Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201135
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: N. L., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom P. XXX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. septembra 2014 v spojení so zmenovým
rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. septembra 2014 podľa § 65 a
§ 274 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 ods. 1 a § 174 Zákona o

sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 25. júna
2014 o prehodnotenie posúdenia nároku na starobný dôchodok.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že v rokoch
1976 až 1979 pracoval v I.AA kategórii a že má nárok na zníženie dôchodkového veku z dôvodu, že bol
uvoľnený zo zamestnania z dôvodu najvyššej prípustnej expozície.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že podľa § 174 ods. 2 Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Z. z. podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb.. Splnenie podmienky vykonávať zamestnanie do 31. decembra 1999 potvrdil aj Najvyšší súd SR
vo viacerých rozsudkoch (9So/62/2009 z 27. októbra 2009, 7So/71/2012 z 29. mája 2013, 9So/88/2011

z 25. apríla 2012). Navrhovateľ nesplnil podmienku stanovenú § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení. Podľa potvrdenia zamestnávateľa OKD, a. s., Důl Darkov navrhovateľ v období
od 1. januára 1993 do 15. augusta 1996 bol zamestnaný v zamestnaní zaradenom v § 14 ods. 2 písm.
a) zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a dňa 13. augusta
1996 dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky
uvedené v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

V priebehu konania vydala odporkyňa nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 21. novembra 2014,
ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 11. februára 2014 (rozhodnutím z 21. 11. 2014 odporkyňa podľa §
65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 ods.
1 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Z. z. a čl. 52 nariadenia (ES)Európskeho parlamentu č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 24. januára 2014).

Aj proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 21. novembra 2014 podal navrhovateľ včas opravný prostriedok.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podaných opravných prostriedkoch a poukázal na to,
že odpracoval do roku 1993 15 rokov + k tomu 2 roky vojny. Mal byť posúdený podľa starého zákona,
čiže Zákona o sociálnom zabezpečení, preto si myslí, že jeho opravný prostriedok je dôvodný.

Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci zo dňa 28. 11. 2014
a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. februára 2014 v spojení so
zmenovým rozhodnutím z 21. novembra 2014 potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a

nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odpracoval celkom len 12 rokov a 358 dní,
preto podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení nespĺňa a nárok na

starobný dôchodok mu nevznikol.

Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe zákona č. 59/1993 Z. z., č.
71/1994 Z. z., č. 365/1994 Z. z., č. 308/1995 Z. z., č. 222/1996 Z. z. a č. 376/1996 Z. z., č. 376/1997 Z.
z. a č. 355/1997 Z. z. v právnom poriadku v Slovenskej republiky predĺžené až do 31. decembra 1999.

V zmysle § 174 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Z.
z. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie a také zamestnanie
trvalo do 31. decembra 1999 má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek aspoň 56 rokov a bol zamestnaný najmenej 9,5 roka v

zamestnaní v uránových baniach.

Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania v zamestnaní podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik
nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia vek 56 rokov a boli

v uránových baniach zamestnaní minimálne 9,5 roka, ak toto zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999,
pričom až po 31. decembri 1999 nemohli objektívne splniť podmienku trvania takéhoto zamestnania
po dobu 10 rokov (§ 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení) práve z dôvodu zrušenia
pracovných kategórii od 1. januára 2000.

Na rozdiel od právnej úpravy platnej v Českej republike, pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa
§ 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení, podľa predpisov platných v Slovenskej republike sa
vyžaduje, aby zamestnanie v uránových baniach trvalo 31. decembra 1999.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa OKD, a. s., Důl Darkov bol navrhovateľ v období od 1.

januára 1993 do 15. augusta 1996 zamestnaný v zamestnaní zaradenom v § 14 ods. 2 písm. a) Zákona
o sociálnom zabezpečení a dňa 13. augusta 1996 dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení.

Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadnuť na iné ako v tomto

zákone ustanovené okolnosti. Priznanie starobného dôchodku podľa právnych predpisov iného štátu
(v danom prípade podľa právnych predpisov Českej republiky) nie je preto pre posúdenie nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení právne významné.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav veci

a mal preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok ani podľa
§ 274 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení
ku dňu dovŕšenia 55. roku veku, ani podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1
písm. a) a ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení ku dňu dovŕšenia 56. roku veku.Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. septembra 2014 v spojení so
zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 21. novembra 2014 potvrdil ako zákonné a vecne správne

v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.