Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415218967.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. č. XX, Y. P., št. občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so
sídlom Podzámska č. 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. č. X, Y. P., zastúpená: zselinszky s.r.o., so sídlom Laurinská č. 3, Bratislava, IČO: 36 869 007,

o zaplatenie 45.000 eur, o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. novembra 2016 č. k. 16C/629/2015-156 a proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. januára 2017 č.k. 16C/629/2015-306, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21. novembra 2016 č. k.
16C/629/2015-156 m e n í tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. januára 2017 č.k. 16C/629/2015-306 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Add. I.

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 21. novembra 2016 č. k.

16C/629/2015-156 nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnosti v
kat. území Y. P., obec Y. P., okres Y. P. vedená Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na
LV č. XXXXX, a to pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX/X,
záhrady o výmere 451 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 595 m2, a parc. č. XXXX/XX, zastavené
plochy a nádvoria o výmere 233 m2, a stavba - rodinný dom so súpisným číslom: XXXX na parcele
č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z konania

vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 16C/629/2015 v prospech žalobcu: Q. B., rod. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XX, Y. P., št. občan SR.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 24.09.2015 doručil na Okresný súd Nové Zámky žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie 45.000 eur v jeho prospech z titulu pôžičky, dňa 13.06.2016 upresnil právny titul, na základe

ktorého sa domáha bezdôvodného obohatenia.

3. Ďalej uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.11.2016 podal návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti uznesenia, ktorý odôvodnil tým, že
citovaná nehnuteľnosť je jediným nehnuteľným majetkom žalovanej, žalovaná pracuje ako živnostníčka
v B., a z tohto dôvodu, by bolo značne problematické domôcť sa výkonu rozhodnutia z tohto jej

príjmu. Úmysel žalovanej predať nehnuteľnosť preukázal tvrdením právneho zástupcu žalovanej na
pojednávaní dňa 08.11.2016, dňa 15.11.2016 predložil fotokópiu výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, naktorom je vyznačená plomba na základe V -XXXX/XXXX. Právny zástupca žalovanej dňa 18.11.2016
písomne oznámil, že žalovaná dňa 14.11.2016 predala svoju nehnuteľnosť a zároveň si zakúpila ďalšiu
v hodnote 95.000 eur a zastáva názor, že naradenie zabezpečovacieho nariadenia by bolo nedôvodné.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len: CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto čase.

5. Vec právne posúdil podľa § 343 ods. 1, 2, 3, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a konštatoval,
že zabezpečovacie opatrenie ako nový inštitút zavedený s účinnosťou od 01.07.2016, rovnako
ako neodkladné opatrenie (do 30.06.2016 predbežné opatrenie) nie je konečným rozhodnutím a
neprejudikuje sa ním konečný výsledok súdneho konania. Z jeho predbežného charakteru vyplýva,
že súd predtým ako ho nariadi nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie zabezpečovanie opatrenia nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Základnou podmienkou pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom výkon nastane až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v danom prípade skutočnosti dôležité pre
nariadenie zabezpečovanie opatrenia osvedčil, predložil fotokópiu listu vlastníctva žalovanej, na ktorom
je vyznačená plomba, pričom na základe tohto výpisu, je evidentné, že žalovaná urobila právny úkon v
súvislosti so svojím nehnuteľným majetkom, súd na základe lustrácie v Katastrálnom portáli má ďalej
za preukázané, že žalovaná nie je vlastníčkou iného nehnuteľného majetku v Slovenskej republike

a preto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovanie opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná
nepredložila žiaden listinný dôkaz o nadobudnutí iného majetku.

7. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalovaná, žiadala napadnuté uznesenie zrušiť.
Uviedla, že žalobca na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku vo svojom návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia uviedol iba odkaz na predbežný právny názor súdu, ktorý však bol
vyslovený bez toho, že by sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, že v čom spočíva bezdôvodné
obohatenie žalovanej. Žalobca od nej žiadal zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 45000 eur,
pričom nárok si v žalobe uplatnil z titulu pôžičky, keď úspešne poprela existenciu peňažnej pôžičky,
žalobca následne označil svoj nárok aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K akému

bezdôvodnému obohateniu z jej strany malo dôjsť a čo má byť predmetom tohto bezdôvodného
obohatenia doteraz nepreukázal. Žalobca dôvodnosť a trvanie svojho nároku teda ani v návrhu ani v
konaní hodnoverne neosvedčil. Keby aj osvedčil svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, mohol
by od nej žiadať iba vydanie hnuteľných vecí, ktoré pre ňu zakúpil. Jeho nárok teda nie je peňažnou
pohľadávkouapretozriadeniezabezpečovaciehoopatrenianajehoochranujeexlegevylúčené.Obava,

že exekúcia bude ohrozená je opretá iba o tvrdenie žalobcu, že ona pracuje ako živnostníčka v B. a z
toho dôvodu by bolo značne problematické domôcť sa výkonu rozhodnutia z tohto jej príjmu. Uviedla,
že jej príjem sa poukazuje na jej účet zriadený v banke so sídlom v Slovenskej republike, preto nemôže
byť obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej poukázala na to, že dom predala za 240.000 eur a byt
kúpila za 95000 eur. Konštatovala, že súd prvej inštancie úplne prehliadol celkom zjavný nepomer medzi

hodnotou nehnuteľnosti, na ktorú zriadil záložné právo a peňažnou pohľadávkou žalobcu.

8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že síce súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, avšak kataster rozhodnutie vrátil ako listinu, ktorá nie je spôsobilá na záznam vlastníckeho
práva z dôvodu, že doručeniu tejto listiny predchádzalo podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva,

ktorý vklad katastrálny odbor povolil. Tento postup považuje za nezákonný a v rozpore s účelom
zabezpečovacieho opatrenia. Má za to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný
dôvodne, keďže bola preukázaná dispozícia majetkom žalovanej. Žiadal napadnuté uznesenie akovecne správne potvrdiť. V ďalšej časti odvolania sa vyjadroval k postupu súdu vo veci samej v priebehu
konania.

9. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie,akoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanéhoodvolaniapodľa§379a§380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP),

ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

10. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. novembra 2016 č. k. 16C/629/2015-156 nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnosti v kat. území Y. P., obec Y.,
okres Nové Zámky vedená Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXXX, a
to pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX/X, záhrady o

výmere 451 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 595 m2, a parc. č. XXXX/XX, zastavené plochy
a nádvoria o výmere 233 m2, a stavba - rodinný dom so súpisným číslom: XXXX na parcele č. XXXX/
XX vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z konania vedeného na
OkresnomsúdeNovéZámkysp.zn.16C/629/2015vprospechžalobcu:Q.B.,rod.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. č. XX, Y. P., št. občan SR.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu
na vydanie neodkladného opatrenia došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná previedla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXXX k.ú. Y. P. na tretiu osobu a následne po
rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ešte pred jeho doručením

účastníkom, bol vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy povolený. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná už nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom napadnutého uznesenia, návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na tieto nehnuteľnosti
je nedôvodný, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

Add. II.

12. Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 12. januára 2017 č.k. 16C/629/2015-306 nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnosti:

" nehnuteľnosť v kat. území Y. P., obec Y. P., okres Nové Zámky vedená Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor na LV č. XXXX, ako byt č. X, vo vchode XXA, na 3. posch., nachádzajúca sa na

v bytovom dome so súpisným č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX, podľa B5 listu vlastníctva
vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu
9721/98525 k celku,

" spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý je evidovaný ako nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území

Y. P., obec Y. P., okres Y. P. vedená Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX,
ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 283 m2, podľa B8 listu vlastníctva vo vlastníctve žalovanej o pomere 9721/98525
k celku,

" nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území Y. P., obec Y. P., okres Y. P. vedená Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, ako nebytový priestor č. X-XX, vo vchode XXB, prízemie,
nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX, podľa
B9listuvlastníctvavovlastníctvežalovanejvpomere1/1kcelku,podielpriestorunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu 2100/80042 k celku,

" spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý je evidovaný ako nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území
Y. P., obec Y. P., okres Y. P. vedená Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX,parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape a to parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 232 m2 , podľa B9 listu vlastníctva vo vlastníctve žalovanej v pomere 2100/80042 k celku,

na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.
16C/629/2015 v prospech žalobcu: Q. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XX, Y. P., št.
občan SR.

13. V odôvodnení uvedeného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu dňa 24.09.2015 doručil na Okresný súd Nové Zámky žalobu, ktorou žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie 45.000 eur v jeho prospech z titulu pôžičky, dňa 13.06.2016 upresnil právny titul,
na základe ktorého sa domáha bezdôvodného obohatenia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 12.12.2016 podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej
časti tohto uznesenia, ktorý odôvodnil tým, že súd už požiadal o vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
na základe ktorého súd vydal dňa 21.11.2016 uznesenie č. k. 16C/626/2015 -156, zabezpečená mala

byť nehnuteľnosť v kat. území Y. P., obec Y. P., okres Y. P. vedená Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor na LV č. XXXXX, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1. Po doručení uznesenia č. k.
16C/626/2015 -156 Okresný úrad Nové Zámky, odbor katastrálny odmietol uvedené uznesenie zapísať
z dôvodu, že zaujal názor, že pokiaľ uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predchádzalo
vkladové konanie o zmene vlastníckeho práva a tento návrh na vklad bol doručený pred doručením

zabezpečovacieho opatrenia, vychádza zo zásady, že práva k nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí v akom
prišli. Katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovanej zapísal, a to bez poznámky
a zriadenia záložného práva tak, ako vyplýva z uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia,
a preto nemá inú možnosť na zabezpečenie svojej pohľadávky, ako podať nový návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to za nehnuteľnosť, ktorú žalovaná nadobudla zrejme z prostriedkov,

ktoré získala predajom domu. Žalovaná voči uzneseniu č. k. 16C/629/2015 -156 podala odvolanie.

14. Vec právne posúdil taktiež podľa § 470 ods. 1, 2, 3, § 343 ods. 1, 2, 3, § 324 ods. 1, § 329 ods.
1 CSP a uviedol, že žalobca v danom prípade skutočnosti dôležité pre nariadenie zabezpečovanie
opatrenia osvedčil. Podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, označil súdu spôsobilý

predmet záložného práva, predložil fotokópiu listov vlastníctva žalovanej, ktoré žalovaná získala
prevodom nehnuteľností. Súd na základe lustrácie v Katastrálnom portáli mal ďalej za preukázané, že
žalovaná je vlastníčkou len nehnuteľného majetku uvedeného vo výrokovej časti uznesenia a nie je
vlastníčkou iného nehnuteľného majetku v Slovenskej republike, ktorý by bol spôsobilý byť predmetom
záložného práva. Zriadením záložného práva sa zabezpečuje peňažná pohľadávka žalobcu vzhľadom

na predmet sporu.

15. Konštatoval, že uznesenie č. k. 16C/629/2015-156, nebolo zrealizované z dôvodu prevodu
nehnuteľného majetku na základe konania žalovanej, pričom je preukázané, že žalovaná urobila právny
úkon v súvislosti so svojím nehnuteľným majetkom po začatí konania. Z uvedeného konania žalovanej

mal súd za preukázané, že žalobca z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je nútený domáhať
sa vydania zabezpečovacieho opatrenia skôr, ako žalovaná urobí právny úkon smerujúci k zmene
vlastníctva. Z týchto dôvodov na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovanie opatrenia v celom rozsahu vyhovel, nakoľko sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu, že je potrebné zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia.

16. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalovaná, žiadala ho zrušiť. Uviedla, že súd prvej
inštancie tvrdí, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, toto svoje tvrdenie však
neodôvodnil. Opis rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku nie
jeanivsamotnomnávrhunavydaniezabezpečovaciehoopatrenia,pričomideodôvod,prektorýmalsúd

návrh odmietnuť. Skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku žalobca neuviedol ani v celom
spore.Najprvtvrdil,žepožičal,tedaodovzdaljejpeniaze.Hneďpoprvompojednávanítotosvojetvrdenie
poprel, vypovedal, že peniaze jej nikdy neodovzdal a neskôr začal tvrdiť, že peniaze žiada vrátiť z titulu
bezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcavnávrhupoukazujenapredbežnéprávneposúdenievecivyslovené
súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu je predbežne daný. Súd prvej inštancie však nevyslovil, že

aký konkrétny nárok je daný, či pôvodný na vrátenie pôžičky alebo iný nárok, až dodatočne uviedol,
že bezdôvodné obohatenie, pričom jeho skutkovú podstatu nekonkretizoval. Ďalej uviedol, že súd prvej
inštancie nijako nezohľadnil, že od vyslovenia jeho právneho názoru sa skutkové okolnosti podstatne
zmenili a jeho právny názor je neaktuálny, keďže skutkový stav na základe ktorého bol vyslovený užneobstojí. Predbežné právne posúdenie veci je neúplne a už neaktuálne, preto nemôže hodnoverne
osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku. Uviedla, že súd prvej inštancie dôvodil tým, že urobila právny
úkon v súvislosti so svojím nehnuteľným majetkom po začatí konania. Podľa jej názoru však nakladanie

so svojim majetkom je ústavným právom každého. Naviac dom predala za 240000 eur, byt kúpila za
95000 eur a teda zvýšil rozdiel. Hodnota jej majetku sa neznížila, iba sa premenila na inú vec a peniaze.
Pracuje, má pravidelný príjem, nemá dlhy.

17. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdiť. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť.. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žil so žalovanou v partnerskom
zväzku v období stavby rodinného domu, v tom období predal svoj byt, peňažné prostriedky z bytu
obdržal na svoj bežný účet a z tohto účtu boli pravidelne vyberané v období, ktoré korešponduje
s obdobím stavby rodinného domu, disponuje viacerými dokladmi o platbách za stavebné práce a
materiál, s dodávateľmi jednotlivých prác a materiálov osobne jednal, bol prítomný na stavbe a týchto

dodávateľov platil tak ako to vyplýva z predložených dokladov. Tieto základné skutočnosti preukazujú
dôvodnosť nároku do tej miery, aby bolo dôvodné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň bolo
preukázané,žežalovanávpriebehukonaniadisponovalasvojímmajetkom.Nemožnosastotožniťstým,
že zabezpečený majetok je v nepomernej výške oproti výške pohľadávky. Žalovaná suma je 45.000 eur
+ príslušenstvo, hodnota nehnuteľnosti je cca 90.000 eur. Pokiaľ žalovaná neplánuje s nehnuteľnosťou

disponovať, zriadené zabezpečovacie opatrenie žiadnym spôsobom do jej práv nezasiahne.

18. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

20. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

21. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

22. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov.
Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z

konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí
mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska reálnych skutočností by mal
navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

24. V danej veci bolo preukázané, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej peňažnú pohľadávku. Právny
titul tejto jeho pohľadávky nemusí byť v čase rozhodovania súdu o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia ešte ustálený. Právne posúdenie v merite veci nie je žalobca povinný špecifikovať. V žalobe
je potrebné uviesť skutkové okolnosti, nie ich právne posúdenie. Zmena skutkových okolnosti nie je
dôvodomvysloveniazáveruonepreukázanostinárokužalobcu.Žalovanávodvolanínepoprelažalovanú

pohľadávku, iba poukazovala na to, že žalobca jej právny dôvod v konaní menil.

25. Žalobca preukázal existenciu dôvodnej obavy z prípadnej nemožnosti vymoženia žalovanej
pohľadávky, ak bude v konaní úspešný. Dôvod na obavu zavdala samotná žalovaná, ktorá vedela ospore a napriek tomu v priebehu konania odpredala svoju nehnuteľnosť. Tvrdenie žalovanej, že za
získané finančné prostriedky si zakúpila byt a z rozdielu v cenách jej zostali finančné prostriedky, je
irelevantné. Dôležitou skutočnosťou je to, že v priebehu konania, v ktorom je žalovaná o zaplatenie

značnej finančnej pohľadávky, odpredala svoj nehnuteľný majetok. Finančné prostriedky, ktoré jej mali
zostať nie sú zárukou vymoženia pohľadávky žalovaného v budúcnosti, pretože žalovaná nepreukázala
a ani netvrdila, že sú uložené peňažnom ústave. Taktiež tvrdenie, že finančné prostriedky z jej
podnikateľskej činnosti sú poukazované na jej účet vedený v slovenskom peňažnom ústave, nie je pre
danú vec významné. So svojimi finančnými prostriedkami môže voľne nakladať, teda ich aj minúť, či

previesť na inú osobu. Nie sú zárukou možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu, ak bude v spore
úspešný. Naviac žalovaná ani neuviedla, v akej výške má v peňažnom ústave uložené finančné
prostriedky.

26. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade bolo preukázané, že existuje dôvodná obava, že v prípade úspechu žalobcu v

spore, môže byť uspokojenie jeho nároku judikovaného súdnym rozhodnutím ohrozené v exekúcii. Vo
zvyšku poukazuje na dôvody súdu prvej inštancie ako na vecne správne a preto ich nebude opakovať.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).