Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313214485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4313214485.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcov: v 1. rade L. E., bytom P. XXX, v 2. rade H. S., bytom X.,
N. X, v 3. rade O. S., bytom X., N. 6, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Košice - Staré mesto, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708,
zastúpený: JUDr. Darina Solárová, advokátka, so sídlom Košice, Škultétyho 3, proti žalovanému: Rapid
life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený: Advokátska

kancelária JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A, IČO: 44
430 043, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Levice zo dňa 7. januára 2014 č. k. 9C/273/2013-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 07. 01. 2014 č. k.

9C/273/2013-156 rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie „Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, so sídlom Košice - Staré mesto, Škultétyho 3, je prípustný. Zároveň
zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.
§ 93 ods. 1, 2, a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou podanou
dňa 24. 07. 2013 domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovských rozsudkov. Dňa 24. 07. 2013
vstúpilo do konania na strane žalobcov Občianske združenie Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom

bytov so sídlom Košice - Staré mesto, Škultétyho 3. Žalovaný v podaní zo dňa 17. 10. 2013 vyjadril
svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Podľa žalovaného vstupom do konania
by vedľajší účastník získal informácie o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako aj účastníka
konania a došlo by tak k porušovaniu ústavného práva žalobcov na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním,zverejňovanímazneužívanímúdajovžalobcov.Poskytovaníminformáciívedľajšiemu
účastníkovi by došlo k porušovaniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a ústavných práv

žalobcov a žalovaného garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a taktiež k porušovaniu príslušných
ustanovení zákona o ochrane osobných údajov. Súčasne navrhol, aby súd prerušil konanie až do
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci súladu ust. § 93 ods. 2 OSP s čl. 19 ods. 2,
3 Ústavy Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. Rvp 8830/2013.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení z 03. 12. 2013 k námietke žalovaného proti účasti
vedľajšieho účastníka uviedol, že Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby sa aj odborne spôsobilý

účastník konania mohol dať zastúpiť advokátom. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 15Co/169/2012. Odňatím možnosti vedľajšieho účastníka dať sa v konaní pred súdom
zastúpiť by došlo k odňatiu jeho procesného práva na zastúpenie advokátom. Žalobcovia v 1. až 3. rade
v písomnom vyjadrení zo 04. 10. 2013 dali súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
stranu žalobcov. Vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu žalobcov z vlastného podnetu písomným
oznámením, že vstupuje do konania. Žalovaný navrhol nepripustiť vedľajšieho účastníka do konania,

v dôsledku čoho o tejto námietke rozhodoval súd. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že vstup
vedľajšieho účastníka do konania v predmetnej právnej veci je prípustný. Občianske združenie Právneslužby spotrebiteľom a vlastníkom bytov je právnická osoba zapísaná v Registri občianskych združení
MVSR,predmetomčinnostiktorejjeochranaprávspotrebiteľa. Právovstúpiťdokonania,čiužnastrane
žalobcov alebo na strane žalovaného je dané samotnou dikciou zákonného ustanovenia § 93 OSP. V

prejednávanom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu žalobcov (spotrebiteľov), ktorých
práva chce ochraňovať. S účinnosťou od 15. 10. 2008 zákon zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu
vystupovať ako vedľajší účastník v konaní s tým, že nemusia preukazovať hmotnoprávny záujem na
výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako
vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana spotrebiteľských práv

podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Obavy žalovaného z možného zneužitia osobných
údajov považoval súd za nedôvodné a uviedol, že ak by došlo k zneužitiu osobných údajov alebo
iných ústavných práv účastníka v tomto konaní, hrozí narušiteľovi vyvodenie príslušných konzekvencií.
Následne dali žalobcovia písomný súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní na ich strane v
súlade s ust. § 93 ods. 3 OSP. Vzhľadom k uvedenému súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania a zamietol návrh na prerušenie konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie súdu prvého
stupňapovažujezanezákonné,nepreskúmateľnéavychádzajúceznedostatočnezistenéhoskutkového
stavu. Z oznámenia o vstupe občianskeho združenia bolo zrejmé, že sa združenie nechalo v konaní

zastúpiť advokátkou JUDr. Darinou Solárovou. Poukázal na to, že predmetom činnosti spotrebiteľského
združenia je ochrana práv spotrebiteľom a vzhľadom na takto vymedzený predmet činnosti združenia
je odôvodnený predpoklad, že disponuje takými odbornými znalosťami, ktoré združeniu umožňujú
hájiť záujmy spotrebiteľov na zodpovedajúcej úrovni. Odbornosť a spôsobilosť združenia, ktoré má
vystupovať ako ochranca spotrebiteľských práv spochybňuje samotná skutočnosť, že spotrebiteľské

združenie sa v konaní nechalo zastúpiť advokátom, teda možno pochybovať o tom, či je z hľadiska
odborného spôsobilé naplniť účel účasti, ktorou je ochrana spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému
žalovaný nesúhlasil a naďalej nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia,
do súdneho konania. Rozhodnutie súdu, ktorým bol vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustený
považuje za nesprávne. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania poukázal na konanie vedené pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 8830/2013, ktoré inicioval Okresný súd Brezno,
v ktorom sa rieši otázka, či sú spotrebiteľské združenia oprávnené vstupovať do súdnych konaní a
v ich rámci sa oboznamovať s osobnými údajmi ako aj inými okolnosťami, ktoré v priebehu súdneho
konania vyjdú najavo. Toto konanie pred Ústavným súdom SR môže mať priamy vplyv na ustálenie
okruhu účastníkov konania v prejednávanej veci. Nesprávne určenie účastníkov môže byť dôvodom

zmätočnosti rozhodnutia vo veci samej, resp. by v danom prípade mohlo viesť k porušeniu základných
práv účastníkov konania zakotvených v čl. 19 Ústavy. S poukazom na tieto dôvody žiadal prerušiť
konanie vedené pred Okresným súdom Levice sp. zn. 9C/273/2013 až do právoplatnosti rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. 8830/2013. Nesprávne určenie okruhu účastníkov konania súdom v tomto
konaní je takou procesnou vadou konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia

Okresného súdu Levice. Od konania vedeného na Ústavnom súde závisí aj konečné určenie okruhu
účastníkov tohto konania a ide preto o otázku, ktorú okresný súd nie je oprávnený riešiť. Právny záver
súdu prvého stupňa, že vyriešenie tejto otázky nemá význam pre rozhodnutie vo veci samej, je pre
uvedené dôvody nesprávny, rovnako ako aj právny záver, že súd pripúšťa vstup združenia do konania.
Súd prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že nie je dôvod konanie

prerušovať, keďže vedľajší účastník do tohto konania vstúpil v súlade s ust. § 93 OSP na výzvu žalobcov.
Súd neuviedol, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu, resp. akou úvahou postupoval. Z uvedeného dôvodu
považuje rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené. Záverom uviedol, že rozhodnutie o neprerušení
konania je nesprávne, keďže výsledok konania prebiehajúceho pred Ústavným súdom SR má význam
pre prejednávanú vec bez ohľadu na to, či súd už o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka rozhodol

alebo nie. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že napadnuté uznesenie trpí viacerými vadami, ktoré sú
dôvodom na jeho zrušenie pre nezákonnosť a nepreskúmateľnosť.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vedľajší účastník uviedol, že napadnuté uznesenie
považuje za vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP. Dodal, že žalovaný de facto navrhol súdu,
aby Združeniu odoprel jeho ústavné práva. Odňatím možnosti vedľajšieho účastníka dať sa v konaní

predsúdomzastúpiťbydošlokodňatiuzákladnéhoprocesnéhoprávanazastúpenieadvokátom.Taktiež
uviedol, že žalovaný je ekonomicky silná spoločnosť, ktorá môže disponovať právnym oddelením a
nemusí žiadať o pomoc advokátske kancelárie. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania v dôsledku
začatého konania pred Ústavným súdom SR vedľajší účastník uviedol, že združenie nevstúpilo dokonania na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale na podnet žalobcov a disponuje
riadne udeleným súhlasom na spracovanie osobných údajov. Úrad na kontrolu osobných údajov na
podnet žalovaného vykonal v Združení práve za týmto účelom kontrolu, s tým, že nezistil žiadne

pochybenie a vzhľadom k uvedenému považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 1
OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ustanovenia § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení

sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť
ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia
získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací

súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie,
ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery
prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné
zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý
súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na

argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že zákon umožňuje, aby
sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa
tak stať buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka, a to
kedykoľvek od okamžiku začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá
prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť

takéhoto vstupu. Vedľajší účastník je v konaní treťou osobou a ako tretia osoba môže vstúpiť do konania
kedykoľvek od okamihu jeho začatia až do vyhlásenia rozsudku súdu druhého stupňa. Podmienkou
vstupu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je jej právny záujem na výsledku sporu toho účastníka, ku
ktorému pristupuje. Pri vstupe tretia osoba nemusí predkladať tvrdenia, ktorými zdokumentuje okolnosti
svedčiace o jej právnom záujme na výsledku sporu. Až keď niektorý účastník namietne neprípustnosť

tohto vedľajšieho účastníctva, musí táto osoba potrebné skutočnosti prezentujúce svoj právny záujem
preukázať.
V predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
V priebehu konania bolo súdu prvého stupňa dňa 24. 07. 2013 doručené podanie, v ktorom do konania
na strane žalobcov ako vedľajší účastník vstúpilo občianske združenie Právne služby spotrebiteľom a

vlastníkom bytov. Následne bola zo strany žalovaného vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva, o ktorej súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že pripustil, aby do konania vstúpilo
predmetné združenie.
Odvolací súd zastal k predmetnej veci rozhodné stanovisko, v rámci ktorého sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa. Má za to, že samozrejmou súčasťou pôsobenia právnických osôb, ktorých predmetom

činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, je aj pomoc účastníkovi súdneho sporu
z pozície vedľajšieho účastníka. Tieto subjekty nie sú povinné preukazovať naliehavý právny záujem na
výsledku konania. Ich oprávnenie byť vedľajším účastníkom vyplýva priamo z rozoberaného zákonného
ustanovenia v spojení s konkrétnym osobitným zákonom. Odvolací súd má ďalej za to, že združenieako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpila do tohto sporu legitímne. Legitimáciu
na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. V prípadoch sporov o ochrane
spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana spotrebiteľských práv a záujmov je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 205/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa (uznesenie NS SR zo dňa 14. 02. 2013, sp. zn. 6Cdo/320/2012), ktoré umožňujú,
aby do konania týkajúcich sa spotrebiteľských sporov vstupovali spotrebiteľské združenia. Okrem iného
je potrebné zdôrazniť, že aj samotní žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 10. 2013 dali súhlas
na vstup vedľajšieho účastníka na stranu žalobcov.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie
konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je
povinnýnajskôrurobiťinévhodnéopatreniadostupnýmiprocesnýmiprostriedkamiaažkeďtietozlyhajú,

môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci,
prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu
súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej
a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom
ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda

zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako
pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010).
Na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia zákona by bol dôvod v prípade, že by išlo o takú
otázku, ktorú súd nie je oprávnený riešiť, pretože spadá do právomocí iného orgánu, napr. aj Ústavného
súdu SR, prípadne ak prebieha konanie o takejto otázke, ktorá v konečnom dôsledku môže mať vplyv

na rozhodnutie vo veci. Takou by bola okolnosť alebo skutočnosť, ktorá má vplyv priamo na merito veci.
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní
sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne
záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl.

125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej
veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí
vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom
odvolacieho a dovolacieho súdu.
Žiaden právny predpis teda explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek

rozhodnutímNajvyššiehosúduSRaÚstavnéhosúduSRvydanýmvinejveci(tedanadrámecviazanosti
právnym názorom v rámci opravného konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom
publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Z toho vyplýva záver, že súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, je len zdrojom
argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem.

Podľa § 135 ods. 1 OSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
(§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
V danej veci dňa 17. 10. 2013 žalovaný podal návrh na prerušenie konania do skončenia konania
vedenéhopredÚstavnýmsúdomSRpodsp.zn.Rvp8830/2013.Návrhnaprerušeniekonaniazdôvodnil
tým,ženaÚstavnomsúdeSRsariešiotázkaoprávnenostivstupuspotrebiteľskýchzdruženídosúdneho

konania.
Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvéhostupňa,žeprebiehajúcekonanienaÚstavnomsúde
SR nie je dôvodom na prerušenie konania pred všeobecným súdom. Všeobecný súd s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia je viazaný rozhodnutiami ústavného súdu iba ohľadom posúdenia,
či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná, prípadne rozhodnutiami, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. V tomto prípade takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané nebolo, preto viazanosť
všeobecného súdu takýmto rozhodnutím nenastala.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.