Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Csp/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202172
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817202172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:

35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná
765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: Š. V., narodený XX.XX.XXXX, C. O. XXX, XXX XX C. O., o
zaplatenie 103,84 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 103,84 Eur ako zostatok na poplatku, 40 Eur ako poplatok za upomienky, úrok vo

výške 32 % ročne zo sumy 300 Eur od 19.03.2013 do 18.04.2013 v sume 7,89 Eur, zo sumy 251,00
Eur od 19.04.2013 do 18.06.2013 v sume 13,20 Eur, zo sumy 202,00 Eur od 19.06.2013 do 18.07.2013
v sume 5,14 Eur, zo sumy 153,00 Eur od 19.07.2013 do 30.09.2013 v sume 9,79 Eur, zo sumy 6,00
Eur od 01.10.2013 do 21.10.2013 v sume 0,11 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
103,84 Eur od 25.03.2014 do zaplatenia. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca poukázal nato, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere č. 702701185 zo dňa 19.03.2013

podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu a poskytol úver žalovanému
vo výške 300 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušným poplatkom vo výške 288 Eur v 12.
mesačných splátkach po 49 Eur počnúc od 20.04.2013. V zmluve bolo dohodnuté, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady za vypracovanie a uzavretie
zmluvy. Žalovaný sa zaviazal v prípade porušenia podmienok zmluvy zaplatiť poplatok za upomienky v
celkovej výške 40 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi doteraz sumu 392 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe napriek riadnemu poučeniu nevyjadril.

4. Podľa ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak: a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur, b) strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

5. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v
prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,00 Eur.6. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 103,84 Eur a spotrebiteľský spor, súd
prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

7. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

8. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný bol označený ako fyzická
osoba a identifikovaný rodným číslom. Žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver vo výške 300 Eur

a žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť úver zvýšený o poplatok vo výške 288 Eur celkove v sume 588
Eur v jednej splátke vo výške 588 Eur. Celkový poplatok spojený s úverom bol tvorený ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 39,15 % z poskytnutého úveru vo výške 117,45 Eur a administratívnych nákladov
vo výške 170,55 Eur. Žalovaný sa zaviazal dlh uhradiť do 20.03.2014. Výška RPMN bola v zmluve
uvedená vo výške 96 %. Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená 36,73 %. Zmluva bola podpísaná
dňa 19.03.2013. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

10. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka

čo vyplýva aj z článku 15 všeobecných podmienok, kde sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zároveň
uvádzal, že dlžná suma mala byť splatená v 12-tich mesačných splátkach po 49 Eur mesačne čo však
nekorešponduje s písomným vyhotovením zmluvy o úvere, kde je povinnosť splatiť dlh s navýšením v
jednej splátke splatnej po 12-tich mesiacoch od poskytnutia úveru.

11. Súd dospel k záveru, že napriek článku 15 všeobecných podmienok kde sa právny vzťah mal
spravovať Obchodným zákonníkom, v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu o úvere,
ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zákona č. 250/2007 Z. z.. Zároveň súd pri rozhodovaní

veci postupoval v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.19. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad)
nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.

20. V danom prípade podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 702701185 bola výška úveru 300 EUR,
výška administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou predstavovala sumu 170,55 EUR a suma 117,45 EUR
bola vyčíslením výšku úroku 39,15% ročne z poskytnutého úveru. Po súdnom prieskume zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. 702701185 z 19.03.2013 súd zistil, že 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a
2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy. V databáze
publikovaných právoplatných súdnych rozhodnutí súd zistil, že v obdobnej právnej veci žalobcu Okresný
súd Prešov rozsudkom pod sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13. 09. 2013 určil, že zmluvná podmienka v
úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavujú neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

21. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi

platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno tiež poukázať na
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010,
v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu

dojednaniu o cene. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje

zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez
toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“.

22. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda v prípade právoplatnosti
rozsudku žalobca sa bude musieť vzdať uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu

k iným spotrebiteľom.

23. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd
plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ,
ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných

zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie prizná. Súd
predmetné konanie žalobcu hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne
v rozpore s dobrými mravmi.
24. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s používaním zakázanej
klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie povinnosti: „Ak napriek

upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a)
zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné
porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z
pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa
je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú.

25. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinnéprostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

26.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

27. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

28. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní
ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie

je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval
(§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1
OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“).

29. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť

samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť
zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené
očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať
plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto -
prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku

a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č.
250/2007 Z. z.).

31. Zároveň súd poukazuje na postup žalobcu a jeho „rešpekt“ k súdnej moci a zákonným regulám.

V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom
posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života
bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37). Najmä na skutočnosť, že i napriek právoplatnému
rozsudku Okresného súdu Prešov, a vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky použitej vo
formulárovej zmluve si predmetnou žalobou, podanou dňa 15.03.2016, uplatňuje svoje nároky s

odstupom takmer troch rokov od vydania tohto rozhodnutia, teda v čase kedy s jeho obsahom musel
byť oboznámený a mal sa zdržať akéhokoľvek konania súvisiaceho z touto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

33. Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných znekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie uvedené v článku 10 všeobecných podmienok a v

samotnej zmluve o úvere ohľadom celkového navýšenia úveru je právnym úkonom obchádzajúcim
zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, nakoľko žalobca napriek
existencií súdneho rozhodnutia, kde bola určená zmluvná podmienka v úverovej zmluve v časti poplatku,
ktoré zodpovedajú 2/3 nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ako neprijateľná zmluvná
podmienka, používal naďalej takúto zmluvnú podmienku. Súd zároveň považoval dojednanú výšku
celkovej odplaty za poskytnutý úver v sume 288 Eur, čo v konečnom dôsledku predstavovalo RPMN

vo výške 96 % za právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na dojednanú výšku.
Súd považuje celkovú odplatu vo výške 96 % za neprimerane vysokú čo spôsobuje rozpor so zákonom
a teda aj neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy podľa údajov žalobcu predstavovala len
36,73 %.

36. Súd preto dospel k záveru, že žalobca mal na základe oboznamovanej zmluvy o úvere vrátiť späť len
istinu vo výške 300 Eur nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov pre rozpor
s ustanovením § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a z dôvodu § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko
výška dojednanej odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil

s titulu tejto úverovej zmluvy 392 Eur, žalobca už nemá nárok na ďalšie plnenie a preto bolo potrebné
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

37. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Žalobca bol v konaní neúspešný a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Úspešný
žalovaný si trovy konania neuplatnil a ani žiadne preukázateľné mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebnéna zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie

odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.