Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/309/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222015
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213222015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6 v Bratislave, IČO: 36 361 518, zastúpená:
GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., Vodná 3 v Košiciach, proti odporkyni: Ľ. H., C. XX D. H., B.
G., o 143,23 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na súd dňa 22.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie 143,23 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.6.2010 až do zaplatenia titulom

neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorý bol zistený kontrolou odberného miesta dňa 24.5.2010.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila, pretože žaloba zaslaná zo strany súdu na adresu jej
trvalého bydliska zostala uložená na pošte a iný pobyt odporkyne sa súdu nepodarilo zistiť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, predvolaného svedka Ľ. H., oboznámil sa s
obsahom Protokolu o zistení neoprávneného odberu, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k

záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.

Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu súd zistil, že ho vykonali zamestnanci Západoslovenskej
energetiky na odbernom mieste C.M. XX D. H., pričom v ňom uviedli, že pri kontrole meracieho miesta
zistili, že odberné miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej
energie. Ukončený odber bol dňa 17.4.2010 odpojením od odberu elektrickej energie. V Protokole je
ako odberateľ uvedený W. H., ktorý ho potvrdil svojim podpisom.

Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny znel na sumu 143,23 €, trvanie odberu
bolo od 17.4.2010 do 24.5.2010, celková spotreba elektriny bola 715 kWh, čo zodpovedá sume 73,81 €
a spolu s nákladmi spojenými so zistením neoprávneného odboru v sume 56,94 €, tvorí sumu žalovanej
pohľadávky.

Súd k veci na základe návrhu navrhovateľa vypočul svedka Ľ. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že

na adrese odberného miesta na C. XX býva on so synom Z.. Trvalý pobyt tam majú aj jeho deti W. a Z.,
ako aj jeho manželka Ľ.. Manželka tam nebýva, nevie, kde sa momentálne zdržiava. Nebýva tam asi 2
roky. Elektrinu v byte majú, domnieva sa, že túto elektrinu platí manželka. Pamätá si na nejaké obdobie,
v ktorom bol problém s neplatením elektriny, ale manželka išla do elektrární a túto skutočnosť vybavila.Svedok poukázal aj na nesprávne priezvisko odporkyne uvedené v žalobe, ktorá sa nevolá H., ale H..
Následne na výzvu súdu navrhovateľ tento nedostatok v mene odporkyne upravil.

Navrhovateľ zotrval na písomne podanom návrhu v celom rozsahu. Navrhol vo veci vypočuť odporkyňu,
poukázal na výsluch svedka, ktorý potvrdil, že v čase neoprávneného odberu tam odporkyňa bývala,
takže má za to, že bola neoprávnenou odberateľkou. Vychádza tiež z toho, že aj Faktúra znela na meno
odporkyne.

Podľa § 39 ods. 1písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je
odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo pripojení k distribučnej sústave, alebo
2. dodávke elektriny, alebo
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo

4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní, prihliadnuc na to, že napriek výzve súdu, navrhovateľ nepredložil dôkazy o
tom, že odporkyňa bola poslednou odberateľkou elektrickej energie, súd dospel k záveru, že navrhovateľ
neuniesol v spore dôkazné bremeno na svoje tvrdenia.

Vychádzajúc zo znenia zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v tom, že neoprávneným odberateľom je

ten, kto elektrinu odoberal, súd nemal spoľahlivo preukázané, že v čase od 17.4.2010 do 24.5.2010 bola
neoprávnenou odberateľkou elektrickej energie na meranom odbernom mieste, žalovaná odporkyňa.
Navrhovateľ nepredložil súdu o tejto skutočnosti žiadny relevantný dôkaz a výpoveď svedka Ľ. H. súd
nemohol považovať za dôveryhodnú s poukazom na skutočnosť, že s odporkyňou ako manželkou
už spolu dlhšie nežijú v spoločnej domácnosti, svedok nevedel povedať, kde sa zdržiava a jeho

výpoveď považoval súd za účelovú s cieľom vyhnúť sa platbe za neoprávnený odber elektriny, keďže
v sledovanom období tam rozhodne býval on spolu s deťmi, čo dosvedčuje aj Protokol o zistenom
neoprávnenom odbere, podpísaný jeho synom W.B. H..

Predovšetkým súd za preukázanie neoprávneného odberu považuje minimálne doloženie zmluvy o

poslednom odberateľovi elektrickej energie v čase pred neoprávneným odberom, teda nepostačuje
len obyčajný výpis z počítačového systému navrhovateľa o registrácii zmluvného vzťahu v čase
nasledujúcom povykonanejkontroleaFaktúraznejúcanamenoodporkyne.Súdutiežniejezrejmé,ako
mohol dodávateľ elektrickej energie po zistení neoprávneného odberu uzatvoriť zmluvu o jej dodávke s
neoprávnenou odberateľkou, hoci mala nevyrovnaný účet za neoprávnený odber.

Ďalej súd poukazuje aj na návrh navrhovateľa na položenie otázok odporkyni, z ktorého vyplýva, že
samotný navrhovateľ nemá v sporných otázkach okolo neoprávneného odberu jasno a túto skutočnosť
sám nemá za dostatočne preukázanú.

Súd nepovažoval za potrebné vypočuť vo veci ďalších navrhnutých svedkov a to pracovníkov, ktorí
vykonali kontrolu odberného miesta, pretože neoprávnený odber mal súd za preukázaný predloženým
Protokolom o vykonanej kontrole. Tiež nepovažoval za potrebné vypočuť navrhnutého svedka W. H.,
ktorý Protokol podpísal, a to pre jeho príbuzenský vzťah k odporkyni ako aj k vypočutému svedkovi Ľ. H..Keďže navrhovateľ nepredložil súdu ako dôkaz minimálne Zmluvu o poslednom odberateľovi elektrickej
energie za čas pred zistením neoprávneného odberu, ako ani dôkaz o odpojení odberného miesta od

dodávky elektrickej energie pre neplatenie elektriny, súd návrh zamietol pre neunesenie dôkazného
bremena na tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu. Navrhovateľ ako osoba rozdielna od dodávateľa
elektrickej energie musí disponovať základnými dokladmi , ktorými je potrebné preukázať jeho nárok
a predložiť ich súdu, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Súd tieto doklady vyžadoval najmä preto, že
navrhovateľ v iných konaniach vedených na tunajšom súde voči tzv. neoprávneným odberateľom, vo

viacerých veciach menil pasívne vecne legitimovaných účastníkov, keď pôvodne žalované osoby
vzniesli oprávnené námietky, čo sa zistilo až pri ich výsluchu, či vyjadrení k návrhu, alebo podanému
odporu voči Platobným rozkazom vydaným tunajším súdom. Navrhovateľ okrem Protokolov o
neoprávnenom odbere nezakladá ani v ostatných veciach žiadne právne relevantné dôkazy, vychádza
len z údajov počítačového systému, čo súd nepovažuje za dostatočné. Navrhovateľ neuviedol súdu ani
dátum narodenia odporkyne, aby sa mohol súd pokúsiť o ďalšie zistenia, na základe ktorých by jej mohol

doručiť súdne zásielky.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni žiadne trovy
nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.