Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227068
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114227068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, P., P. X,
proti žalovanému: RP - DREPOS, s.r.o., Košice, Vrátna 18, IČO: 31 664 822, o zaplatenie 3.000,00 eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19Cpr/6/2014-129 zo 16.12.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom konanie o zaplatenie 825,36 eur zastavil a žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol.

2. Zo žaloby mu vyplynulo, že jej predmetom je zaplatenie 3.000,- eur, ktorú si žalobca voči žalovanému
uplatňuje jednak vo výške 825,36 eur titulom nevyplatenej mzdy vo výške priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zák. práce a vo výške 2.174,64 eur titulom
náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že žalovaný mu nevyplácal mzdu k výplatnému
termínu. V priebehu konania žalobca (pred začatím prvého pojednávania) zobral žalobu v časti o
zaplatenie sumy 825,36 eur späť z dôvodu, že túto čiastku mu žalovaný po podaní žaloby zaplatil. Zo

zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že žalobcovi vznikol u žalovaného pracovný pomer na
základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2013 s nástupom počnúc dňom 01.12.2013 pri dojednanom
druhu práce - elektromontér, ktorý pracovný pomer bol ukončený zo strany žalobcu okamžitým
skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z 03.09.2014, ktorým dňom
pracovný pomer bol ukončený. Z listinného dokladu - Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP súd zistil, že žalobca dňa 3.9.2014 dal žalovanému predmetné okamžité
skončenie pracovného pomeru s odôvodnením, že mu nebola do dnešného dňa vyplatená mzda za

mesiace jún a júl 2014. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žalovaný mu nevyplácal mzdu
načas a v celku, na základe čoho nedokázal uhrádzať výdavky na bývanie a tiež na domácnosť, preto sa
zadlžil. Upresnil, že z uplatnenej čiastky 2.174,64 eur predstavuje suma okolo 1.300 eur dlh na bývaní,
k čomu predložil ako dôkaz upomienku Spoločenstva vlastníkov bytov zo 07.01.2015, a z ktorej sumy
čiastka okolo 500 eur predstavuje škodu v súvislosti s tým, že mu prepadli 2 obrúčky a snubný prsteň,
ktoré musel založiť. Na otázku súdu, aby žalobca upresnil, čo predstavuje zvyšok tvrdenej škody do
uplatneného nároku 2.174,64 eur, žalobca uviedol, že túto škodu vo zvyšku vyšpecifikovať nevie. Tiež na

otázku súdu, aby upresnil, kedy dal do zálohu obrúčky a snubný prsteň, nevedel časovo vyšpecifikovať
toto svoje tvrdenie, avšak malo to byť v období, keď nemal z čoho žiť. Z písomného podania žalobcu
z 30.01.2015 mu vyplynulo, že podľa žalobcu žalovaný ho svojim konaním, a to prístupom za rok 2014
tým, že riadne nevyplácal mzdu, dostal jeho aj spolu s rodinou do existenčných a neľahkých pomerov aždo takej miery, že jeho rodina má už v súčasnej dobe problémy a značný dlh na bývaní v Spoločenstve
vlastníkov bytov, pričom súd musí uznať, že pokiaľ je mzda zamestnancovi vyplácaná v splátkach, nie je
možnéztakýchtomalýchsúmuhrádzaťsvojesúkromnézáväzkyatýmhožalovanýdostaldouvedeného

dlhu na SVB vo výške 1.296,00 eur. Pokiaľ tento dlh do SVB neuhradí do 28.02.2015 spoločenstvo
vlastníkov ho dá pre tento dlh na bývaní na dražbu, čím sa mu zvýši jeho škoda nielen na majetku, ale
aj hrozí strata bývania. Žalovaný si je vedomý, že bol jediným živiteľom rodiny, pretože jeho manželka
má podanú žiadosť na invalidný dôchodok a je evidovaná ako nezamestnaná a doma majú maloletú
školopovinnú dcéru. V ďalšom poukázal na to, že musel predmetný pracovný pomer sám ukončiť

okamžitým skončením pracovného pomeru, a že žalovaný si ho neoprávnene a protizákonne dovolil
nahlásiť na sociálnu poisťovňu, že u žalovaného pracoval od 03.11.2014, čím mu tiež sa snažil vyrobiť
problémy. Z listinného dokladu vo veci upomienky zo 07.01.2015 súd zistil, že Spoločenstvo vlastníkov
bytov bytového domu na P. X v P. adresovalo predmetnú upomienku A. E. a Ľ. E. s upozornením, že k
31.12.2014 neuhradili 9 zálohových platieb do fondu údržby a opráv, za vykurovanie, TÚV, studenú vodu
a ostatných plnení za služby, ktoré im SVB poskytlo za rok 2014 v súhrnnej výške 1.296,00 eur, a ktorým

im súčasne oznámilo, že ak do 28.02.2015 zálohové platby za rok 2014 neuhradia, tak spoločenstvo
vlastníkov bytov využije všetky zákonné možnosti a prostriedky na to, aby svoju oprávnenú pohľadávku
vymohlo v plnej výške vrátane úrokov z omeškania. Z prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa
13.11.2015 súd zistil, že žalobca tvrdený dlh, ktorý mu vznikol za určité obdobie voči spoločenstvu v
súvislosti s užívaním družstevného bytu, do dnešného dňa nevyplatil. Vychádzajúc z § 1 ods. 1, ods.

4, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 2, § 118 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 2, ods. 3, § 192 ods. 1,
ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce, § 120 ods. 1 O.s.p. (ich znenie citoval), z prevedeného dokazovania
má súd preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v období od 01.12.2013 do 03.9.2014
a že za vykonávanú prácu bola medzi účastníkmi konania dojednaná mzda s výplatným termínom
do konca nasledujúceho mesiaca. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému sumu

3.000,00 eur pozostávajúcu jednak zo sumy 825,36 eur uplatnenej titulom nevyplatenej mzdy vo výške
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka
práce a zo sumy 2.174,64 eur uplatnenej titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým,
že žalovaný mu nevyplácal mzdu k výplatnému termínu. V dôsledku toho, že žalovaný v priebehu
konania žalobcovi čistku vo výške 825,36 eur zaplatil, žalobca zobral svoj žalobný návrh v tejto časti

späť; na základe toho súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu teda zostala naďalej čiastka
2.174,64 eur škoda, ktorú si žalobca uplatnil titulom náhrady škody. Vzhľadom na skutkové zdôvodnenie
tejto časti nároku, súd posúdil predmetný nárok ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu
založeného medzi účastníkmi konania v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného ako zamestnávateľa
podľa ust. § 192 ods. 2 ZP. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej základnými

predpokladmi sú protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom absencia
čo i len jedného z týchto predpokladov vylučuje túto zodpovednosť. V danom prípade musí ísť o
protiprávne konanie štatutárnych orgánov zamestnávateľa, vedúcich organizačných útvarov a všetkých
poverených zamestnancov, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia zamestnávateľ zodpovedá len
za taký protiprávny úkon, ktorého sa dopustili zamestnanci konajúci v jeho mene v rámci plnenia úloh

zamestnávateľa. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v tom, že nedostával
mzdu naraz a načas. Na strane žalovaného by preto prichádzalo do úvahy porušenie príslušných
ustanovení o vyplácaní mzdy, najmä o povinnosť vyplácať mzdu vo výplatnom termíne. Ani prípadné
zistenie, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa takáto povinnosť nebola dodržaná, sama o
sebe nepostačuje na to, aby nastala zodpovednosť za prípadné nároky na náhradu škody, pretože

súčasne žalobca musí tvrdiť a tiež preukázať vznik škody a súčasne, že škoda je v príčinnej súvislosti
so zisteným protiprávnym konaním. Pod pojmom škoda pritom možno chápať peniazmi vyjadriteľnú
ujmu na majetku poškodeného, ktorú musí žalobca nielen tvrdiť, ale súčasne tiež preukázať, aby
splnil svoju dôkaznú povinnosť ohľadne uplatneného nároku. Podľa názoru súdu žalobca v konaní: 1/
nepreukázal vznik škody, pokiaľ ide o sumu 1.296 eur, ktorá má podľa žalobcu predstavovať dlh na

úhradách za užívanie bytu, pretože do dnešného dňa táto čiastka zo strany žalobcu uhradená veriteľovi
nebola (pozri tiež Rc 14/2005), 2/ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi sumou 1.296,00 eur a tvrdeným
protiprávnym konaním žalovaného, najmä s poukazom na to, že predmetná suma predstavuje dlh,
ktorý vznikol žalobcovi za rok 2014 neuhradením deviatich zálohových platieb do fondu údržby a opráv,
za vykurovanie, TÚV, studenú vodu a ost. poskytnuté služby zo strany SVB, pričom z prevedeného

dokazovania má súd preukázané, že žalovaný vyplácal dojednanú mzdu v dojednanom výplatnom
termíne a pokiaľ ju vyplácal po častiach, bolo to na základe žiadostí žalobcu o poskytnutie zálohy a vždy
vo výplatnom termíne; výnimku tvorili mesiace jún a júl roku 2014, s výplatou ktorých bol žalovaný v
omeškaní, tak ako to vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 03.09.2014, 3/ nepreukázalvznik škody, pokiaľ ide o sumu 500 eur v súvislosti s tvrdením, že mu prepadli 2 obrúčky a snubný
prsteň, ktoré musel založiť; v tejto súvislosti žalobca nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol vykonať
žiaden dôkaz, 4/ nepreukázal vznik škody vo zvyšnej časti, ohľadne ktorej žalobca neuniesol jednak

povinnosťtvrdeniaajednakpovinnosťpreukázaťsvojetvrdenie,pretožežalobcasvojnárokviacnevedel
vyšpecifikovať a súčasne v tejto súvislosti žalobca nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiaden
dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo vzťahu k nároku uplatnenému titulom náhrady škody
nepreukázal minimálne vznik škody ako jedného zo základných predpokladov úspešnosti žaloby v tejto
časti, na základe čoho súd žalobu v tejto časti (t.j. v prevyšujúcej časti vzhľadom na zastavenie konania

v časti) zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd nerozhodol z dôvodu absencie takéhoto návrhu
zo strany účastníkov konania (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

3. Žalobca proti rozsudku výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonnej
lehote odvolanie.

4. V odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a 2, že súd vec
nesprávne právne posúdil a nedostatočne a nesprávne rozhodol vo veci, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). V odvolaní opätovne poukázal
na to, že zo strany žalovaného bol porušený zákon podľa § 118 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého
zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, že žalovaný toto ust.

porušil. Citujúc znenie § 192 ods. 1, 2 a 3 Zák. práce uviedol, že 3.11.2014 na žalovaného podal na
Okresný súd Košice I žalobu o zaplatenie 3.000,00 eur istiny s prísl., že 23.9.2014 podal na Okresnú
prokuratúru Košice trestné oznámenie pre trestný čin neplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1, 2 Tr.
zák., že 3.9.2014 bol nútený aj s kolegami podať podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce okamžitú
výpoveď o skončení pracovného pomeru pre neplatenie mzdy žalovaným, že predmetná vec sa riešila

na OO PZ Staré mesto ČVS: ORP-3914SM-KE-2014. Poukázal na to, že aj jeho kolegovia, ktorí boli
takisto zamestnaní u žalovaného, ktorí podali výpovede nie sú do dnešného dňa vyplatení na mzde
od žalovaného. Opakoval, že ako žalobca má za to, že má vo veci svojej žaloby nárok ako poškodený
na jednorazové vyrovnanie podľa § 447 Obč. zák., že výpovede žalovaného sú vedené klamlivo a
nepravdivo, že žalovaný mu ako zamestnancovi nenavrhoval, aby podal výpoveď, naopak, nabádal ho

chodiťdopráceapracovaťnapriekmeškanýmaneplatenýmmzdám,zdôraznil,žežalovanýhopoškodil,
že s rodinou ho dostal do existenčných problémov, do takej tiesne a dlhov, že na byt, v ktorom žil a býval
s rodinou vznikla dražba a k dnešnému dňu už nevlastní vlastné bývanie, že vďaka žalovanému prešiel
dražbou na nehnuteľnosti a z uvedených dôvodov bol majetkovo aj nemajetkovo poškodený. Na základe
uvedeného žiadal rozsudok v prevyšujúcej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok za správny, na doplnenie nemal žiadne
skutočnosti ovplyvňujúce jeho výsledok. Poukázal na to, že v odvolaní žalobca opakovane uvádza
rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie.

6. Rozsudok vo výroku o zastavení konania o zaplatenie 825,36 eur odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad
v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku
sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom, v ktorom iba opakuje skutočnosti

uvádzané pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo
vysporiadal.

8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide,ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že žalobca nepreukázal vznik škody,

pokiaľ ide o sumu 1.296,- eur, ktorá mu mala vzniknúť ako dlh na úhradách za užívanie bytu na P. X R.
P.Š., neuhradením 9 zálohových platieb do fondu údržby a opráv ,za vykurovanie, TÚV, studenú vodu a
ostatných plnení za služby poskytnuté spoločenstvu vlastníkov bytov za r. 2014. Uvedenú dlžnú sumu
1.296,-eurnemožno,o.i.,označiťakoškodu,leboideopovinnosťžalobcuplatiťspoločenstvuvlastníkov
bytov úhrady spojené s užívaním bytu a ďalšie platby za poskytnuté služby, ktoré mu boli spoločenstvom

vlastníkov bytov poskytnuté a táto povinnosť mu vznikla vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov, bez
ohľadu na to, či žalobcovi by žalovaný uhrádzal mzdu alebo neuhrádzal. Je potrebné stotožniť sa so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda 500,- eur, tým, že mu
„prepadli“ dve obrúčky a snubný prsteň, ktoré musel založiť a aj v zostávajúcej časti nároku, ktorý, o.i.,
nevedel ani vyšpecifikovať lebo nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
potvrdiť ako vecne správny.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a

stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).