Uznesenie – Trestné činy proti brannosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107010418
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107010418.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára , v trestnej veci proti obžalovanému Z. M., pre pokračujúci
trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/38/2007 zo dňa 25. 01. 2012, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 22. 11. 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. M., nar. XX. XX. XXXX v I. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/38/2007 zo dňa 25. 01. 2012 bol 1/ obžalovaný
Z. M. v bodoch 1 - 10, 13 -14 uznaný za vinného z pokračujúceho trestného činu úverového podvodu
podľa § 250a ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v bodoch 1 - 6, 7, 10, 13 spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., v bodoch 1 - 7 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom

súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v časti
štádiu pokusu a v bode 13/ podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestný čin poškodzovania
cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a 2/ obžalovaný O. K. v bodoch 1 -
6, 11, 12, 15 uznaný vinným pokračujúceho trestného činu úverového podvodu spolupáchateľstvom v
štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250a ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v jednočinnom

súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., sčasti v
štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., v bode 11/ trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky
m psychotropnej látky, jedov a prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 186 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.,
v bode 12 trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a v bode 15 prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej

značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., v súbehu s pokusom prečinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221
ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaný O. K.

E.

2/ obžalovaný O.
E.,

3/ obžalovaný O. K.E.,

v bodoch 4 - 6 obvinený O. K.

E.

4/ obvinený Z. M.
B.,

5/ obvinený Z. M.
B.

6/ obvinený Z. M.
B.,

7/ obžalovaný Z. M.
S.,

8/ obvinený Z. M.
B.,

9/ obvinený Z. M.
B.,
10/ obvinený Z. M.
S.

11/ obvinený O. K.
B.

12/ obvinený O. K.

K.

13/ obžalovaný Z. M.
V.

14/ obžalovaný Z. M.
V.

15/ obžalovaný O. K.

B.

Za to boli odsúdení:

Obžalovaný Z. M. podľa § 250a ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo

výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne s tým, že podľa § 39a ods. 2 písm. a Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na
výkon uloženého trestu bol súdom prvého stupňa zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný O. K. podľa § 250a ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., s použitím §35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 11 (jedenásť) mesiacov. Podľa § 39a

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 a/ Tr. zák. ho okresný súd na výkon trestu zaradil do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaní Z. M. a O. K. boli súdom prvého stupňa zaviazaní spoločne a
nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu J. škodu vo výške 13.277,57 Eur, F. škodu vo výške 261,70 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný Z. M. bol zaviazaný nahradiť poškodenej organizácii F. I. S. a.s.,
I., K. ul. č. 5, U.: XXX XXX XX škodu vo výške 31.534,- Eur a B. U. P., XX Z. X., P.O. I. XXXX Z. XXX,
X. J., J., I. K. U. škodu vo výške 1.659,69 Eur.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný O. K. bol zaviazaný nahradiť poškodenej organizácii G. škodu
vo výške 3.427,60 Eur.

Podľa § 287 ods. 2 Tr. por. sa poškodená organizácia F. I. S. a.s., I., K. ul. č. 5, IČO: XXX XXX XX,
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázala so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie vo
veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný Z. M. proti výroku o treste. V

písomných dôvodoch odvolania odvolateľ považuje uložený trest za neprimerane prísny, vzhľadom na
skutočnosť, že doposiaľ súdne trestaný nebol, viedol riadny život, v mieste bydliska ho poznajú ako
slušného človeka, ako aj to, že ku skutkom sa priznal, svoje konanie oľutoval, pričom v súčasnosti popri
zamestnaní navštevuje vysokú školu. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že od páchania trestnej činnosti
uplynula dlhá doba (7 rokov) a od tejto doby preukázal svojím spôsob života, že v uvedenom konaní
išlo u neho len o exces. Svojím konaním ako aj spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní,

usvedčením ostatných spolupáchateľov, ale i následným zaradením do spoločenského života, štúdiom
na vysokej škole preukázal, že k zavŕšeniu jeho nápravy postačuje aj uloženie kratšieho trestu odňatia
slobody, pod dolnú hranicu trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou, preto by sa tu mohla aplikovať
aj ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Vnadväznostinauvedenéobhajcaobžalovanéhopredsúdomdruhéhostupňapredložilajvýkazoštúdiu
navysokejškoleobžalovanéhoP.M.,prehľadzamestnaníobžalovanéhoodroku2006,pracovnúzmluvu
vodiča na dobu určitú - do 17. 10. 2013, pracovné hodnotenia, pričom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou
a rozhodnúť aj o náhrade spôsobenej škody.

Obžalovaný Z. M. k svojmu odvolaniu ešte dodal, že od kritického obdobia sa snažil zmeniť, vedie riadny
život, svoje konanie oľutoval a bude sa snažiť uhradiť spôsobenú škodu v celom rozsahu.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného Z. M. ako nedôvodné zamietnuť,

vzhľadom na správne skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný
podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že odvolanie nie

je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom.

Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že vynesenie každého súdneho rozhodnutia musí byť v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., kde musí byť náležite zistený skutkový stav, aby rozhodnutie o vine
páchateľa nevyvolávalo v žiadnom smere nijakú pochybnosť.

Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonajú dôkazy tak,
aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.V predmetnej trestnej veci prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní riadnym zákonným spôsobom
poučil obžalovaného a umožnil mu urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, písm.

b/, písm. c/ Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný a následne na všetky
položené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/,písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr.
por. odpovedal „áno“.

Následne po vyjadrení prokurátora okresný súd vyhlásil v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por., že vyhlásenie
obžalovaného prijíma a následne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obvinený priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Keďže, toto prijaté vyhlásenie obžalovaného patrí pre celé konanie, odvolací súd sa priznaným
skutkovým stavom a použitou právnou kvalifikáciou v odvolaní nezaoberal.

Povinnosťou krajského súdu bolo preskúmať rozsudok okresného súdu vo výroku o treste.

Preskúmanímvýrokuotrestekrajskýsúdzistil,žeuloženýtrestobžalovanémuniejeneprimeraneprísny.

Obžalovaný na základe obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa sa dopustil viacerých trestných činov,
preto súd prvého stupňa tu pochybil iba v tom, že mal aplikovať pri ukladaní trestu aj ustanovenie o
úhrnnom treste podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1960 Zb., avšak krajský súd vzhľadom na stabilitu

súdnych rozhodnutí nevidel dôvod na zrušenie uvedeného výroku rozsudku, vzhľadom na správnosť
ostatných výrokov napadnutého rozsudku, nevidel dôvod na jeho zrušenie.

Okresný súd však zo zbiehajúcich sa trestných činov - trestného činu úverového podvodu podľa § 250a
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej

pečate, úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a trestného činu
poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. správne ukladal
obžalovanému Z. M. trest z najprísnejších z nich, a to podľa § 250a ods. 5 Tr. zák.

Trestného činu úverového podvodu podľa § 250a Tr. zák., č. 140/1961 Zb., sa dopúšťa ten,

(1) Kto vyláka od iného úver alebo záruku na úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu nie malú alebo získa
pre seba prospech nie malý, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti, alebo
peňažným trestom.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potresce, kto ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba

oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v
odseku 1 alebo 2 väčšiu škodu alebo ním získa väčší prospech.
(4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v

odseku 1 alebo 2 značnú škodu alebo ním získa značný prospech.
(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 alebo 2 škodu veľkého rozsahu alebo ním získa prospech veľkého rozsahu

Uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu podľa

§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák., č. 140/1961 Zb., je na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, zodpovedá zásadám ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Bol tu zohľadnený nielen to obdobie,
ktoré uplynulo od spáchania trestnej činnosti, ale aj účel trestu, ako aj spoločenská nebezpečnosť
konania obžalovaného podľa § 23 ods. 1 a § 31 Tr. zák., č. 140/1960 Zb.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. základným
vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, má uložený trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí odpáchania trestných činov a súčasne trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný Z. M. súdne trestaný doposiaľ nebol, taktiež nebol prejednaný
ani za priestupok. V jeho osobe ide v súčasnosti o 28- ročného slobodného muža so stredoškolským
vzdelaním, ktorý v súčasnosti, od 09. 09. 2010 navštevuje Vysokú školu Y.. V čase konania odvolacieho
krajského súdu vykonával na základe pracovnej zmluvy v organizácii W. A., so sídlom A., ul. L. W.. XX, s

miestomvýkonupráceI.,K.G.,funkciuvodiča.Napriekzistenýmskutočnostiam,mákrajskýsúdrovnako
ako okresný súd za to, že v posudzovanom prípade uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov,
aj vzhľadom na spôsob vykonaných skutkov a spôsobenú škodu (škoda veľkého rozsahu) správny a v
súlade so zákonom. Keďže výrok o vine nebol zo strany odvolateľa spochybnený, krajský súd nevidel
dôvod na preskúmaní výroku ohľadne spôsobu náhrady škody poškodeným stranám.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto riadiac sa vyššie uvedenými
úvahami, krajský súd odvolanie obžalovaného Z. M. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.