Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201289
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5712201289.13

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008 právne zastúpenému
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti
žalovaným v rade 1/ B. L., G.. XX. XX. XXXX, K. I. Š.Q. XXX a v rade 2/ Q. L., G.. XX. XX. XXXX, K. I.
Š. XXX v konaní o zaplatenie 1 347,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ aj žalovanej v rade 2/ v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ oprávnení spoločne a nerozdielne majú proti žalobcovi právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30. 01. 2012 sa žalobca proti v tom čase žalovanej Z. C., P..

Č., G.. XX. XX. XXXX, bytom Č. P., Š., A. XXX domáhal zaplatenia sumy 1 347,44 € spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne za obdobie od 09. 07. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod
elektrickú energiu na odbernom mieste v I. Š. XXX, číslo odberného miesta XXXXXXX a táto elektrická
energia jej bola za obdobie od 19. 06. 2009 do 11. 06. 2010 vyúčtovaná faktúrou č. 2010 2320

061114059, ktorá bola zročná 08. 07. 2010 vo výške 1 347,44 €. Žalovaná však danú pohľadávku
neuhradila a to ani na základe výzvy právneho zástupcu. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca pripojil k
žalobe spomínanú faktúru, výzvu na zaplatenie zo dňa 03. 03. 2011 a poštový podací hárok.

3. Súd vo veci najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý ale musel následne zrušiť lebo
žalobcom označená žalovaná má bydlisko v zahraničí a v priebehu konania po tom, čo súd žiadal

predloženie zmluvy o dodávke elektriny, ktorú by žalobca bol uzavrel označenou žalovanou, túto
skutočnosť zistil.

4. Žalobca podaním z 05. 08. 2013, ktoré bolo doplnené písomným podaním žalobcu na súd došlým 07.
08. 2013 navrhol, aby do konania vstúpili ďalší žalovaní a to žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí sú označení
v záhlaví tohto rozsudku. Návrh na vstup ďalších strán do konania žalobca zdôvodnil tou skutočnosťou,

že podľa informácie pôvodnej žalovanej v rade 1/ Z. C. zo dňa 22. 05. 2013, nehnuteľnosť, do ktorej
bola dodávaná a distribuovaná elektrina a, za ktorú bola vystavená v žalobe uvedená faktúra, žalovaná
v rade 1/ predala ešte v roku 2007 žalovaným v rade 2/ a 3/ (dnes žalovaným v rade 1/ a 2/) B. L. Q.
B. M. Q. L.. Nárok proti žalovaným v rade 1/ a 2/ žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia,
pretože žalovaní v rade 1/ a 2/ boli vo fakturačnom období od 19. 06. 2009 do 11. 06. 2010 vlastníkmi
nehnuteľnosti, do ktorej bola dodávaná a distribuovaná elektrina a, za ktorú bola vystavená faktúra,

úhradu ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní. V tomto podaní žalobca nevymedzil žalobný petit
voči žalovaným v rade 1/ a 2/, urobil tak až podaním, ktoré na súd došlo 05. 04. 2016, kde žiadal, abyobaja žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 1 347,44 € spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 09. 07. 2010 do zaplatenia. Šlo o podanie, ktoré na súd došlo 05. 04. 2016 a
datované bolo 18. 09. 2015.

5. Súd uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/145/2012 zo dňa 12. 05. 2014 podľa ust. § 92 ods.
1 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku pripustil vstup ďalších dvoch účastníkov do konania
na strane odporcov, a to B. L. Q. Q. L. (č. l. 139).

6. Súčasne podaním zo dňa 06. 04. 2016 zobral žalobca žalobu späť voči pôvodnej žalovanej v rade
1/ Z. C..

7. Žalovaná v rade 2/ sa v priebehu konania k žalobe nevyjadrila.

8. Pokiaľ šlo o žalovaného v rade 1/, ten sa vyjadril k žalobe prvýkrát na pojednávaní dňa 30. 09.

2015, kde potvrdil, že v roku 2007 s manželkou - žalovanou v rade 2/ kúpil rodinný dom od matky
pôvodnej žalovanej v rade 1/, avšak v tomto dome boli odpojené hodiny od roku 2005 a vôbec tam
elektrinu neodoberali, pretože dom bol v dezolátnom stave, začal sa rekonštruovať a na rekonštrukciu
mu poskytoval elektrickú energiu jeho švagor B. Z., o čom do spisu predložil čestné potvrdenie. Keď
mu bola doručená spomínaná faktúra, šiel ju reklamovať, avšak v elektrárňach bol odbitý tým, že

odberateľkou je p. C., P.. Č. a s ním sa nebavili. Následne podpísal žiadosť o ukončenie zmluvy o
dodávke a distribúcie elektriny, nevedel však, kto podpísal pôvodného odberateľa, pretože p. Č. pri tom
vôbec nebola. Dňa 11. 08. 2010 šiel reklamovať aj spomínanú faktúru ale nepripustili ho k jednaniu.
Po tom, čo na základe tlačiva, žiadosť o ukončení dodávky a distribúcie elektriny do predmetného
odbernéhomiestabolukončenýodbernap.Z.Č.Z.C.,bolasnímajjehomanželkouuzavretázmluvana

odber elektrickej energie. Hodiny sa umiestnili vonku, k čomu došlo niekedy v júli 2010. Naviac žalovaný
predložil dôkazy, doklady SIPO vystavené však na meno Z. Č., že v júli 2009 a v júli 2010 platil poplatok
za tzv. hodiny. Do spisu pripojil čestné vyhlásenie B. Z. (č. l. 191 spisu), z ktorého vyplynulo, že v roku
2009 a 2010 poskytoval elektrickú energiu B. L., teda žalovanému v rade 1/.

9.Napojednávanídňa29.06.2017žalovanývrade1/opätovnesožalobounesúhlasil,dosťchaotickysa
vyjadroval k veci, uviedol, že nevie kedy mohol žalobca uskutočniť odpočet spotreby elektrickej energie,
pretože pôvodne boli hodiny umiestnené v rodinnom dome, v máji alebo v apríli 2009 boli vymenené a
vtedy ale strany nezisťovali, kto je majiteľom domu. Koncom roku 2009 začal robiť rekonštrukciu domu
a odoberal elektrickú energiu od jeho švagra a to aj v roku 2010, do vtedy v dome svietila jedna jediná

žiarovka. On predpokladal, že elektrinu si dá do poriadku p. Č., pretože pri uzavretí kúpnej zmluvy jednal
s jej bratom a žiadal ho, aby si vodu a elektrinu pôvodný odberateľ dal do poriadku, aby sa odhlásil a,
aby sa on mohol prihlásiť na odber. Naviac v auguste 2010 bol reklamovať vysokú faktúru, ktorú síce
prevzal, avšak nebola vystavená na jeho meno ale na meno Z. Č.. Pracovníčka elektrárni sa s ním
vôbec nebavila, tvrdila, že nie je odberateľ a, aby s ním vôbec uzavreli zmluvu na dodávku elektrickej

energie musel jej ukázať kúpnopredajnú zmluvu. Po tom, čo sa snažil vec doriešiť s p. Č. po doručení
vysokej faktúry znejúcej na jej meno, sa p. Č. od záležitosti viac menej dištancovala tvrdiac, že dom
mu vlastne predala jej matka. Zmluvu na odber elektriny s ním uzavreli až keď predložil kúpnu zmluvu
k rodinnému domu.

10. Súd okrem výsluchu žalovaného v rade 1/ vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré strany pripojili
do súdneho spisu a, ktoré si pred účinnosťou Civilného sporového poriadku vyžiadal aj samotný súd.

11. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

12. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa stali vlastníkmi rodinného domu č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre
k. ú. I. Š. na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Q. Č., P.. I., G.. XX. XX. XXXX zo dňa 01. 10. 2007, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Turčianske Teplice pod V 707/2007, túto skutočnosť súd zistil z
fotokópie spisu katastrálneho úradu. Je teda zrejmé, že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli vlastníkmi rodinného
domu, ktorý niesol číslo odberného miesta 6091569 v období 19. 06. 2009 až 11. 06. 2010, teda v období

za, ktoré bola vystavená v žalobe uvedená faktúra zročná 08. 07. 2010 znejúca na sumu 1 347,44 €,
ktorej adresátom bola Z. Č., teda matka predávajúcej Q. Č. a pôvodne označená žalovaná v rade 1/.13. Medzi stranami nebolo sporné, že nikto z pôvodne ani súčasne označených žalovaných ku dňu
vyhlásenia rozsudku túto faktúry nezaplatil a nebolo ani sporné, že žalobca nedokázal za fakturačné
obdobie predložiť platne uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie uzavretú, či už s Z. Č. alebo so

žalovanými v rade 1/ a 2/.

14. Žalobca k svojmu podaniu zo dňa 10. 09. 2013, ktorým sa odvolal voči pôvodnému uzneseniu súdu,
ktorým nebol pripustený vstup žalovaných v rade 1/ a 2/ do konania, pripojil aj zmluvu o dodávke a
distribúcii elektriny zo dňa 11. 08. 2010, z ktorej vyplynulo, že žalovaný v rade 1/ uzavrel ako odberateľ

so žalobcom zmluvu na dodávku a distribúciu elektriny do odberného miesta v I. Š. č. dom XXX. Teda
skutočnosť, že od 11. 08. 2010 sú procesné strany v zmluvnom vzťahu, čo je však obdobie, ktoré nastalo
po fakturačnom období vo vyššie uvedenej faktúre, bola medzi stranami nesporná.

15. Následne ešte žalobca na č. l. 177 do spisu pripojil žiadosť o ukončenie zmluvy o dodávke a
distribúcii elektriny, a reklamačný záznam ako aj odpoveď na reklamáciu. Zo žiadosti o ukončenie zmluvy

o dodávke a distribúcii elektriny, ktorú nesporne podpísal žalovaný v rade 1/ dňa 11. 08. 2010, teda toho
istého dňa ako so žalobcom uzavrel zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, a ktorú mala podpísať aj
Z. Č. ako pôvodný odberateľ (č. l. 177) vyplynulo, že Z. Č. ako pôvodný odberateľ žiada o ukončenie
zmluvy na odber elektrickej energie. Dňa 11. 08. 2010 bol spísaný aj reklamačný záznam, ktorý mala
urobiť ako reklamant Z. Č., nachádza sa na ňom nečitateľný podpis v kolónke, ktorá je vyhradená pre

ňu (č. l. 178) a žalobca pripojil na č. l. 179 aj svoju odpoveď na reklamáciu, teda list zo dňa 27. 08. 2010,
z ktorého vyplýva, že neuznáva reklamáciu vysokej faktúry uvedenej v žalobe za fakturačné obdobie zo
dňa 19. 06. 2009 a z 11. 06. 2010.

16. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd zistil, že žaloba žalobcu dôvodná nie je, napriek tomu, že

žalobca na nej zotrval, napriek poučeniam súdu.

17. Súd dospel k presvedčeniu, že vzťah v období od 19. 06. 2009 do 11. 06. 2010, za ktoré obdobie
bola vyúčtovaná spotreba elektrickej energie v odbernom mieste (v rodinnom dome žalovaných v I. Š.
XXX) napriek tomu, že žalovaní v tomto období nemali uzavretú platnú zmluvu o dodávke elektriny,

je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľmi. Je totiž nepochybné, že v tom čase žalobca dodával
elektrickú energiu do rodinného domu žalovaných v rade 1/ a 2/ (aj, keď je sporné, či v takom rozsahu,
v akom ju vyfakturoval v žalobe uvedenou faktúrou) v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaní
mali v tom období postavenie spotrebiteľov, nakoľko prijímali plnenia žalobcu uskutočňované v rámci
podnikateľskej činnosti, resp. mali prijať plnenia žalobcu uskutočnené v rámci jeho podnikateľskej

činnosti na svoju osobnú spotrebu, teda nie na výkon povolania, podnikania, či zamestnania.

18. V čase rozhodovania súdu nepochybne platilo aj ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov, na ktoré
súd žalobcu upozornil.

19. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Žalobca proti žalovaným uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovaným
vzniknúť dodávkou elektrickej energie do rodinného domu, ktorý vlastnili vo fakturovanom období. Toto
bezdôvodné obohatenie, keďže sa jednalo o plnenie bez riadne uzavretej zmluvy, bolo vyfakturované
aj keď nie pôvodne žalovaným v rade 1/ a 2/ v žalobe uvedenou faktúrou. Žalobca tvrdil, že jeho nárok

premlčaný nie je, pretože o skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi odberného miesta, sa
dozvedel až na základe telefonickej komunikácie so žalovaným dňa 21. 05. 2013, nárok voči žalovaným
si uplatnil dňa 01. 08. 2013, keď navrhol pristúpenie žalovaných v rade 1/ a 2/ do konania a ďalšími
podaniami ho len upresňoval. Na pojednávaní potom tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa na jeho úkor obohacovali úmyselne.

21. S takýmto názorom sa súd nestotožnil.

22. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.23. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

27. Podľa presvedčenia súdu sa žalobca prostredníctvom svojich kompetentných pracovníkov o
skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi odberného miesta dozvedel 11. 08. 2010,

keď so žalovaným v rade 1/, ktorý podľa vlastného vyjadrenia (a toto vyjadrenie popreté žalujúcou
stranou nebolo, v dôsledku čoho sa považovalo za nesporné) predložil kompetentným pracovníkom aj
kúpnopredajnú zmluvu k rodinnému domu. Súd výpovedi žalovaného v rade 1/ uveriť mohol, pretože je
nepochybné, že bez predloženia dokladu o vlastníctve rodinného domu (podľa vyjadrenia žalovaného v
rade 1/ šlo o kúpnu zmluvu k rodinnému domu), by žalobca ako dodávateľ elektrickej energie nebol so

žalovaným v rade 1/ uzavrel zmluvu o dodávke elektriny. Tomuto predchádzalo odhlásenie pôvodného
odoberateľa Z. Č. zo dňa 11. 08. 2010.

28. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom proti
žalovaným v rade 1/ a 2/ potom žalobcovi uplynula 11. 08. 2012. Žalobca svoj nárok proti žalovaným

v rade 1/ a 2/ uplatnil až 05. 08. 2013, keď došiel jeho návrh na vstup ďalších účastníkov do konania
na súd. Žalobca tak urobil po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, naviac však tak urobil po uplynutí
trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným v rade 1/ a
2/. Ak žalovaní čo len v minimálnom rozsahu prijímali do svojho odberného miesta elektrinu od žalobcu,
tak ju prijímali do 11. 06. 2010, k tomuto dňu bol totiž uskutočnený odpočet spotrebovanej elektrickej

energie a toto je deň kedy končí fakturačné obdobie uvedené vo faktúre, ktorá bola v žalobe označená
a je v spise pripojená na č. l. 2. Z toho vyplýva, že trojročná objektívna premlčacia doba žalobcovi vo
vzťahu k žalovaným uplynula 11. 06. 2013. Žalobca podľa presvedčenia súdu nepreukázal, že by sa
žalovaní na jeho úkor obohacovali úmyselne. Samotný žalovaný konštatoval, že prosil pána Z., ktorý bol
bratom p. Č., aby išli odhlásiť odber elektrickej energie, pretože s ním sa na elektrárňach nikto nechcel

baviť, podarilo sa mu len odhlásiť odber vody na predmetnom odbernom mieste, pričom bol pánom Z.,
bratom p. Č., informovaný, že p. Č. musí kvôli tomu prísť z Česka a to bol dôvod prečo žalovaní v rade 1/
a 2/ vyčkávali a hneď po kúpe veci neriešili. Z toho vyplýva, že žalovaní v rade 1/ a 2/ podcenili situáciu,
keď sa spoliehali na aktivitu Z. C., P.. Č., ktorá podľa evidencie žalobcu mala byť odberateľkou na danom
odbernom mieste nebola vlastníčkou sporného rodinného domu.

29. Súd však nadobudol aj z prejavu žalovaného v rade 1/ hlboké vnútorné presvedčenie, že v prípade
žalovaného a jeho manželky zrejme šlo o jednoduchšie rozmýšľajúcich dôverčivých ľudí, ktorí sa síce
bez patričných dôvodov spoliehali na aktivitu predchádzajúcich vlastníkov, avšak nekonali v úmysle
ukrátiť žalobcu a úmyselne bez zmluvy odoberať elektrinu na odbernom mieste, najmä ak na časť

fakturačného obdobia si zabezpečili odber od príbuzného. Preto v konaní neboli produkované dôkazy,
ktoré by svedčili o úmyselnom obohacovaní sa žalovaných v rade 1/ a 2/, naviac však, keďže bolo
preukázané kedy sa žalobca prostredníctvom kompetentných pracovníkov dozvedel o tom, že aj vo
fakturovanom období boli žalovaní v rade 1/ a 2/ vlastníkmi odberného miesta je polemika nad dĺžkou
objektívnejpremlčacejdobybezpredmetná,nakoľkožalobcaprotižalovanýmvrade1/a2/vsubjektívnej

premlčacej dobe nárok neuplatnil.30. S prihliadnutím na ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, súd aj bez námietky žalovaných v rade
1/ a 2/ žalobe v spotrebiteľskej veci vyhovieť nemohol, pretože ex offo musel prihliadať na premlčanie
nároku dodávateľa voči spotrebiteľom.

31. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p., žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v konaní
plne úspešní a preto majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.