Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010250
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414010250.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti
obžalovanému O. F., narodenému XX.XX.XXXX v D., okres Y. nad G., trvale bytom D. XXX, okres Y. nad
G., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z.
(ďalej aj len Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 31.01.2017
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : O. F., narodený XX.XX.XXXX v D., okres Y. nad G., trvale bytom D. XXX, okres Y. nad
G., samostatne zárobkovo činná osoba,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 16.07.2013 v popoludňajších hodinách v blízkosti rodinného domu číslo 129 v obci Kopernica hodil
vidly do gravidnej prasnice - druhu Mangalica, do oblasti chrbta nad lopatkami, čím jej spôsobil bodné
zranenia, následkom čoho potratila 7 kusov ošípaných, čím spôsobil poškodenému JW. narodenému
XX.XX.XXXX, škodu vo výške 338,87 €,

t e d a

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 56
odsek 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) €.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému O. A.,
narodenému XX.XX.XXXX v D., okres Y. nad G., trvale bytom D. XXX, okres Y., škodu vo výške 338,87 €. o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného O. F., narodeného XX.XX.XXXX v D., okres
Y. nad G., bývajúceho v D. XXX, okres Y. nad G. bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar

nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 25.03.2014 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19.12.2014 vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal
rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného O. výsluchom svedka - poškodeného O. A.
staršieho, výsluchom svedka O. A. mladšieho, svedka U. S., svedka O. K., svedkyne J. F., svedkyne A.
F., svedka X. D., svedkyne K. G., svedka W. S., svedka K. A., svedka J. C., svedka A. A., svedka X. S.,

svedkyneA.I.,svedkaA..K.R.,znalkyneMVDr.F.P.,ďalejprečítanímlistinnýchdôkazov,oboznámením
obrazových záznamov (fotografií) nachádzajúcich sa v spise, obhliadkou miesta činu ako aj previerkou
výpovede svedkov na mieste činu a dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný O. F. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe v

plnom rozsahu poprel. Uviedol, že v inkriminovaný deň bol doma do 12.45 hodiny a potom sa vybral
do Kremnice opraviť si koleso na bicykli. Predavačka mu vtedy povedala, že po koleso sa má vrátiť
na druhý deň, preto do Kremnice nasledujúci deň cestoval opätovne. V Kremnici stretol aj poštára z
obce. Dokonca si pamätal, že v meste boli vtedy výpredaje. Nevedel uviesť, ako sa volala predavačka v
opravovni bicyklov, doklad o oprave bicykla síce dostal, ale nemal ho k dispozícii. Okolo 14.00 hodine sa

vracal autobusom do Žiaru nad Hronom, keď na zastávke autobusu stretol sestru, ktorá šla tiež smerom
na Žiar nad Hronom a cestou z autobusu vystúpila. Autobusom potom pokračoval v ceste do Žiaru nad
Hronom. Okolo 14.35 hodiny sa v Žiari nad Hronom stretol s priateľkou, svedkyňou A. F., s ktorou šli
potom nakupovať. O 16.00 hodine spolu cestovali domov do Kopernice, kam dorazili okolo 17.00 hodine.
K žalovanému skutku uviedol, že o ničom spočiatku nevedel, neskôr už ale celá dedina hovorila o tom,

že mal poškodenému zabiť prasa. Na polícii sa ho potom vyšetrovatelia pýtali, kde v inkriminovaný
deň bol a čo robil. Pripustil, že s poškodeným O. A. majú od začiatku roka 2013 vyhrotené vzťahy.
Poškodený ho vtedy „udal“ za vyliatie siláže medzi domami, začal sa mu vyhrážať, že mu porozbíja okná
a vyhrážal sa aj jeho matke, svedkyni J. F.. Poškodený mu vtedy povedal, že „to je ešte len začiatok“. So
svedkami X. S. a U. S. má štandardné vzťahy, svedkovi X. S. dokonca vybavoval aj prácu v Taliansku.

Menovaný svedok ho ale raz napadol a vyhrážal sa mu bitkou s tým, že on má známosti. So svedkom U.
S. sa nerozprávajú. Uviedol, že menovaný svedok mal mať nejaké problémy s alkoholom a krádežami.
Záverom uviedol, že pozemky priľahlé k jeho rodinnému domu sú nevysporiadané. Mal vedomosť o tom,
že poškodený chová ošípané, nevedel ale uviesť, či tieto boli oplotené. Podotkol iba to, že ošípané často
pobehujú voľne a bez dozoru.

Svedok - poškodený O. A. starší na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, ako mu zavolal syn,
svedok O. A. mladší s tým, že svedok X. S. mu telefonicky oznámil „čo sa stalo“. Povedal mu do
telefónu, že svedok X. S. videl, ako obžalovaný vidlami zapichol mangalicu. K uvedenému následne
vypovedal, že v inkriminovanom období mal jedného kanca a štyri prasnice, ktoré voľne pobehovali.

Išiel ich skontrolovať, a vtedy mangalicu našiel zaľahnutú v kurínoch. Následne požiadal svedka O.
A. mladšieho a dvoch kamarátov, O. A. a svedka O. K., aby mu pomohli zranenú mangalicu odviesť
ku chlievom, kde boli ostatné prasnice. Uviedol, že kamarát O. A. je bezdomovec a občasne mu
pomáha, svedok O. K. býva v Kopernici a bol uňho zamestnaný na dohodu o vykonaní práce. Po
nájdení zranenej prasnice ihneď zavolal veterinárovi A.. K. R. a na políciu. Veterinár dal po príchode na

salaš mangalici obklady a injekcie, ale mangalica naďalej ležala. Bola pritom vysoko gravidná. Videl, že
mangalica mala tri dosť veľké rany. Policajti všetko pofotili. Veterinár mu vtedy oznámil, že mangalica má
veľkú infekciu. Mangalicu umiestnil mimo ostatné mangalice, nakoľko nebola schopná pohybu. Jeden
čas prišiel mangalicu skontrolovať a zbadal, že má okolo seba veľa krvi, pobehoval okolo nej pes a
vedľa nej videl ležať šesť vyvrhnutých malých mŕtvych prasiatok. Všimol si tiež, že pes mal krvavú

papuľu a na dvore videl porozvlačovanú a rozhryzenú placentu, preto uzavrel, že malých prasiatok bolodokopy až sedem. V inkriminovaný deň, kedy došlo k zraneniu mangalice, mala táto asi týždeň do
pôrodu. Nakoľko mangalica sa trápila, musel ju dať utratiť. Prasiatka následne zlikvidoval, aby ich pes
nerozvláčil. Ku vzťahu s obžalovaným uviedol, že spočiatku mali obidvaja dobré vzťahy, vedeli sa aj

porozprávať. Obžalovaný dokonca chodil k nemu na salaš. Odkedy mu však obžalovaný palicou udrel
a napichol mangalicu a capov, ich vzťahy sa výrazne zhoršili. Capov musel tiež zabiť. Zdôraznil, že
obžalovanému sa nikdy nevyhrážal. Nechodil ani do krčmy, staral sa len o svoj statok a žiadne problémy
nepotreboval. Mangalice choval už dlhšiu dobu, v roku 2013 vychoval a predal 28 kusov. K zranenej
mangalici opakovane uviedol, že táto bola vysoko gravidná, a vtedy zviera ledva chodí. Zdôraznil, že

o svoje mangalice sa riadne staral, mal registrovaný chov a vo vzťahu k starostlivosti o svoje zvieratá
plnil všetky ukazovatele. Pripustil, že mangalice nechával voľne pásť sa na lúke a neskôr ich zavrel.
Podotkol, že mangalice sú menej náročné ako obyčajné prasnice. Neskôr ale zistil, že mangalice niekto
z chlieva púšťal von. Bolo tomu tak aj v inkriminovaný deň. Uviedol, že s obžalovaným sa o žalovanom
skutku nerozprávali a všetko nechal na políciu. Ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, že skutok videli
svedkovia X. S. a U. S.. Záverom dodal, že od rodinného domu obžalovaného (súpisné číslo 129), kde

bola mangalica zapichnutá je k jeho maštali vzdialenosť maximálne 60 metrov. Vyjadril presvedčenie,
že do mangalice museli byť na 99 percent zapichnuté vidly. Škoda mu pritom nevznikla na mangalici,
ale na prasiatkach, na ktoré už mal konkrétnych záujemcov a z chovu ktorých v podstate žil.

Svedok O. A. mladší, syn poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň mu

zatelefonoval bratranec, svedok A. A. s tým, že svedok X. S. mal na vlastné oči vidieť ako obžalovaný
do mangalice zapichol vidly, ktoré vidly mangalica potom vliekla ešte minimálne 10 metrov za sebou.
Uvedenú informáciu mu potvrdil sám svedok X. S., ktorému následne zatelefonoval. Dozvedel sa od
neho, že obžalovaný hodil do mangalice vidly v miestach hneď za záhradou obžalovaného v priestore
kde sa nachádza prístupová cesta k svedkovi X. S.. Pripustil, že z miesta odkiaľ obžalovaný hodil do

mangalice vidly po miesto, kde bola mangalica nájdená, mohla táto uvedenú trajektóriu prejsť sama,
nakoľko bola veľmi zľaknutá. Vzdialenosť tejto trajektórie, t. j. od miesta zranenia mangalice po miesto
jej nájdenia odhadoval na 250 metrov. Podotkol, že zviera sa prirodzene vráti do miesta svojho bydliska.
Ďalej uviedol, že v inkriminovaný deň bol v Kremnici kosiť, bol tam celý deň cca do 18.00 hodiny
až 19.00 hodiny. Obsah telefonátu so svedkom X. S. ihneď oznámil poškodenému, ktorý následne

mangalicu našiel pri chlievoch na slnku. S pomocou traktora potom s poškodeným previezli mangalicu
pár metrov bližšie ku chlievom, kde bol prístup k vode. Bolo to pár metrov od miesta, kde bola mangalica
nájdená. Uviedol, že mangalica bola v rozhodnom čase prasná, pričom po jej vzhliadnutí si všimol, že
na chrbte mala štyri mokvajúce diery vzdialené od seba 5 až 7 centimetrov. Všimol si tiež, že zo zadku
jej vytekala krv, čo bol náznak potratu. Privolaný veterinár jej v inkriminovaný deň dával zábaly, nakoľko

mangalica mala horúčky. Mal vedomosť o tom, že veterinár bol pri mangalici iba jedenkrát. Svedok
tiež vypovedal, že mangalica prasiatka potratila v dôsledku zranení, ktoré utrpela. Plody mangalice
nevidel, ale mal vedomosť o tom, že potratených prasiatok bolo dokopy šesť. V priebehu ďalších dní po
inkriminovanom skutku musela byť mangalica utratená. S obžalovaným o incidente nijakým spôsobom
nekomunikoval. Pripustil, že navzájom nemajú dobré vzťahy, nakoľko už v minulosti im „zoťal“ dvoch

capov a neustále im robil zle, udával ich na úradoch a volal na nich kontroly. Zdôraznil, že poškodený
prevádzkuje salaš oficiálne. Záverom uviedol, že miesto, kde bola nájdená mangalica je vo vlastníctve
poškodeného v podiele 1/5 - ina a čiastočne pozemok vlastní Slovenský pozemkový fond. Záverom
vyjadril presvedčenie, že v inkriminovaný deň musel mangalicu z jej teritória niekto vypustiť na voľný
výbeh. Pripustil však, že mangalice behajú aj voľne, nakoľko žerú trávu. Vypovedal tiež, že poškodený

v inkriminovanom období choval niekoľko prasníc, asi tri kusy, z toho jedna bola dokonca prasná a mala
deväť prasiatok. Okrem toho mal kanca. Dodal, že ide o plaché zvieratá. Záverom uviedol, že podľa
zranení museli byť do mangalice vidly hodené. S poškodeným ale žiadne vidly nenašli.

Svedok U. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol s priateľkou, svedkyňou A.

I. na návšteve u syna, svedka X. S., nakoľko niečo potreboval urobiť na rybníku vo dvore. V jednom
momente s priateľkou a so synom zbadali, ako sa k otvorenej bráne ich rodinného domu priblížili svine,
preto ich od brány odohnali preč. Následne videl ako svine bežia dolu po pravej strane cesty. Všimol
si, že obžalovaný tam v tom čase niečo robil so senom a následne zbadal, ako obžalovaný do jednej
zo svíň hodil vidly. Opakovane zdôraznil, že uvedené videl zreteľne. Zafixoval si iba tento okamih, inak

obžalovaného nijako zvlášť nesledoval. Sviňu so zapichnutými vidlami potom ešte videl utekať. Nahlas
kvičala. Kam sviňa dobehla ale ďalej nesledoval. Všetky svine utekali spolu. Uviedol, že k pozemku
poškodeného boli ošípané od miesta, kde sa stal incident asi na vzdialenosť 150 metrov. Nevedel uviesť,
kedy presne v priebehu dňa sa incident stal, a ani to, aké vidly obžalovaný použil. Uviedol, že pozemok,kde sa stal incident patrí jeho manželke. Záverom svojej výpovede zopakoval, že v rozhodnom čase
stál pred bránou rodinného domu spolu so svojim synom, svedkom X. S. a so svedkyňou A. I. a incident
videli všetci traja. Od miesta ako stál obžalovaný stáli všetci traja na vzdialenosť asi 20 až 30 metrov.

Mal vedomosť o tom, že bezprostredne po incidente svedok X. S. zavolal poškodenému, avšak čo
sa dialo ďalej už neriešil. Ku vzťahom s obžalovaným uviedol, že majú neutrálne vzťahy. Počul, že v
minulostimalobžalovanýdokaličiťcapovpoškodeného.Sobžalovanýmsanestretáva,vrodinnomdome
v Kopernici už dlhšiu dobu nebýva a o pomery v obci sa nijako zvlášť nezaujíma. Záverom uviedol, že v
inkriminovanom čase stál na vyvýšenom mieste zadokumentovanom na fotografii číslo 3 (číslo listu 17)

a incident sa stal na lúke zobrazenej na fotografii číslo 5 (na čísle listu 18), t. j. na priestranstve medzi
bránou rodinného domu S. a spodným domom zobrazenom na predmetnej fotografii.

Svedok X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň stál na záhrade svojho rodinného
domu pri jazierku spolu so svojim otcom, svedkom U. S. a s jeho družkou, svedkyňou A. I.. Všimol si,
ako na lúke pod rodinným domom obžalovaný s vidlami prevracia seno. Bol od neho vo vzdialenosti

maximálne 50 metrov. Bol pekný deň a svietilo slnko. Následne videl ako viac svíň (možno päť) utekalo
dole kopcom smerom od ich rodinného domu. Videl ich bežať možno ešte 100 metrov k cestnej
komunikácii. Svine predtým odohnal spred brány ich rodinného domu. Neboli agresívne. Následne
zreteľne videl ako obžalovaný stojac na vzdialenosť jedného metra od bežiacich svíň hodil do jednej z
nich vidly. Videl, ako vidly hodil svini do stredu chrbta. Potom si všimol, ako obžalovaný kráča domov.

Obžalovaného na lúke videl samého, nikoho ďalšieho tam nevidel. Po incidente ihneď zatelefonoval
bratrancovi, svedkovi A. A., či má niekto v dedine svine a popísal mu, čo videl. Po nahliadnutí do
fotodokumentácie v spise na fotografii číslo 2 ukázal, že v inkriminovaný moment, kedy zbadal ako
obžalovaný hodil vidly do svine stál pri jazere ich rodinného domu a hneď pri ňom stáli svedkovia - otec
U. S. a jeho družka A. I.. Na fotografii číslo 5 ukázal miesto v strede lúky, kde sa incident odohral. Ukázal

aj na rodinný dom s bielou fasádou, pričom uviedol, že patrí obžalovanému. Nevedel uviesť, v aký presný
čas sa incident stal, uviedol, že to mohlo byť okolo obeda alebo krátko po obede. S istotou tvrdil, že to
nebolo ráno ani večer. O osud prasaťa so zapichnutými vidlami sa následne nezaujímal.

Záverom ku svojej výpovedi doplnil, že pokiaľ sa v prípravnom konaní nezmienil o tom, že skutok videl aj

otec U. S. a jeho družka A. I., bolo to len z dôvodu, že sa domnieval, že postačí jeho svedecká výpoveď.
S obžalovaným mali v minulosti problémy, preto aby sa vylúčili pochybnosti o jeho nezaujatosti, šiel
vypovedať aj jeho otec U. S. a jeho družka A. I..
Svedkyňa A. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň bola na návšteve u svedka
X. S.. Bola tam s jeho otcom, so svojim druhom, svedkom U. S.. Dávali do jazierka vo dvore pstruhy.

Najprv videla ako sa viac ošípaných priblížilo k bráne svedka X. S.. Spred ich pozemku ich všetci traja
krikom odohnali preč, ona vtedy stála najbližšie pri bráne. Po pravej strane cesty na lúke vtedy videla
stáť obžalovaného, pričom svine utekali smerom k nemu. Následne videla ako obžalovaný do jednej z
ošípaných hodil železné vidly. Prasnica s vidlami zapichnutými v chrbte bežala smerom dole na pravú
stranu od panelovej cesty k rodinnému domu obžalovaného. Vidly mala zapichnuté na pravom boku.

Zdalo sa jej, že svine boli v inkriminovanom čase blízko pri obžalovanom. Stála vtedy priamo pri bráne.
Zdôraznila, že sa to „nedalo nevidieť ani nepočuť“, sviňa kvičala a so zapichnutými vidlami bežala preč.
Nič podobné predtým nevidela, bola v šoku z toho, ako niekto môže takýmto spôsobom ublížiť zvieraťu.
Uviedla, že to „bolo strašné“. Ošípanú opísala ako dosť veľkú, tučnú sviňu. Nevedela s istotou uviesť
akej farby bola. Zmienila sa o tom, že „svine bývajú ružové a fľakaté“. Uviedla tiež, že obžalovaného

si všimla už počas toho, ako šli so svedkom U. S. autom po panelovej ceste vedúcej k ich rodinného
domu. Obžalovaný vtedy robil niečo na lúke s vidlami. Po incidente povedala svedkovi X. S., nech na
to niekoho upozorní, nakoľko ona v obci nikoho nepoznala. Na fotodokumentácii zabezpečenej v spise
označila fotografiu číslo 3 a ukázala, že v inkriminovaný moment stála na pozemku vo dvore S. v blízkosti
brány. Na fotografii číslo 5 ukázala, že obžalovaný stál v miestach na pravej strane cesty smerujúcej

od rodinného domu S. dole k cestnej komunikácii. Na fotografii číslo 5 označila biely dom so strechou
ako rodinný dom obžalovaného. Od svedkov X. S. a U. S. vedela, kde obžalovaný býval. Nevedela
uviesť, v akom čase sa incident stal, uviedla, že to mohlo byť v doobedňajších hodinách. V pojednávacej
miestnosti uviedla, že obžalovaného nepozná.

Svedok A. A., synovec poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň mu
zatelefonoval svedok X. S. s tým, či nevie, kto má v dedine svine, nakoľko ich videl bežať smerom dole
k rodinnému domu obžalovaného, pričom jedna z nich mala v chrbte zapichnuté vidly. Nepamätal si,
či sa svedok X. S. v telefonáte zmienil aj o obžalovanom. Neskôr spontánne uviedol, že s odstupomčasu si nepamätá, či mu svedok X. S. volal presne dňa 16.07.2013 a nevedel uviesť ani čas, v ktorom
mu volal. S istotou vedel uviesť iba to, že v tom čase ešte nebola tma. Hneď po telefonáte so svedkom
X. zavolal poškodenému, nech si ide skontrolovať prasce, nakoľko nepoznal nikoho iného, kto v okolí

choval prasce.

Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň pásol ovce. Okolo 15.00 hodine
až 15:15 hodine prišiel na salaš, kde pri válovoch videl ležať sviňu. Všimol si, že na chrbte mala tri
až štyri krvavé bodky a zo zadnej časti jej vytekala krv. Pamätal si, že na salaš prišiel poškodený s

veterinárom, ktorý dal svini injekciu proti zápalu. Nevedel ale uviesť, či sa tak stalo v ten istý deň,
ako on našiel pri válovoch ležať zranenú prasnicu. Nevedel uviesť ani to, či prasnica bola gravidná,
pamätal si len, že pomocou navijaka ju s poškodeným premiestnili do chládku. Uviedol, že prasnica
mala pri sebe vyvrhnuté plody - prasiatka v počte štyri alebo šesť kusov. Videl ich živé, pobehujúc okolo
prasnice. Okrem prasnice videl na statku ešte kanca a ďalšie tri svine. Ako skončili narodené mladé
prasiatka a zranená prasnica spočiatku nevedel uviesť. Potom ale spontánne vypovedal, že poškodený

tieto prasiatka choval. Zároveň uviedol, že o incident sa v podstate ani nezaujímal, nakoľko na starosti
mal iba ovce.

Svedkyňa A. F., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň
16.07.2013 cestovala autobusom z práce zo Y. do Y. nad G., kde sa podľa dohody o 14.30 hodine stretla

s obžalovaným, ktorý je jej priateľom. Po tom ako spoločne urobili nákup, išli na autobus do Kremnice a
odtiaľnáslednedoKopernice,kdeuobžalovanéhozotrvalaaždorána.NasledujúceránošlazKopernice
do práce. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný v inkriminovaný deň odchádzal z Kopernice o 13.00
hodine do Žiaru nad Hronom, kde sa mali stretnúť. Pamätala si to preto, lebo si to zapísala do zápisníka.
Navyše v inkriminovaný deň absolvovala vyšetrenie na ortopédii na poliklinike vo Zvolene u MUDr. D.,

ktorý údaj si tiež zapísala. Nevedela uviesť, aký bol vtedy deň, vedela len, že to bol pracovný deň. V
práci bola v ten deň od 06.30 hodiny do 09.30 hodiny, odchádzala z nej skôr. Vyšetrenie absolvovala
okolo 11.00 hodine a o 13.40 hodine už cestovala autobusom zo Zvolena do Žiaru nad Hronom. Záverom
uviedla, že o žalovanom skutku sa s obžalovaným rozprávala. Tvrdil jej, že poškodený ho viní z toho,
že hodil do jeho prasaťa vidly. Ona tomu neverila, nakoľko obžalovaný by to nedokázal urobiť a navyše

v inkriminovaný deň ani nebol doma.

Svedkyňa J. F., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň bola
doma. Pamätala si, že obžalovaný šiel ten deň na autobus o 13.00 hodine a prišiel domov až okolo 17.00
hodine. Opakovane uviedla, že napriek tomu, že bola v inkriminovaný deň na záhrade, ktorá susedí s

voľnou trávnatou plochou, absolútne nič nevidela. Uviedla, že prasce poškodeného videla v ten deň len
ráno o 8.00 hodine chodiac popri potoku verejnej cesty. Následne prasce už nevidela, nepočula ani ich
kvikot,inakbyzabrechalajichpes.Ďalejuviedla,žezozáhradyvidínarodinnýdomS.,nakoľkojevyššie
položený. Vidí dokonca, aj keď majú otvorenú bránu. Nad záhradou, v ktorej stála, je zarastená plocha
tvoriaca asi 5 metrový pás lemujúci cestu smerom k rodinnému domu S.. Ide o lúku, ktorú nikto nevlastní

a je majetkovo nevysporiadaná. Lúka je zarastená a nepokosená, skosený je iba kúsok pri ich rodinnom
dome. Po nahliadnutí do spisu na fotografii číslo 5 (na č. l. 18) nevedela uviesť, či rodinný dom s bielou
fasádou je ich rodinný dom a či na záhrade tohto domu v inkriminovaný deň stála. Záverom uviedla, že s
rodinou S. spočiatku vychádzala dosť dobre, predovšetkým s pani S.. Naopak s rodinou poškodeného O.
A. staršieho nevychádzala dobre, nakoľko „im robili vždy zle“. Uviedla, že syn poškodeného O. A. mladší

sa jej a obžalovanému viackrát vyhrážal tým, že im porozbíja okná a nadával im. K ich rodinnému domu
im dokonca hodil siláž a kvôli smradu vtedy nemohla ani otvoriť okno. Z dôvodu vzájomných konfliktov
po 42 - och rokoch odišla bývať preč, nakoľko by nevydržala bývať v susedstve s poškodeným a s jeho
rodinou.

Svedok X. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol v práci. O incidente sa
dozvedel až s odstupom času, o nejaké dve mesiace. Povedal mu o tom obžalovaný. V tom období videl
aj prasnicu poškodeného, avšak nevedel uviesť, či išlo o tú konkrétnu prasnicu, ktorá bola predmetom
incidentu. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že poškodený choval viac prasníc. Nezaujímal sa o to, čo
mali medzi sebou obžalovaný a poškodený.

Svedkyňa K. G. na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedla, že v inkriminovaný deň bola
vo dvore svojho rodinného domu, avšak nič nevie, nič nepočula a nič nevidela. Po nahliadnutí do
fotodokumentácie, ktorá je obsahom spisu, na fotografii číslo 1 na čísle listov 16 až 18 označila domrodiny S., pričom uviedla, že naposledy bola na dvore tohto rodinného domu asi pred tromi rokmi. Na
fotografii číslo 5 označila rodinný dom obžalovaného, pričom ukázala na biely dom so strechou. Ďalej
uviedla, že po pravej strane cesty býva poškodený a na ľavej strane (ukázajúc na roh fotografie) bývajú

Rómovia. Ďalej uviedla, že ona býva v Kopernici v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, pričom
obžalovaný s poškodeným bývajú niekoľko domov od nej. Doplnila, že rodina S. býva na kopci, čo je
tiež kus cesty od ich rodinného domu. Vo svojej výpovedi tiež uviedla, že pozemok medzi otvorenou
bránou pred domom rodiny S. a rodinným domom obžalovaného je verejnou lúkou. Mala vedomosť o
tom, že poškodený choval prasce, dokonca ich videla pásť sa na lúke. Konkrétne videla mangalicu s

malými prasiatkami.

Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obdobie letných prázdnin trávil v Kopernici. Spomenul
si, že v jeden z tých dní bol s manželkou v záhrade, keď zrazu do záhrady prišla veľká čierna sviňa aj s
malými prasiatkami. V tom okamihu si myslel, že je to diviak a zľakol sa. Po chvíli sviňa odkráčala preč
smerom hore na lúku a pásla sa. Žiadny kvikot ale nepočul. Záverom uviedol, že na rodinný dom S. nemá

dobrý výhľad, nakoľko je postavený vysoko v kopci. Poškodený býva od neho ďalej, nevedel uviesť, kde
presne, mal však vedomosť, že prevádzkuje salaš. Po ľavej strane betónovej cesty z jeho pohľadu je
zarastený trávnatý porast. Uviedol, že ide o pozemok v blízkosti rodinného domu obžalovaného.

Svedok K. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 16.07.2013 poobede sa vracal

do Kopernice z práce z E.. S obžalovaným sa popoludní okolo 13.30 hodine stretli pri opravovni bicyklov
v Kremnici. On tam bol na pošte. Obžalovaný mu vtedy spomenul, že ide za priateľkou do Žiaru nad
Hronom. Zdôraznil, že stretnutie s obžalovaným si pamätal preto, že obžalovaný mu týždeň na to
povedal, že bol obvinený z trestného činu. Obžalovaný mu zároveň pripomenul ich stretnutie 16.07.2013
keď ho oslovil, či si pamätá, že sa v inkriminovaný deň stretli v Kremnici.

Svedok J. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v Kopernici, v poslednom rodinnom dome
v dedine, na tzv. „hornom konci“. Uviedol, že okolo domu obžalovaného prechádza denne, nakoľko
tou cestou chodí matke pre obed. K popisu rodinného domu obžalovaného a jeho okolia uviedol, že
okolo tohto rodinného domu je veľká tráva siahajúca do výšky asi 1,5 metra, pozemok je zarastený,

nekosený a dlhodobo neudržiavaný. Spomenul tiež, že predmetný pozemok nad rodinným domom
obžalovaného naposledy kosieval otec obžalovaného, pričom to bolo niekedy pred 13-timi až 14-timi
rokmi. K uvedenému doplnil, že obžalovaný kosí len okolo svojho dvora a popri ceste. K okolnostiam
žalovaného skutku sa nevedel vyjadriť, uviedol, že v inkriminovaný deň, ako aj celý týždeň bol na
návšteve u priateľky v Kremnici. V priebehu toho týždňa videl obžalovaného, ako nesie niečo veľké

zabalené v papieri. Smeroval k pošte v Kremnici. Uviedol, že to mohlo byť niekedy v lete, v mesiaci
jún roku 2013. K žalovanému skutku uviedol, že o tom, „ako mal obžalovaný hodiť vidly do mangalice
poškodeného“ rozprávala celá dedina. Aj on sa o tom dozvedel až neskôr. Záverom svojej výpovede
dodal, že v okolí rodinného domu obžalovaného nikdy nevidel pohybovať sa prasce, pričom zdôraznil, že
kvôli vysokej tráve na pozemok obžalovaného aninebolo možné dobre vidieť. Doplnil tiež, že obžalovaný

ho ohľadom spôsobu jeho výpovede nekontaktoval.

Svedok A.. K. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 20.07.2013 vykonal vyšetrenie mangalice
poškodeného O. A. staršieho. Išlo o typickú mangalicu ovčej baranej farby. Uviedol, že mangalica bola
v čase vyšetrenia viditeľne vyššie gravidná. Zviera malo úraz s následkami, ale nebolo choré. Liečba

mala zabezpečiť jeho stabilizáciu na živote, inak by rýchlo uhynulo. Poškodeného ako chovateľa vtedy
upozornil na to, že traumatický šok, ktorý mangalica utrpela, môže spôsobiť následky. Pripustil, že
v dôsledku stresu, ktorý mangalica prežila, mohla následne potratiť. Opakovane zdôraznil, že zviera
vyliečené nemohlo byť, nakoľko nebolo choré. Zviera malo chytené nervové dráhy, ležalo, preto bol
predpoklad, že následky budú vážne. Prasnica mala infikovanú hlbokú ranu a mala vysokú teplotu.

Stav mangalice bol síce po ošetrení stabilizovaný. Zároveň uviedol, že ak zviera leží dva až štyri dni,
teoreticky môže porodiť živé prasiatka, ale v prejednávanom prípade to bola len malá pravdepodobnosť.
V súvislosti s uvedeným podotkol, že niekedy sa chovateľ dostane do situácie, že zviera musí aj utratiť.
O tom musí rozhodnúť sám chovateľ. Záverom uviedol, že poškodený mal registrovaný chov oviec a kôz,
ošípané mal len pre vlastnú potrebu. Utratenie ošípanej poškodený nebol povinný nikde nahlasovať.

Znalkyňa MVDr. F. P., PhD., z odboru veterinárstvo, z odvetvia verejné veterinárne lekárstvo na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že trvá na záveroch podaného znaleckého posudku číslo 01/2016
zo dňa 20.05.2016. K záverom uviedla, že zadokumentované poranenia mangalice mohli spôsobiť takzávažné následky, akými je potrat a smrť jedinca. Uvedené závery vyplynuli aj z toho, že zviera usadlo,
prestalo žrať, stalo sa depresívnym, čo vyplývalo z nervového aj stresového hľadiska. Nervové hľadisko
vysvetlila, tak, že pokiaľ sú nervové zakončenia v koži poškodené, poškodia sa aj motorické a senzitívne

zakončenia. Pokiaľ ide o stresové hľadisko, vychádzajúc tiež z vyjadrenia ošetrujúceho veterinára MVDr.
K. R., mangalica bola pod veľkým stresom, ktorý faktor je tiež príčinou potratu. K uvedenému doplnila, že
aj viaceré vedecké štúdie preukazujú, že stresový faktor je pre zviera vždy obrovskou záťažou. Navyše
ak je zviera prasné (v prípade mangalice ide o obdobie troch mesiacov, troch týždňov a troch dní),
nesmie byť stresované. Fyziologická záťaž v takomto prípade môže byť príčinou nezvládnutia gravidity.

Pokiaľ ide o vyvrhnutie malých živých prasiatok, znalkyňa uviedla, že nešlo o narodené mláďatá, ale
o mŕtvo narodené prasiatka, čiže o potrat. K uvedenému znalkyňa uzavrela, že prvotnou príčinou
potratu bol úhyn prasiatok v tele matky. Zdôraznila, že mangalica javila známky vystresovania a bolesti.
Záverom znalkyňa ako príčiny potratu a úhynu prasiatok súhrnne označila poškodenie a penetráciu
kože mangalice, ktorá bola zjavná krvavými fľakmi na koži, poškodenie nervových zakončení, ktoré sú
spojené s pohybovým a genitálnym aparátom a vysoký stres spôsobený tým, že mangalica dlho bežala

so zapichnutými vidlami v chrbte.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa ďalej vypovedala, že podľa skutočností zistených zo spisu išlo o
predčasný pôrod (narodenie), a nie o potrat. Doplnila, že ak by boli zvieratá živé, čo zdokumentované
nebolo ani sa s tým v praxi nestretla, nebol by to potrat ale predčasné narodenie. Zdôraznila, že

predčasný pôrod musí mať príčinu, napríklad stres, alebo v konkrétnom prípade aj pichnutie vidiel. Živé
jedince by museli byť ukázané veterinárovi a musela by im byť poskytnutá veterinárna starostlivosť.
Navyše chovateľ by bol povinný živé jedince veterinárovi ukázať. Podotkla tiež, že veterinár, ktorý videl
prasnicu uviedol, že išlo o prasnú prasnicu, súdiac podľa mliečnej žľazy. Uvedené vie veterinár usúdiť
už na mieste samom, vie tiež zistiť, či má prasnica v sebe živé alebo uhynuté jedince. Pokiaľ veterinár

vyhlásil, že prasnica vyzdravela, považoval ju za prasnicu, ktorá porodí prirodzeným spôsobom.
Prasnica ale zažila stres pichnutím vidiel a tento stres nosila v sebe. Preto prasnica aj po vyliečení
mohla jedince potratiť. Ďalej uviedla, že liečenie prasnice bolo len preventívnym opatrením vykonaným
za účelom donosenia prasníc a eliminácie sekundárnej infekcie. Prasnica sa nachádzala v stave, kedy
„usadla“ a mala poškodenú zadnú časť končatín. Zdôraznila, že žiadna zdravá prasnica nemôže potratiť,

inak by musel veterinár vziať plody prasnice na vyšetrenie, nakoľko tam platia iné predpisy ako keď
v prípade, keď je evidentné, že ide o mechanické poškodenie prasnice alebo stres. Z predloženej
dokumentácie vyvodila, že voči prasnici musela byť použitá veľká sila, musela jej byť spôsobená silná
bolesť, čo podľa veterinárnych predpisov možno hodnotiť ako týranie zvierat. Záverom uviedla, že v
koži zvieraťa sú špecifické nervové zakončenia, poškodením ktorých mohlo dôjsť k silnej odozve v

maternici. Mohlo ísť doslova o mučivé útrapy, ktoré nastali hneď po vpichu. Dodala, že prasnica by trpela
dovtedy, pokiaľ by sa nedoliečila v poškodených tkanivách. Silné mechanické pôsobenia na zviera bolo
podľa jej názoru evidentné aj z polohy zvieraťa na zadokumentovaných fotografiách. Uviedla, že zviera
je potrebné vnímať ako živú bytosť. Výpoveď uzavrela konštatovaním, že potratenie prasnice bolo v
príčinnej súvislosti so spôsobeným zranením prasnice a so stresom. Vylúčila, že by prasnica ochorela v

poslednom štádiu gravidity, v opačnom prípade by to veterinár pri vyšetrení prasnice a po opakovaných
návštevách postrehol a konštatoval.

Bezprostredne po výpovedi svedka A.. K. R. znalkyňa A.. F. P., Z.. uviedla, že životaschopnosť prasnice
dlhodobo v úraze s poraneniami na lokalitách s nervovými dráhami, ktoré majú súvislosť s pôrodnosťou,

bola neistá, takmer žiadna. Uviedla, že zranenia mohli byť príčinou akútneho potratu, nie následného
potratu. Ak prasnica uľahla, proces laktácie sa ani nemohol spustiť. Konštatovala, že ak by boli jedince
aj prežili, neboli by životaschopné. Zdôraznila tiež, že zápal prasnice sa ani nemohol vyliečiť, nakoľko
šlo o hlbokú ranu v lokalitách chrbta. Zaliečiť sa v tomto prípade mohli iba povrchové lokality a prasnica
bola len zastabilizovaná. Vysvetlila, že zastabilizovanie znamená, že zviera hneď neuhynie. Záverom

dodala, že zápalový proces sa u prasnice vyvinie v pomerne krátkom čase, spravidla do troch dní.

Obhliadkou miesta činu - Kopernica, časť Salaš vykonanou dňa 17.07.2013 v čase od 14.30 hodiny
do 14.58 hodiny bolo zistené, že nad rodinným domom súpisné číslo XXX. sa po prejdení asi 50 m
nachádza salaš, súčasťou ktorého je budova a chliev s ošípanými. Obhliadkou bolo zistené, že chliev je

uzavretý, oplotený drevenými doskami. V chlieve sa nachádzala prasnica - mangalica ležiac na zemi na
boku, pričom na chrbte mala na troch miestach vzdialených od seba asi na 10 cm stopy po vpichnutí.
Uvedené je znázornené aj na náčrtku a fotodokumentácii, ktoré boli vyhotovené pri obhliadke miestačinu. Súčasťou fotodokumentácie je prístupová cesta k maštali, záber na maštaľ a vstupné vráta k
maštali, záber na zranené zviera a polodetailný záber na miesto zranenia mangalice.

Miesto činu bolo zaznačené aj na geometrickom pláne spolu s vymedzením konkrétnej nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. obec D., okres Y., a to parcela registra C parcelné číslo XX/X
- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 15666 m2.

Z obhliadky na mieste činu vykonanej dňa 07.07.2015 v obci Kopernica pred rodinným domom súpisné
číslo XXX súd zistil, že nachádzajúc sa na panelovej ceste pred rodinným domom číslo XXX svedka
U. S. bol po pravej aj ľavej strane cesty viditeľný nekosený trávnatý porast vysoký cca 1,6 m. Bolo
konštatované, že keby sa v čase obhliadky niekto na predmetnom trávnatom pozemku pohyboval, bola
by viditeľná vrchná časť tela, eventuálne pohyb na úrovni vrcholcov trávy. Na pravej strane cesty bola
viditeľná časť rodinného domu obžalovaného, z väčšej časti oploteného a vedľa neho hospodárska

budova. Rodinný dom obžalovaného je pri pohľade z panelovej cesty spredu, od boku a v časti za
domom oplotený. Časť pozemku obžalovaného s neoplotenou časťou vo vzdialenosti cca 7 až 8 metrov
je pokosená, časť pozemku smerom od plotu k panelovej ceste je nepokosená. Z predložených vidiel
obžalovaného boli viditeľné vzdialenosti medzi ich hrotmi, a to pri trojhrotových vidlách je vzdialenosť
14,5 cm, pri štvorhrotových vidlách je vzdialenosť 10 cm a pri menších vidlách je vzdialenosť 7 cm.

Z prečítanej zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 11.02.2014 súd zistil, že na mieste činu
v Kopernici bola dňa 11.02.2014 v čase od 10.20 hodiny do 10.45 hodiny vykonaná previerka výpovede
svedka X. S., narodeného XX.XX.XXXX a svedka U. S., narodeného XX.XX.XXXX, obidvaja trvale
bytom D. XXX na mieste činu zameraná na zistenie, či menovaní svedkovia mohli vidieť priebeh nimi
popisovaných skutkových okolností. V priebehu procesného úkonu obidvaja svedkovia z vyvýšeného

miesta na svojom pozemku ukázali smerom k neoplotenému pozemku obžalovaného O. F., kde sa
mala stať inkriminovaná udalosť. Výsledkom vykonanej previerky výpovedí svedkov na mieste činu bolo
zistenie, že obidvaja svedkovia z označeného miesta na ich pozemku mohli priebeh inkriminovanej
udalosti ľahko vidieť a keďže sa nachádzali na vyvýšenom mieste, vo výhľade im nebránila žiadna
prekážka.

Miesto, odkiaľ svedkovia X. S. a U. S. sledovali priebeh udalosti a tiež pohľad na inkriminované miesto
činu boli zaznamenané na fotografiách, ktoré sú zadokumentované v spise ako „Fotodokumentácia“
z miesta previerky výpovede svedkov X. S. a U. S. (číslo listu 15 až 19). Na fotografiách je záber na
rodinnýdomčísloXXXvobciD.patriacirodineS.,zábernarybníkavyvýšenýmúrik,zktoréhosvedkovia

mali sledovať inkriminovanú udalosť, záber na miesto a jeho detail, odkiaľ svedkovia X. S. a U. S. mali
sledovať priebeh udalostí, záber s pohľadom na rodinný dom obžalovaného a miesto inkriminovanej
udalosti z miesta, kde mali stáť svedkovia X. S. a U. S. počas priebehu udalostí a záber na neoplotený
pokosený pozemok, kde sa inkriminovaná udalosť mala odohrať.

Z ďalších zabezpečených fotografií na čísle listov 65 až 69 spisu je viditeľný dom rodiny S., prístupová
cesta k tomuto rodinnému domu a lúka medzi rodinným domom obžalovaného a domom rodiny S..

Z fotografií na čísle listov 104 až 112 je zrejmé, že ide o pozemok obžalovaného O. F. a svedkov X.
S. a U. S., pričom na väčších fotografiách (čísla listov 104 až 106) je zaznamenaný stav pozemkov v

letnom období mesiaca jún 2015 a na menších fotografiách (čísla listov 107 až 112) je zaznamenaný
stav pozemkov v období jesene roku 2013.

Z čestného vyhlásenia svedka J. C. zo dňa 05.06.2015 súd zistil, že menovaný svedok vyhlásil, že
obžalovaný záhradu pri jeho rodinnom dome nekosil už viac rokov, záhrada je zarastená a rastie na nej

burina až do výšky cca 1,5 metra.

Z čestného vyhlásenia svedka Z. Z. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že poškodený O. A. mu k
inkriminovanej udalosti zo dňa 16.07.2013 uviedol, že mangalica je v poriadku a je vyliečená, čo mu
potvrdil aj veterinár.Q. tiež, že záhrada pri rodinnom dome obžalovaného je už niekoľko rokov zarastená,

nepokosená a je na nej narastená burina do výšky cca 1,5 metra.

Z veterinárneho osvedčenia MVDr. K. R., veterinárneho lekára, so sídlom D., J. G. XXX/XX číslo
XXXXXXX zo dňa 20.07.2013 súd zistil, že predmetom vyšetrenia bola ošípaná - prasnica v stavegravidity. Ako chovateľ prasnice bol označený poškodený O. A., bytom D. XXX. Z osvedčenia vyplynulo,
že onemocnenie prasnice ako aj jej liečenie trvalo 5 dní a úbytok na jej hmotnosti bol 7 kg. Konštatované
bolo akútne onemocnenie, so stanovením klinickej diagnózy poranenie zvieraťa, tri bodné rany v oblasti

lopatiek. Z príjmového dokladu súd zistil, že cena za veterinárne činnosti a služby bola veterinárnym
lekárom stanovená na sumu 78,80 €. Z veterinárneho osvedčenia zároveň vyplynulo, že prvá intervencia
bola veterinárnym lekárom vykonaná dňa 17.07.2013, druhá dňa 20.07.2013 a škoda bola polícii bola
nahlásená dňa 17.07.2013.

Poškodený vyčíslil škodu v súvislosti s utratením mangalice vo výške 435 €, z toho vzniknutá škoda
predstavuje 356,20 € a poplatok za veterinárne vyšetrenie dňa 20.07.2013 u veterinárneho lekára MVDr.
K. R., so sídlom J. G. 87X/XX, D. predstavuje 78,80 €.

Lustráciou služieb inzercie na webových stránkach internetu dňa 09.08.2013 bolo zistené, že cena
odstavčiat prasiat druhu mangalica je 50 € až 70 € za kus, čo je cena, za ktorú sa obvykle predávajú.

Z odborného vyjadrenia Prof. U.. O. D., PhD. a Doc. Ing. I. M., PhD., znalcov Poľnohospodárskeho
znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, odbor poľnohospodárstvo číslo
04/2014 zo dňa 17.02.2014 súd zistil, že v mesiacoch júl až september 2013 sa v priemere na trhu
v Slovenskej republike predávali odstavčatá ošípaných za 48,41 € za kus, priemerná trhová hodnota

takéhoto prasiatka bola 48,41 €, čiže majiteľovi mohla vzniknúť objektívna škoda pri celkovom množstve
7 kusov prasiatok vo výške 338,87 €.

Z oznámenia o úmrtí vystaveného matričným úradom Mesta Kremnica súd zistil, že svedok O., narodený
dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Z priestupkového spisu Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy, so
sídlom Žiar nad Hronom sp. zn. 2013/637/MAD súd zistil, že svedok O. A. mladší sa dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví a hrubým správaním podľa § 49
odsek 1 písmeno d/ Zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len Zákon o priestupkoch), keď

dňa 10.05.2013 v čase okolo 16.30 hodine pred bránou rodinného domu číslo 129 v Kopernici po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení s obžalovaným tomuto povedal, že je jebnutý a vyhrážal sa,
že mu doláme ruky a jeho matke, svedkyni J. F. povedal, že je jebnutá a gestom pootočením ruky ukázal
popred čelo. Rozhodnutím Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy, so
sídlom Žiar nad Hronom číslo ObU-ZH-OVVS-XXXX/XXXXX XXXX/XXX/MAD zo dňa 31.07.2013 bola

svedkovi O. A. mladšiemu v zmysle § 49 odsek 2 Zákona o priestupkoch s poukazom na ustanovenie
§ 11 odsek 1 písmeno a) Zákona o priestupkoch udelená sankcia - pokarhanie.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej

súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku
za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Obžalovaný O. F. je zo žalovaného skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkov X. S., U.
S. a svedkyne A. I., ktorí zhodne vypovedali, že v inkriminovaný deň sa nachádzali vo dvore rodinného

domu súpisné číslo XXX, keď stojac v blízkosti brány v podstate z bezprostrednej blízkosti vnímali
ako sa k rodinnému domu priblížili svine, ktoré následne odohnali. Zhodne vypovedali, že videli ako
obžalovaný na priľahlej lúke prevracal seno a keď popri ňom bežali odohnané svine, hodil do jednej z
nich železné vidly. Presvedčivou sa súdu javila predovšetkým výpoveď svedkyne A. I., ktorá pomerne
podrobne popísala priebeh žalovaného skutku. Výpoveď menovanej svedkyne na hlavnom pojednávaní

bola vnútorne logická, neprotirečivá a korelovala s výpoveďami svedkov X. S. a U. S.. Svedkyňa A. I.
k okolnostiam žalovaného skutku doplnila, že incident sa nedalo nevidieť a nepočuť, zvlášť, keď sviňa
majúc vidly zapichnuté na pravom boku chrbta nahlas kvičala. Vypovedala, že udalosť jej utkvela v
pamäti aj z dôvodu, že nič podobné predtým nevidela a bola šokovaná z toho, ako môže niekto takýmto
spôsobom ublížiť zvieraťu. Výpoveď uvedenej svedkyne sa v podstatných okolnostiach žalovaného

skutku nelíšila od výpovedí svedka X. a svedka U. S.. Pokiaľ menovaná svedkyňa mangalicu opísala
ako veľkú tučnú sviňu, tento opis v podstate zodpovedal popisu mangalice jednak poškodeným a jednak
svedkom K. R., ktorý pri veterinárnom vyšetrení mangalice konštatoval, že ide o gravidné zviera a na
hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o typickú mangalicu ovčej baranej farby. Hoci obhajoba namietala,že svedkyňa mangalicu opísala ako ružovú prasnicu, z výpovede svedkyne A. I. vyplynulo, že nevedela
s istotou uviesť akej farby bola mangalica a spontánne doplnila, že „svine bývajú ružové a fľakaté“.
Hoci svedkyňa A. I. nevypovedala v prípravnom konaní, súd v prípade jej svedectva neindikoval žiadnu

motiváciu krivo svedčiť proti obžalovanému, obzvlášť, keď menovaná svedkyňa nebýva v D. a nepozná
pomery v dedine. Na hlavnom pojednávaní navyše potvrdila, že obžalovaného nepozná, voči ktorému
vyjadreniu nenamietal ani samotný obžalovaný.

Usvedčujúce svedecké výpovede svedkov X. S. a U. S. boli preverené aj na mieste činu (v obci

Kopernica, v priestore pred rodinným domom súpisné číslo XXX) dňa 11.02.2014, kedy obidvaja
svedkovia z vyvýšeného miesta na dvore svojho rodinného domu ukázali smerom k neoplotenému
pozemku obžalovaného, kde sa mal žalovaný skutok stať. Výsledkom previerky výpovedí menovaných
svedkov na mieste činu bolo zistenie, že svedkovia mohli priebeh žalovaného skutku vidieť bez toho,
že by im vo výhľade bránila nejaká prekážka. Hoci obhajoba spochybňovala viditeľnosť na miesto
činu - verejnú lúku v priestoroch medzi rodinným domom súpisné číslo XXX a rodinným domom

obžalovaného (vpravo od panelovej cesty z pohľadu od rodinného domu súpisné číslo XXX), pričom
svoje tvrdenia opierala o výpovede svedka J. C., svedkyne J. F., či vyhlásenia svedka Z. Z., ktorí
uvádzali, že lúka susediaca s pozemkom obžalovaného je nepokosená, zarastená a na pozemok
obžalovaného nie je možné dobre vidieť, uvedené tvrdenia boli podľa presvedčenia súdu spoľahlivo
vyvrátené aj fotodokumentáciou zabezpečenou pri obhliadke miesta činu dňa 17.07.2013, keď na

jednotlivých záberoch možno vidieť miesto činu z pohľadu od dvora rodinného domu súpisné číslo XXX,
na ktorom stáli svedkovia X. S. a U. S.. Oboznámením týchto obrazových záznamov aj v kontexte s
preverenými výpoveďami svedkov X. S. a U. S. na mieste činu preto nebolo možné uzavrieť, že ide o
priestor, kde pre trávnatý porast nemohol byť viditeľný pohyb obžalovaného. Hoci obhajoba v priebehu
hlavného pojednávania produkovala obrazové záznamy - fotografické snímky inkriminovaného miesta

činu, treba podotknúť, že tieto boli zabezpečené so značným časovým odstupom, a to v období leta
roku 2015. Súd zároveň uvedený dôkaz vyhodnotil ako nevierohodný, nakoľko na fotografiách nie je
zachytený dátum a čas ich zhotovenia. Navyše obhliadkou miesta činu vykonanou dňa 07.07.2015 bolo
zistené, že predmetná lúka bola zarastená trávnatým porastom do výšky 1,6 metra a keby sa v tom čase
na lúke niekto pohyboval, bola by z miesta pred rodinným domom súpisné číslo 183 viditeľná minimálne

vrchná časť tela. V rozhodnom čase takýto vysoký trávnatý porast na inkriminovanom mieste činu nebol
viditeľný, preto neobstoja tvrdenia obhajoby, že lúka bola úplne zarastená a pohyb obžalovaného na
nej nebolo možné dobre vidieť. Obžalovaného zo žalovaného skutku usvedčovala aj výpoveď svedka
A. A., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že telefonoval so svedkom X. S., ktorý mu oznámil, že
videl ako smerom k rodinnému domu obžalovaného beží mangalica s vidlami zapichnutými v chrbte.

Hoci nevedel s istotou uviesť, ktorý deň so svedkom X. S. telefonoval, skutočnosť, že sa jednalo o deň
16.07.2013 potvrdil svedok O. A. mladší, ktorý uviedol, že so svedkom X. S. telefonoval práve v ten deň
a dozvedel sa žalovanom skutku.

Pravdivosť svedeckých výpovedí svedkov X. S., U. S. a A. I. ohľadom okolnosti, že do mangalice boli

zapichnuté železné vidly potvrdzujú aj svedecké výpovede poškodeného a svedka O. A. mladšieho, ktorí
v inkriminovaný deň našli mangalicu zaľahnutú v blízkosti kurínov na pozemku poškodeného, pričom
na chrbte mala tri hlboké bodné rany, ktoré mokvali. Spolu ju previezli k chlievom. Poškodený sa so
svedkom O. A. mladším nevedeli s istotou vyjadriť, kedy mangalicu vyšetril privolaný veterinár, avšak
z veterinárneho osvedčenia svedka, veterinárneho lekára MVDr. K. R. zo dňa 20.07.2013 vyplynulo,

že vyšetrenie mangalice, tzv. prvá intervencia bola vykonaná dňa 17.07.2013. Veterinárny lekár tiež
konštatoval, že mangalica mala na chrbte tri bodné rany, čo napokon vyplynulo aj z fotodokumentácie
zabezpečenej na obhliadke miesta činu dňa 17.07.2013, konkrétne zo záberu na zranené zviera s
detailom na miesta jej zranenia na chrbte. Hoci z dokazovania vyplynulo, že mangalica bola bodnutá
v priestoroch na lúke v blízkosti rodinného domu obžalovaného (súpisné číslo XXX) a nájdená bola

v priestoroch kurína na pozemku poškodeného, z výpovedí poškodeného a svedka O. A. mladšieho
vyplynulo, že mangalica bola v dôsledku zranenia schopná prejsť uvedenú trajektóriu. Z dokazovania
vyplynulo, že obžalovaný s poškodeným bývajú v neďalekom susedstve, a trajektória od miesta bodnutia
mangalice do miesta jej nájdenia na pozemku predstavuje maximálne 150 až 250 metrov.

Vkonanívpodstatenebolosporným,žemangalicabolagravidná,čozhodnepotvrdilpoškodený,svedok
O. A. mladší a napokon aj veterinárny lekár, svedok A.. K. R.. Aj samotná svedkyňa A. I.
potvrdila, že išlo o veľkú ošípanú. Poškodený zhodne so svedkom O. A. mladším uviedli, že mangalica
vyvrhla 6 mŕtvych prasiatok, pričom poškodený uviedol, že ďalšie prasiatko bolo rozvláčené psom,nakoľko na dvore bola viditeľná placenta. V súvislosti s predčasným pôrodom mangalice a vyvrhnutím
mŕtvych prasiatok súd považoval za nevierohodnú a nepresvedčivú výpoveď svedka O. K., ktorý na
hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, že mangalica mala pri sebe živé malé prasiatka. Po opakovaných

dotazoch sa svedok nevedel s istotou vyjadriť, či išlo o konkrétnu zranenú mangalicu a nevedel uviesť
deň, v ktorý malé prasiatka reálne videl. Záverom svojej výpovede svedok uzavrel, že o incident
sa v podstate ani nezaujímal, nakoľko mal na starosti ovce. Dôvodnú pochybnosť o vierohodnosti
tohto svedectva zakladalo predovšetkým svedectvo svedka MVDr. K. R. a závery znaleckého posudku
znalkyne MVDr. F. P., PhD., z ktorých zhodne vyplynulo, že vzhľadom na zranenia mangalice a zápal

v dôsledku hlbokých bodných rán bola malá pravdepodobnosť, aby mangalica porodila živé prasiatka.
V kontexte svedeckej výpovede svedka O. K. súd považoval za potrebné dať do pozornosti, že z
dokazovania vyplynulo, že poškodený v rozhodnom období choval viac prasníc, keď aj sám uviedol, že
mal kanca a štyri prasnice. Uvedené potvrdil aj svedok O. A. mladší, ktorý vypovedal, že poškodený mal
okrem zranenenej prasnice ešte asi tri kusy prasníc, z čoho jedna bola gravidná a mala deväť prasiatok.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodený bol v obci D. známy chovom prasiat, nakoľko aj

ostatní svedkovia (svedkyňa J. F., svedok O. K., svedok X. D., svedkyňa K. G. a svedok W. S.) mali
vedomosť o tom, že obžalovaný prevádzkuje v dedine salaš a venuje sa chovu prasiat. Vychádzajúc
tiež z vyjadrenia poškodeného, že v roku 2013 choval a predal odhadom 28 prasiat, súd potom neuveril
svedectvu svedka O. K., že so živými prasiatkami videl práve konkrétnu zranenú prasnicu. Aj svedok
W. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v období letných prázdnin, ktoré trávil v D., do jeho záhrady

pribehla veľká čierna sviňa s malými prasiatkami. Hoci poškodený od neho býval niekoľko domov ďalej,
potvrdil, že prasnice sa po lúke často pohybovali voľne.

Z výpovedí svedkov X. S., U. S. a A. I., ktorí prasnice odháňali od brány ich rodinného domu ale aj z
výpovede svedka W. S., ktorému prasnica s malými prasiatkami vbehli do záhrady mal súd spoľahlivo

preukázané, že mangalice neboli plaché a nebáli sa priblížiť k ľudským obydliam. V kontexte uvedeného
mal súd za to, že aj k mangalici, ktorá bola predmetom útoku bolo možné priblížiť sa.

Z výpovede svedka MVDr. K. R. a zo záverov znaleckých zistení znalkyne MVDr. F. P., PhD. v podstate
zhodne vyplynulo, že úhyn prasiat mangalice bol v príčinnej súvislosti s jej utrpenými zraneniami a

prežitým šokom spôsobeným silným vonkajším pôsobením (zapichnutím vidiel) a utrpenej silnej bolesti.
Znalkyňa MVDr. F. P. zároveň vylúčila verziu, že by prasnica ochorela v poslednom štádiu gravidity,
pričom doplnila, že v takomto prípade by to veterinárny lekár pri svojich intervenciách postrehol a
konštatoval.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že v inkriminovaný deň si bol opraviť koleso na bicykli v Kremnici a
následne sa v Žiari nad Hronom okolo 14.35 hodine stretol s družkou, svedkyňou A. F., s ktorou sa potom
okolo 17.00 hodine vrátil domov do Kopernice. Pokiaľ sa o tom nezmienil v prípravnom konaní, bolo to
v dôsledku šoku, kedy pred vyšetrovateľom uvádzal prvé, čo mu napadlo. V zhode s obžalovaným na
hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa A. F. a v podstate aj svedkyňa J. F..

V kontexte vykonaného dokazovania, v prípade svedectva svedkyne A. F., družky obžalovaného, ktorá
tvrdila, že v inkriminovaný deň sa s obžalovaným stretla v Žiari nad Hronom o 14.30 hodine a do
Kopernice prišli spolu až okolo 17.00 hodine večer, súd do istej miery vzhliadol motív nepriťažiť svojou
výpoveďou obžalovanému ako svojmu druhovi. Hoci svedkyňa na hlavnom pojednávaní v úplnej zhode

s obžalovaným udávala časové údaje, kedy obžalovaný v inkriminovaný deň odchádzal z Kopernice,
kedy sa stretli v Žiari nad Hronom a kedy sa do Kopernice opäť vrátili (zdôrazniac, že si to pamätá,
nakoľko si to poznačila do zápisníka), napriek pomernej detailizácii svojej výpovede nevedela uviesť
aký konkrétny deň v týždni pripadol na 16.07.2013, kedy sa mala s obžalovaným stretnúť v Žiari nad
Hronom. Výpoveď menovanej svedkyne tak podľa názoru súdu javila znaky naučenosti. Pripustila, že

o žalovanom skutku sa rozprávala s obžalovaným a uverila jeho verzii, že tohto skutku sa nedopustil.
Rovnako nedôveryhodným sa súdu javilo aj svedectvo svedkyne J. F., matky obžalovaného, ktorá
opakovane uviedla, že v inkriminovaný deň absolútne nič nepočula a nič nevidela, hoci stála na
záhrade rodinného domu obžalovaného. Paradoxne po nahliadnutí do fotodokumentácie zabezpečenej
v spisovom materiáli svedkyňa neidentifikovala rodinný dom obžalovaného a na fotografiách nevedela

ukázať, na ktorom mieste v inkriminovaný deň stála. Dôvodnú pochybnosť o vierohodnosti týchto
svedectiev zakladá aj skutočnosť, že menované svedkyne zhodne s obžalovaným produkovali verziu
o vycestovaní obžalovaného do Kremnice a následne do Žiaru nad Hronom prvýkrát na hlavnom
pojednávaní. Sám obžalovaný sa v prípravnom konaní nezmienil o tom, že v inkriminovaný deň sastretol so svojou družkou A. F.. Tvrdenie, že bol v šoku a povedal prvé čo mu napadlo súd považoval za
tendenčné, sledujúce snahu vyviniť sa zo žalovaného skutku.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená a
skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a
spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd po právnej stránke konanie obžalovaného posúdil
ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Objektívna stránka
trestného činu spočívala v tom, že obžalovaný zásahom do veci (zvieraťa - prasnice druhu mangalica),
ktoré mu preukázateľne nepatrilo, urobil toto neupotrebiteľným. O neupotrebiteľnosti mangalice svedčia
predovšetkým vyjadrenia svedka MVDr. K. R. a znalkyne MVDr. F. P., PhD., ktorí uviedli, že mangalica

nebola vyliečená, bola iba zastabilizovaná na živote za účelom eliminácie sekundárnej infekcie a
donosenia prasníc. Neupotrebiteľnou urobili prasnicu aj mučivé útrapy a bolesť a v nadväznosti na
to potratenie prasiat v príčinnej súvislosti s prežitým stresom a utrpenými zraneniami. V dôsledku
uvedených skutočnosti poškodený ako chovateľ mangalice napokon pristúpil k jej utrateniu.

V konaní neboli žiadne pochybnosti o tom, že mangalica patrila poškodenému O. A. staršiemu. S
poukazom na § 130 odsek 1 Trestného zákona sa vecou rozumie (o.i.) aj zviera, ak z jednotlivých
ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému
škodu vo výške 338,87 €, čím naplnil aj kvalifikačný znak malej škody (t. j. škody v rozsahu minimálne
266 €). V tejto súvislosti súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 124 odsek 1 a odsek

2 Trestného zákona sa škodou rozumie (o.i.) aj reálny úbytok na majetku poškodeného, ktorý je v
príčinnej súvislosti s trestným činom, respektíve ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom
na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. V predmetnej
veci úbytok na majetku poškodeného predstavovali uhynuté prasiatka, narodenie ktorých poškodený
dôvodne očakával, keďže mangalica bola gravidná. Poškodenému zároveň vznikla ujma na zisku, ktorý

by po narodení prasiatok mohol odôvodnene dosiahnuť ich predajom minimálne v sume 48,41 € za jedno
prasiatko, čo v zmysle záverov odborného vyjadrenia znalcov Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre číslo 04/2014 zo dňa 17.02.2014 bola priemerná trhová
hodnota prasiatka v rozhodnom období.

Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým
chráneným záujmom je v prejednávanom prípade vlastnícke právo poškodeného O. A. staršieho k
zvieraťu.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal preukázané, že obžalovaný nemá v registri priestupkov žiaden
záznam a doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného zákona

vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred

spáchaním trestného činu (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Nepriťažovalo mu nič. Pri ukladaní
trestu súd zároveň vychádzal z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má
vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a
tiež vychádzajúc zo zásady spravodlivosti trestu a jeho úmernosti k spáchanému trestnému činu dospel

súd k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie
zabezpečí v prípade obžalovaného alternatívny trest, a to peňažný trest. V tejto súvislosti súd považoval
za žiaduce pripomenúť, že naplnenie znaku skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej
veci „malá škoda“ vychádzajúc zo znenia § 125 odsek 1 Trestného zákona predpokladá spôsobenieškody presahujúcej 266 €. V posudzovanom prípade došlo k spôsobeniu škody vo výške 338,87 €, ktorá
v podstate len nepatrne presahuje zákonom predpokladaný znak malej škody. Súd zároveň prihliadol
na povahu spáchaného prečinu a tiež na osobu obžalovaného, ktorý sa doposiaľ nedostal do žiadneho

rozporu so zákonom, preto považoval za primerané uložiť mu peňažný trest s poukazom na § 56 odsek
2 Trestného zákona, a to vo výške 200 (dvesto) € v presvedčení, že takýto druh trestu v konštatovanej
výške postačí na jeho prevýchovu.

Súd zároveň podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody

v trvaní 2 (dvoch) mesiacov, pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril.

Súd zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému O. A., narodenému XX.XX.XXXX v D., okres Y. nad G., trvale bytom D. XXX, okres Y.
nad G. škodu vo výške 338,87 €, nárok na náhradu ktorej si poškodený uplatnil v súlade so závermi
odborného vyjadrenia znalcov Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej

univerzity v Nitre číslo 04/2014 zo dňa 17.02.2014 ohľadom priemernej trhovej ceny prasiatok v
rozhodnej dobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad
Hronom k sp. zn 2 T 93/2014.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.