Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 12, 2011

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200226
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2011:1211200226.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa

L. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. J. - R. J. č. XXX, zast. JUDr. Marián Michalík, advokát so sídlom v
Trenčíne, Nám. SNP č. 7, proti odporcovi 1/ SLOVASFALT, spol. s r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A,
825 18 Bratislava, IČO: 17308615, zast. JUDr. Michal Vaský, bytom Klincová 3, Bratislava, odporcovi
2/ KYUN TRADEX, s.r.o. (pôvodné obchodné meno: RS Kameňolomy, s.r.o), so sídlom Dolné Rudiny
8363/3, 010 01 Žilina, IČO: 44790155, zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Bajkalská 31, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 100%. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
III. Odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom, doručeným súdu dňa 10.01.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým
by súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Katastrálnym úradom v Trenčíne,
Správa katastra Bánovce nad Bebravou, na LV č. XXXXX (správne na LV č. XXXX), katastrálne územie
C., ako parcela č. 1986/5, ostatné plochy, vo výmere 27098 m2. a odporcovi 1/ a odporcovi 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi trovy konania. V návrhu uviedol, že dňa

26.10.2010 navrhovateľ ako výlučný vlastník pozemku parcelné číslo 1986/5, o výmere 27098 m2,
katastrálne územie C., zapísaný na LV č. XXX (v súčasnosti LV č. XXXX), u Katastrálneho úradu v
Trenčíne, Správa katastra Bánovce nad Bebravou (ďalej "nehnuteľnosť"), uzavrel s odporcom 2/, ako
kupujúcim Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola uvedená nehnuteľnosť. Za kupujúceho konal konateľ
E. S.. Podľa čl. III, bod 1 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na
zaplatení kúpnej ceny vo výške XXX.XXX,- € (slovom Z. eur). Uvedenú sumu mal odporca 2/ zaplatiť
na účet v banke do 15 kalendárnych dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech

kupujúceho. Odporca 2/ kúpnu cenu do dnešného dňa nezaplatil. Dňa 29.10.2010 uzavrel odporca 2/
ako predávajúci s odporcom 1/ kúpnu zmluvu s tým istým predmetom prevodu a kúpnou cenou vo výške
XXX.XXX,XX,- EUR bez DPH. Písomným odstúpením od Kúpnej zmluvy dňa 28.12.2010 navrhovateľ
odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 v súlade s čl. III, bod 3. Podľa čl. III, bod 3 Kúpnej zmluvy
zo dňa 26.10.2010 "Zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak nebude kúpna cena zložená
kupujúcim na účet a v lehote tak ako je to uvedené v čl. III, bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010.
Článok III, bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 popisuje spôsob zaplatenia kúpnej ceny a to tak,

že "...Kúpna cena bude zložená na vyššie uvedený účet v najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa
povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho..." Odporca 2/ si zásielku prevzal dňa
30.12.2010. Odporca 1/ je zapísaný na LV č. XXXX,k.ú. C. ako vlastník. Právne svoj návrh odôvodnil ust.
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 80 písm. c) Občianskehosúdneho poriadku (O.s.p.). K návrhu pripojil Kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2010, Výpis z LV č. XXXX,
Výpis z OR odporcu 1/, Výpis z OR odporcu 2/, Kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2010.

Odporca 1/ navrhol žalobu zamietnuť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy
konania. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ podľa listín, ktoré predložil k návrhu, doručil svoj prejav
smerujúci k odstúpeniu od zmluvy odporcovi 2/ dňa 30.12.2010. Správou katastra Bánovce nad
Bebravou bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/ dňa 02.11.2010 pod V 1343/10
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 2/ ako predávajúcim a odporcom 1/ ako

kupujúcim. V čase doručenia odstúpenia od zmluvy teda odporca 2/ už nebol vlastníkom nehnuteľnosti.
Z tohto dôvodu odstúpenie od zmluvy, hoc aj riadne doručené odporcovi 2/ nemohlo vyvolať právne
účinky, ktoré s odstúpením od zmluvy zákon spája. Je nepochybné, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2010
medzi navrhovateľom a odporcom 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
bola uzatvorená platne a je platná aj v súčasnosti. Ustanovenie čl. III. ods. 4., ktoré umožňovalo za
určitých podmienok odstúpiť navrhovateľovi od kúpnej zmluvy, sa však momentom povolenia vkladu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech odporcu 1/ stalo nevykonateľným, pretože nie je možné,
aby nastali účinky, ktoré zákon predpokladá. Zmluvné strany si priamo v kúpnej zmluve, zrejme aj pre
tento účel, ustanovili v čl. VI. ods. 6, že ak sa niektoré ustanovenie kúpnej zmluvy stane v budúcnosti
neplatným, resp. nevykonateľným, nahradia takéto ustanovenie novým. Vzhľadom k vyššie uvedenému
máme za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa bolo neplatným právnym úkonom, pretože

bolo vykonané na základe neplatného ustanovenia kúpnej zmluvy. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka: "Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný". Máme za to, že
navrhovateľ vo svojom návrhu a jeho následnom doplnení nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva, ako základnú podmienku pre rozhodnutie súdu podľa § 80 psím. c)
O.S.P. Navrhovateľ preukazuje svoj naliehavý právny záujem tým, že len rozsudok súdu, ktorým by

súd určil jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti je listinou, na podklade ktorej vykoná príslušná Správa
katastra záznam konštatujúci vlastnícke právo navrhovateľa, pričom nekonkretizuje na základe akých
právnych argumentov, skutkového stavu, právneho posúdenia veci a dôkazoch by mal súd dospieť k
názoru, že naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva je daný. Odporca 1/ je
toho názoru, že rozsudok o určení vlastníckeho práva je z hľadiska zápisu

vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti iba formálnom náležitosťou, ktorá je vyžadovaná z
hľadiska katastrálneho konania. Súd pri rozsudku o určení vlastníckeho práva však musí vychádzať z
dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho posúdenia veci a najmä posúdenia, či tu naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva je alebo nie je, pričom naliehavý právny záujem nie je
možné preukázať iba tým, že takýto rozsudok navrhovateľ potrebuje, "aby sa mohol nechať zapásať

ako vlastník nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností". Máme za to, že navrhovateľ nedostatočne
uniesol dôkazné bremeno, najmä pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu. Za zmienku
stojí tiež skutočnosť, že navrhovateľa nenamieta platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 medzi
navrhovateľom a odporcom 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V
tejto kúpnej zmluve bola vyjadrená jednak slobodná, vážna a zrozumiteľná vôľa navrhovateľa previesť

vlastnícke právo na odporcu 2/ a zároveň slobodná, vážna a zrozumiteľná vôľa odporcu 2/ zaplatiť
za nehnuteľnosť kúpnu cenu. O tom, že bola táto kúpna zmluva uzatvorená platne svedčí aj vklad,
ktorý bol Správou katastra na podklade tejto kúpnej zmluvy povolený. Pokiaľ ako tvrdí navrhovateľ,
nedošlo k splneniu povinností odporcu 2/ vyplývajúcich z tejto kúpnej zmluvy, navrhovateľ mal možnosť
uplatniť si svoj nárok u odporcu 2/, čo navrhovateľ nespravil. Z vyššie uvedených dôvodov sa javí

určovacia žaloba podaná navrhovateľom ako nesprávne zvolený spôsob uplatnenia si svojich práv.
Odporca 1/ si voči odporcovi 2/ splnil riadne a včas všetky svoje povinnosti, ktoré mu ako kupujúcemu
vyplývali z kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010. Odporcovi 1/ nie sú známe skutočnosti, na základe
ktorých navrhovateľ bol schopný predložiť kúpnu zmluvu medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, pretože
táto zmluva mu poskytnutá nebola a tiež nepredstavuje listinu, ktorú by Správa katastra poskytla

komukoľvek okrem jej účastníkov. Navrhovateľom predložená zmluva však nezodpovedá zmluve, ktorá
bola medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ skutočne dohodnutá a vyhotovená, čomu zodpovedá aj fakt,
že na zmluve predloženej navrhovateľom chýbajú podpisy odporcu 1/. Medzi odporcom 1/ a odporcom
2/ nie sú žiadne sporné nároky, ktoré by vyplývali z kúpnej zmluvy. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ
vo svojom návrhu sa týkajú výlučne vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/, pričom odporca

1/ nemá možnosť ani záujem do týchto vzťahov nijakým spôsobom zasahovať. Nie je možné vylúčiť
ani to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny bol zo strany odporcu 2/ napadnutý. Tento
fakt by len ilustroval skutočnosť, že žaloba určenie vlastníckeho práva voči odporcovi 1/ je nevhodne
zvoleným prostriedkom právnej ochrany navrhovateľa. Medzi navrhovateľom a odporcom 2/ ostalaotázka, koľko z dohodnutej kúpnej ceny odporca 2/ navrhovateľovi uhradil, resp. aká suma ostáva
na úhradu. Keďže však táto otázka zaplatenia nie je predmetom tohto konania a jej vyriešenie nemá
žiaden vplyv na právne posúdenie tejto právnej veci, máme za to, že nie je potrebné venovať v tomto

konaní priestor vykonávaniu dôkazov za účelom zistenia, koľko z kúpnej ceny bolo uhradené, resp. koľko
ostáva uhradiť. Z doterajšieho konania je evidentné, že medzi navrhovateľom a odporcom 2/ existujú
okrem kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 aj ďalšie právne vzťahy, z ktorých plynú vzájomné nároky
medzi týmito účastníkmi konania. Počas doterajšieho konania sa však nepreukázalo, že by tieto iné
právne vzťahy mali vplyv na kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2010, resp. že by podmieňovali jej platnosť.

Rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by v tomto prípade prestavovalo vážny zásah do článkom 20
Ústavy Slovenskej republiky garantovaného práva odporcu vlastniť majetok. Práve z dôvodu, že určenie
či tu (vlastnícke) právo je alebo nie je predstavuje často vážny zásah do práv tretích osôb vyhradil
zákonodarca rozhodnutie súdu o určení, či tu (vlastnícke) právo je alebo nie je iba pre tie prípady, ak je
na tomto určení naliehavý právny záujem. V súlade s ustáleným názorom právnej praxe ako aj právnej
vedy, naliehavý právny záujem nie je daný, pokiaľ možno nápravu dosiahnuť aj iným spôsobom. V tomto

prípade je nepochybné, že nápravou možno dosiahnuť aj inak a to peňažnou satisfakciou. Navrhovateľ
totiž odstúpil od zmluvy práve pre tvrdené nezaplatenie celej kúpnej ceny a počas konania nepreukázal,
že nápravu by bolo nebolo možné dosiahnuť iným spôsobom ako určením jeho vlastníckeho práva k
predmetnému pozemku. V tomto prípade je nedostatok naliehavého právneho záujmu vypuklý o to viac,
že v priebehu konania, sa porušenie práva navrhovateľa, na základe ktorého odstúpil od kúpnej zmluvy

zo dňa 26.10.2010 a podal žalobu o určenie vlastníckeho práva ukázalo ako sporné. Navrhovateľ by
sa so svojimi nárokmi mal zrejme obrátiť na svojho právneho zástupcu, ktorý pripravil kúpnu zmluvu zo
dňa 26.10.2010, pretože práve nedostatočná úprava platobných podmienok v tejto zmluve spôsobila,
že vlastnícke právo k predmetu kúpy prešlo na odporcu 2/ pred úplným splatením jednoznačne zmluvne
dohodnutej kúpnej ceny. Nedostatočná ochrana vlastných práv v kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010 však

tiež nemôže zakladať danosť naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Navrhovateľ
podľa listín, ktoré predložil k návrhu, doručil svoj prejav smerujúci k odstúpeniu od zmluvy odporcovi
2/ dňa 30.12.2010. Správou katastra Bánovce nad Bebravou bol povolený vklad vlastníckeho práva
v prospech odporcu 1/ dňa 02.11.2010 pod V 1343/10 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
odporcom 2/ ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim. V čase doručenia odstúpenia od zmluvy

teda odporca 2/ už nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu odstúpenie od zmluvy, hoc aj riadne
doručené odporcovi 2/ nemohlo vyvolať právne účinky, ktoré s odstúpením od zmluvy zákon spája. Je
nepochybné, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2010 medzi navrhovateľom a odporcom 2/, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola uzatvorená platne a je platná aj v súčasnosti.
Ustanovenie čl. III. ods. 4., ktoré umožňovalo za určitých podmienok odstúpiť navrhovateľovi od kúpnej

zmluvy, sa však momentom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech odporcu 1/
stalo nevykonateľným, pretože nie je možné, aby nastali účinky, ktoré zákon predpokladá. Navrhovateľ
si neuplatnil svoj nárok na zaplatenie voči odporcovi 2/ a teda nevyužil všetky možnosti nápravy pred
podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem tu teda v zmysle ustálenej
právnej praxe nemôže byť daný.

Odporca 2/ navrhol žalobu zamietnuť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ trovy
konania. Vo vyjadreniach uviedol, že skutočnosti uvedené navrhovateľom sa nezakladajú na pravde.
Odporca 2/ poskytol navrhovateľovi čiastočné plnenie vo viacerých splátkach v celkovej sume
XXX.XXX,- €. Navrhovateľ napriek viacerým urgenciám odporcu 2/ nevystavil odporcovi 2/ žiadny

doklad o zaplatení uvedenej časti kúpnej ceny. zaplatenie tejto časti kúpny ceny však potvrdil
listom zo dňa 3.12.2010 zaslaným odporcovi 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu D.. I.
Z., advokáta so sídlom Československej armády 18, Nové Mesto nad Váhom. Predmetným listom
navrhovateľ žiada doplatok kúpnej ceny v sume XXX.XXX,- €. Okrem toho bolo zaplatenie kúpnej
ceny zabezpečené vlastnou zmenku vystavenou odporcu 2/ s ručiteľským záväzkom štatutárneho

zástupcu odporcu 2/. Následne štatutárny zástupca odporcu 2/ formou notárskej zápisnice uznal dlh
voči navrhovateľovi v sume XXX.XXX,- €. V danom prípade je teda zrejmé, že zaplatenie kúpnej ceny
z titulu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bolo nahradené iným záväzkovo právnym vzťahom.
Kúpna zmluva uzatvorená dňa 26.10.2010 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom 2/ ako
kupujúcim je vo všetkých svojich častiach určitá a zrozumiteľná a bol jej účastníkmi podpísaná slobodne

a vážne. Rovnako tak táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 588
a násl.
Občianskeho zákonníka. Kúpna cena za predaj nehnuteľností bola zmluvnými stranami dohodnutá na
sumu XXX.XXX,- €. Z výsluchu účastníkov predmetnej kúpnej zmluvy vyplynulo, že medzi nimi existovaliďalšie právne vzťahy a nároky, ktoré však nemajú vplyv na platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Z
vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že mu nebola
zaplatená dohodnutá kúpna cena v celosti tak, ako to bolo uvedené v článku III bode 2 predmetnej

kúpnej zmluvy. Spor medzi zmluvnými stranami z kúpnej zmluvy teda spočíva vo výške sumy, ktorú
je odporca 2/ povinný doplatiť navrhovateľovi. Táto skutočnosť ale nie je predmetom tohto konania a
teda súd by sa ňou ani nemal zaoberať. Odporca 2/ nepopiera tvrdenie navrhovateľa, že kúpna cena v
zmysle kúpnej zmluvy nebola uhradená v celosti, avšak uvedené nemá za následok neplatnosť kúpnej
zmluvy. Rovnako tak uvedená skutočnosť nie je dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy, navyše

v čase, kedy odporca 2/ už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. V článku IV. bode 6 kúpnej
zmluvy sa uvádza, že pokiaľ by niektoré z ustanovení tejto zmluvy bolo neplatné alebo nevykonateľné,
alebo ak sa stane takým v budúcnosti, nie je tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení tejto zmluvy.
Z vyjadrenia odporcu 2 vyplýva, že nebolo možné zriadiť dispozičné právo k účtu uvedeného v čl. III
bode 32 kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť navrhovateľ nepoprel. Následne bola preto dňa 28.10.2010
spísaná notárska zápisnica č. N 256/2010. Podľa znenia predmetného článku kúpnej zmluvy mohla byť

kúpna cena zaplatená na základe zmenky, ktorú vystavil odporca 2/ s ručiteľským záväzkom p. E. S..
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zmenku odporcovi 2/ predložil k plateniu, resp. že by si nárok z
tejto zmenky riadne uplatnil. V neposlednom rade poukazujem na to, že odporca 2/ je na zabezpečenie
svojich nárokov oprávnený využiť prostriedky, ktoré mu zákon umožňuje (napr. jednostranný zápočet
v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka) bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť iného

právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010. Uvedené však nie je predmetom
tohto konania. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetnom konaní nie je možné úplne vyriešiť
obsah spornosti právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom II a teda nie je daný naliehavý
právny záujem navrhovateľa na predmetnej určovacej žalobe. Odstránenie spornosti nárokov medzi
navrhovateľom a odporcom 2/ možno dosiahnuť žalobou na plnenie. Z tohto dôvodu sa určovacia žaloba

v danom prípade javí ako neprípustná a úspech navrhovateľa by viedol len k ďalším súdnym sporom.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov (O.s.p.), má právo uplatniť si, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, nakoľko jeho právne postavenie spĺňa podmienku naliehavého právneho

záujmu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") sp. zn. 1Cdo
91/2006 sa naliehavým právnym záujmom rozumie právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi:
a) odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je
tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi);

b) jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa,
ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;
c) jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu
Odporca 1/ popiera existenciu skutočnosti, že navrhovateľ má právo požadovať, aby súd rozhodol, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra "C", parcelné číslo 1986/5 o výmere 27 098 m2, druh

pozemku:ostatnéplochy,evidovanejvkatastrinehnuteľnostínalistevlastníctvač.XXXX,nachádzajúcej
sa v obci C., v katastrálnom území C., zapísanej u Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra
Bánovce nad Bebravou. Navrhovateľ má za to, že toto právo vzniklo, keď prejavil vôľu odstúpiť od
zmluvy.PodľastanoviskaNSSRč.Cpj29/97"Odstúpenieodzmluvyjejednostrannýmprávnymúkonom
adresovaným druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda

účinnosťokamihom,kedydôjdedodispozičnejsférydruhéhosubjektu.Jehoúčinnosťniejepodmienená
súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu."
Navrhovateľ má za to, že má nárok na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko odporca
2/ si neuplatnil záväzky, ktoré mu vyplývali z kúpnej zmluvy a porušenie ktorých, malo za následok
odstúpenie navrhovateľa od tejto zmluvy. Z dôvodu, že odporca 2/ scudzil túto nehnuteľnosť a predal

ju odporcovi 1/, existuje ohrozenie práva v podobe ďalšieho scudzenia, zaťaženia záložným právom
alebo inak odporcom 1/, čo by značne spôsobilo navrhovateľovi umu na právach. Z dôvodu, že odporca
1/ a odporca 2/ nerešpektujú a neuznávajú platnosť a účinnosť právneho úkonu navrhovateľa, ktorým
odstúpil od kúpnej zmluvy, a týmto teda došlo k jej zrušeniu, je nevyhnutné rozhodnutie súdu, ktorým bysa právne postavenie navrhovateľa upevnilo a potvrdilo oprávnenosť jeho nároku, nakoľko je takýmto
postupom odporcov ohrozené právo navrhovateľa, ktoré mu vyplýva z kúpnej zmluvy a s tým spojené
právo na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľovi vyplýva z kúpnej zmluvy právo

odstúpiť od zmluvy v prípade, že nedôjde k úhrade kúpnej ceny v uvedenom termíne. Podľa § 48 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: "Odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak." Účinky zrušenia zmluvy nastávajú od začiatku a dochádza tak k zániku práv a povinností, pričom
strany sú povinné vrátiť plnenia, ktoré boli v ich prospech už vykonané.

Súd poukazuje, že v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej iba O.s.p.) žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo
práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Vo všeobecnosti treba vychádzať z

toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota
vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré
sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností

iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa

začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle § 79 O.s.p. je označenie
účastníkov konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má v
každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho
či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia).

Vprípadekaždéhokonanianasúdevšaktrebavychádzaťnielenzprocesnýchpredpisov(§79,§90príp.
§80O.s.p),aleajzhmotnoprávnychpredpisov,ktoréurčujúktozprocesnespôsobilýchúčastníkovmôže
byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu
vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je

aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej
povinnosti ( je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej
žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, konateľa odporcu 2/, výsluchom svedkov: D.. I. Z.,

trvalebytomQ.Q.,H.XXX/X,Ing.H.Ž.,trvalebytomP..U..XX,XXXXXT.,SRN,JUDr.D.Z.,trvalebytom
Q. Q., H. XXX/XX, S. D., trvale bytom P. F. E., Z. XX listinami: LV č. XXXX, k.ú. C., Kúpna zmluva zo dňa
26.10.2010, Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2010, Odstúpenie od zmluvy - odpoveď zo dňa
12.01.2011, Výzva na úhradu dlžnej sumy, Výzva na úhradu dlžnej sumy - odpoveď zo dňa 9.12.2010,
ZmenkavystavenávŽiline,dňa26.10.2010.ĎalejoboznámilKúpnuzmluvuzodňa29.10.2010,Dodatok

č. 1 zo dňa 10.02.2011 ku Kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 29.10.2010, spis Správy katastra Bánovce
nad Bebravou č. V1336/10, listiny označené ako Kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporcom 2/
(čl.151) a návrh na vklad (čl.153) a podanie Správy katastra Bánovce nad Bebravou doručené súdu
dňa 20.05.2011.

Z listiny Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom 2/, ktorú
navrhovateľ i odporca 2/ podpísali dňa 26.10.2010 vyplýva, že navrhovateľ, ako výlučný vlastnil predáva
do výlučného vlastníctva odporcu 2/ nehnuteľnosť v k.ú. C. parc.č. 1986/5 o výmere 27098 m2-ostatné
plochy, pričom sa navrhovateľ a odporca 2/ dohodli na kúpnej cene za predávanú nehnuteľnosť vo
výške XXXXXX,- €.

Z čl. III ods. 2 a 3 tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ a odporca 2/ sa dohodli, že "kupujúci
zloží kúpnu cenu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený v Č., a.s., kde kúpna cena bude
výlučne vinkulovaná na úhradu kúpnej ceny za predávanú nehnuteľnosť, s tým, že právo dispozície ktejto sume budú mať spoločne aj predávajúci aj kupujúci nerozdielne. Kúpna cena bude zložená na
vyššie uvedený účet najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v
prospech kupujúceho Správou katastra Bánovce nad Bebravou. Do tejto doby za účelom zabezpečenia

realizáciekúpnejcenybudevystavenávlastnázmenka,nazákladektorejvystaviteľzmenky-kupujúcisa
zaviaže predávajúcemu na základe predloženia zmenky zaplatiť. Súčasne táto zmenka bude ručiteľská
a bude avalovaná fyzickou osobou E. S., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom P. F. E.,
D. XXXX/XX, občan SR. Po zaplatení vyššie uvedenej kúpnej ceny predávajúci odovzdá vystavenú
zmenku, jej originál, kupujúcemu. Zmluvné strany sa taktiež dohodli na tom, že v prípade ak nebude

kúpna cena zložená kupujúcim na účet a v lehote tak ako je uvedené v čl. III, bod 2. tejto kúpnej zmluvy
je predávajúci oprávnený odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy."

Z pripojeného spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. V 1336/10 vyplýva, že vklad vlastníckeho
práva na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 29.10.2010.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2010, z LV č. XXXX, k.ú. C. (čl. 35) a Odpovede Správy katastra Bánovce
nad Bebravou doručenej súdu dňa 20.05.2011 (čl. 85) vyplýva, že nehnuteľnosť parc.č. 1986/5 je vedená
na LV č. XXXX, k.ú. C.Ž. na vlastníka SLOVASFALT, spol. s r.o., IČO 17308615, Mlynské Nivy 61/A, 825
18Bratislava-odporcu1/nazákladekúpnejzmluvy,zaevidovanejpodporadovýmč.V1343/2010zodňa
29.10.2010 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 02.11.2010. Kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2010

bola uzatvorená medzi predávajúcim - odporca 2/ a kupujúcim - odporca 1/.

Z listiny navrhovateľa adresovanej odporcovi 2/ označenej ako "Odstúpenie od Kúpnej zmluvy" zo
dňa 28.12.2010 vyplýva, že navrhovateľ odstupuje od kúpnej zmluvy, ktorú navrhovateľ a odporca 2/
uzatvorili dňa 26.10.2010, z dôvodu, že kupujúci-odporca 2/ nezaplatil kúpnu cenu.

Z listiny odporcu 2/ adresovanej navrhovateľovi označenej ako "Odstúpenie od zmluvy - odpoveď" zo
dňa 12.01.2011 vyplýva, že odporca 2/ považuje odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy - list zo dňa
28.12.2010, ktorý bol odporcovi 2/ doručený dňa 30.12.2010 - za neplatné. Ďalej odporca 2/ uvádza, že
je pripravený plniť si svoje povinnosti, avšak k doplateniu kúpnej ceny v sume 238.000,- € môže odporca

2/ pristúpiť v prípade, že si navrhovateľ riadne splní svoju časť dohody, a to najmä:
- previesť spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k nehnuteľnostiam - pozemkom, parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape č. 1986/6, ostatné plochy o výmere 12.073 m2 a č. 2007/30, ostatné
plochy o výmere 301 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. a sú zapísané na LV č. XXX
vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou;

- započítať pohľadávku odporcu 2/ voči navrhovateľovi z titulu pôžičky vo výške XX.XXX,- €;
- vydania zmenky na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti v zmysle Kúpnej zmluvy;
- podpísania vyhlásenia o zániku záväzku v zmysle notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade
28.10.2010
Ďalej odporca 2/ v tomto liste uvádza, že vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ nesplnil svoje povinnosti,

nie je oprávnený od Kúpnej zmluvy odstúpiť. Po splnení vyššie uvedených bodov bude kúpna cena v
zmysle Kúpnej zmluvy, resp. jej zostávajúca časť vyplatená okamžite.

Z listiny vyhotovenej D.. I. Z., označenej ako "Výzva na úhradu dlžnej sumy" zo dňa 3.12.2010
adresovanej odporcovi 2/ vyplýva, že ako zástupca navrhovateľa vyzýva odporcu 2/ k úhrade zostatku

kúpnej ceny vo výške XXX.XXX,- € v lehote do 7.12.2010.

Zlistinyodporcu2/adresovanejnavrhovateľovioznačenejako"Výzvanaúhradudlžnejsumy-odpoveď"
zo dňa 09.12.2010 vyplýva, že odporca2/ navrhovateľovi oznamuje, že sumu XXX.XXX,- € uhradí
bezodkladne potom, ako mu bude zo strany navrhovateľa doručené jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy

spolu s faktúrou-daňovým dokladom vystaveným za účelom zaplatenia kúpnej ceny.

Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že odstúpenie od zmluvy dali preto, že nebola vyplatená kúpna
cena. Uhradené bolo len XXX.XXX,- €. Kúpna cena ktorá je uvedená v zmluve mala byť uhradená do
15 dní. Zaslal list odporcovi 2/. List bol zasielaný doporučene. Navštívil sídlo odporcu 1/ kde mu pani

prokuristkapaniO..H.osobnenapísalanalístok,žedňa12.11.2010bolapoukázanásumaXXX.XXX,XX
€ na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a zvyšok do sumy XXX.XXX,- € bol uhradený na iné číslo účtu. Medzi
ním a odporcom 2/ nebol uzatvorený dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010. Odporca 2/ kúpnu
cenu v zmysle zmluvy zo dňa 26.10.2010 neuhradil, uhradil časť kúpnej ceny vo výške XXX.XXX,- €,dňa 19.11.2010 mu táto suma prišla na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, číslo účtu si od neho vyžiadal
odporca 2/. Pozemku, ktorý je predmetom zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporcom 2/, navrhovateľ
dal pred rokom alebo dva realitnej kancelárii, pán S. to zistil, našiel navrhovateľa a povedal že to odkúpi.

Tento pozemok ponúkal za podmienok ako sú uvedené v zmluve. Kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej bol prevod sporeného pozemku, t.j. parcely 1986/5, k.ú. C. bola XXX.XXX,- €. K listu
odporcu 2/ Odstúpenie od zmluvy - odpoveď zo dňa 12.01.2011 uviedol, že o žiadnej dohode nevie,
nemá o tom vedomosť, o žiadnej pôžičke nevie, zmenka má byť vrátená až na základe zmluvy až budú
vyplatené peniaze. K prečítanej zápisnici výsluchu svedka zo dňa 01.04.2011, kedy konateľ odporcu

2/ v postavení svedka vypovedal: "Čo sa týka cena za vyššie uvedený pozemok (27.098 m2) tak táto
bola dojednaná na sumu XXX.XXX,- €, bolo to však iba dojednané v zmluve a urobené len na papieri.
Skutočná ústna dohoda však bola taká, že za 27.098 m2 dostane sumu XXX.XXX,- €." navrhovateľ
uviedol, že to nie je pravda. Ďalej uviedol, že nepozná listiny predložené v tomto konaní vypočutým
svedkom O.. H. Ž. listiny označené ako Kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporcom 2/ (čl.151) a
návrh na vklad (čl.153), nikdy tieto listiny nevidel.

Konateľ odporcu 2/ E. S., trvale bytom P.É. F. E., D. XXXX/XX pri svojom výsluchu uviedol, že k
uzatvoreniukúpnejzmluvyzodňa26.10.2010došlopo vzájomnejdohodespánomĎ..Celátátodohoda
sa dojednala u pána Z.. Dohodnutá kúpna cena na predmet prevodu, t.j. na pozemok parc. č. 1986/5
bola XXX.XXX,- €. V zmluve je uvedená kúpna cena XXX.XXX,- €, preto, lebo si to tak želal pán Ď.. K

tejto kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2010 bola ústna dohoda, že kúpna cena zostane XXX.XXX,- € s tým,
že pán Ď. dostane XXX.XXX,- € čo je adekvátna čiastka ako bola dohoda za celý pozemok, pretože celý
pozemok mal výmeru cca. 39.000 m2. Pokúšali sa predať celý pozemok, pričom odporca 1/ chcel od
nich odkúpiť pozemok aj so stavebným povolením na stavbu výrobne asfaltových zmesí. Toto trvalo cca.
2 roky kým sa vybavilo stavebné povolenie, pán Ď. o tom vedel. Všetko to uviedol do zápisnice na polícii.

K ústnej dohode došlo vtedy keď sa písala kúpna zmluva medzi RS Kameňolomy a pánom Ď., bolo to
ešte pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, svedkom tejto ich dohody bol pán Z., zástupca
pána Ď.. Vo výpovedi uviedol, že dohodu plnil v celom rozsahu. Navrhovateľovi zaplatil XXX.XXX,- €,
navrhovateľa vyplácal v priebehu dvoch, troch rokov ako sa spoznali, má doklady a to výbery z pokladne.
Na otázku, aby uviedol, či okrem dokladu že zaplatil navrhovateľovi sumu XXX.XXX,- € (zaplatenie tejto

sumy navrhovateľ nepopiera) má ďalšie doklady o tom, že navrhovateľ prevzal ďalšie peniaze vypočutý
konateľ odporcu 2/ uviedol, že nemá to od neho podpísané.

Svedok D.. I. Z., bytom Q.O. Q., H. XXX/X pri svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľ sa dostavil do
kancelárie jeho otca s tým, že potrebuje kúpnu zmluvu, bol prítomný keď sa navrhovateľovi odovzdávala

táto zmluva. Bol prítomný aj pán S.. Zmluvu vytlačil a zviazal. Obom bola táto zmluva daná na prečítanie.
Nikto nič nenamietal. Myslím si, že pánovi S. túto zmluvu na základe jeho telefonického dožiadania
posielal aj e-mailom. Potom viackrát telefonoval s navrhovateľom ohľadom zaplatenia kúpnej ceny.
Neskôr sa na neho obrátil navrhovateľ za účelom vypracovania výzvy. Pri vypracovaní tejto výzvy došlo
k zrejmej chybe v písaní. Bola tam zle uvedená zostávajúca časť kúpnej ceny, ktorá mala byť zaplatená,

myslím že tam bolo uvedené XXX tisíc Sk a malo tam byť uvedené myslím že XXX tisíc. Kúpnu zmluvu,
o ktorú požiadal otca navrhovateľ vypracovali spoločne, on a jeho otec. Nepamätá si však kto a kedy
doniesol podklady. Predmet zmluvy bol špecifikovaný na podkladoch, ktoré dostal od otca a zrejme
tam bola uvedená aj kúpna cena. Najskôr ju vypracoval otec a on ju potom doupravoval. Netvrdí to
však s určitosťou, presne si to už nepamätá. Nemá vedomosť o tom, že dohodnutá kúpna cena za

predmet zmluvy medzi navrhovateľom a pánom S. ako konateľom bola iná ako je uvedená v tejto kúpnej
zmluve, vie o kúpnej cene XXX.XXX,- €. Na otázku či nenavrhoval navrhovateľovi lepšie zabezpečenie
zaplatenia kúpnej ceny ako zástupca kupujúceho uviedol, že spomínali vinkuláciu, ale zrejme sa takto
dohodli. Myslí si že navrhovateľ bol upozornený, že by bolo vhodnejšie zaplatiť kúpnu cenu vopred ale
zrejme sa tak nedohodli. Nemá vedomosť o tom, že by dohodnutá kúpna cena za pozemok, ktorý je

uvedený v tejto zmluve medzi navrhovateľom a RS Kameňolomy bola XXX.XXX,- €.

Svedok O.. H. Ž., bytom P.. U.. XX, XXXXX T., SRN, prechodne bytom K.. J. XXX, A., ČR uviedol, že
medzi pánom Ď. a ním bola zmluva o pôžičke zo dňa 5.5.2005 a zmluva o zriadení záložného práva
na pozemok v C. o rozlohy 29.000 m2. Pôžička bola vyplatená, pánovi Ď. dal kvitanciu za účelom

výmazu záložného práva, bolo to 27.10.2010. Pôžičku mu vyplatil priamo pán Ď., v A., v mieste môjho
prechodného bydliska. S pánom S. sa stretol za účasti pána Ď. a ešte jedného pána práve za účelom
zrušenia záložného práva, stretnutie bolo o tom, ako sa to zorganizuje. Druhýkrát sa stretol s pánom
S. 27.10.2010 keď mu pán Ď. vyplatil pôžičku a on mu dal kvitanciu, vtedy prišiel pán S. s pánom Ď..Prišli spolu na Mercedesi. Pán S. vtedy čakal vonku, nevstúpil do domu. Pán Ď. mu ešte dlží nejaké
peniaze, je to však iná zmluva o pôžičke, dlží mu a s príslušenstvom nejakých XX.XXX,- €. Požičal mu
27.10.2010 XX.XXX,- €, dohodli sa na zmluvnej pokute a na úroku, pôžička je splatná a existuje medzi

nimi ešte zmluva o pôžičke na sumu XXX.XXX,- Sk. Nikdy mu pán S. nevyplatil dlh za pána Ď.. Pán
Ď. mu naznačil, že od firmy RS Kameňolomy čaká nejaké peniaze, z ktorých ho chce potom vyplatiť.
Nevie uviesť, či mu uviedol pán Ď. koľko peňazí čaká od firmy RS Kameňolomy, nejakú sumu spomínal,
nejako sa tým nezaoberal. Svedok uviedol, že má také všeobecné informácie o tom, že by medzi pánom
Ď. a firmou RS Kameňolomy bola uzatvorená nejaká kúpna zmluva, ktorá sa mala týkať pozemkov v

C.. Informoval ho pán Ď., že bude uzatvárať zmluvu, a že bude potrebovať zrušenie záložného práva.
Nevie aká bola medzi nimi dohodnutá kúpna cena.

Svedok D.. D. Z., bytom Q.O. Q., H. XXX/XX uviedol, že vie že navrhovateľ má problémy s nezaplatením
kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti myslím že k.ú. C. firme RS Kameňolomy. Navrhovateľ ho v tejto
veci kontaktoval, jeho kancelária robila nejaké úkony, neskôr splnomocnil navrhovateľ jeho syna a že z

jeho advokátskej kancelárie firme RS Kameňolomy išla výzva na zaplatenie. Od firmy RS Kameňolomy
dostal odpoveď v tom zmysle, že nedostal faktúru, a preto nezaplatil. Raz ho kontaktoval navrhovateľ,
že čo má robiť, pretože RS Kameňolomy mu nezaplatili, povedal mu, že mu zaplatili iba XXX.XXX,- €.
Keďže bol vtedy v zahraničí, povedal mu, aby sa nakontaktoval na syna D.. I. Z. a myslí si, že vo veci
on už viac nekonal. Vyhotovoval kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2010 a návrh na vklad, pripravil návrh,

šmirák, ostatné dopracovala sekretárka spolu s jeho synom. Predpokladá, že na vypracovanie tejto
zmluvy ho splnomocnil navrhovateľ. Podklady pri vypracovaní tejto zmluvy mu dali navrhovateľ s pánom
S., dali mu výpis z katastra nehnuteľnosti z internetu, návrh kúpnej zmluvy ktorý mal pán S. uzatvoriť
s firmou SLOVASFALT a aj výpis z Obchodného registra RS Kameňolomy. Uviedli mu, že premetom
zmluvymábyťnehnuteľnosťnachádzajúcasavk.ú.C.,uviedlimukúpnucenualehotusplatnosti.Kúpnu

cenu mu uviedli XXX.XXX,- €. Po stretnutí s pánom S. a s navrhovateľom kontaktoval navrhovateľa a
navrhovalmuďalšiespôsobynazabezpečeniekúpnejceny,navrhovalmuúschovupeňazíevent.kúpnej
zmluvy u notára, vinkuláciu, notársku zápisnicu, zabezpečovacia zmenka. Finálnu verziu kúpnej zmluvy
neodovzdával, myslí že ju odovzdal jeho syn navrhovateľovi. V jeho kancelárii rokovania o kúpnej cene
neprebiehali, iba mu povedali, že do kúpnej zmluvy treba dať kúpnu cenu XXX.XXX,- €. Predo ním sa

nedohadovaliokúpnejcene,prišlistým,žekúpnacenabudeXXX.XXX,-€.Neexistuje,žebypredmetom
tejto kúpnej zmluvy bola iná kúpna cena. Jedine že by bol k tejto zmluve vypracovaný dodatok ohľadom
kúpnej ceny, o ktorom on však nevie.

Svedok S. D., bytom P. F. E., Z.Š. XX na otázku či sa zúčastnil rokovaní medzi pánom Ď. a pánom S.

uviedol, že nie vždy čakal v aute.

Zo Zmenky, ktorej fotokópia (čl.178) sa plne zhoduje s originálom vyplýva, že táto bola vystavená
vystaviteľom: RS Kameňolomy, s.r.o., Predmestská 90, Žilina, IČO 44790155 pre L. Ď., Q. J. XXX dňa
26.10.2010 na sumu XXX.XXX,- €.

Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol, že návrh je potrebné ho zamietnuť.

Z takto vykonaného dokazovania vyplýva že navrhovateľ ako predávajúci a odporca 2/ ako kupujúci dňa
26.10.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - pozemok parc.č. 1986/5,
o výmere 27098 m2, katastrálne územie C., zapísaný na LV č. XXX (v súčasnosti LV č. XXXXvedený
Správou katastra Bánovce nad Bebravou, za kupujúceho konal konateľ E. S.. Zmluvné strany sa
dohodli na zaplatení kúpnej ceny vo výške XXX.XXX,- € (slovom osemstotisíc eur). Uvedenú sumu mal

odporca 2/ zaplatiť na účet v banke do 15 kalendárnych dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho
právavprospechkupujúceho.Vkladvlastníckehoprávavprospechodporcu2/-kupujúcehobolpovolený
Správou katastra Bánovce nad Bebravou dňa 29.10.2010 pod č. V1336/10. Odporca 2/ kúpnu cenu do
dnešného dňa navrhovateľovi v celom rozsahu nezaplatil. Vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že
kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená platne. Tvrdenia konateľa

odporcu 2/ o výške kúpnej ceny (ktorá mala byť podľa konateľa odporcu 2/ vo výške XXX.XXX,- €)
v konaní nebolo preukázané. O tom, že navrhovateľ a odporca 2/ dohodli na kúpnej cene vo výške
XXXXXX,- € vyplýva zo samotného znenia kúpnej zmluvy, zo Zmenky, ktorá znie na sumu XXXXXX,- €,
ktorú v deň uzatvorenia zmluvy (titulom zabezpečenia podľa čl. III ods. 2) vystavil a podpísal odporca2/ v prospech navrhovateľa . Aj z výpovede svedkov D.. D. Z. i D.. I. Z. vyplýva, že kúpna cena bola
XXXXXX,- €. Súd mal v konaní preukázané, že odporca 2/ túto dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľovi v
celom rozsahu nezaplatil, nepredložil súdu doklad o úhrade celej kúpnej ceny. Uvedenú skutočnosť, t.j.

že kúpna cena nebola a nie je navrhovateľovi uhradená v celom rozsahu vyplýva i z vyjadrenia právneho
zástupcu odporcu 2/. V konaní bolo preukázane, že po uzatvorení zmluvy medzi zmluvnými stranami
nedošlo k žiadnej dohode ohľadom lehoty splatnosti kúpnej ceny. Odporca 2/ bol povinný navrhovateľovi
kúpnu cenu zaplatiť do 15 dní od 29.10.2010 (deň povolenia vkladu) t.j. do 14.11.2010.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že dňa 29.10.2010 uzavrel odporca 2/ ako predávajúci s

odporcom 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu s tým istým predmetom prevodu, pričom vklad vlastníckeho
práva bol Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený dňa 02.11.2010 pod č. V 1343/10.
Písomným odstúpením od Kúpnej zmluvy dňa 28.12.2010 navrhovateľ odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa
26.10.2010 uzatvorenej s odporcom 2/ a to v súlade s čl. III, bod 3 Kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010,
a to pre nezaplatenie kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto odstúpenie od zmluvy
odporca 2/ prevzal dňa 30.12.2010.

Medzi navrhovateľom a odporcom 2/ a následne aj medzi odporcom 2/ a odporcom 1/ došlo k platnému
a účinnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemok parc.č. 1986/5, o výmere 27098 m2,
katastrálne územie C., zapísaný na LV č. XXXX, vedený Správou katastra Bánovce nad Bebravou a
odporca 1/ je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. C. ako vlastník tejto nehnuteľnosti, vlastníctvo nadobudol dňa
2.11.2010. Dňa 30.12.2010 navrhovateľ doručil odporcovi 2/ jednostranný písomný úkon - odstúpenie od

kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2010, na základe ktorej odporca 2/ dňa 29.10.2010 nadobudol vlastníctvo
k tejto nehnuteľnosti, ktoré previedol na odporcu 1/.

Povolením vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím Správy katastra Bánovce nad Bebravou pod č. (V
1336/10) na základe zmluvy zo dňa 26.10.2010 medzi navrhovateľom a odporcom 2/ nadobudla zmluva

uzavretá medzi nimi vecno-právne účinky a odporca 2/ bol oprávnený ďalej túto nehnuteľnosť prevádzať.
Rovnako tak povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/ zmluvou (rozhodnutím Správy
katastra Bánovce nad Bebravou pod č. V 1343/2010 dňa 2.11.2010) nastali vecno-právne následky tejto
zmluvy a odporca 1/ nadobudol vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. V čase uzavretia kúpnej
zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ ani v čase nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom 1/

neexistovaližiadnedôvody,prektorébybolomožnékúpnuzmluvuV1343/2010z29.10.2010považovať
za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Odstúpenie od zmluvy (prvotnej) uskutočnené navrhovateľom až v čase, kedy vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba, ktorá nebola účastníkom pôvodného zmluvného vzťahu (medzi
navrhovateľom a odporcom 2/), nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere a v

súlade s § 39 Občianskeho zákonníka nadobudli vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom takejto
zmluvy (nález Ústavního soudu České republiky zo dňa 23.1.2001 sp. zm. II. ÚS 77/2000).
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom (článok 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky z 1.9.1992).

Ústava Slovenskej republiky radí vlastnícke právo medzi základné práva a slobody. Táto úprava je
zhodná s Listinou základných práv a slobôd (ústavný zákon z 9.1.1991 č. 23/1991 Zb., článok 11 ods.
1, 2).
Vlastník má podľa § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje. Ak sú ľudia podľa článku 12 Ústavy Slovenskej republiky rovní v právach a

základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým a vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len verejnom záujme a to na základe zákona a
za náhradu, tak podľa Ústavy Slovenskej republiky ako aj článku 11 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd niet rozumného dôvodu, prečo by malo byť vlastnícke právo navrhovateľa ako pôvodného
prevodcu chránené viac ako vlastnícke právo odporcu 1/, ktorí sa vlastníkom nehnuteľnosti stal na

základe platne uzavretej kúpnej zmluvy. Ak by súd rozhodol, že odstúpením navrhovateľa od zmluvy
zo dňa 26.10.2010 sa obnovuje pôvodný stav (a určil by vlastnícke právo navrhovateľa) malo by
prednosť navrhovateľovo základné právo vlastniť majetok oproti rovnakému základnému právu odporcu
1/ a takýmto rozhodnutím súdu by došlo k obmedzeniu základného práva odporcu 1/, garantovaného
princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Vlastníkovi je právnym poriadkom

poskytovaná ochrana vyjadrená v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon z 9.1.1991
č. 23/1991 Zb.) a v § 123 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že pokiaľ by takto vlastník
stratil riadne nadobudnuté vlastnícke právo (v tomto prípade odporca 1/ nadobudnuté na základe kúpnej
zmluvy s odporcom 2/, ktorý nadobudol vlastníctvo od navrhovateľa) bol by porušený princíp právnejistoty a takýto vlastník by si nebol nikdy istým svojím vlastníctvom, nemohol by sa spoliehať nato,
že si v čase uzatvárania zmluvy riadne overil, že jeho predchodca (scudziteľ) je skutočne vlastníkom
prevádzanej nehnuteľnosti. Vlastník by tak bol zbavený vlastníctva bez svojho zavinenia, bez existencie

verejného záujmu na takomto postupe. Naproti tomu osoba, ktorá od takejto (prvotnej) zmluvy odstúpila,
mohla mať vplyv na jej obsah, podmienky, práva a povinnosti účastníkov zmluvy, vady a má preto má
niesť určité riziko, že ( inak platná zmluva) nebude bez vád, umožňujúcich od nej odstúpiť. Súd je
toho názoru, že toto riziko nie je možné prenášať na toho, kto neskôr k veci, ktorá bola predmetom
takejto zmluvy, riadne nadobudol vlastnícke právo. K uvedenému súd poukazuje, že v tomto konkrétnom

prípade, z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ mal vedomosť že, odporca 2/ má v úmysle
previesť spornú nehnuteľnosť na odporcu 1/ (uvedenú skutočnosť potvrdil konateľ odporcu 2/ vo svojej
výpovedi, ale i svedok D.. D. Z., ktorému bola oboma účastníkmi, t.j. navrhovateľom i konateľom odporcu
2/, predložený návrh kúpnej zmluvy medzi odporcom 2/ a odporcom 1/), nič teda navrhovateľovi
nebránilo s odporcom 2/ dohodnúť, upraviť podmienky v zmluve ( rešpektujúc odporučenia zástupcov,
ktorý mu pri uzatváraní zmluvy poskytovali právne služby, o ktorých bol ako vyplýva z výpovede svedkov

D.. D. Z., ale i D.. I. Z. informovaný, ale i iných inštitútov napr. vecných práv k nehnuteľnostiam, ktoré
sa zapisujú do katastra nehnuteľností) a tieto využiť, aby jeho práva ako predávajúceho boli v tejto
(prvotnej) zmluve čo najviac garantované a zabezpečené bez toho, aby prípadné práva tretích osôb
nadobudnutých na základe ďalšieho právneho úkonu (v konkrétnom prípade vlastnícke právo odporcu
1/, ktorý mal predmet zmluvy, spornú nehnuteľnosť nadobudnúť od odporcu 2/ a aj nadobudol o čom

navrhovateľ vedel) neboli ohrozené a boli garantované.

Súd vychádzajúc z týchto úvah a právneho názoru (a to aj napriek známym iným rozhodnutiam
Nejvyššího soudu České republiky, zaoberajúcich sa otázkou právnych účinkov odstúpenia od kúpnej
alebo inej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam v prípade, že nadobúdateľ previedol

nehnuteľnosti na iného skôr než došlo zo strany pôvodného prevodcu k odstúpeniu od zmluvy) návrh o
určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti zamietol.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by úspešným odporcovi 1/ a 2/ v spore vzniklo proti neúspešnému
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Toto právo priznal súd len odporcovi 1/. Vo vzťahu
navrhovateľa a odporcu 2/ súd použil ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného
zreteľa odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval
skutočnosť, že práve odporca 2/ spôsobil vznik tohto sporu v dôsledku, že kúpnu cenu navrhovateľovi

za prevádzanú nehnuteľnosť nezaplatil.
O trovách konania odporcu 1/ rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1
O.s.p. a úspešnému účastníkovi - odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť,
že ešte účastníkovi (v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý sa po vyhlásení vzhľadom na ust. § 156 O.s.p.
doručuje) neuplynula lehota na vyčíslenie trov konania, vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 151

ods. 1 O.s.p., súd o trovách rozhodol podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. podľa ktorého ustanovenia, súd môže
o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov
konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške
náhrady trov konania súd samostatným uznesením.O trovách konania štátu (rozhodnutím súdu priznané svedočné, ktoré v čase rozhodovania nie je
právoplatné) rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.