Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222502
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208222502.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: G. X., Q.. XX.XX.XXXX,
U.: R. Č..XX/B, U., v zast.: h & h PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Mäsiarska 6,
Košice, proti žalovanému: J.. D. F., R.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y.: H. XX, U., o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy 16.596,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, č.k.: 15C/260/2008-510 zo dňa 27.06.2014, a proti uzneseniu rovnakého súdu č.k.:
15C/260/2008-528 zo dňa 05.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania 2.027,29 eur na účet advokátky JUDr. Dagmar Farkašovej do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni ďalej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania štátu 150,05 eur na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 Občiansky
zákonník § 4 ods. 1, 3, 4, 5, § 6 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, 3, 4, 9 zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vecne tým,
že Navrhovateľka sa nesprávnym a neúplným podaním zo dňa 05.11.2008, doručeným súdu dňa
06.11.2008, doplneným na výzvu súdu podaním zo dňa 29.9.2008, podaným na súd dňa 22.12.2008,

domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť:

3.1. I. Uverejniť v dvoch denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou ospravedlnenie nasledovného
znenia: "Ja, J.. D. F., R. sa týmto ospravedlňujem pani G. X. za všetko fyzické a psychické utrpenie,
ktoré som jej spôsobil svojim neodborným lekárskym zásahom pri vsadení zubných implantátov a najmä
pri následných zákrokoch v ústnej dutine".

3.2. II. zaplatiť navrhovateľke sumu 500.000,-Sk (od 01.01.2009 suma 16.596,96 €) ako náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch,všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudkuanahradiťnavrhovateľke
trovy konania.4. Podaním zo dňa 19.10.2009, doručeným súdu dňa 21.10.2009, označeným ako doplnenie žaloby
o ochranu osobnosti z 29.9.2008 a návrh na zmenu žalobného petitu, sa navrhovateľka domáhala
proti odporcovi návrhom na ochranu osobnosti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch 500.000,- Sk

(16.596,96 €) a náhrady trov konania.

Vzhľadom na to, že v petite tohto podania sa navrhovateľka už nedomáhala proti odporcovi návrhom
na ochranu osobnosti uverejniť ospravedlnenie v znení uvedenom v petite návrhu zo dňa 29.9.2008,
súd v súlade s § 41 ods. 2 O. s. p. posúdil podanie navrhovateľky z 19.10.2009, označené ako zmena

žalobného petitu, podľa jeho obsahu ako späťvzatie návrhu v časti morálneho zadosťučinenia, podané
na súd skôr, než začalo pojednávanie o veci a uznesením zo dňa 04.01.2010, č.k. 15C/260/2008-132,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2010, konanie v tejto časti návrhu zastavil.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým zisteniam:

6. Pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
uplatneného návrhom na ochranu osobnosti, bolo rozhodujúce zistenie, že tento návrh je koncipovaný
na skutkovom základe, ktorý v podstatnom rozsahu zodpovedá skutkovým tvrdeniam tvrdeným
navrhovateľkou v návrhu na náhradu škody na zdraví, ktorý navrhovateľka podala dňa 19.8.2009 proti
odporcovi na Okresný súd Bratislava I v Bratislave. V obidvoch prípadoch sa navrhovateľka domáha

peňažného plnenia na základe totožného skutku. Navrhovateľka si tak duplicitne uplatnila nároky z
titulu ochrany osobnosti a náhrady škody na zdraví za situácie, kedy navrhovateľka v tomto návrhu
na poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch z titulu ochrany osobnosti netvrdila žiadne iné právne
významné skutočnosti, ktoré by neuplatnila v návrhu na náhradu škody na zdraví proti tomu istému
odporcovi. V obidvoch prípadoch sa navrhovateľka domáha peňažného plnenia proti odporcovi na tom

skutkovom základe, že jej odporca poskytol zdravotnú starostlivosť neodborne, teda v rozpore s § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (non lege artis) a že ju ako poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti dostatočne nepoučil o následkoch spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v
súlade so zák. č. 576/2004 Z.z., pričom v tejto súvislosti ona neudelila informovaný súhlas na vykonanie
zákroku, ktorý odporca vykonal vo svojej súkromnej stomatologickej ambulancii, ktoré konanie odporcu

sa preukázateľne negatívne prejavilo na fyzickom aj psychickom zdraví navrhovateľky a zasiahlo do
osobnostného práva navrhovateľky na život a zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť ako aj
súkromie.

7. V danom prípade je súd toho názoru (zhodne s judikatúrou týkajúcou sa tejto problematiky, viď

rozsudok Vrchního soudu v Olomouci zo dňa 5.5.2010, sp.zn. 1 Co 2/2010), že nároky na náhrady
škody na zdraví sú špeciálnymi nárokmi vo vzťahu ku všeobecným nárokom vzniknutým v režime
ochrany osobnosti. Iba pokiaľ nároky za nemateriálnu ujmu dané ust. § 444 OZ nebudú dostatočnou
satisfakciou za škodu na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), nie je vylúčené, aby
sa dotknutá osoba domáhala ďalšej satisfakcie podľa všeobecných ustanovení na ochranu osobnosti.

Nie je však prípustné, aby sa osoba dotknutá na zdraví pokúšala návrhom na ochranu osobnosti
nahradzovať či navyšovať svoje nároky z titulu náhrady škody na zdraví na základe tvrdených zhodných
právne významných skutočností. Už táto samotná skutočnosť by bola dôvodom na zamietnutie návrhu
navrhovateľky bez toho, aby súd vykonával dokazovanie na preukázanie oprávnenosti nároku na
nemajetkovú ujmu v peniazoch, uplatneného navrhovateľkou návrhom na ochranu osobnosti.

8. Napriek vyššie uvedenému, čo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že jej odporca poskytol zdravotnú
starostlivosť nesprávne, teda v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.) preukázať toto
svoje tvrdenie. Súd, konajúc v danom prípade v súlade s § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p., mal

vykonanými listinnými dôkazmi a to Protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade vypracovaným
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 12.6.2007 a znaleckým posudkom č. XX/XXXXX
zo dňa 20.10.2012, vypracovaným súdom ustanoveným znalcom z odboru zdravotníctvo a stomatológia
(čeľustná ortopédia a stomatologická protetika) MUDr. Jánom Jurkemíkom, CSc, za jednoznačne
preukázané, že odporca poskytol v súkromnej stomatologickej ambulancii na O. I.. Č..X T. U. zdravotnú

starostlivosť navrhovateľke v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., teda lege artis, čo znamená,
že nezasiahol neoprávnene do osobnostných práv navrhovateľky, navrhovateľkou tvrdených, ani nie
je zodpovedný za škodu na zdraví navrhovateľky, ku ktorému záveru zhodne dospel aj Okresný súd
Bratislava I v konaní o náhradu škody na zdraví vedenom pod sp.zn. 19C/279/2009. Navrhovateľkaoba tieto listinné dôkazy namietala, pretože negovali jej tvrdenia ohľadom zodpovednosti odporcu a
bez racionálneho dôvodu trvala na nariadení znaleckého dokazovania výlučne ustanovením znalca
z príslušného oboru pôsobiaceho v Českej republike, keď vychádzala z nepreukázanej domnienky o

zaujatosti znalca MUDr. Jána Jurkemíka pre možný kolegiálny vzťah k odporcovi. Vzhľadom na to,
že navrhovateľka relevantne nespochybnila závery znaleckého posudku z odborného hľadiska, súd z
dôvodu procesnej ekonómie nevykonal ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom ďalším znalcom.

9. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky o absencii dostatočného poučenia a jej následného informovaného

súhlasu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti odporcom v súkromnej stomatologickej ambulancii na
O. I.. Č..X T. U., ktorým konaním v rozpore s § 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
odporca zasiahol do jej osobnostného práva na život a zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť ako
aj súkromie a spôsobil jej škodu na zdraví (uplatnená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave), súd opäť konštatuje, že v obidvoch prípadoch sa navrhovateľka domáha peňažného
plnenia proti odporcovi na tom istom skutkovom základe. Aj v tomto prípade už táto samotná skutočnosť

by bola dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľky bez toho, aby súd vykonával dokazovanie
na preukázanie oprávnenosti nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch, uplatneného navrhovateľkou
návrhom na ochranu osobnosti. Napriek vyššie uvedenému navrhovateľka, okrem svojho tvrdenia, ničím
nepreukázala, že nebola riadne odporcom poučená o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia
zdravotnej starostlivosti, a že na poskytnutie zdravotnej starostlivosti nedala poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti informovaný súhlas. Písomná forma súhlasu sa vyžaduje podľa § 6 ods. 5 zákona
č. 576/2004 Z.z. len pri umelom prerušení tehotenstva, pri účasti na biomedicínskom výskume, pri
odoberaní orgánov, prenosov orgánov a tkanív a pri sterilizácii, pred vykonaním invazívnych zákrokov v
celkovejanestézealebolokálnejanestéze,prizmenediagnostickéhopostupualeboliečebnéhopostupu,
ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu, pričom v čase poskytovania zdravotnej

starostlivosti odporcom navrhovateľke takéto znenie § 6 ods. 5 cit. zák. nebolo ešte účinné. Podľa
ustanovenia § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z., platného v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti
odporcom navrhovateľke v súkromnej stomatologickej ambulancii na O. I.. Č..X T. U., spôsob poučenia,
obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, jeho odmietnutie a odvolanie má byť
súčasťou zápisu zdravotnej dokumentácie. Naopak, odporca v konaní preukázal v rámci obrany v spore

svedeckými výpoveďami svedkýň - zdravotných sestier, predovšetkým výpoveďou svedkyne Y. M., ktorá
bola prítomná pri konzultácii navrhovateľky u odporcu pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti, že
odporca poskytol zdravotnú starostlivosť navrhovateľke s jej informovaným súhlasom. Súd sa stotožňuje
s názorom odporcu, že absencia v zápise skutočností, ktoré vyžaduje zákon, nemôže mať za následok
neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky. V danom prípade by mohlo ísť len o porušenie

povinnosti viesť riadne zdravotnú dokumentáciu, čo by mohlo byť postihované len v rovine správneho
práva, prípadne disciplinárneho potrestania konkrétneho lekára. Na záver súd poznamenáva, že u
návrhov podávaných v dôsledku absencie informovaného súhlasu pacienta, je predmetom ochrany
odlišné osobnostné právo než ľudské zdravie, a to je právo na informácie, na sebaurčenie a na slobodné
individuálne rozhodovanie pacienta.

10. S poukazom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietol.

11. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá, § 142 ods. 1, § 149

ods.1, § 151 ods. 1 O. s. p.

12. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolania
žalobkyňa odôvodnila podľa § 221 písm. d/ O.s.p. Žalobkyňa opätovne tvrdí, že jej od žalovaného
nebolo poskytnuté poučenie o rizikách zákroku. Po zákroku žalobkyňa ďalej tvrdí, že od žalovaného

dostala písomné poučenie, ktoré riadne dodržiavala, v tom čase nefajčila a celý týždeň odpočívala.
Odvolateľka taktiež namieta, že nie je pravda, že bola žalovaným upozornená na zlepšenie hygieny
ústnej dutiny. Žalobkyňa považuje výpovede svedkýň za tendenčné. Žalobkyňa namieta, že nebola
prítomná na žiadnej konzultácii dňa 03.08.2006 a zápis v ambulantnej knihe je nepravdivý. V ten deň
žalobkyňa tvrdí, že bola v práci, o čom predložila aj súdu dôkazy, následne žalobkyňa poukazuje na

to, že vedenie zdravotnej dokumentácie musí byť v rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa
zákonač.576/2004.ZáveryÚDZSniesúvtomtokonanípodľažalobkynerelevantné.Žalobkyňanamieta
vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Jánom Jurkemikom CsC, s tým, že otázka na znalca sa
mala týkať aj, či a ako bol udelený informovaný súhlas žalovaným, aké vyšetrenia urobil na zisteniecelkového stavu, aké úkony urobil, aby nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a ako bola vedená
zdravotná dokumentácia. Predmetom znaleckého dokazovania nemala byť v prípade žalobkyne len
otázka správnosti alebo nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale znalec mal uviesť, aké

konkrétne kroky mali byť urobené pri zavedení implantátov. Žalobkyňa v súvislosti s náhradou trov
poukazuje na to, že by bolo nespravodlivé, keby platila vyčíslené trovy konania a namieta ust. § 150
ods.1 O.s.p. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa uvádza, že: z jej strany nešlo o účelové
uplatňovanie si nároku, ale žalobkyňa mala celkom logicky opodstatnené presvedčenie, že má nárok na
odškodnenieodžalovaného.Bezvyhotoveniaznaleckéhoposudkucestousúduvtomtokonanínemohla

nijakým iným spôsobom zistiť, či došlo k pochybeniu zo strany žalovaného. Poukazuje taktiež na svoje
majetkové pomery, ako poberateľky starobného dôchodku. Svojím konaním nespôsobila prieťahy v
konaní. Žalovaný nie je existenčne odkázaný na náhradu trov konania.

13. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný zdôrazňuje, že v čase

poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni žalovaným sa písomný súhlas nevyžadoval, pričom súd
prvej inštancie správne uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola riadne poučená o
následkoch predmetného zákroku. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o tom, že závery
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú irelevantné a poukazuje na ust. § 135 ods. 2 O.s.p.
žalobkyni sa nepodarilo spochybniť výsledky znaleckého dokazovania. Aplikácia § 150 O.s.p. nie je

podľa žalovaného na mieste v prípade žalobkyne.

14. K vyjadreniu žalovaného zaslala repliku žalobkyňa, ktorá opätovne namieta, že nebola od
žalovaného dostatočne poučená o rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pričom dôkazné
bremeno, v prípade preukázania získania relevantného informovaného súhlasu leží na strane

žalovaného. Žalobkyňa opätovne poukazuje na to, že D.. J.. F. R.. je členom viacerých spoločností a
asociácii združujúcich zubných lekárov, čím môže dochádzať k pravidelnému styku so znalcom a na
závery znaleckého posudku by nemal byť braný ohľad, pričom žalobkyňa ďalej dáva do pozornosti
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 313/2012-52. Žalobkyňa poukazuje na to, že jej fyzické a psychické
utrpenie pretrváva aj naďalej. Bolesti tlmí iba pomocou liekov. Následky poškodenia zdravia trvalo a

výrazne sťažili žalobkyne možnosti spoločenského uplatnenia a sebarealizácie ,majú nepriaznivý vplyv
na životné úkony žalobkyne.

15. K replike žalobkyne zaslal dupliku vyjadrenia žalovaný. V rámci dupliky vyjadrenia žalovaný opakuje
svojepostojeknámietkamžalobkynezosvojhovyjadrenia ažiadaopotvrdenieodvolanímnapadnutého

rozhodnutia.

16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

20. K námietke neunesenia dôkazného bremena žalobkyne, odvolací súd uvádza, že v rámci konania
pred súdom prvej inštancie bolo dokazovaním preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni poučenie
o rizikách spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z.Odvolací súd poukazuje na to, ako správne aj uviedol súd prvej inštancie, že v tomto smere žalobkyňa
nenavrhla súdu na vykonanie žiadne také dôkazy, ktoré by túto skutočnosť spochybnili. V tejto
súvislosti odvolací súd dáva žalobkyni do pozornosti skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadne určitých

skutočností leží na tej strane sporu, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právnedôsledky.Dôkaznébremeno spočíva vsplnenídôkaznejpovinnostivtomsmere,žestranasporu
označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačí
dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať
možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.

21. K námietke žalobkyne o vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Jánom Jurkemikom CsC, odvolací
súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila odbornosť znaleckého posudku, pričom v
danej veci nebol preukázaný pomer znalca k veci, k stranám sporu alebo k ich zástupcom.

22. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

24. Napadnutým uznesením, č. k.: 15C/260/2008-528 zo dňa 05.08.2014 súd prvej inštancie uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 563,50,-eur podľa zákona č. 71/1992
Z. z., položky 7a a položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov

25. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Žalobkyňa poukazuje na ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb., rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 5 Cdo/29/2004 z 30.06.2004. Žalobkyňa je toho názoru, že konanie o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, je konaním vo veci týkajúcej sa nárokov zo zdravotnej
starostlivosti a teda je oslobodené od zaplatenia súdneho poplatku.

26. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016, ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

28. Odvolanie podané do 30. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol
daný dôvod pre odmietnutie odvolania z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 218 ods. 1

písm. a/ až e/ O.s.p. (napríklad preto, lebo odvolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou
alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné) vyvolalo procesný účinok
umožňujúci a zároveň prikazujúci odvolaciemu súdu meritórne rozhodnúť o odvolaní.

29. Majúc na pamäti vzájomný vzťah medzi ustanoveniami Civilného sporového poriadku § 470 ods. 1

C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je odvolací súd toho právneho názoru, že napriek tomu, že účinná platná
úprava má princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem podľa § 470 ods. 1 C.s.p., procesný
účinok odvolaní musí byť zachovaný taktiež aj po 30. júni 2016 vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 2
C.s.p. V nadväznosti na to je odvolací súd toho názoru, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej,
právnej úpravy o odvolaní a samotnom odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť

v plnom rozsahu okamžite od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Ustanovenia § 470
ods. 1 C.s.p. sa okamžite aplikujú v plnom rozsahu aplikujú až pri odvolaniach podaných od 01.júla 2016.
Takýto záver je v súlade so zásadou právnej istoty a legitímnych očakávaní sporových strán (porovnaj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 36/1995). Strana, ktorá sa vo svojom
konaní opierala o dôveru v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaná

30. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylučuje podľa § 201 ods. 1 O.s.p. Odvolanie nie je možné proti
rozhodnutia uvedeným v ustanovení § 202 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p.31. V danom prípade je odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia súdny poplatok za odvolanie v sume 563,50

eur, voči ktorému bolo možné podať odvolanie.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach
zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného
dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych

dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre
fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce3c) a
poskytovania zdravotnej starostlivosti.

33. Odvolací súd pre doplnenie konštatuje, že v predmetnom konaní si žalobkyňa uplatňuje ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, titulom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pričom podľa § 4
ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vyplývajúcich
z poskytovania zdravotnej starostlivosti.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k názoru, že pre rozhodnutie vo veci neboli
splnené procesné podmienky. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. d/ C. s. p. zrušil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1

C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému
žalovanému náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 C.s.p.).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).