužívania nebolo dostatočne vyvrátené, súd uvádza, že k tejto otázke zaujať stanovisko nie je

oprávnený, pričom má za to, že vykonaným dokazovaním v tomto konaní o zverenie maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matke bol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý nenasvedčoval
splneniu podmienok pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodičov.

39. Záverom súd poukazuje na to, že každý zásah do rodinného prostredia by mohol byť pre maloletú

mimoriadne traumatizujúci. Súd v plnej miere súhlasí s odporúčaním vysloveným v správe Detského
advokačného centra Náruč zo dňa 02.08.2016 aj v správe zo dňa 10.11.2016, ktoré vychádza z poznania
celého prípadu, rodinnej situácie a jej členov, že najlepším záujmom maloletej je vyrastať u jej rodičov,
ktorí sú schopní sa o ňu plnohodnotne starať a zabezpečovať v plnej miere jej potreby. Maloletá má
k rodičom vybudovaný pozitívny citový vzťah. Je silne naviazaná na svojho otca, pričom za pomoci

poradenstva poskytnutého Detským advokačným centrom Náruč došlo k prehĺbeniu a skvalitneniu
vzťahu s matkou, ktorá s centrom na rozvíjaní rodičovských zručností a posilňovaní vzťahovej väzby
s dieťaťom spolupracovala. Tak ako Detské advokačné centrum Náruč po oboznámení sa rodinnou
situáciou maloletej nepovažujú rodičov maloletej ako ohrozujúcich pre maloletú a nevidia dôvod na to,
aby bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matke, tak ani súd nezistil

žiadne dôvody na vyňatie maloletej z rodiny, pričom podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej sa
nepotvrdilo. Súd nepochybuje o tom, že stará matka konala v najlepšom záujme maloletej s úmyslom
jej poskytnúť pomoc a ochranu, jej obavy sa však v tomto ani trestnom konaní nepotvrdili, a preto je
v záujme maloletej, aby aj stará matka prihliadla na tieto závery a odporúčania a pokúsila sa spolu s
ostatnými členmi rodiny prispieť k tomu, aby v celej rodine zavládol pokoj a harmónia a došlo k obnove

väzieb medzi členmi rodiny.

40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

41. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko nezistil splnenie podmienok pre aplikáciu § 55 CMP. Tento typ konania
je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, a preto ku priznaniu náhrady trov konania pristupuje súd
len výnimočne, za splnenia podmienky, že to považuje s prihliadnutím na okolnosti veci za spravodlivé.

V tomto konaní mali právneho zástupcu aj stará matka aj rodičia. Starej matke bol advokát ustanovený
rozhodnutím Centra právnej pomoci, pričom stará matka bola v konaní neúspešná, nakoľko súd jej
návrh nevyhovel. Preto by v prípade rozhodovania o trovách konania podľa zásady úspechu v konaní
bola povinná znášať trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s týmto konaním rodičom. Rodičia si nárokna náhradu trov konania v konaní neuplatnili, preto nárok na náhradu trov konania nemajú. Súd však
konštatuje, že ani v prípade, keby si náhradu trov konania uplatnili, súd by im trovy konania nepriznal, s
poukazom na to, že súd nezistil, že by sa zo strany starej matky jednalo o „šikanózny“ návrh. Zohľadniac

charakter konania, v ktorom snahou všetkých účastníkov je presadzovanie záujmu maloletého dieťaťa,
nepovažoval súd za spravodlivé, aby jeden z účastníkov znášal trovy konania iného účastníka, hoci jeho
návrh bol posúdený po vykonaní dokazovania ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, spisová značka konania), uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravenástarostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.