Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by JUDr. Oľga Bitalová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201977
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516201977.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu

KERAS-TZB s.r.o. so sídlom Jakuba Kraya 24, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 492 116, zast. F., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Z., proti žalovanému AGRO-HNIEZDNE, s.r.o. so sídlom Hniezdne
180, 065 01 Hniezdne, IČO: 36 462 179, právne zast. JUDr. Vladimírom Pavlovom, advokátom, AK so
sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice - Juh, o zaplatenie 0,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 558,66
eur od 17. 11. 2015 do 10. 5. 2016, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 91,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2. 3. 2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 25. 2. 2016, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 558,66 eur s
príslušenstvom a trovy konania titulom neuhradenia ceny diela. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 2. 11. 2015 uzatvorili zmluvu o dielo formou montážneho listu o vykonaní prác, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal, že pre žalovaného, za dohodnutých podmienok, zrealizuje kontrolu a opravu kotla

VIGAS 40 v prevádzke žalovaného. Následne žalobca za vykonanie diela vyfakturoval žalovanému
faktúrou č. FV20150064 zo dňa 2. 11. 2015 (splatná dňa 16. 11. 2015) cenu vo výške 558,66
eur, ktorú žalovaný žalobcovi ani na opakované upomienky neuhradil.

2. Uznesením č. k. 3Cb/24/2016-42 zo dňa 19. 5. 2016 súd konanie v časti istiny 558,66 eur zastavil,
žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok za podanú žalobu v sume 26,30 eur a zvyšok nároku žalobcu
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania.

3. Súd zvyšku nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k.
3Cb/84/2016-28 zo dňa 14. 10. 2016, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V podanom
odpore žalovaný uviedol, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca
pre žalovaného vykonal kontrolu a opravu plynového kotla v jeho prevádzke v A.. Po vykonanej
kontrole bol servisným pracovníkom žalobcu vyhotovený montážny list o priebehu vykonanej opravy,
ktorý podpísal servisný pracovník žalovaného ako osoba zaškolená pre uvedené plynové zariadenie.

Z uvedeného je preto podľa žalovaného zrejmé, že montážny list, ktorý bol vyhotovený nie pred alebo
po vykonaní opravy, nemá charakter zmluvy o dielo, ale len písomného potvrdenia o rozsahu opravy a
zaškolení obsluhy, ktoré pracovník žalovaného s týmto vedomím aj podpisoval. Z uvedeného dôvodu
ani dodatok montážneho listu obsahujúci zmluvnú pokutu nemôže mať charakter dohody o zmluvnejpokute. V písomnej dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť,
na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje a označenie zmluvnej strany, voči ktorej smeruje. V
uvedenom prípade chýba presná špecifikácia tejto povinnosti, a to či už na strane žalobcu v podobe

omeškania sa s vykonaním diela alebo následného servisného zásahu v ním poskytnutej záručnej dobe
resp. omeškania žalovaného so zaplatením ceny diela. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, žalovaný poukázal aj na jej rozpor s dobrými
mravmi, pretože jej výška presahuje cca 90 % z dlžnej sumy za obdobie omeškania cca 6 mesiacov.

4. Súd uznesením č. k. 3Cb/84/2016-31 zo dňa 11. 11. 2016 zrušil platobný rozkaz č. k. 3Cb/84/2016-28
zo dňa 14. 10. 2016 a poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach.

5. Na pojednávaní dňa 31. 5. 2017 žalobca trval na zvyšku žaloby v časti príslušenstva v celom
rozsahu a uviedol, že zmluvná pokuta je dohodnutá v súlade so zákonom a spĺňa všetky náležitosti
potrebné pre jej dojednanie. K dohode o zmluvnej pokute došlo v deň vykonania diela, t. j. dňa 2. 11.

2015, a výšku potvrdili obe zmluvné strany svojím podpisom a pečiatkou, teda formou formulára tlačiva
pre technické zariadenie budov, ktorý sa vypĺňa podľa potreby realizácie diela. Uvedené tlačivo bolo
podpísané osobou, ktorá sa nachádzala v mieste realizácie diela, bola odborne zdatná a disponovala
pečiatkou spoločnosti. Konateľ žalobcu nemal žiadne pochybnosti o tom, že ho podpisuje oprávnená
osoba. K realizácii samotného diela došlo po predchádzajúcom telefonickom objednaní prác Ing. D.,

ktorý žalobcu o vykonanie diela požiadal, avšak až podpisom tlačiva ,,technické zariadenie budov“ došlo
k zavŕšeniu realizácie diela.
Žalovaný na pojednávaní spochybnil platnosť uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute tak, ako to uviedol
v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Strany sporu si žiaden zabezpečovací inštitút v podobe
zmluvnej pokuty nedojednali, a preto žalovaný považuje nárok žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej

pokuty za nezákonný. Na druhej strane, zákonný úrok z omeškania žalovaný akceptoval.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä
tlačivom ,,technické zariadenia budov“ zo dňa 2. 11. 2015, faktúrou č. FV20150064 zo dňa 2. 11. 2015,
upomienkou zo dňa 7. 12. 2015 a odporom žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 31. 10. 2016,

na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu došlo po predchádzajúcom telefonickom objednaní prác k uzatvoreniu ústnej
zmluvyodieloformouopravyplynovéhozariadenia.Ovykonaníopravydošlodňa2.11.2015kvyplneniu
tlačiva,,technickézariadeniabudov“,ktoréobsahujeajdodatoktýkajúcisazmluvnejpokutyzomeškania

vo výške 0,5 % z celkovej sumy za každý deň omeškania. Žalobca za vykonanie dohodnutých prác
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. FV20150064 zo dňa 2. 11. 2015 (splatná dňa 16. 11. 2015) cenu vo
výške 558,66 eur, ktorú žalovaný žalobcovi riadne a včas neuhradil. Uvedenú sumu žalovaný žalobcovi
uhradil až v priebehu konania dňa 10. 5. 2016, na základe čoho súd uznesením č. k. 3Cb/24/2016-42
zo dňa 19. 5. 2016 konanie v časti istiny 558,66 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil.

8. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

9. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

13. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebohmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

14. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

15. Podľa § 537 ods. 2 ObZ, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

16. Podľa § 537 ods. 3 ObZ, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení
spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

17. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve

alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 ), je objednávateľ
povinnýzaplatiťcenu,ktorásaobvykleplatízaporovnateľnédielovčaseuzavretiazmluvyzaobdobných
obchodných podmienok.

18. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov
z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

22. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

23. Podľa § 3a nariadenia, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), ak strany dojednajú pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu, ako podnikateľmi,
vznikol obchodno-záväzkový vzťah uzatvorením ústnej zmluvy o dielo. Strany sporu sa dohodli, že
žalobca, ako zhotoviteľ, vykoná pre žalovaného, ako objednávateľa, dielo spočívajúce vo vykonaní
kontroly a opravy plynového zariadenia v prevádzke žalovaného. Žalobca žalovanému faktúrou č.

FV20150064 zo dňa 2. 11. 2015 vyúčtoval cenu za vykonanie diela spolu vo výške 558,36 eur, ktorú
žalovaný v celom rozsahu uhradil až v priebehu konania.
Vznik samotnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu sporný nebol. Žalobca v podanej žalobe však
viazal jej začiatok, t. j. moment uzatvorenia, na deň podpisu montážneho listu z 2. 11. 2015.Na druhej strane však na pojednávaní dňa 31. 5. 2017 žalobca uviedol, že k realizácii diela došlo
po predchádzajúcom telefonickom objednaní prác zo strany žalovaného. Súd mal preto v konaní za
preukázané,žekuzatvoreniuzmluvyodielodošlotelefonicky,t.j.ústne,aažnáslednedošlokvykonaniu

diela formou kontroly a opravy plynového zariadenia, o čom žalobca súdu predložil vyplnené a stranami
sporu podpísané tlačivo ,,technické zariadenia budov“ zo dňa 2. 11. 2015, ktoré je výsledkom ústneho
dojednania vykonania diela. Rovnako tak medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaný
cenu diela riadne a včas nezaplatil, a preto sa dostal do omeškania. Sporné medzi stranami ostalo
príslušenstvo, a to zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 558,66 eur od 17. 11.

2015 do 10. 5. 2016.

27. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania
pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou ceny diela dňa 17. 11. 2015 (t. j. deň nasledujúci odo dňa splatnosti vstavenej faktúry dňa

16. 11. 2015) do 10. 5. 2016 s prihliadnutím na úhradu istiny v priebehu konania. Úroky z omeškania
neboli stranami sporu v zmysle zmluvy o dielo osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z
omeškania v zákonom stanovenej výške, t. j. vo fixnej sadzbe tak, ako si ich uplatnil v zmysle podanej
žaloby. V čase, od kedy žalobca požadoval priznať mu úroky z omeškania, t. j. odo dňa 17. 11. 2015 bola
základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,05 %, a teda žalobca by mal nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne (9,00 % + 0,05 %) z neuhradenej ceny diela s
prihliadnutím na jej úhradu v priebehu konania. Pretože si však žalobca uplatnil úroky z omeškania z
ceny diela v nižšej ako zákonnej výške, súd mu ich, viazaný žalobou, priznal len v požadovanej výške.

28. Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle citovaného ustanovenia § 1

ods. 2 ObZ subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Občiansky zákonník ustanovuje pre
prípady nesplnenia povinností zo strany dlžníka riadne a včas zabezpečenie záväzku (popri úrokoch
z omeškania alebo poplatku z omeškania) aj špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom vo forme
dohody o zmluvnej pokute. Kým napr. pri úrokoch z omeškania, ktoré nastávajú priamo zo zákona a sú
všeobecnej povahy, k vzniku zmluvnej pokuty je potrebný právny úkon. Dohoda o zmluvnej pokute je

dohoda, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi pokutu, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť
resp. zmluvné povinnosti za podmienky ich presného vymedzenia a špecifikácie. Dohoda o zmluvnej
pokute musí mať písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Pre
priznanie zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby boli splnené obe podmienky, t. j. písomné dojednanie a
určená, resp. určiteľná, jej výška.

V predmetnom prípade bola zmluvná pokuta predmetom úpravy v dokumente označenom
ako ,,technické zariadenia budov“ (ktoré je výsledkom vykonania kontroly ako tzv. montážny list, ako
aj potvrdením o zaškolení zamestnanca žalovaného) v nasledovnom znení: ,,Práce boli prevedené v
požadovanom rozsahu a kvalitne s použitím uvedeného materiálu. Na dodaný materiál je poskytnutá
záruka 12 mesiacov, na práce je poskytnutá záruka 12 mesiacov od odovzdania. Splatnosť faktúry je

10 dní od vystavenia. Zmluvná pokuta z omeškania sa dohodla vo výške 0,5 % celkovej sumy za každý
deň omeškania.“
K tomu, aby došlo k platnému uzatvoreniu písomnej dohody o zmluvnej pokute je nevyhnutné, aby
tu existoval prejav vôle objednávateľa, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že chcel takúto dohodu
uzavrieť. Len samotný podpis zamestnanca žalovaného na montážnom liste alebo inom doklade

o vykonaní diela (mimo zmluvy o dielo), na ktorej je zo strany žalobcu, ako zhotoviteľa, uvedená
predtlačená doložka obsahujúca, okrem iného, aj zmluvnú pokutu ,,z omeškania“, k takejto dohode
o zmluvnej pokute nepostačuje. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný pri
podpise montážneho listu nemal vôľu uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute, ale svojím podpisom potvrdil
vykonanie prác v dohodnutom rozsahu a kvalite. Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty je nevyhnutné,

aby v rámci dokumentu mimo hlavného vzťahu, ktorým majú strany záujem uzavrieť aj dohodu o
zmluvnej pokute, došlo k jednoznačnému odlíšeniu prejavu vôle jednak vo vzťahu k obsahu toho ktorého
dokumentu (napr. montážny list popr. faktúra) a jednak k samotnej dohode o zmluvnej pokute napr.
formou dvoch podpisov každej zo zmluvných strán jednak k obsahu dokumentu a jednak k dohode o
zmluvnejpokutealeboosobitnýmprejavomvôleobjednávateľabyťtakoutodohodouvprípadeporušenia

zmluvnej povinnosti viazaný (napr. slovami ,,súhlasím s dohodnutou zmluvnou pokutou“, ,,akceptujem
dohodnutú zmluvnú pokutu“ a pod.). Na druhej strane, žalobca formuláciou ,,zmluvná pokuta z
omeškania“ neurčitým spôsobom definoval povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta viaže.
Z uvedeného dôvodu nedošlo k naplneniu jedného zo základných predpokladov platnosti dohody ozmluvnej pokute, a to presné špecifikovanie povinnosti, porušením ktorej zo strany žalovaného vzniká
žalobcovi nárok na jej zaplatenie, a teda aj z tohto hľadiska posúdil súd dohodu o zmluvnej pokute za
neurčitú, a teda za neplatnú. Hoci sa jedná o formu sankcie smerujúcej proti dlžníkovi, musí byť aj ten

vo vzťahu k jej dojednaniu chránený tak, aby mal vedomosť, porušenie akých konkrétnych povinností
bude viesť k nároku veriteľa na jej zaplatenie. Žalobca preto nemôže žiadať od žalovaného zaplatenie
zmluvnej pokuty ,,pre omeškanie“ v prípade, ak nedošlo k platnému písomnému uzatvoreniu dohody o
zmluvnej pokute a zároveň k jej presnej špecifikácii v časti vymedzenia porušenia tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty v celom

rozsahu zamietol. Vzhľadom na neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty sa súd ďalej neprimeranosťou
jej výšky tak, ako to popri jej neplatnosti namietal žalovaný, nezaoberal.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľacitovanéhoustanovenia §255ods.2CSP
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,56 %. Žalobcom uplatnený

nárok predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku (t. j. 30. 6. 2017) spolu sumu 513,30 eur (úrok z
omeškania po kapitalizácii 21,68 eur, zmluvná pokuta po kapitalizácii 491,62 eur). Žalobca bol v konaní
úspešný v časti úroku z omeškania po kapitalizácii 21,68 eur teda jeho úspech v sume spolu 21,68
eur činí v percentách 4,22 %. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti zmluvnej pokuty po kapitalizácii
491,62 eur, teda jeho úspech v sume spolu 491,62 eur činí v percentách 95,78 %. Z uvedeného vyplýva,

že úspech žalovaného v konaní prevyšuje úspech žalobcu o 91,56 % a v takomto rozsahu má preto
právo na náhradu trov konania. Žalobca je teda povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania
vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.