Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206400
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412206400.11

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: X/U. V., V. X. V., H. XX, štátny občan SR, 2/
PATRIOT 66,s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ušiakova 14, IČO: 36 797 588, obaja právne zastúpení JUDr.
Adelou Valockou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 2, P.O.BOX 255 proti odporcom: X/ U.
Z., V. X. Y., F. XX, Š. D. F. P. K. L.. L. F., R. F. F. X. V., Č.B. XX, P..D.. V. XX, 2/ Arrow ECS, s.r.o.
v likvidácii so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/A, IČO: 35 935 502 za účasti vedľajšieho účastníka:

Generali Slovensko poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332 o
náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľ v 1. rade je p o v i n n ý z a p l a t i ť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania
v sume 2.648,05 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade JUDr. Jindřicha Stoszka, č. účtu:

0011592523/0900 do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Konanie voči odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e.

IV. Žiadny z účastníkov konania vedeného voči odporcovi v 2. rade nemá právo na náhradu trov konania.

V. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Písomným podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 23.05.2012 navrhovateľ v 1. rade žiadal súd, aby
zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť mu sumu 29.719,14 Eur titulom náhrady škody a ušlého zisku v
dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom v 1. rade.

Písomným oznámením došlým tunajšiemu súdu dňa 27.02.2013, uskutočneným na výzvu súdu zo dňa
11.02.2013, vstúpil do konania vedľajší účastník - Generali Slovensko poisťovňa, a.s., ktorý v konaní
vystupoval na strane odporcov.

Uznesením č.k. 24C 84/2012 - 109 zo dňa 07.02.2013, právoplatným dňa 22.03.2013 súd pripustil,
aby do konania na strane odporcu pristúpila spoločnosť Arrow ECS, s.r.o. so sídlom Hattalova 12/A

Bratislava, IČO: 35 935 502, ktorá v konaní následne vystupovala ako odporca v 2. rade.

Uznesením č.k. 24C 84/2012-147 zo dňa 04.04.2013, právoplatným dňa 30.04.2013 súd pripustil, aby
do konania na strane navrhovateľa pristúpila spoločnosť Patriot 66, s.r.o. so
sídlom Ušiakova 14 Bratislava, IČO: 36 797 588, ktorá v konaní následne vystupovala ako navrhovateľ
v 2. rade.Písomným podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 07.11.2013 navrhovateľ v 1. rade zobral svoj návrh
voči odporcom v 1. rade a 2. rade v celom rozsahu späť. Rovnako tak zobral návrh vo vzťahu k odporcovi
v 3. rade (správne má byť vedľajší účastník) návrh v časti uplatnenej náhrady škody ako vecnej škody

v sume 823,- Eur a v časti ušlého zisku voči odporcovi v 3. rade (správne má byť vedľajší účastník)
späť. Predmetom konania tak v zmysle uvedeného podania ostal len nárok navrhovateľa v 2. rade
voči odporcovi v 3. rade (správne má byť vedľajšiemu účastníkovi) na náhradu škody titulom ušlého
zisku v sume 62.268,- Eur, ktorého výšku navrhovateľ v 2. rade vyčíslil v súlade so Správou o stratách
firmy Patriot 66, s.r.o. za r. 2010 a 2011 vypracovanou spoločnosťou STAVRING, spol. s.r.o. so sídlom

Na Rákoši 3635, 960 01 Zvolen /č.l. 184-189/. Následne, na pojednávaní konanom dňa 27.11.2013
právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade predmetné písomné podanie spresnila v tom zmysle,
že navrhovateľ v 1. rade berie v plnom rozsahu späť žalobu, v rámci ktorej uplatňoval nároky na náhradu
vecnej škody, zmluvnú pokutu a ušlý zisk a to proti odporcom v 1. a 2. rade. Predmetom konania tak
bude len nárok navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie ušlého zisku vo výške 62.268,- Eur za roky 2010
a 2011 smerujúci proti odporcovi v 2. rade (nie vedľajšiemu účastníkovi ako to vyplýva z podania zo

dňa 31.10.2013).

Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku / O.s.p./ môže žalobca zobrať späť žalobu a to
sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späť
vzatím nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Pretože návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade bol navrhovateľom v 1. rade v celom rozsahu vzatý späť,
pričom navrhovateľ v 2. rade odporcu v 1. rade titulom ušlého zisku ani vecnej škody nežaloval, boli vo
vzťahu k odporcovi v 1. rade splnené podmienky pre zastavenie konania v súlade s citovaným zákonným
ustanovením. Odporca v 1. rade nevyjadril so späťvzatím kvalifikovaný nesúhlas, súd preto podľa § 96

ods. 1,3 O.s.p. konanie zastavil.

II. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ako bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Z uvedeného vyplýva, že § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex
generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky

pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu
účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2
vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov vždy
zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému
účastníkovi konania (prípadne, ak bol návrh podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa

odporcu, je odporca v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi). Ak subjektu,
ktorý má právo na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146
ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p. ( ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Iba
v prípade, že oprávnenému účastníkovi trovy konania nevznikli, resp. sa tento ich náhrady výslovne
vzdal, je namieste rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania ( v intenciách § 146 ods. 2 O.s.p.) je tak rozhodujúcim
posúdenie, ktorý z účastníkov (posudzujúc z procesného hľadiska) zavinil, že sa konanie muselo

zastaviť.Záverozavineníniektoréhozúčastníkovvovzťahukzastaveniukonaniajedanývovšeobecnej
rovineposúdením,čizprocesnéhohľadiskabolažalobapodanádôvodne,alebonie,t.j.čisanavrhovateľ
domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným
spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k
uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Inými slovami, dôvodnosť

podania návrhu
sa posudzuje z hľadiska z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa
vyjadrenej v návrhu.Navrhovateľ v 1. rade dôvod späťvzatia žalobného návrhu v písomnom podaní zo dňa 31.10.2013 ani na
pojednávaní konanom dňa 27.11.2013 neuviedol. Z obsahu spisu však vyplýva, že tak urobil na základe
predbežného posúdenia nároku súdom na pojednávaní konanom dňa 04.09.2013, kedy súd vyslovil, že

odporca v 1. rade nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v 1.
rade sa nedomohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil splnením záväzku zo strany odporcu v 1. rade, bol to
teda navrhovateľ v 1. rade ktorý, vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií, zavinil zastavenie konania vo
vzťahu k odporcovi v 1. rade. S poukazom na vyššie uvedené preto súd o trovách konania vedeného
voči odporcovi v 1. rade rozhodol tak, že odporcovi v 1. rade na návrh priznal oproti navrhovateľovi v 1.

rade náhradu trov konania, pretože zastavenie konania zavinil navrhovateľ v 1. rade.

Hoci sa odporca v 1. rade domáhal, aby súd zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade na náhradu trov
konania spoločne a nerozdielne ( pokiaľ ide o trovy konania vzniknuté mu po tom, čo sa účastníkom
konania stal aj navrhovateľ v 2. rade, t.j. po 30.04.2013), súd na ich náhradu zaviazal len navrhovateľa
v 1. rade, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ v 2. rade nárok na náhradu škody

uplatňoval aj vo vzťahu k odporcovi v 1. rade (navrhovateľ v 2. rade nezobral voči odporcovi v 1. rade z
dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie návrh späť). Naopak, nárok navrhovateľa v 2. rade
na náhradu škody v podobe ušlého zisku smeroval len voči odporcovi v 2. rade, navrhovateľ v 2. rade
tak procesne nezavinil zastavenie konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, z ktorého dôvodu nemôže
byť zaviazaný na náhradu trov konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade.

Trovy konania odporcu v 1. rade spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Za jeden úkon právnej služby priznal 453,14 Eur ( §
10 ods.1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky).

Odmena vo výške 453,14 Eur bola priznaná za 4 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobnému návrhu, písomné podanie na súd - vznesenie
námietky premlčania zo dňa 17.04.2013 a účasť na pojednávaní konanom dňa 04.09.2013) v celkovej
výške 1.812,56 Eur. Vo výške 1 zo sumy 453,14 Eur (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) bola odmena
priznanáza3úkonyprávnejslužby(účasťnapojednávaniachkonanýchvdňoch17.01.2013,22.03.2013

27.11.2013), celkovo vo výške 339,84 Eur. V rámci trov právneho zastúpenia súd za jednotlivé úkony
priznal režijný paušál: 2 x 7,63 Eur úkony v r. 2012 a 5 x 7,81 Eur za úkony v r. 2013, celkovo 54,31
Eur. Celková náhrada trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade tak predstavuje sumu 2.206,71 Eur,
po započítaní DPH na trovy právneho zastúpenia vo výške 20 % sumu 2.648,05 Eur.

Naopak, za úkon označený ako súhlas so späťvzatím návrhu zo dňa 22.11.2013, došlý tunajšiemu súdu
dňa 03.12.2013 /č.l. 194/ súd náhradu trov nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu nejde o náhradu trov
potrebných na účelné bránenie práva. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je vždy povinný
skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v konaní. Účelnosť je
vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť

vtedy,akvychádzazozákonnýchdôvodovaneprekračujeichmedze.Jepretopotrebnérozlišovaťmedzi
právom účastníka na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako
celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov
treba posudzovať samostatne.

Účinné späťvzatie žalobného návrhu v prípade, že sa už začalo pojednávanie vo veci samej (ktorým
momentom sa v zmysle ustálenej súdnej praxe rozumie prednesenie žalobného návrhu stranou
navrhovateľa), totiž zákon neviaže na výslovné vyjadrenie súhlasu s týmto späťvzatím stranou odporcu,
ale na nevyjadrenie odporcovo kvalifikovaného nesúhlasu. Na to, aby odporca zmaril procesné

účinky spojené so späťvzatím žalobného návrhu stranou navrhovateľa, t.j. zastavenie konania, je
tak z jeho strany potrebné výslovné vyjadrenie tzv. kvalifikovaného nesúhlasu s týmto späťvzatím a
nie nevyjadrenie súhlasu. Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas so späťvzatím návrhu pritom
spravidla spočívajú v tom, že odporca má právny, resp. iný (napr. morálny) záujem na tom, aby o
návrhu bolo meritórne rozhodnuté. Vážny dôvod k nesúhlasu so späťvzatím žalobného návrhu má

odporca v konaní, ktoré môže byť začaté aj bez návrhu, alebo ktoré mohlo byť začaté aj na jeho návrh
(napr. konanie o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov, zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, susedské spory, konanie vo veciach ochrany osobnosti, kde môže mať
odporca záujem na tom, aby sa vec meritórne prejednala a rozhodlo sa, že do osobnostných právnavrhovateľa odporca nezasiahol a pod.). Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je
pritom výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Vo svetle vyššie načrtnutých záverov tak výslovné
vyjadrenie súhlasu odporcom v 1. rade so späťvzatím žalobného návrhu nemožno hodnotiť inak než

nadbytočné a z hľadiska hodnotiacich kritérií súdu vzťahujúcich sa na späťvzatie žalobného návrhu
navrhovateľom v 1. rade právne bezvýznamné podanie, ktoré nie je možné podľa názoru konajúceho
súdu kvalifikovať ako úkon právnej služby spĺňajúci kritérium účelnosti.

III. Súd vlastnou činnosťou zistil, že odporca v 2. rade zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu

20.09.2013.
5
24C 84/2012

Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú

inak.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Odporca v 2. rade výmazom z obchodného registra dňa 20.09.2013 zanikol bez právneho nástupcu.
Zánik odporcu v 2. rade podľa § 20a Občianskeho zákonníka v spojení s § 64 a nasl. Obchodného

zákonníka mal v procesnej rovine za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania / § 19 O.s.p./.
Nakoľko nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania, na ktoré súd musí počas celého jeho trvania ex offo prihliadať, musel súd, opierajúc
sa o vyššie citované zákonné ustanovenia konanie vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zastaviť. Pre úplnosť
konajúcisúdnatomtomiestedodáva,žehociprávnazástupkyňanavrhovateľanapojednávaníkonanom

dňa 27.11.2013 uviedla, že navrhovateľ v 1. rade berie svoj žalobný návrh v plnom rozsahu späť aj vo
vzťahu k odporcovi v 2. rade, nemožno na zastavenie konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, pokiaľ
ide o nároky navrhovateľa v 1. rade, aplikovať ust. § 96 O.s.p. Odporca v 2. rade už v čase „späťvzatia“
žalobného návrhu navrhovateľom v 1. rade nebol subjektom práva, z tohto dôvodu je tento procesný
úkon navrhovateľa v 1. rade vo vzťahu k odporcovi v 2. rade právne celkom bez významu.

V nadväznosti na zánik odporcu v 2. rade došlo dňa 05.02.2014 súdu podanie navrhovateľov v ktorom
navrhujú aby súd v konaní ďalej pokračoval s vedľajším účastníkom - spoločnosťou Generali Slovensko
poisťovňa, a.s. ako riadnym účastníkom - žalovaným s poukazom na ustanovenia § 93 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K predmetnému
podaniu súd považuje za potrebné uviesť na tomto mieste nasledovné:

Prípady v ktorých je možné, aby bol v priebehu konania menený okruh účastníkov konania vymedzený
pri jeho začatí Občiansky súdny poriadok upravuje v § 92. Zmena v okruhu účastníkov môže spočívať v

(i) pristúpení účastníka do konania (§ 92 ods. 1), (ii) zmene účastníkov konania (§ 92 ods. 2 a 3), alebo
(iii) zámene účastníkov konania (§ 92 ods. 4).
O pristúpenie účastníka do konania sa jedná vtedy pokiaľ sa iná, v žalobe neoznačená osoba stane
ďalším účastníkom konania vedľa (popri) doterajšom účastníkovi či už na strane navrhovateľa alebo
odporcu. Pristúpenie ďalšieho účastníka do konania je tak pojmovo vylúčené v prípade, ak by po

právoplatnostiuzneseniasúduopripustenívstupuďalšiehoúčastníkadokonaniavystupovalvprocesnej
pozícii navrhovateľa, resp. odporcu len tento pristúpivší účastník, ktorá situácia sa (vzhľadom na
zastavenie konania voči doterajším odporcom v 1. a 2. rade) vzťahuje aj na prejednávanú vec.

Zmena účastníkov konania je procesným inštitútom umožňujúcim ustáliť okruh účastníkov konania v
dôsledku singulárnej sukcesie, t.j. prechodu/prevodu konkrétneho práva, resp. povinnosti vyplývajúcich
z hmotného práva o ktoré v konaní ide z pôvodného účastníka konania na účastníka nového, pričom
jednou z podmienok pre vyhlásenie uznesenia o tejto zmene je, že skutočnosť, ktorá zakladá prevod/prechod práv a povinností, nastala až po začatí konania, čiže v čase začatia konania bol pôvodný
účastník vecne legitimovaný a k zmene vecnej legitimácie došlo až po začatí konania. Aj inštitút zmeny
účastníkov konania je tak v prejednávanom prípade vylúčený, nakoľko ku skutočnosti zakladajúcej

prevod/prechod hmotnoprávnych povinností o ktorých v konaní na strane odporcov ide z odporcu v 2.
rade (u odporcu v 1. rade pasívna vecná legitimácia absentuje už od podania žalobného návrhu) na
vedľajšieho účastníka po podaní žalobného návrhu nedošlo, naopak, s poukazom na ust. § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z. možno vyvodiť, že vedľajšiemu účastníkovi svedčala pasívna vecná legitimácia už v
čase začatia konania.

Zámena účastníctva je modalitou procesného nástupníctva, ktorej aplikácia prichádza do úvahy len
v prípade, ak účastník konania nemal od začiatku konania vecnú legitimáciu. Prostredníctvom tohto
procesného inštitútu tak O.s.p. umožňuje navrhovateľovi odstrániť svoj pôvodný (v čase podania žaloby)
„omyl“ o tom, kto je nositeľom uplatňovaného práva, alebo proti komu malo byť právo správne žalované,
ktorý by bol inak riešiteľný len podaním novej žaloby. V prejednávanom prípade by tak prichádzala

do úvahy zámena odporcu v 1. rade, ktorý od začiatku konania nebol pasívne vecne legitimovaný za
vedľajšieho účastníka (zámena odporcu v 2. rade s vedľajším účastníkom je vylúčená, nakoľko obom
svedčala pasívna vecná legitimácia). Na pripustenie zámeny účastníkov konania sa však vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch, vo svojom vzájomnom vzťahu rovnocenných podmienok, a to (i) návrh
niektorého účastníka konania a (ii) súhlas všetkých doterajších účastníkov konania so zámenou. Z

podania predloženého stranou navrhovateľa zo dňa 04.02.2014 obmedzujúceho sa len na návrh na
pokračovanie v konaní s vedľajším účastníkom ako riadnym účastníkom s poukazom na § 93 O.s.p.
( upravujúci inštitút vedľajšieho účastníka) a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. však nemožno, a to ani podľa
jeho obsahu, vyvodiť nepochybný zámer navrhovateľov uplatniť týmto podaním práve a jedine inštitút
zámeny účastníkov konania v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p. Na to, aby súd v konaní mohol ďalej pokračovať

s vedľajším účastníkom ako „novým“ odporcom nestačí len vo všeobecnej rovine navrhnúť pokračovanie
v konaní s tým, že súd si sám „vyberie“ ktorá so zákonom upravených procesných modalít účastníkov
konania prichádza, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, do úvahy, naopak, je na účastníkovi aby
nímnavrhovanúprocesnúmodalitupomenoval(resp.zobsahujehopodaniamusínepochybnevyplývať,
že vôľa účastníka práve k jej uplatneniu smeruje), tvrdil a preukázal splnenie procesných podmienok za

ktorých ju súd môže pripustiť.

Z vyššie uvedených dôvodov tak nie je možné pokračovať s vedľajším účastníkom ako riadnym
účastníkom na strane odporcov.

IV. O náhrade trov konania vedeného voči odporcovi v 2. rade ( t.j. konania o nároku navrhovateľa v 1.
rade na náhradu vecnej škody a ušlého zisku, ako aj nároku navrhovateľa v 2. rade na náhradu ušlého
zisku) súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené, nakoľko súd nemal za
preukázané splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady trov konania pri jeho zastavení

niektorej z procesných
7
24C 84/2012

strán uvedených v § 146 ods. 2 O.s.p., teda nemal za preukázané zavinenie niektorého z účastníkov

ktoré by spôsobilo, že sa konanie muselo zastaviť, resp. správanie odporcu, ktoré by spôsobilo, že sa
návrh podaný dôvodne musel vziať späť. Strata právnej subjektivity
odporcu v 2. rade výmazom z obchodného registra (ktorá skutočnosť bola dôvodom zastavenia konania
voči odporcovi v 2. rade) je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zastavenie konania, ktorú nie je možné
podľa názoru konajúceho súdu, pokiaľ ide o záver o procesnom zavinení zastavenia konania, pripočítať

na ujmu žiadnej z procesných strán.

V. Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože aj keď vedľajší účastník v
konaní vystupoval na strane konania, ktorá bola v konaní procesne úspešná, čo vo všeobecnosti vytvára
predpoklad pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, tomuto však v konaní žiadne

trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej (výroky o zastavení
konania), možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. .