Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616205472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: V.. B. Y., T.. XX.X.XXXX, H. K.C. R.
XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Valéria Janíková - advokátka, so sídlom Zemplínska
2142/12, 058 01 Poprad proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 33 000,00 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/119/2016-69 z 13.10.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 29 779,24 € s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 29 779,24 € od 6. 4. 2016 až do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti, teda
v časti o zaplatenie sumy 3 320,76 € s prísl. konanie zastavil (výrok II.) a vyslovil, že žalobca má právo
na plnú náhradu trov konania (výrok III.)

Žalobný nárok odôvodnil Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel s právnym predchodcom
žalovanej dňa 20. 7. 2006, a to pre životné poistenie, ako aj poistenie EuroKapitálPlus. Neoddeliteľnou

súčasťou uvedenej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky a Zmluvné dojednania pre
poistenie EuroKapitálPlus. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na čl. 4 bod 2, 2.1 s názvom
Mimoriadne výbery - Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus, podľa ktorých poistník môže
požiadať o mimoriadny výber z kapitálovej hodnoty tvorenej mimoriadnym poistným kedykoľvek v
priebehu poistenia.
Žalovaná však žalobcovi požadovanú sumu nevyplatila. Na jeho žiadosť zo dňa 3. 2. 2016 nereagovala,
nevysvetlila ani dôvody takéhoto postupu. Preto žalobca zaslal žalovanej dňa 24. 2. 2016 predžalobnú

výzvu na zaplatenie sumy 33 000 €. Žalovaná však ani na túto výzvu nereagovala a žalobcovi
požadovanú sumu nevyplatila.
Súd citujúc § 52, § 53, § 54 ods.1, 2, § 816 O.z. dôvodil, že vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa §
4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch žalobca oslobodený od platenia súdnych
poplatkov pre toto konanie.
Z dokazovania mu vyplynulo, že žalovaná ani len nezačala vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

mimoriadnehopoistného(resp.nepredložilasúdužiadnedôkazy,ktorýmibytakýtopostuppreukázala),a
teda nebolo možné konštatovať, že žaloba je podaná predčasne. Podľa § 797 ods. 2 vyšetrenie musí byť
vykonané bez zbytočného odkladu. Ak sa neskončí do jedného mesiaca, je povinný poistiteľ poskytnúť
poistenému aspoň primeraný preddavok. V danom prípade tak neurobil, a preto súd žalobe v rozsahuzákonne požadovanej sumy s príslušenstvom v zmysle ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka
vyhovel.
Súd citoval o.i. aj § 43 ods.10 zák. č. 595/2003 Z.z. a uviedol, že žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie

sumy 3.320,76 eur s prísl. späť (odpočet 19 % sadzby zrážkovej dane), súd podľa vyššie citovaného
zákonného ustanovenia konanie zastavil. K takémuto čiastočnému späťvzatiu návrhu pristúpil potom,
čo žalovaná v konečnom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 10. 2016 vyčíslila skutočne nárokovateľnú
poistnú sumu a doplnila, že z uvedenej sumy musí byť zrazená daň z príjmov podľa § 595/2003 Z. z..
Takéto čiastočné späťvzatie návrhu nemá teda vplyv na plnú úspešnosť nároku žalobcu v tomto konaní.

Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 20/2013 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.“
Nakoľko žalovaná sa svojou nečinnosťou dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal ním požadovaný
zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od požadovaného dňa 6.4.2016. K uvedenému dátumu
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, preto má žalobca nárok na 5,00 % ročný úrok

z omeškania. Žalobca žiadal výplatu mimoriadneho poistného ešte v decembri 2015, opakovane sa
domáhal žiadosťou zo dňa 3.2.2016, takže od uvedených dátumov uplynula viac ako jednomesačná
lehota na plnenie, preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania od dátumu vypracovania
žaloby, teda od 6.4.2016.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a

žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.

2. V podanom odvolaní žiadala žalovaná napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, neuviedla,
či žiada trovy konania.
V odvolaní namietala, že zmluvné dojednania podľa § 788 ods.3 O.z. pre poistenie EuroKapitálPlus zo

dňa 20.6.2007, ktoré podpísal aj žalobca sú súčasťou poistnej zmluvy podľa § 788 ods.3 O.z. a podľa
čl. 4 bod 2.2 cit. Zmluvných dojednaní pre poistenie EuroKapitálPlus má poisťovateľ právo žiadosť o
mimoriadny výber zamietnuť. K tomuto došlo aj podaním žalovaného zo dňa 12.10.2016. V prípade
poistenia nejde o sporenie a mimoriadne poistné nie je vkladom v banke a teda nárok na výplatu
mimoriadneho poistného nevzniká doručením písomnej žiadosti poistníka o výplatu mimoriadneho

poistného. Okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keď boli priznané žalobcovi nároky. Občiansky
zákonník neupravuje iné potenciálne peňažné nároky z poistenia odlišné od poistného plnenia, napr.
právo na odbytné či iné možné peňažné nároky (mimoriadne poistné). Prioritou poisťovateľa je oproti
inýmmožnýmpeňažnýmnárokomzpoisteniavždynajsamprvvyšetrovanierozsahupovinnostipoistiteľa
plniť v prípade poistných udalostí.

O.i. osobou poisteného treba odlíšiť od osoby poistníka, lebo poisteným je ten, na ktorého život alebo
zdravie sa poistenie vzťahuje. Poistníkom je osoba, ktorá poistenie s poisťovateľom uzavrela a môže
byť odlišná od osoby poisteného.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu poukázala právna zástupkyňa žalobcu, že žiada potvrdiť rozsudok v celom

rozsahu a priznať jej plnú náhradu trov odvolacieho konania. V danom spore k výplate mimoriadneho
poisteniažalovanývôbecnepristupujepopreskúmanípoistnejudalosti,ideoosobitný,špecifickýspôsob
poistného plnenia. Výsledkom konkrétnych zmluvných dojednaní je, že poistník má právo na výplatu
mimoriadneho poistného, ak oň požiada. Ďalej, v odôvodnení konštatoval a mal preukázané, že žalobca
opakovane žiadal o výplatu mimoriadneho poistného a žalovaný na jeho žiadostí absolútne nereagoval

a z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný zaslal žalobcovi písomnú odpoveď, v ktorej by jeho žiadosť
bola zamietnutá.
Žalovaný v odvolaní poukazuje, že podľa čl. 4 bod 2.2 „Zmluvných dojednaní pre poistenie
EuroKapitálPlus“ má poisťovateľ právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť, čo však neurobil. Pokiaľ
tvrdí, že tak urobil najneskôr dňa 12.10.2016 vo svojom podaní, stotožňuje sa so záverom súdu prvej

inštancie, že vyjadrenie žalovaného je rozporuplné a zmätočné, kde na jednej strane navrhuje žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú a na druhej strane konštatuje, že skutočne nárokovateľná poistná suma je
vo výške 31 923 €, ktorá má byť znížená o daň v zmysle zákona o dani z príjmov, čiže žalovaný týmto
vyjadrením potvrdzuje nárok žalobcu.
Žalobca od začiatku považoval a považuje postoj a prístup k jeho žiadosti zo strany žalovaného za

účelový a tendenčný s konečným cieľom vyhnúť sa povinnosti plniť si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvného dojednania pre EuroKapitálPlus.4. V ďalšom vyjadrení po začatí odvolacieho konania (postúpením sporu odvolaciemu súdu, Krajskému
súdu v Košiciach) sa vyjadrila žalovaná tak, že tak ako uvádza v odvolaní podľa § 788 ods.3 O.z.
zmluvné dojednania sú súčasťou poistnej zmluvy a v čl. 4 bod 2.2 cit. Zmluvných dojednaní pre poistenie

EuroKapitálPlus má poisťovateľ právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť.

5. Na to v duplike poukazuje žalobca na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, na jeho posúdenie
veci a žalovaná len odďaľuje výplatu, keď konštatuje, aká je skutočne nárokovateľná suma, ktorá má byť
zníženáodaňzpríjmuvzmyslezákonaodanizpríjmovatedatýmtopotvrdzujeajnárokžalobcu.Postup

žalovaného, keď nechce vyplácať a poukázať mimoriadny výber, avšak zákonné dôvody neuviedol, je
účelový a tendenčný s cieľom vyhnúť sa povinnosti plniť si svoju povinnosť zo zmluvného dojednania.
O.i. na žiadosti žalobcu zo dňa 7.12.2015, 13.1.2016 a 3.2.2016 ani predžalobnú upomienku zo dňa
24.2.2016 vôbec žalovaná nereagovala, čo je tiež účelovým konaním.

6. Ďalšie vyjadrenia a doplnenie odvolania z 1.3.2017 žalovanej je po zákonnej stanovenej lehote a

odvolací súd na ne neprihliadal.

7. V poslednom vyjadrení z 5.4.2017 žalobca navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny a tvrdí, že
uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania.

8. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané
odvolanie, ktoré je neopodstatnené.

11. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkovézistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

13. Odvolateľkou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a

povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti

a ako bola preto vec rozhodnutá.

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

15. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu 7Cdo/117/2014
z 23.5.2014, 4Cdo/41/2009, 6M Cdo/21/2011), keď podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu treba
považovať konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom za pokračujúce konania, lebo
obidve konania aj pred odvolacím súdom tvoria jeden celok a určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho

súdu s potvrdzovaným rozsudkom, lebo vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; tento prístup pri
potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie reflektuje aj ostatne judikatúra ESĽP. Ak odvolací súd v plnom
rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, potom stačí, ak v odôvodnení rozsudku
poukazuje len na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, toto rozhodnutie
odvolacieho v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým

ako je už uvedené - tvorí jeden celok.

16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď uviedol, že žalobca je spotrebiteľom v
spore a nemožno v žiadnom prípade akceptovať argumentáciu žalovanej, keď Rapid life ako poisťovateľ
má právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť. V takomto prípade by sa žalobca ako spotrebiteľ

dostával do značnej nerovnováhy vo vzťahu k žalovanej a bol by teda ukrátený vo svojich právach,
žalobca si pravidelne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, platil poistné a pravidelne
bez akéhokoľvek omeškania a dlhu túto povinnosť plnil, a preto má právo na mimoriadny výber
poistného. Žalovaná ani len do začatia pojednávania v spore nezačala vyšetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu mimoriadneho poistného, nepredložila o tom žiaden dôkaz, ktorý by takýto postup potvrdil a

teda nebolo možné konštatovať, aby žaloba bola predčasne podaná.

17. S poukazom na § 797 ods.2 O.z. vyšetrenie musí byť vykonané bez zbytočného odkladu, účelovosť
konania žalovanej potvrdzuje, že ani rok po začatí konania v tomto spore ešte nebolo vykonané šetrenie,
súd preto zákonne aj žalobe vyhovel.

18. Aj z vyjadrení žalovanej po odvolaní proti rozsudku vo veci samej badať rozporné a zmätočné
stanoviská, ktorá síce žiada žalobu zamietnuť, argumenty jej stanovisko postráda, odvolacie námietky
sú bez právneho významu, tvrdenia, že nárokovateľná poistná suma vo výške 31 923 € má byť
znížená o daň v zmysle zákona o dani z príjmov, je nepresvedčivé, napokon nemožno považovať vážne

ani tvrdenia žalovanej o tom, že mimoriadne poistné by nebolo vkladom v banke, a preto nárok na
výplatu mimoriadneho poistného nevzniká doručením písomnej žiadosti poistníka (na čo potom uzavrela
zmluvu).19. S poukazom na čl. 4 bod 2.2.1 Zmluvného dojednania pre poistenie EuroKapitalPlus, ak žalobca ako
poistník požiadal o mimoriadny výber z kapitálovej hodnoty tvorenú mimoriadnym poistným kedykoľvek
v priebehu trvania poistenia, čo bolo realizované výberovým lístkom na mimoriadne poistné zo dňa

7.12.2015, potom toto mimoriadne poistné má žalovaná vyplatiť, čo neurobila a je opodstatnený nárok
žalobcu v prisúdenej výške.

20. Napokon odvolací súd konštatuje, že žiadne nové dôkazy nepredložila ani v odvolacom konaní
žalovaná, preto pri preskúmaní, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na iných právnych

záveroch, než by vyplývali zo skutkového stavu, teda že by porušil zásady zákonného konania (fair
proces) odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako zákonný a správny (okrem zastavenia konania,
ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním žalovanou).

21. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje s poukazom na § 396 CSP, lebo úspešnému
žalobcovi vznikli trovy pri právnom zastúpení, avšak aj bez vyjadrenia k odvolaniu bol by vykonal

odvolacie konanie odvolací súd, preto nepovažuje tieto trovy za účelne vynaložené a neúspešnej
žalovanej nepatria.

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).