Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/612/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217510
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614217510.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a
sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcov 1 F. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., Hlavná XXX/XX a 2/ G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpených
JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, so sídlom Poprad, Mnoheľova 22, proti žalovanému J. N.,
pozemkové spoločenstvo, N. XXX, G.: 423 26 206, zast. JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou,

advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná č. 62, o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 5C 103/2014-186 z 19.6.2015 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že uznesenie valného zhromaždenia J. Závadka,
pozemkového spoločenstva, so sídlom N. XXX, prijaté dňa X.X.XXXX, je neplatné. N. zaviazal nahradiť
žalobcom trovy konania na účet ich právneho zástupcu vo výške X.XXX,XX € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré
sú predmetom spoločného hospodárenia členov urbariátu, domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia (ďalej aj „VZ“) pozemkového spoločenstva z dôvodu jeho absolútnej neplatnosti
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že člen pozemkového spoločenstva P. O. ako splnomocnenec

dňa 26.8.2014 vyhotovil pozvánku s programom a zvolal zasadnutie valného zhromaždenia na deň
6.9.2014, pričom ani výbor, ani dozorná rada pozemkového spoločenstva naňho nedelegovali časť
svojich kompetencií, v zmysle ktorých by bol oprávnený takto za nich konať, nijakým orgánom
žalovaného nebolo vyhotovené žiadne splnomocnenie na takéto konanie, preto tento právny úkon je
nezákonný. Z obsahu žiadosti 149 členov združenia urbárnikov pozemkového spoločenstva vyplýva,
že bol splnomocnený len na podanie žiadosti výboru spoločenstva o zvolanie zasadnutia valného

zhromaždenia na deň 17.5.2014 a zvolaním valného zhromaždenia na deň 28.6.2014 zaniklo
splnomocnenie, ktoré mu bolo udelené. Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa 6.9.2014 bolo uskutočnené
zasadnutie valného zhromaždenia s programom zhodným s pozvánkou, ktorá však nebola doručená
všetkým členom v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Pozvánky boli doručované buď poštou alebo
osobne až v dňoch 27.8.2014, maximálne 10 dní pred valným zhromaždením. Žalobcovi 1/ nebola
pozvánka s programom doručená obvyklým spôsobom, a teda sa valného zhromaždenia nemohol

zúčastniť. Nedoručením pozvánok a návrhov na kandidátov do orgánov spoločenstva boli porušené
práva aj ďalších členov pozemkového spoločenstva. Kandidátne listiny neboli doručené ani výboru,dozornej rade, ani všetkým členom pozemkového spoločenstva. Podľa žalobcov najzásadnejšie
porušenie hlasovania zhromaždenia je v odvolaní predtým riadne zvolených a následne zapísaných
orgánov do registra pozemkových spoločenstiev. Žalobcom bolo znemožnené sa vyjadriť k návrhu na

odvolanie orgánov a následne sa zúčastniť na hlasovaní a odvolávaní dovtedy zvolených orgánov
spoločenstva. Bolo im tiež odňaté právo navrhnúť kandidátov do jednotlivých orgánov spoločenstva a
taktiež žalobcom bolo znemožnené právo byť volenými.

4. Žalovaný mal za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

uznesenia zhromaždenia, pretože neexistuje tu potreba odstránenia právnej neistoty, žalobcovia si
naďalej svoje práva môžu uplatňovať na zhromaždení pozemkového spoločenstva.. Argumentoval, že je
nepochybné, že o voľbe orgánov pozemkového spoločenstva rozhodla nadpolovičná väčšina všetkých
hlasov členov spoločenstva. Zákon síce umožňuje členom spoločenstva, ktorí boli prehlasovaní obrátiť
sa na súd s určovacou žalobou, avšak predpokladom podania takejto žaloby je účasť na zhromaždení
a hlasovanie na ňom. Neplatnosti sa teda nemôže dovolávať ten, kto neprejavil záujem o účasť na

zhromaždení. Žalobcovia mali možnosť účasti na zhromaždení Združenia urbárnikov, o jeho konaní
boli informovaní už na zhromaždení konanom dňa 28.6.2014, kde VZ uznesením rozhodlo o zvolaní
zhromaždenia na deň 6.9.2014 a určilo jeho program. Obaja žalobcovia boli na zhromaždení konanom
dňa 28.6.2014 prítomní. Nie je pravdou, že zhromaždenie spoločenstva konané dňa 6.9.2014 bolo
zvolané v rozpore so zákonom a základnými dokumentmi Spoločenstva, kedže o jeho zvolaní rozhodol

najvyšší orgán spoločenstva - valné zhromaždenie a výbor bol viazaní týmto rozhodnutím. Výbor listom
z 28.7.2014 vyzval všetkých členov aby sa valného zhromaždenia zvolaného na deň 6.9.2014 zúčastnili
a P. O. následne len organizačne zabezpečoval realizáciu uznesenia najvyššieho orgánu pozemkového
spoločenstva, keďže výbor toto nezabezpečil.

5. Súd vec právne posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 2 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 - 4, § 14 ods. 1 - 4,
§ 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 5 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a
dokazovanie vykonal výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov P. O., O. listinnými dôkazmi, ktoré
predložili strany sporu (stanovy, výpis z LV XXX k.ú. Závadka, výpis z registra PS, zoznam podielnikov,
pozvánka z 26.8.2014, uznesenie VZ z 28.6.2014, zápisnica zo zasadnutia VZ zo 6.9.2014 a ďalšie,

konkretizované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie).

6. Uviedol, že zákon č. 97/2013 Z.z. určuje aktívne legitimované osoby (členovia prehlasovaní na
valnom zhromaždení), ktoré sa môžu domáhať určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia na
súde, pričom nemusia preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento zákon priamo predpokladá.

V tejto konkrétnej veci nastala situácia, ktorú zákon výslovne nerieši, keď žalobu podali síce členovia
pozemkového spoločenstva, ale títo sa valného zhromaždenia konaného dňa 6.9.2014, na ktorom boli
prijaté sporné uznesenia nezúčastnili a ani nehlasovali, teda nemohli byť prehlasovaní. Zároveň súd
konštatoval, že vzhľadom na to, že neboli dodržané zákonom vyžadované podmienky zvolávania tohto
VZ, že nebolo preukázané, že žalobcom boli doručené pozvánky na toto VZ, súd použitím analógie legis,

vychádzajúc z ust. § 15 ods. 2 posledná veta cit. zákona o pozemkových spoločenstvách mal za to, že
žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, pretože nedodržaním postupu zvolávania VZ im
bola odňatá možnosť zúčastniť sa VZ.

7. Pretože žalobcovia sa domáhali neplatnosti uznesenia VZ žalovaného konaného dňa 6.9.2014 najmä

z toho dôvodu, že toto VZ nebolo riadne zvolané, súd skúmal, či skutočne neboli dodržané zákonné
podmienky zvolania VZ. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že prítomní na VZ konanom
dňa28.6.2014 sa zhodli na ukončení schôdze (a nie na prerušení zasadnutia) s tým, že VZ uložilo výboru
zvolať ďalšie VZ na deň 6.9.2015 bez určenia presnej hodiny a miesta konania VZ. Vychádzal z toho,
že podmienky zvolávania VZ ako najvyššieho orgánu spoločenstva sú kogentne upravené v zákone

97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (§ 14). Zákon trvá na dodržaní najmenej 30 dňovej lehoty
pred termínom zasadnutia zhromaždenia - pri pozvaní všetkých členov spoločenstva, aby si pozvaní
členovia spoločenstva mohli zariadiť svoje osobné, pracovné záležitosti a zúčastniť sa VZ, taktiež, aj
z dôvodu, ak by došlo k problémom v doručovaní je zákonom daná povinnosť uverejniť oznámenie o
zasadnutí VZ v lehote najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia na obvyklom mieste uverejnenia,

na webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou. Žalovaný nepreukázal, že pri zvolávaní
zasadnutia VZ na termín 6.9.2014 boli dodržané zákonné podmienky zvolávania, t.j. lehoty. Pozvánky
boli vyhotovené 26.8.2014, preto mohli byť doručované až po tomto termíne. Žalovaný ani netvrdil,
že by bolo oznámenie o zasadnutí VZ uverejnené v médiu s celoštátnou pôsobnosťou. Súd poukázalna to, že zákon upravuje subjekty, ktoré môžu zvolať resp. iniciovať zvolanie VZ. VZ zvoláva výbor,
ktorý zvyčajne aj určuje termín zasadnutia. VZ má právo zvolať aj dozorná rada (§17 zákona). Členovia
spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň 1/3 hlasov, môžu písomne požiadať výbor o zvolanie VZ,

ktorý je povinný tak urobiť. V prípade nečinnosti výboru majú títo členovia pozemkovej spoločnosti, v
zmysle zákona, možnosť obrátiť sa na Okresný úrad, ktorý ma povinnosť VZ zvolať (§ 14 ods. 2 zákona).
V tomto konaní nebolo zistené, že by členovia spoločenstva s potrebným počtom hlasov, využili postup
v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona.

8. Napokon súd uzavrel, že VZ je síce uznášaniaschopné, ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia
zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých hlasov členov (počítaných podľa podielov), ale len vtedy ak
toto VZ bolo riadne (v súlade so zákonom a základnými dokumentmi spoločenstva) zvolané. Preto aj keď
dôvody uvedené žalovaným a zvolávateľmi VZ na deň 6.9.2014 sa javia ako vážne a legitímne, nemožno
len nimi odôvodniť a odobriť nedodržanie podmienok zvolania VZ, keďže v dôsledku ich nedodržania
niektorí členovia ani nemuseli mať vedomosť o konaní tohto valného zhromaždenia. Konaním tohto

zhromaždenia, jeho hlasovaním a prijatím rozhodnutí (uznesení) ako aj volením členov orgáno boli
porušené záujmy a práva týchto neprítomných členov. Súd preto žalobe vyhovel a určil, že uznesenie
VZ žalovaného prijaté dňa 6.9.2014 je neplatné.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne
a prizná mu náhradu trov konania. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania
zopakoval argumentáciu, ktorú použil aj v konaní na súde prvej inštancie, t.j. že nie je možné
vyhovieť žalobe, ktorou sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú vyslovenia absolútnej neplatnosti
uznesenia VZ zo 6.9.2014 určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. z dôvodu podľa § 39 OZ,

teda pre rozpor právneho úkonu so zákonom, pretože podľa žalobcov sa žalovaný mal dopustiť
porušenia zmluvy o spoločenstve, stanov a hlasovacieho poriadku, ktoré dokumenty predstavujú
vnútorné predpisy žalovaného a konanie, ktoré by aj prípadne bolo v rozpore s týmito vnútornými
predpismi nie je postihnuteľné neplatnosťou podľa § 39 OZ, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia
je možné postihnúť len rozpor právneho úkonu so zákonom, prípadne so všeobecne záväzným právnym

predpisomvydanýmnazákladezákonnéhosplnomocnenia,nikdyvšaknierozporsprávnympredpisom,
ktorý nie je všeobecne záväzný. Opäť uviedol, že aktuálna judikatúra sa už priklonila k záveru, že
uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom a z tohto dôvodu jeho neplatnosť nie je
možné posudzovať podľa ustanovení OZ, že uznesenie VZ predstavuje rozhodovací akt pozemkového
spoločenstva, ktorý je potrebné považovať za druh právnej skutočnosti a že ustanovenie § 80 písm.

c/ O. s. p. neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti právnej skutočnosti. Namietal, že nie je možné
prisvedčiť úvahám súdu, ktorý za použitia analógie legis žalobcom, ktorí sa predmetného zasadnutia VZ
dňa 6.9.2014 nezúčastnili, a teda na ňom nehlasovali (neboli prehlasovaní) priznal aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Mal za
to, že domáhať sa neplatnosti rozhodnutia VZ nemôže ten, kto neprejaví záujem o účasť na valnom

zhromaždení a šikanóznym spôsobom sa následne snaží zmariť rozhodnutie väčšiny spoločenstva.
Popreltvrdeniažalobcov,ženemalivedomosťokonaníVZdňa6.9.2014apretosahonemohlizúčastniť,
lebo len z toho, že im nebola v zákone stanovenom termíne doručená pozvánka na toto zasadnutie
VZ, nie je možné vyvodiť záver, že im bola odňatá možnosť zúčastniť sa ho. Ďalej odvolateľ uviedol
skutočnosti, ktoré tvorili obsah jeho záverečného vyjadrenia pred vyhlásením rozsudku na súde prvej

inštancie a ktoré sú uvedené v tomto rozsudku (str. 16-18).

10. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako
zákonný a vecne správny. Uplatnili si trovy odvolacieho konania. S meritórnym rozhodnutím súdu sa
stotožnili v zhode s okolnosťami, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku. Názor žalovaného, že

konanie, ktoré by bolo v rozpore s vnútornými predpismi pozemkového spoločenstva nie je postihnuteľné
absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ, lebo podľa tohto ustanovenia je možné postihnúť len rozpor
právneho úkonu so zákonom, nikdy však nie rozpor s právnym predpisom, ktorý nie je všeobecne
záväzný považujú za právne irelevantný, opierajúci sa o nesprávny právny výklad platných
právnych predpisov. Zdôraznili, že žalobou sa domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia

konaného 6.9.2014 pre porušenie ustanovení v §§ 14 ods. 1, 4 písm. a/, b/, c/, 16 ods. 1, 2 zákona
č. 97/2013 Z.z. Porušenie týchto ustanovení citovaného zákona je základným právnym titulom na
domáhanie sa vyslovenia absolútnej neplatnosti uznesenia zhromaždenia zo 6.9.2014, ktorý je v
právnej praxi vymedzený ako všeobecne záväzný právny predpis. Absolútne sa nestotožnili so zúženýmvýkladom uznesenia zhromaždenia ako s druhom právnej skutočnosti, pretože ide o termín všeobecne
vymedzujúci existenciu všetkých právnych skutočností v najširšom slova zmysle. S použitím § 34
OZ je nutné správne vymedziť uznesenie zhromaždenia ako spoločný právny akt, ktorý sa prijíma

formou rozhodnutia viacerých súčasne prítomných osôb, alebo formou rozhodnutia orgánu právnickej
osoby. Uznesenie slúži na to, aby sa prijalo jednotné rozhodnutie v spoločnej veci. Tým, že sa
uznesenie prijíma na zhromaždení, má pre vznik uznesenia význam iba prejav vôle zúčastnených
osôb. Aplikácia § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 žalovaným na nimi namietaný protiprávny stav v tomto
konaní nie je na mieste, lebo žalovaný neuniesol dôkazné bremeno nielen v tom, že žalobcovi 2/,

ale aj ďalším členom spoločenstva a to I. Q., bytom N. 5 nebola doručená v zákonom stanovenej
30 dňovej lehote pozvánka na toto zhromaždenie, ale až 10.9.2014 túto pozvánku obdržala jeho
manželka O. Q., lebo bola odporcom doručená na adresu jeho brata. V zmysle článku 10. bod 10.
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a článku 13. bod 10 vlastných stanov spoločenstva prijatých
dňa 18.1.2014 zhromaždením žalovaného, im bolo znemožnené zúčastniť sa na riadení a kontrole
spoločenstva prostredníctvom voleného orgánu - zhromaždenia, ktoré boli predmetom programu, bolo

im znemožnené predkladať návrhy na zmenu a doplnenie základných dokumentov pozemkového
spoločenstva a návrhy na kandidátov do volených orgánov, ktoré neboli vôbec predložené zákonným
spôsobom výboru v zmysle platného hlasovacieho poriadku jednou tretinou členov spoločenstva,
ktorá sa domáhala týchto zmien. Pre porušenie kogentných ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. zo
strany tejto skupiny členov spoločenstva bolo neprípustné uskutočniť ďalšie zhromaždenie zvolané

neoprávnenou osobou uvedených členov spoločenstva Miroslavom Kiššákom. Reprodukovali svoje
tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, že zhromaždenie konané dňa 28.6.2014 bolo
skončené pre neuznášania schopnosť zhromaždenia z dôvodu odchodu členov, ktorí opustili rokovaciu
miestnosť počas prejednávania bodu 5. programu, z uznesenia prijatého na tomto zhromaždení vyplýva,
že zhromaždenie určilo ďalší termín svojho zasadnutia na deň 6.9.2014 s tým, že uložilo výboru

spoločenstva pripraviť toto ďalšie zhromaždenie a zabezpečiť splnenie ďalších úloh, ktoré boli viazané
aj na iniciatívu ďalších členov pozemkového spoločenstva vo vzťahu k predloženiu návrhov zmien
vnútorných predpisov, návrhov kandidátov na voľbu do jednotlivých orgánov, že doplnenie programu
ďalšieho zasadnutia zhromaždenia bolo viazané aj na vymenovanie pracovnej komisie, povinnosťou
ktorej bolo pripraviť zásady rozdelenia podielov spoločných nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX k. ú.

Hnilec a LV č. XXXX k. ú. M. a že toto oprávnenie výboru na prípravu a zvolanie zhromaždenia nemôže
nahradiť ani uznesenie zhromaždenia, lebo to nedovoľuje zákon, pričom tento najvyšší kolektívny
orgán po skončení svojho zasadnutia procedurálne tento postup prípravy programu a samotného
zasadnutia nemôže realizovať, lebo zákon o pozemkových spoločenstvách taxatívne vymedzuje ako
oprávnené orgány na zvolanie zhromaždenia len výbor, dozornú radu spoločenstva alebo príslušný

okresný úrad. Skonštatovali, že danosť závažných dôvodov, pre ktoré bolo treba urýchlene zvolať
zhromaždenie na deň 6.9.2014 podľa požiadavky jednej tretiny členov, a to aj napriek porušeniam
Občianskeho zákonníka, zákona č. 97/2013 Z.z. a vnútorných predpisov spoločenstva, neexistovali a
uvedenejskupinečlenovspoločenstvaišlolenojedinúvec,atourýchleneodvolaťriadnezvolenéorgány
pozemkového spoločenstva žalovaného a dosadiť svojich kandidátov bez ohľadu na existujúci právny

stav.

11. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 5.5.2016 žalovaný oznámil, že dňa 9.4.2016 sa konalo
VZ, na ktorom jeho rozhodnutiami boli odstránené sporné skutočnosti, ktoré žalobcov viedli k podaniu
žaloby. Ak sa teda žalobcovia podanou žalobou usilovali o zrušenie rozhodnutí VZ konaného dňa

6.9.2016 a navodenie právneho stavu, ktorý tu bol pred týmto VZ, v dôsledku rozhodnutí prijatých na VZ
dňa 9.4.2016 už takýto stav nie je možné dosiahnuť ani v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu
prvej inštancie. Podstata sporu bola odstránená, preto konanie stratilo zmysel a žalobcovia nemôžu mať
na ňom žiadny právny záujem. Ak žalobcovia nezoberú žalobu späť, navrhol rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

12. Žalobcovianesúhlasilisnázoromžalovaného,žesporjezbytočný-akbymalbyť,žalovanýmalvziať
späť svoje odvolanie. Trvali na tom, že stále existujú dôvody, pre ktoré podali žalobu a tento stav sa nedá
napraviť iným spôsobom ako rozhodnutím súdu o vyslovení neplatnosti uznesenia VZ pozemkového
spoločenstva, preto trvajú na tom, že je daný ich naliehavý právny záujem a trvajú na tom, aby vo veci

rozhodolodvolacísúd,lebonastranežalovanéhonenastalažiadnazmena,keďnaďalejtvrdí,ženedošlo
k žiadnemu porušeniu zákona. Žalovaný tým, že zvolal VZ na deň 9.4.2016 nemôže napraviť závadný
stav súvisiaci s procedurálnym postupom nekompetentných osôb a orgánov spoločenstva pred konaním
VZ dňa 6.9.2014 a nemôže napraviť chyby a vady konania, ktoré vznikli počas tohto VZ. Zdôraznili, žeVZ nemôže dvakrát odvolať tie isté orgány pozemkového spoločenstva v čase prebiehajúceho konania
o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia žalovaného, ak rozsudok nie je právoplatný a vykonateľný. Uplatnili
si náhradu trov za podanie vyjadrenia.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
4.5.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť
odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,

avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust.
§ 470 ods. 1 CSP.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným

odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné:

18. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného do 30.6.2016.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako
žalovaného privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred
súdom prvej inštancie, tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z

hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie sa
s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd.23. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o uplatnenom nároku.

24. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p. ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konaie. Naliehavý právny

záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972).

25. Podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, keďže
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi,
sú ohrozené práva, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý možno odstrániť len touto

žalobou. Okrem toho odvolací súd poukazuje na správny právny názor súdu prvej inštancie, s ktorým
sa stotožňuje, že žalobcovia podali určovaciu žalobu, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva priamo
z ust. § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. (za použitia analógie legis). Ak by za situácie, aká bola
súdom prvej inštancie zistená v prejednávnej veci (nedoručené pozvánky na VZ), členom pozemkového
spoločenstva nebola priznaná takáto možnosť právnej obrany (podať určovaciu žalobu), išlo by o

odopretie spravodlivosti.

26. K oznámeniu žalovaného, že dňa 9.4.2016 sa konalo VZ pozemkového spoločenstva, na ktorom boli
prijaté rozhodnutia, ktorými mali byť podľa názoru žalovaného odstránené všetky sporné skutočnosti,
ktoré mali viesť žalobcov k podaniu žaloby, a preto súdne konanie stratilo opodstatnenie a žalobcovia

na ňom nemôžu mať žiadny právny záujem, odvolací súd konštatuje, že s týmto názorom žalovaného
sa nestotožňuje. Ako uviedli žalobcovia vo svojom vyjadrení k tomuto podaniu, súd je viazaný žalobným
petitom a tým sa žalobcovia v tomto konaní domáhali určenia neplatnosti uznesenia VZ žalovaného zo
6.9.2014. Žiadnym iným spôsobom ako rozhodnutím súdu nemôže byť rozhodnuté o určení neplatnosti
tohto uznesenia, a ak aj žalovaný na VZ 9.4.2016 prijal nejaké rozhodnutia, tieto nemajú za následok

neplatnosť uznesenia zo 6.9.2014, ktorého určenia a žalobcovia domáhali.

27. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že sa s v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalovaného
v odvolaní sú neopodstatnené, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil.

28. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.