Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214230564
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214230564.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, proti
žalovaným: 1. Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, 2. Hlavné
mestoSlovenskejrepublikyBratislava,Primaciálnenámestie1,Bratislava,IČO:00603481,ozaplatenie
405.525,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 405.525,82 eur s ročným úrokom z omeškania
vo výške:

- 5,75 % zo sumy 34.501,80 eur od 21.02.2013 do zaplatenia,
- 5,75 % zo sumy 31.103,22 eur od 26.03.2013 do zaplatenia,
- 5,75 % zo sumy 34.436,52 eur od 20.04.2013 do zaplatenia,
- 5,5 % zo sumy 33.325,42 eur od 21.05.2013 do zaplatenia,
- 5,5 % zo sumy 34.436,52 eur od 20.06.2013 do zaplatenia,
- 5,5 % zo sumy 33.325,42 eur od 19.07.2013 do zaplatenia,
- 5,5 % zo sumy 34.436,52 eur od 20.08.2013 do zaplatenia,

- 5,5 % zo sumy 34.436,52 eur od 20.09.2013 do zaplatenia,
- 5,5 % zo sumy 33.325,42 eur od 22.10.2013 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 34.436,52 eur od 26.11.2013 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 33.325,42 eur od 20.12.2013 do zaplatenia a
- 5,25 % zo sumy 34.436,52 eur od 25.01.2014 do zaplatenia,

všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

III. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.

V. Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade na zaplatenie 405.525,82 eur s príslušenstvom
titulom nezaplatenia faktúr za odvádzanie odpadových vôd.2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a zabezpečuje
odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku z miestnych komunikácií III. a IV. triedy,
nachádzajúcich sa na území žalovaného v 1. rade, ktoré sú v správe žalovaného v 1. rade. Žalobca má

za to, že mu vzniklo právo na úhradu stočného za odvádzanie vôd z povrchového odtoku z miestnych
komunikácií III. a IV. triedy, ktoré sú v správe žalovaného v 1. rade. Žalovanému v 1. rade pravidelne na
mesačnej báze vystavoval faktúry za odvádzanie vôd z povrchového odtoku za obdobie od 01.01.2013
do 31.12.2013, a to: faktúra č. 613100015 za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2013 vo výške 34.
501,80 eur so splatnosťou 20.02.2013, faktúra č. 613102719 za obdobie od 01.02.2013 do 28.02.2013

vo výške 31.103,22 eur so splatnosťou 25.03.2013, faktúra č. 613102749 za obdobie od 01.03.2013
do 31.03.2013 vo výške 34.436,52 eur so splatnosťou 19.04.2013, faktúra č. 613105963 za obdobie od
01.04.2013 do 30.04.2013 vo výške 33.325,42 eur so splatnosťou 20.05.2013, faktúra č. 613106045
za obdobie od 01.05.2013 do 31.05.2013 vo výške 34.436,52 eur so splatnosťou 19.06.2013, faktúra
č. 613107402 za obdobie od 01.06.2013 do 30.06.2013 vo výške 33. 325,42 eur so splatnosťou
18.07.2013, faktúra č. 613111627 za obdobie od 01.07.2013 do 31.07.2013 vo výške 34.436,52

eur so splatnosťou 19.08.2013, faktúra č. 613112982 za obdobie od 08.01.2013 do 31.08.2013 vo
výške 34.436,52 eur so splatnosťou 19.09.2013, faktúra č. 613114559 za obdobie od 01.09.2013 do
30.09.2013 vo výške 33.325,42 eur so splatnosťou 21.10.2013, faktúra č. 613116229 za obdobie od
01.10.2013 do 31.10.2013 vo výške 34.436,52 eur so splatnosťou 25.11.2013, faktúra č. 613117567
za obdobie od 01.11.2013 do 30.11.2013 vo výške 33.325,42 eur so splatnosťou 19.12.2013, faktúra

č. 613123016 za obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013 vo výške 34.436,52 eur so splatnosťou
24.01.2014. Spolu bola žalovanému v 1. rade za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 fakturovaná
suma 405.525,82 eur. Výšky faktúr boli vypočítané v súlade s vyhláškou č. 397/2003 Z. z., účinnej v
čase plnenia. Pre výpočet je dôležitá celková plocha komunikácie v m2, ktorá je vo výške 576 093,8 m2.
Redukovaná plocha znamená, že celková plocha bola vynásobená koeficientom 0,9 v zmysle citovanej

vyhlášky, nakoľko ide o kategóriu A - teda zastavané plochy a málo priepustné plochy. Súčinom tejto
redukovanej plochy a nastaveného úhrnu zrážok, ktorý bol pre rok 2013 0,72 m3/m2 na rok, žalobca
vypočítal množstvo vôd celkového odtoku, čo je 373 308,912 m3 na rok. Keďže fakturácia prebiehala
mesačne, bol tento údaj vydelený 365 dňami a vynásobený počtom dní v mesiaci. Zároveň táto suma
bola vynásobená maximálnou cenou za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou,

ktorá bola podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2013 stanovená na 0,9051
eur/m3. Všetky faktúry boli žalovanému riadne doručené. Predmetné faktúry žalovaný v 1. rade spolu
s listom zo dňa 15.07.2015 zaslal žalobcovi späť s odôvodnením, že medzi ním a žalobcom nebola
uzatvorená zmluva o odvádzaní vôd z povrchového odtoku. Napriek doručeným upomienkam nebola zo
strany žalovaného v 1. rade žiadna z fakturovaných súm ani čiastočne uhradená.

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný v 1. rade
vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že žalovaný v 1. rade ako
mestská časť nemá povinnosť uhrádzať náklady na odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a ich zneškodňovanie zo stavieb alebo pozemkov slúžiacich na výkon samosprávy mestskej

časti, keďže mestská časť nie je ich vlastníkom. Povinnosť zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd
z nehnuteľností patrí výlučne vlastníkovi nehnuteľností, ktorým je žalovaný v 2. rade. Žalovaný v
1. rade je len správcom miestnych komunikácií III. a IV. triedy a teda nemôže byť povinný na
vlastné náklady zabezpečovať odvádzanie povrchových vôd z predmetných nehnuteľností. Žalovaný
v 1. rade nespochybnil, že mu boli predmetné komunikácie zverené do správy, avšak zverenie časti

majetku obce resp. mestskej časti nemôže podľa neho predstavovať dôvod, pre ktorý by si obec ako
vlastník nehnuteľnosti, nemala zabezpečovať na vlastné náklady odvádzanie odpadových vôd a vôd z
povrchového odtoku a ich zneškodňovanie. Žalovaný v 1. rade tiež namietol, že mu nebola doručená
faktúra č. 613105963 za obdobie od 01.04.2013 do 30.04.2013 vo výške 33.325,42 eur so splatnosťou
do 20.05.2013 a poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe nepreukázal spôsob výpočtu stočného za

jednotlivé mesiace. V priebehu konania však žalovaný v 1. rade zotrval už iba na vznesenej námietke
pasívnej vecnej legitimácie.

4. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju voči nemu zamietnuť. Uviedol, že i keď je
vlastníkom komunikácií III. a IV. triedy, tieto boli zverené do správy mestských častí. Mestskej časti

Ružinov boli zverené protokolom z 10.07.1992. Podľa prílohy 2. protokolu prešli na mestskú časť práva
a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom zakotvené hlavne v zákone o pozemných komunikáciách,
práva a povinnosti upravené v štatúte a vo všeobecných záväzných právnych predpisoch. Všetky práva
a povinnosti vlastníka boli teda prenesené v súlade s § 6 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a čl.6 ods. 2 písm. e) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na žalovaného v 1. rade. Podľa
čl. 36 ods. 5 a 6 štatútu zverenie do správy znamená, že so zvereným majetkom sa mestským častiam
zverujú i súvisiace majetkové práva a na mestské časti prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky

súvisiace záväzky. Do výkonu správy zvereného majetku patrí aj plnenie povinností, ktoré vyplývajú zo
všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane povinnosti mestskej časti znášať finančné náklady
spojené s odvádzaním odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií III. a IV.
triedy. To znamená, že mestská časť má vo vzťahu k zverenému majetku, všetky práva a povinnosti
vlastníka, okrem práva scudziť zverený majetok, teda má aj povinnosti podľa § 23 ods. 9 zákona č.

442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadreniami zástupcov sporových
strán a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Faktúrami č. 613100015, 613102719, 613102749, 613105963, 613106045, 613107402, 613111627,

613112982, 613114559, 613116229, 613117567, 613123016 vystavenými za odvádzanie vôd z
povrchových odtokov žalobca fakturoval žalovanému v 1. rade sumy za odvádzanie a likvidáciu vôd
z povrchových odtokov v jeho správe v celkovej výške 405.525,82 eur (jednotlivé fakturované sumy,
obdobia a splatnosť faktúr už boli uvedené vyššie). Listom zo dňa 15.7.2015 žalovaný v 1. rade vrátil
predmetné faktúry žalobcovi s tým, že tieto nebudú uhradené vzhľadom k tomu, že medzi žalovaným v

1. rade a žalobcom nebola uzatvorená zmluva o odvádzaní vôd z povrchového odtoku.

7. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vyplýva, že uvedený úrad rozhodnutím číslo:
0099/2013/V zo dňa 19.11.2012 schválil žalobcovi pre obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 maximálnu
cenu za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou v sume 0,9051 €/m3 bez DPH.

8. Z protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam zo dňa 23.3.1992
vyplýva, že žalovaný v 2. rade na základe tohto protokolu ku dňu 01.04.1992 odovzdal žalovanému v 1.
rade správu komunikácií III. a IV. triedy. Práva a záväzky súvisiace so zvereným majetkom boli uvedené
v Prílohe č. 2 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tohto protokolu.

9. Z prílohy č. 1 meteorologického posudku č. 703/2012 zo dňa 16.10.2012, vydaného Slovenským
hydrometeorologickým ústavom vyplýva, že priemerný ročný úhrn atmosférických zrážok vypočítaný z
úhrnu zrážok za obdobie predchádzajúcich piatich rokov 2007-2011 bol v lokalite Bratislava 720 mm.

10. Podľa § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby alebo z
pozemku,ktoráslúžinavýkonsamosprávyobcealebonaverejnéúčely,alebozverejnýchpriestranstiev,
zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady.

11. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo
zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.

12. Podľa § 6 ods. 5 vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a o smerných číslach spotreby vody množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do
verejnej kanalizácie sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových
súčiniteľov podľa druhu povrchu plôch zaradených v kategóriách A až C a priemerom dlhodobých

zrážkových úhrnov pre danú lokalitu podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca
hydrologickú a meteorologickú službu.

13. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestské časti
súprávnickýmiosobami,ktorézapodmienokustanovenýchzákonomaštatútomsamostatnehospodária

s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.14. Podľa § 7a ods. 2 písm. e) zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
mestské časti v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a
schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev.

15. Podľa § 7b ods. 1 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave štatút
je základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi
Bratislavuajejmestskéčastianaúpravupostaveniaačinnostimestskýchorgánovamiestnychorgánov.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka /účinného ku dňu omeškania/, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom
nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie III. a IV. triedy pričom žiadny právny
predpis výslovne neukladá správcovi povinnosť uhrádzať náklady spojené s odvádzaním povrchových
vôd, keď podľa § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,

je povinný zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd na svoje náklady vlastník nehnuteľnosti. Uvedené
ustanovenie zákona však nie je možné vykladať izolovane, bez spojitosti so zákonom č. 377/1990 Zb. o
hlavnom meste SR Bratislavy (§ 2, § 30), Zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 6 ods. 2, ods. 5,
§ 7 , § 8 ) a štatútom žalovaného v 2. rade, v nadväznosti na ktoré má súd za to, že spolu so zverením
majetku do správy prešla na správcu aj povinnosť vlastníka nehnuteľnosti na úhradu týchto nákladov

a to aj za stavu, že takáto povinnosť nebola v roku 1992 výslovne uvedená v rámci odovzdávacích
protokolov. Hoci žalovanému v 2. rade svedčí vlastníctvo nehnuteľností, práva vlastníka, a to predmet
vlastníctva držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, fakticky nevykonáva, nakoľko ich výkon prešiel
na žalovaného v 1. rade zverením mu tohto majetku do správy. Žalovanému v 2. rade, ako vlastníkovi
zvereného majetku, zostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda proprietas), bez možnosti realizácie jeho

obsahu v podobe práv a povinností s ním spojených.

20. Žalobca odvádzal odpadové vody a vody z povrchových odtokov z komunikácií III. a IV. triedy
nachádzajúcich sa na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Množstvo odvedených vôd, ako aj cena
za ich odvedenie bola žalobcom vypočítaná v súlade s § 6 ods. 5 vyhl. č. 397/2003, pričom ani jeden

zo žalovaných žalobcovi žiadnu sumu za odvádzanie týchto vôd neuhradil. Žalobca žiadal zaviazať na
úhradu uvedenej ceny jedného zo žalovaných, t.j. žiadal, aby bol na úhradu tejto ceny zaviazaný buď
žalovaný v 1. rade alebo žalovaný v 2. rade.

21. Povinnosť odvádzať vody z povrchového odtoku z verejných priestranstiev a ciest III. a IV. triedy

svedčí jednoznačne žalovanému v 1. rade. Táto skutočnosť je zrejmá už zo samotného protokolu
o zverení uvedeného majetku do správy žalovaného v 1. rade. Dňom zverenia majetku prešli na
žalovaného v 1. rade i všetky práva a povinnosti s týmto majetkom súvisiace, t.j. aj povinnosť
zabezpečovať odvádzanie dažďových vôd z tohto majetku tak, ako to vyplýva i z prílohy č. 2 protokolu
o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam. Protokol, ktorým boli predmetné

nehnuteľnosti zverené do správy žalovaného v 1. rade spĺňa všetky náležitosti vyžadované zák. č.
370/1990 zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky.22. Z protokolu o zverení možno vyvodiť záver, že spolu so zvereným majetkom prešli na žalovaného
v 1. rade aj povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, ktoré vyplývajú pre vlastníka pozemných
komunikácií zo zákona o pozemných komunikáciách, ako aj všetky povinnosti vyplývajúce pre vlastníka

zvereného majetku aj zo všeobecných právnych predpisov. Na základe protokolu o zverení majetku
a prílohy č. 2 prešli na správcu (žalovaného v 1. rade) aj také povinnosti súvisiace s vlastníctvom
zvereného majetku (žalovaného v 2. rade), ktoré vznikli vlastníkovi na základe právnych predpisov
po prevzatí majetku do správy. Preto sa správca majetku nemôže zbaviť zodpovednosti za plnenie si
povinnosti spojenej s vlastníctvom k zverenej nehnuteľnosti tým, že mu plnenie tejto povinnosti nebolo

zverené protokolom, ktorým došlo k zvereniu majetku do jeho správy. Súd má za to, že pokiaľ na
správcu majetku prešla aj generálna povinnosť majetok udržiavať podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 138/1991 Zb., resp. povinnosť vlastníka pozemných komunikácií miestne komunikácie udržiavať v
stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách), táto nepochybne zahŕňa aj povinnosť zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo
zvereného majetku, resp. miestnych komunikácií; napokon možno konštatovať, že spolu s miestnymi

komunikáciami prešli do správy správcu aj dažďové uličné vpusty na odtok povrchových vôd do verejnej
kanalizácie, ako súčasť miestnych komunikácií, (§ 1 ods.3 zákona č. 135/1961 Zb.).

23. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovaným je v tomto
spore práve žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade naopak nositeľom povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

úhradu za odvádzanie vôd z verejných priestranstiev a komunikácií III. a IV. triedy nie je a preto súd
žalobu žalobcu smerujúcu voči žalovanému v 2. rade zamietol v celom rozsahu.

24. Žalovaný v 1. rade bol teda povinný zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchových odtokov z verejných
priestranstiev a komunikácií III. a IV. triedy na vlastné náklady. Táto povinnosť vyplýva žalovanému v

1. rade zo zákona č. 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z.. Za žalovaného v 1. rade túto povinnosť splnil
práve žalobca, čím došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa na jeho úkor. Výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje práve sumu, ktorú by bol žalovaný v 1. rade inak povinný za
odvedenie vôd z povrchových odtokov a ich zneškodňovanie zaplatiť. Výška úhrady, ktorej zaplatenia sa
žalobcavtomtokonanídomáhabolavyčíslenávsúladespríslušnýmiustanoveniamizákonač.442/2002

Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Na základe uvedených skutočností, ako aj
citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v časti smerujúcej voči žalovanému
v 1. rade dôvodná a preto žalovaného v 1. rade zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny. Súd pritom
poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach medzi tými istými sporovými stranami,
a to predovšetkým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2013, č. k. 3Co 164/2013-48

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.12.2011 č. k. 8Co 404/2010-260, ako aj rozsudky
tunajšieho súdu zo dňa 20.6.2011, č. k. 45C 185/2010-105, zo dňa 7.11.2013, č. k. 12C 138/2013-146
a zo dňa 10.4.2014, č. k. 19C 17/2014-90, ktoré dospeli k rovnakému právnemu záveru, že pasívne
legitimovaný je žalovaný v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade v konaní neprodukoval žiadne dôkazy
resp. argumentáciu, ktorá by tento právny názor, vyslovený už v predmetných rozhodnutiach vyvracala.

25. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, preto súd žalobcovi priznal úroky
z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. / účinného ku dňu omeškania/. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v danom prípade to bolo 0,75% +5 bodov = 5,75% za
obdobie od 21.02.2013 do 20.04.2013, 0,5% + 5 bodov = 5,5% za obdobie od 21.05.2013 do 22.10.2013
a 0,25% + 5 bodov = 5,25% za obdobie od 26.11.2013 do 25.01.2014. Súd priznal žalobcovi úroky
z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. V časti prevyšujúcich úrokov z

omeškania, súd žalobu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca voči
žalovanému v 1. rade plný úspech, súd mu priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 2. rade bol v konaní úspešný, nakoľko si však žiadne trovy konania
neuplatnil a ani mu nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 3
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo

právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 )
(ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku).