Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/412/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205516
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114205516.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie
13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1) P. W. P. X) V. W., Y. K., B. X, o zaplatenie 755,02 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 41C/131/2014-44 z 11.12.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2.rade a vo výroku o trovách konania
žalovanej v 2.rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej v 1.rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
755,02 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 30.6.2013 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy
konania 45 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu voči žalovanej v 2.rade zamietol
a náhradu trov konania jej nepriznal.
Žalobca dal včas odvolanie proti rozsudku, a to proti jeho výroku, ktorým rozhodol tak, že žalobu voči
žalovanej v 2.rade zamietol.
V odôvodnení rozsudku súd, vo vzťahu k žalovanej v 2.rade, o. i., uviedol, že žalobca v konaní
nepreukázal, že užívala predmetný byt spolu so žalovanou v 1.rade, preto žalobu žalobcu voči nej ako
nedôvodnú zamietol. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade rozhodol v
súlade s § 142 ods.1 O. s. p. a contrario tak, že úspešnej žalovanej v 2.rade nepriznal náhradu trov
konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.
Žalobca v odvolaní uviedol: Proti výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanej v 2.rade zamietol dáva
odvolanie z dôvodov, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f) - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p.], súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods.2 písm. d)] a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] a z dôvodu, že
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené [§ 205 ods.2 písm. e) O. s. p.]. I. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby voči žalovanej
v 2.rade považuje za nesprávne a za v rozpore so zák. a vo veci predloženými dôkazmi. Súd rozhodol
o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2.rade s odôvodnením, že: Žalobca v konaní nepreukázal, že
žalovaná v 2.rade užívala predmetný byt spolu so žalovanou v 1.rade. Preto jeho žalobu voči žalovanej
v 2.rade ako nedôvodnú zamietol. Citoval znenie § 157 ods.2 O. s. p. Vzhľadom na cit. zákonné ust.
však mu vôbec nie je jasné, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nakoľko totožné
dôkazy predložené nim v konaní vyhodnotil voči obom žalovaným rozdielne, a to tak, že žalovanú v
1.rade zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy ako aj trov konania, a voči žalovanej v 2.rade žalobu
zamietol. Nakoľko rozhodnutie súdu je v tejto časti nedostatočné a nepreskúmateľné je mu znemožnené
správne zamerať dôvody svojho odvolania a účinne sa brániť proti vydanému rozhodnutiu. II. Okrem v
konaní predložených dôkazov k preukázaniu užívania predmetného bytu ako žalovanou v 1.rade, tak aj
žalovanou v 2.rade, malo dôjsť aj vykonaním výsluchu oboch žalovaných. Práve za týmto účelom vyslovil
10.6.2014 nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti preto namieta
ustanovenie opatrovníka žalovaným, nakoľko pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.

Keďže obe žalované neustále užívajú byt č.31 na Sládkovičovej 3 v Košiciach, ktorú adresu oznámil
aj súdu, vyjadruje pochybnosti o spôsobe zisťovania ich pobytu súdom a o hodnovernom preukázaní
skutočnosti, že ich pobyt nie je známy. Žalované sa od 22.2.2008 nepretržite zdržiavajú na adrese
Sládkovičova 3 v Košiciach, v prípade šetrení nim vykonávaných sa tieto na uvedenej adrese vždy
nachádzajú, čo vyplýva aj zo Zápisu z opakovanej obhliadky bytu z 12.7.2012 a 25.2.2014. Z predmetnej
adresy boli žalované predvolávané aj vyšetrovateľom PZ v tr. veci vedenej na OR PZ v Košiciach pod
ČVS: ORP-2394/3-VYS-KE-2014. Na tejto adrese žalované preberajú všetky zásielky doručované im
nielen ním a orgánom činným v tr. konaní v uvedenej tr. veci, ale z tejto adresy prebieha aj komunikácia
medzi žalovanou v 1.rade a Okresným súdom Košice I v iných konaniach, v ktorých vystupuje ako
účastník konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o
neznámom pobyte žalovaných. K ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods.2 O. s. p. môže súd pristúpiť
až po tom, ako vyčerpá všetky dostupné možnosti zistenia aktuálneho faktického pobytu účastníka
konania, t. j. napr. dopyt na Register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len SR), prešetrenie pobytu
prostredníctvom orgánov polície, dopytmi na rodinných príslušníkov, obec, Sociálnu poisťovňu ohľadom
zamestnávateľa účastníka, Zbor väzenskej a justičnej stráže, či sa účastník nenachádza vo väzbe
alebo výkone trestu, ale aj iné štátne inštitúcie (napr. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom
adresy preberania dávok v hmotnej núdzi a príspevkov), či zamestnávateľov a p. Citoval z odôvodnenia
Uznesenia Najvyššieho súdu SR 8Sža 27/2008 z 11.9.2008. III. Na preukázanie uplatneného nároku
zároveň predložil Uznesenie OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-2394/3-VYS-KE-2014 z 3.12.2014, ktoré
mu bolo doručené 11.12.2014 a Uznesenie OP Košice I 1Pn1170/14/8802-9 z 13.1.2015, ktoré mu
bolo doručené 21.1.2015. Keďže obe uznesenia boli mu doručené až po vydaní napádaného rozsudku,
nemohol ich bez svojej viny predložiť súdu do vydania rozhodnutia. Citoval, čo sa konštatuje v uznesení
OR PZ z 3.12.2014. Uvedené bolo rovnako potvrdené aj Uznesením OP Košice I. Svojou výpoveďou v
tr. konaní žalovaná v 1.rade nepochybne preukázala a potvrdila, že spoločne so žalovanou v 2.rade od
r.2003 nepretržite užívajú predmetný byt, a teda tento v žalovanom období užívala aj žalovaná v 2.rade.
Z dôvodu, že ako oznamovateľ veci podozrenia zo spáchania tr. činu nemal v súlade s ust. Tr. poriadku
právo zúčastniť sa výsluchu žalovanej v 1.rade, vykonaného v uvedenom tr. konaní, tieto dôkazy mu boli
známe až po doručení písomného uznesenia OR PZ z 11.12.2014, v ktorý deň bol zároveň aj vyhlásený
napádaný rozsudok súdu. IV. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol rozsudok zmeniť tak,
že zaviaže žalovanú v 2.rade aby spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1.rade zaplatiť mu 755,02 €
s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 30.6.2013 do zaplatenia, a zároveň spoločne a nerozdielne so
žalovanou v 1.rade nahradiť mu trovy konania 45 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2.rade, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.3 O. s. p.; medzi žalovanými nejde o nerozlučné procesné
spoločenstvo), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na
potvrdenie (§ 219) rozsudku, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba voči žalovanej v 2.rade, ani na jeho
zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1
písm. f) O. s. p., pretože účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.1 písm.
b) O. s. p.], preto rozsudok, podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p., vo výroku o zamietnutí žaloby voči
žalovanej v 2.rade a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
(konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie
konanie.
Súd v napadnutom rozsudku výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a
svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaná v 2.rade užívala
predmetný byt, nedostatočne odôvodnil.
Inými vadami podľa § 205 ods.1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania
postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie

účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti
s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v
konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje
otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v
dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka
o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol
účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1
prvá veta O. s. p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia
pojednávania (§ 115a O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O.
s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v
súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá
ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný
v rozopre s § 129 ods.1 O. s. p. a p.).
Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods.1,2 v spojení § 200ea ods.1 O. s. p.) napriek
tomu, že žalobca s týmto postupom nesúhlasil a svoj nesúhlas vyjadril písomne v oznámení z 9.6.2014,
doručenom súdu 10.6.2014 (č.l.32), čím konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania a
listinnými dôkazmi pripojenými k odvolaniu (č.l.51-56), opätovne rozhodnúť a v rozhodnutí vyhodnotiť
vykonané dokazovanie v súlade s § 132 O. s. p., vyrovnať sa s námietkami žalobcu uvádzanými v
odvolaní, a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.
V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.