Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416202821
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416202821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom v H., R. XXX/X, s oznámenou adresou na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
JUDr. Barbora Korenecová, advokát, J. XX, XXX XX L., proti žalovanému: D. K., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom G. F., bývajúci v G. F., J. T. XXXX/X, o zaplatenie sumy 597,50 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5Csp/21/2016-70 zo dňa 23.
januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2) Zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku v žalobe vyplýva, že daný nárok má
predstavovať škodu spôsobenú žalovaným žalobcovi trestným činom, zo spáchania ktorého bol
žalovaný uznaný vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu z 27.04.2012 č. k. 9T/2/2011-1245,
právoplatným dňom 29.06.2012, konkrétne zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa §

250a ods. 1 Trestného zákona. Uplatnený nárok na náhradu škody má svoj základ v uzavretej ZoÚ, teda
škoda vznikla v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S ohľadom
na spotrebiteľský charakter vzťahu, z ktorého vznikla škoda a s poukazom na ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prislúchala súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Keďže
žalobca podal žalobu až dňa 25.08.2016, ktorým dňom s poukazom na § 112 OZ došlo k zastaveniu
(spočívaniu) premlčacej doby, hoci najneskôr žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota

dňom 29.06.2012, je žalobcom uplatnený nárok, ktorý si tento uplatnil až s odstupom viac ako 4 roky odo
dňa, kedy mu najneskôr mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba, v celom rozsahu premlčaný,
keďže žalobu na súd podal až s odstupom viac ako 2 rokov po jej uplynutí. Preto súd žalobu pre
premlčanieuplatnenéhonárokuzamietol. Sohľadomnaplnýúspechžalovanéhovspore,ktorývýslovne
prehlásil, že si žiadne trovy neuplatňuje, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom
na § 262 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal skutočnosť, že žalovaný mal postavenie spotrebiteľa. Zmluvu o
úvere nebolo možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto nebolo na mieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia Občianskeho zákonníka.Nesúhlasil s posúdením premlčania v danom prípade a poukázal na ust. § 110 ods. 1 OZ a ust. § 106
ods. 2 OZ. Právo na náhradu škody premlčí až za desať rokov odo dňa, kedy škoda vznikla.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ v prvom rade namietal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka pred ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie správne
poukázal na ustanovenia právnych predpisov, od ktorých odvodil, že v danom prípade išlo o zmluvu o
úvere, ktoré je spotrebiteľským vzťahom. Aj odvolací súd sa stotožňuje s takýmto názorom. Uzavretý

zmluvný vzťah bolo preto potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ako
spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie § 261 ods.
6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú
predstavujúvzťahymedzipodnikateľom(akododávateľom)aspotrebiteľom.Žalovanýmalvtejtozmluve
nepochybne postavenie spotrebiteľa.
8) Odvolací súd v tejto spojitosti dáva do pozornosti žalobcovi aktualizované znenie § 52 ods. 2
posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto
ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorého je súčasťou, nemá prechodné
ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

9) Pokiaľ išlo o otázku premlčania, súd prvej inštancie správne dospel k názoru, že ak bol teda žalobca
so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní odkázaný na občianske súdne
konanie, právoplatným skončením trestného konania začala žalobcovi (najneskôr) plynúť subjektívna a
objektívna premlčacia doba, resp. pokračovalo jej ďalšie plynutie po tom, ako skončil dôvod majúci za

následok zastavenie (spočívanie) jej plynutia, keď daným rozsudkom bolo právoplatne vyslovené, že
žalobcovi vznikla v dôsledku trestného činu škoda a že túto škodu mu spôsobil práve žalovaný. Teda
pokiaľ podal svoju žalobu viac ako 4 roky po právoplatnom skončení trestného konania, jeho nárok je
premlčaný, nakoľko subjektívna 2 ročná lehota mu uplynula.
10) Odvolateľ namietal, že v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota 10

rokov, ak bolo právo priznané rozhodnutím súdu. V danom prípade, však žalobcovi nebolo priznané
súdom žiadne právo, nakoľko bol odkázaný na civilné konanie, kde mal civilný súd rozhodnúť o náhrade
škody, ktoré rozhodnutie by zakladalo 10 ročnú premlčaciu lehotu (ak by bol v spore úspešný).
11) V zmysle ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená objektívna premlčacia lehota, a
teda pokiaľ aj odvolateľ mal za to, že táto začína plynúť dňa 29.06.2012, tak je nutné podotknúť, že

predmetná lehota začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla. Táto udalosť však nepredstavuje
deň, kedy nadobudlo právoplatnosť odsudzujúce rozhodnutie, ale podstatne skôr. Každopádne právo
musí byť uplatnené v rámci subjektívnej lehoty, ktorá je ohraničená objektívnou premlčacou lehotou. Vdanom prípade nebolo právo uplatnené ani v subjektívnej lehote a ani v objektívnej troj-, či desaťročnej
lehote, nakoľko od udalosti, z ktorej vznikla škoda, uplynulo do podania žaloby 10,5 roka.
12) Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,

a preto ho potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).