Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200060
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200060.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovesamosudkyňouJUDr.MonikouTobiašovouvprávnejvecinavrhovateľaU.,právne

zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Prešov, Slovenská 69, proti
odporcovi Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Prešov, Masarykova 10, za
účasti X./ L. S., trvale bytom B. K. XXX, X./ O. XX, X./ A. XX., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo
dňa 10. novembra 2015 číslo: OU-PO-PLO-2015/7250-35/FM, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie odporcu zo dňa 10. novembra 2015 číslo: OU-PO-PLO-2015/7250-35/FM podľa §
250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporcovi
na ďalšie konanie.

Zaväzuje odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 312,34 eur, ktoré je odporca povinný
zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa
JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátky so sídlom Prešov, Slovenská 69, vedený v L., a.s. pobočka
Z., IBAN: S XXXX XXXX XXXXX XXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1.Preskúmavanýmrozhodnutímzodňa10.11.2015odporcaakoorgánpríslušnýpodľa§9ods.4zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) po preskúmaní návrhu O. S., trvale
bytom B. K. XX (ďalej len „žiadateľ“) rozhodol, že dedičia po žiadateľovi podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde
- O. S., podľa osvedčenia o dedičstve B U. S. (navrhovateľ), L. S., O. S. a A. T. (ďalej len účastníci v
1./ - 3./ rade) nespĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. n/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady a písm. m/
vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená
podľa zákona o pôde, pre vydanie nehnuteľnosti mpč. XXX/X zapísanej v pozemkovoknižnej vložke
(ďalej len „pkv.“) č. XXX v D. K..

2. V odôvodnení poukázal, že žiadateľ si listom zo dňa 23.12.1992 uplatnil na správnom orgáne nárok na
vydanie nehnuteľnosti podľa zákona o pôde k parcele mpč. XXX/X vedenej v pkv. č. XXX v k.ú. K., ktorú
ONV v Prešove, odbor výstavby a územného plánovania vyvlastnil pre výstavbu zákonnej technickej
vybavenostipriemyselnéhoareáluCestnýchstavieb05Prešov.Dedičpožiadateľovi-navrhovateľlistom
zo dňa 11.05.2012 požiadal správny orgán o vydanie parcely mpč. XXX/X o výmere 1705m2 vedenej v
pkv. č. XXX v k.ú. S. (K.) vyvlastnenej rozhodnutím č. výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982 v zmysle § 6

ods. 1 písm. m/ a písm. n/ zákona o pôde. Navrhovateľ zároveň doručil správnemu orgánu osvedčenie
o dedičstve po O. S. č. B zo dňa 11.10.2000. Odporca poukázal, že správa katastra listom zo dňa
08.11.2012 zaslala správnemu orgánu grafickú a písomnú identifikáciu parcely mpč. XXX/X vedenej v
pkv. č. XXX v k.ú. K..X. Odporca preskúmal uplatnený reštitučný nárok a na základe do spisu doložených listín konštatoval,
že o parcele mpč. XXXX/X o výmere 1705m2 vedenej v pkv.č. XXX v k.ú. S. (K.) nebolo rozhodnuté

a poukázal, že pôvodným vlastníkom tejto parcely bol žiadateľ v podiele 1/1. Žiadateľ zomrel dňa
XX.XX.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve č. D845/97 zo dňa 11.10.2000 ako dedičia zo zákona v
prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti - U. S., L. S., O. S. a A. T., rod. S. (ďalej len „dedičia po
žiadateľovi“). Argumentoval, že druh pozemku predmetu reštitučného nároku uvedený v pkv. je roľa, čím
je splnená podmienka ustanovenia § 1 zákona o pôde, keďže sa jedná o poľnohospodársky pôdny fond.

Odporca ďalej konštatoval, že odbor výstavby a územného plánovania ONV v Prešove rozhodnutím č.
výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982 vyvlastnil žiadateľovi pre výstavbu zákonnej technickej vybavenosti
priemyselného areálu Cestných stavieb 05 Prešov v k.ú. K. časť parcely mpč. XXX/X z pkv.č. XXX vo
výmere XXXX m2 za náhradu 682,- Kčs. V tomto vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádza, že náhrada za
vyvlastnené pozemky je splatná po právoplatnosti rozhodnutia a možno ju vyplatiť vlastníkom priamo
pri dodržaní zásad § 111 ods. 3 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej

len „Stavebný zákon“). Ak tak nemožno urobiť, treba náhradu zložiť do depozitu Štátneho notárstva v
Prešove, ktoré náhradu rozvrhne podľa § 71 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní
pred štátnym notárstvom (ďalej len „Notársky poriadok“). Odporca ďalej citoval ustanovenia § 66 - § 75
Notárskeho poriadku, ktorý v danom čase upravoval konanie o úschovách.

4. Odporca listom zo dňa 21.01.2013 požiadal Okresný súd v Prešove, oddelenie depozitu, o vyjadrenie
sa o uložení finančnej náhrady do depozitnej úschovy na základe vyvlastňovacích rozhodnutí č. výst.
681/1977 zo dňa 12.04.1977 a č. výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982. Okresný súd Prešov listom zo dňa
06.06.2013 oznámil odporcovi, že na meno O. S., bytom B. K., bolo vedené konanie na bývalom štátnom
notárstve pod sp.zn. Nsn 21/84 na základe návrhu Cestných stavieb, n.p. Košice o prijatie náhrady za

vyvlastnené pozemky do depozitu vo výške 682,- Kčs ako náhradu za vyvlastnenú parcelu č. XXX/X,
k.ú. Z.- K. vo výmere 1705m2 z pkv. č. XXX, číslo vyvlastňovacieho rozhodnutia výst. 5231/82 Pk zo
dňa 01.11.1982. Rozhodnutím štátneho notárstva zo dňa 06.02.1984 č.k. NsN 21/84-8 právoplatným
dňa 25.02.1984 bola suma 682,- Kčs prijatá do úschovy v prospech O. S., bytom B. K.. V odôvodnení
tohto rozhodnutia sa uvádza, že O. S. odmietol uvedenú sumu prijať, zložiteľ (Cestné stavby n.p. Košice)

požiadal o prijatie tejto sumy do úschovy. Správny orgán podotkol, že ak táto úschova nebude vybratá
do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, táto prepadne v prospech Československého štátu podľa §
74 Notárskeho poriadku. V spise Nsn 21/84-8 sa zároveň nachádza aj citované rozhodnutie zo dňa
06.02.1984 právoplatné dňa 25.2.1984 s vyjadrením a podpisom O. S., citácia: „S. O., nar. 2.7.2012
bytom B. K. č. XX, okres Z. týmto prehlasujem svojím podpisom, že preberám vyššie uvedenú čiastku,

ktorá mi bude zaslaná poštovou poukážkou na moju adresu a voči vyplateniu nemám žiadny námietok“.
Rozhodnutím zo dňa 29.03.1984 č.k. NsN 21/84-11 právoplatným dňa 18.04.1984 štátne notárstvo
upraviloSlovenskúštátnusporiteľňuvPrešove,abypoprávoplatnostitohtorozhodnutiapoukázalasumu
682,- Kčs spolu s úrokmi oprávnenému O. S., bytom B. K. XX. Z č.l. XX, na ktorom je uvedený záznam
sporiteľne, že suma bola vyplatená O. S..

5. Za účelom hodnoverného a správneho posúdenia sa odporca oboznámil s rozsudkami Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/131/2007 zo dňa 01.08.2008 a sp.zn. 2Sžr/149/2011 zo dňa
06.03.2012 a taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sp/44/2008 zo dňa
14.10.2008, z ktorých vyplýva, že ak došlo k splneniu dlhu zložením do notárskej úschovy, došlo k

vyplateniu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

6. Odporca ďalej konštatoval, že dedičia po žiadateľovi čestným prehlásením č.j. 2015/7250-20 zo
dňa 11.06.2015 prehlásili, že ich nebohý otec O. svojím deťom stále rozprával, že za vyvlastnené
pozemky nikdy neprevzal žiadnu finančnú náhradu, taktiež nikdy neuzatváral zmluvy o predaji svojich

pozemkov, a že ich otec nedostal žiadne peniaze za pozemky, ktoré mu boli zobraté pod nátlakom
bývalým komunistickým režimom. Medzi inými pozemkami, ktoré boli vyvlastnené je aj parcela č. XXX/
X v k.ú. S..

7. Odporca argumentoval, že inštitút vyvlastnenia má v zákone oporu iba v dvoch reštitučných tituloch

zákona o pôde, a to písm. n/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady a písm. m/ vyvlastnenia za náhradu,
pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Uviedol, že dôkladne
preštudoval všetky dôkazové listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise a konštatoval, že časť
parcely mpč. XXX/X z pkv. č. XXX v k.ú. K. o výmere 1705m2 bola odborom výstavby a územnéhoplánovania ONV v Prešove vyvlastnená rozhodnutím č. výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982 za náhradu
682,- Kčs, ktorá bola uložená do depozitu. S poukazom na vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu
SR a Krajského súdu v Prešove odporca dospel k záveru, že za vyvlastnenú parcelu mpč. XXX/X z pkv.

č. XXX v k.ú. K. o výmere 1705m2 bola vyplatená finančná náhrada zložením do notárskej úschovy,
a teda nie sú naplnené podmienky reštitučného titulu § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde vyvlastnenia
bez vyplatenia náhrady.

8. Odporca sa tiež zameral na prešetrenie reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde

vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,
a preto listom zo dňa 29.06.2015 požiadal spoločnosť EUROVIA SK o vyjadrenie, či časť parcely mpč.
XXX/X z pkv. č. XXX vyvlastnenej vyvlastňovacím rozhodnutím č. výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982
pre výstavbu základnej technickej vybavenosti priemyselného areálu Cestných stavieb 05 Prešov v k.ú.
K. slúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Spoločnosť EUROVIA SK odporcovi oznámila, že parcely
vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím č. výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982 vrátane parcely mpč.

XXX/X slúžili pre účel, na ktorý boli vyvlastnené, a to pre potreby zákonnej vybavenosti priemyselného
areálu Cestných stavieb, závodu 5 Z. - K.. Výstavba základnej vybavenosti priemyselného areálu
Cestných stavieb, závod 05 Z. Šváby, pre realizáciu ktorej bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie,
bola riadne zrealizovaná, skolaudovaná a priemyselný areál bol aj riadne užívaný na účel určený v
kolaudačnom rozhodnutí č. výst. 10 377/85-10-MK zo dňa 03.02.1986, ktorého kópiu táto spoločnosť

aj pripojila k vyjadreniu. Odporca na základe listín doručených spoločnosťou EUROVIA SK dospel k
názoru, že parcela mpč. XXX/X z pkv. č. XXX v k.ú. K. slúžila pre účel, na ktorý bola vyvlastnená, a teda
nie sú naplnené podmienky reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde vyvlastnenia za
náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

9. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporca poukázal, že predvolal dedičov po
oprávnenej osobe, oboznámil ich s priebehom konania s tým, že na základe vyššie uvedených
skutočností nemôže priznať vlastníctvo ani náhradu k parcele mpč. XXX/X z pkv. č. XXX v k.ú. K..

10. Proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 10.11.2015 podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom

konštatoval, že poslaním tzv. reštitučných zákonov je pri splnení zákonných predpokladov odstránenie
krívd minulosti. Účinné uplatnenie nároku má za následok povinnosť správneho orgánu skúmať, či je
daný niektorý z reštitučných dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 zákona o pôde. Odporca má za to, že
túto povinnosť si správny orgán nesplnil riadne, a preto je jeho rozhodnutie nedostatočné a predčasné.
Posudzoval len splnenie reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. m/ a n/, avšak v danom prípade

prichádzajú do úvahy aj iné reštitučné tituly. Odporca v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že
rozhodnutím Miestneho národného výboru v B. K. č.j. 13/1975 zo dňa 10. januára 1975 bolo rozhodnuté,
že podľa § 5 a § 6 vládneho nariadenia číslo 50/1955 Zb. poľnohospodársky závod O. S., B. K. XX sa
prikazuje do bezplatného užívania štátnemu majetku v Z. natrvalo do 1.1.1975. Išlo pritom o takmer
všetok majetok O. S. tvorený 7,35 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 6,72 ha ornej pôdy. Keďže

podľa rozhodnutia v súkromnom užívaní sa ponechal len rodinný domček a priľahlá záhrada o výmere
0,14 ha, je zrejmé, že toto rozhodnutie sa týkalo aj parcely mpč. XXX/X. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia, O. S. odmietol podpísať prehlásenie o odovzdaní pôdy podľa § 4 vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb., a preto bolo rozhodnuté o prikázaní jeho pôdy do bezplatného užívania štátnemu
majetku. Navrhovateľ argumentoval, že podľa § 6 ods. 1 písm. t/ zákona o pôde, reštitučným titulom je

aj prikázanie do užívania právnickej osobe na základe zákona č. 55/1947 Zb. alebo vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb. Naplnenie tohto reštitučného dôvodu však správny orgán vôbec neskúmal, hoci bol
navrhovateľom na to upozornený v liste zo dňa 11.05.2012. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že na konanie
o nárokoch oprávnených osôb podľa reštitučných zákonov sa vzťahujú primerane všeobecné predpisy
o správnom konaní a správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu s jeho úradnej
činnosti.Namietal,žesprávnyorgánnepostupovalvzmyslevyššiecitovaného,keďnapriekinformáciiod
oprávneného ďalší do úvahy prichádzajúci reštitučný dôvod nepreskúmal a týmto sa vôbec nezaoberal,

v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Tiež namietal, že zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Správny orgán pri posudzovaní
reštitučného dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. m/ a n/ zákona o pôde mal za preukázané, že suma
682,- Kčs ako finančná náhrada za vyvlastnený pozemok bola vyplatená. Túto skutočnosť však nemalodporca žiadnym spôsobom preukázanú. Na spodnom okraji rozhodnutia štátneho notárstva č. 21/84 je
uvedené, že O. týmto svojím podpisom prehlasuje, že preberá vyššie uvedenú čiastku, ktorá mu bude
zaslaná poštovou poukážkou na jeho adresu. Potvrdenie o zaslaní týchto finančných prostriedkov, t.j.

samotná poštová poukážka však nie je obsahom spisu. Ide pritom o doklad preukazujúci vyplatenie
finančnej náhrady. V prípade jeho neexistencie nemožno akceptovať záver správneho orgánu, že k
vyplateniu finančných prostriedkov došlo. Na základe toho potom nie je správny ani záver o nenaplnení
reštitučného dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde. Navrhovateľ tiež namietal, že suma
682,- Kčs za vyvlastnenú parcelu nie je dostačujúcou náhradou za vyvlastnený pozemok. Len samotný

fakt, že ide o sumu vychádzajúcu z cenovej vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom
vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľnosti neznamená, že ide o zodpovedajúcu náhradu.
Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 154/2008, v zmysle ktorého pokiaľ nejaké
pozemky už slúžili alebo mali slúžiť svojím určením na realizáciu osobného vlastníctva, napr. v podobe
rodinného domčeka, boli posudzované odlišne a vyhláška za ne ustanovovala cenu za jeden 1m2 až
10 a viacnásobne vyššiu. Tento rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne

zavedený nemôže slúžiť ako zábrana, aby v súčasnej dobe bol realizovaný zámer daný reštitučnými
zákonmi, t.j. reštitúcia majetku osobám, ktorým bol štátom odňatý, aj keď ide len o čiastočnú nápravu
krívd. Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keď by došlo k vyplateniu sumu 682,- Kčs, táto nemôže byť
posudzovaná ako zodpovedajúca náhrada. Preto má navrhovateľ za to, že nie je naplnený reštitučný
dôvod, t.j. vyvlastnenie za náhradu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ žiadal, aby

súd zrušil rozhodnutie odporcu zo dňa 10.11.2015 a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil právo na náhradu trov konania.

11. Odporca vo vyjadrení zo dňa 26.01.2016 k opravnému prostriedku poukázal, že rozhodnutím
Miestneho národného výboru v B. č.j. 13/1975 zo dňa 10.01.1975 neprešiel poľnohospodársky závod

O. S. na štát alebo na inú právnickú osobu v zmysle § 4 - § 6 zákona, ale iba do bezplatného
užívania štátnemu majetku v Z.. Vlastníctvo zostalo zachované. Ako dôkaz odporca uviedol osvedčenie
o dedičstve D 845/97 zo dňa 11.10.2000 a listy vlastníctva napr. č. XXX a XXX v k.ú. B. K. vedené na
U. S.. Z tohto dôvodu správny orgán nemohol reštitučnú žiadosť riešiť podľa § 6 ods. 1 písm. t/ zákona
o pôde. Argumentoval, že vlastníctvo v časti parcely mpč. XXX/X z pkv. č. XXX v k.ú. K., teda S., prešlo

vyvlastňovacím rozhodnutím č. výst. 5231/82-Pk zo dňa 01.11.1982 z O. S. na československý štát v
správe Cestné stavby n.p. Košice. Odporca ďalej zotrval na skutkovej a právnej argumentácii a navrhol
opravný prostriedok zamietnuť a potvrdiť napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.11.2015 ako vecne správne.

12. Na výzvu odporcu sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrili aj ďalší účastníci konania v

1./ - 3./ rade písomným vyjadrením doručeným odporcovi dňa 25.10.2016. Títo zhodne uviedli, že ich
otcovi za vyvlastnený pozemok parc. č. XXX/X v k.ú. Z. S. nebola zaslaná žiadna náhrada. Súčasťou
rozhodnutia o zaslaní finančnej náhrady mal byť ako dôkaz aj poštový poukaz. Odporcovi z jeho úradnej
činnosti je známe, že náhrady za vyvlastnené pozemky ich otca preberal jeho menovec, na základe čoho
reštitučný nárok bol otcovi priznaný vo všetkých predošlých prípadoch. Správny orgán pochybil ak sa

nezaoberal inými dôvodmi reštitučného nároku. Takisto zhodne namietali aj výšku priznaného nároku.

13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), právneho
predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

15. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa správny súd
rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), účinných do 30.06.2016.

16. Krajský súd podľa § 250l nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov
konania s tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti povereného zástupcu odporcu, ktorý súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospelk záveru, že opravný prostriedok bol podaný navrhovateľom dôvodne, lebo rozhodnutie odporcu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorým rozhodol, že dedičia (navrhovateľ a
účastníci v 1./ - 3./ rade) po žiadateľovi O. nespĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde,
vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady a písm. m/ zákona o pôde - vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ
nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účel, na ktorý bola vyvlastnená, pre vydanie nehnuteľnosti mpč.
XXX/X zapísanej v pkv. č. XXX v k.ú. K., nakoľko mal za to, že náhrada za vyvlastnený pozemok

bola O. S. zaslaná poštovou poukážkou v zmysle jeho vyjadrenia a podpisu na rozhodnutí č.k. Nsn
21/84-8 zo dňa 06.02.1984 právoplatnom dňa 25.02.1984 a tiež v zmysle rozhodnutia zo dňa 29.03.1984
č.k. Nsn 21/84-11 právoplatným dňa 18.04.1984, ktorým štátne notárstvo upravilo Slovenskú štátnu
sporiteľňu v Prešove, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu 682,- Kčs spolu s úrokmi
oprávnenému O. Taktiež správny orgán mal za to, že nebol naplnený ani dôvod reštitučného nároku
uvedený v § 6 ods. 1 písm. m/ zákona o pôde, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá bola vyvlastnená slúžila

účelu, na ktorý bola vyvlastnená, čo mal preukázané vyjadrením spoločnosti EUROVIA SK o riadnej
realizácii a skolaudovaní vyvlastneného pozemku na výstavbu zákonnej vybavenosti priemyselného
areálu Cestných stavieb, závodu 05 Z. - K..

18.Účelomzákonač.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemu

majetku (zákon o pôde) je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči
vlastníkom poľnohospodárskeho lesného majetku v období rokov 1948 - 1989.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k

pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo právnickú osobu v dôsledku:

m/ vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola
vyvlastnená,
n/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
t/ prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri
uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o

niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.

21. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zákona o pôde, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992.

22. Aj keď zákon č. 229/1991 Zb. o pôde výslovne neupravuje aplikáciu Správneho poriadku, je
nesporné, že odporca je orgánom štátnej správy, a že je v konaní povinný konať v súlade so Správnym
poriadkom, pretože podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom
v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo o
povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej
samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

24. Je rovnako nesporné, že v konaní je správny orgán povinný aplikovať aj základné zásady správneho
konaniaupravenév§3ods.1a6Správnehoporiadku,podľaktorýchsprávneorgánypostupujúvkonaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Sú povinné

postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavuveci ... Tieto zákonné zásady správneho konania sú premietnuté v ďalších ustanoveniach Správneho
poriadku.

25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

26. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

27. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

28. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, veta prvá, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade).

31. Podľa § 47 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania .

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žiadateľ O. si listom zo dňa
23.12.1992 uplatnil u odporcu nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona o pôde aj k parcele mpč.
XXX/X vedenej v pkv. č. XXX v k.ú. K., ktorú ONV v Prešove, odbor výstavby a územného plánovania
vyvlastnil pre výstavbu zákonnej technickej vybavenosti priemyselného areálu Cestných stavieb 05

Prešov. Žiadateľ zomrel XX.XX.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve D 845/97 zo dňa 11.10.2000 po
žiadateľovi dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine sú jeho deti - U. S. (navrhovateľ), L. T., rod. S..
34. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11.05.2012 doručeným odporcovi dňa 16.05.2012 upravil
resp. spresnil pôvodný reštitučný nárok svojho otca O. S. tak, že:...„ďalej k tejto veci a následne k
nižšie uvedeným si dovolím poznamenať, že v úvahu prichádzajú aj písm. r/ a t/ ods. 1 citovaného

zákona (politická perzekúcia). Postup, ktorý porušoval všeobecné uznávané ľudské práva a slobody
(otec v dôsledku nesúhlasu s odnímaním pôdy bol súdne trestaný pod hrozbou väzenia) a vládneho
nariadenia č. 50/1955 Zb., kde rozhodnutím vydaným pod č.j. 13/1975 bolo prikázaných do bezplatného
užívania a náhrady 7,36 ha štátu natrvalo. Pozemok parc. č. XXX/X k.ú. S. - K. o výmere 1705m2
vyvlastnené rozhodnutím pod č. 5231/82-Pk žiadam priznať vlastnícky vzťah v zmysle ust. § 6 ods. 1

písm. m/, n/ zákona č. 229/1991 preto, že pozemok v čase žiadosti o uplatnenie nároku na vydanie
nehnuteľnostianásledneneslúžilúčelu,prektorýbolvyvlastnenýavyvlastnenieprebehlobezvyplatenia
náhrady. Dokonca po zániku závodu Cestných stavieb Prešov, ktorý závod vyvlastnené pozemky nikdy
nevlastnil (nevznikol k nim právny vzťah), pozemky neboli vrátené pôvodným vlastníkom, a to aj môjmu
otcovi, ktorý o pozemok požiadal v zmysle hore uvedeného zákona (reštitučný nárok), ale tieto boli

odpredané inému subjektu a následne odpredané pre IVV. V tomto prípade znovu podotýkam, že
pozemok (pozemky) neboli po vyvlastnení štátom použité štátom na účel, pre ktorý boli vyvlastnené, a
preto mám za to, že na vyvlastnený pozemok môj otec ešte za svojho života mal nárok, o čom v priebehu
štyroch rokov od podania žiadosti do smrti vo veci sa nerozhodlo. Ďalej poznamenávam, že v tom istomprípade o pozemkoch vedľa pozemku môjho otca, čo boli vyvlastnené za takých istých podmienok bol
reštitučný nárok priznaný pôvodným vlastníkom, prípadne dedičom.“

35. Krajský súd poukazuje, že v administratívnom spise odporcu sa nachádza rozhodnutie Miestneho
národného výboru v B. zo dňa 10. januára 1975 č.j.: 13/1975, ktorým Rada miestneho národného výboru
v B. K. prikázala podľa § 5 a § 6 vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. poľnohospodársky závod O. S. - B.
K. XX o výmere 7,35 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho 6,72 hektára ornej pôdy do bezplatného
užívania štátnemu majetku v Z. natrvalo od 1. januára 1975. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,

že O. S. odmietol podpísať prehlásenie o odovzdaní pôdy podľa § 4 vládneho nariadenia č. 50/1955.

36. Povinnosťou správneho orgánu je hodnotiť dôkazy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise
nato, aby mohol vydať rozhodnutie. Voľné hodnotenie dôkazov je myšlienkový postup, pri ktorom na
základelogickýchúsudkovapostarostlivomzváženívšetkýchdôkazovdochádzakvydaniumeritórneho
rozhodnutia správnym orgánom. Správny orgán môže hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané.

Krajskýsúdpoukazuje,žezásadavoľnéhohodnoteniadôkazovvžiadnomprípadeneznamenáľubovôľu
zo strany správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, vrátane odôvodnenia
skutočností, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Toto odôvodnenie musí byť relatívne podrobné.
Nestačí uviesť iba to, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov,

pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané,
resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. Absencia takéhoto postupu robí rozhodnutie
nepreskúmateľným a z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie aj zrušil. Správny orgán sa
s týmto dôkazom vysporiadal iba vo vyjadrení k opravnému prostriedku, kedy zaslal spolu s týmto
opravným prostriedkom aj administratívny spis krajskému súdu. V tomto vyjadrení len citoval, že

rozhodnutím zo dňa 10.1.1975 č.j. 13/1975 neprešiel poľnohospodársky závod O. S. na štát alebo na
inú právnickú osobu v zmysle § 4 a § 6 zákona, ale iba do bezplatného užívania štátnemu majetku v Z. a
konštatoval, že vlastníctvo zostalo zachované. Toto vyjadrenie správneho orgánu nie je preskúmateľné
súdom, súd preskúmava len rozhodnutie správneho orgánu.

37. Takisto sa odporca nevysporiadal s doplnením reštitučného nároku pôvodného vlastníka O. S., ktorý
zaslalnavrhovateľnasprávnyorgándňa11.05.2015.Zároveňdaldopozornosti,žepritomtoreštitučnom
nároku prichádza do úvahy aj vydanie nehnuteľnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. t/ zákona o pôde, v
zmysle ktorého oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú
osobu v dôsledku prikázania do užívania právnickej osoby na základe vládneho nariadenia č. 50/1955

Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby. Správny orgán vo vyjadrení k
opravnému prostriedku len stroho skonštatoval, že vlastníctvo zostalo zachované, že poľnohospodársky
závod O. S. v roku 1975 neprešiel na štát a jeho vlastníctvo zostalo zachované. Avšak podľa § 6 ods.
1 písm. t/zákona o pôde je to jeden z reštitučných dôvodov.

38. Na pojednávaní pred súdom dňa 31.07.2017 právna zástupkyňa navrhovateľa dala súdu do
pozornosti, že pôvodný žiadateľ O. mal menovca o čom svedčí aj rozsudok Okresného súdu v
Prešove zo dňa 25.04.1994 sp.zn. 10C/177/1993. Súd určil, že kúpnopredajná zmluva uzavretá
medzi O. S. a Kovospracujúcim podnikom bývalého ONV Prešov o prevode nehnuteľnosti mpč.XXX/
X, zapísanej v zápisnici č.XXX, k.ú. Z. dňa 04.06.1979 je neplatná, práve z dôvodu, že túto zmluvu

podpísal menovec pôvodného žiadateľa O.. Právna zástupkyňa navrhovateľa tiež predložila súdu k
nahliadnutiu rozhodnutia odporcu zo dňa 15.02.2000 č.j.OPPaLH 2000/517-1/Tu a zo dňa 21.07.2000
č.j.OPPaLH 2000/1057-1/Sl, ktoré poukazujú na existenciu neplatnej kúpnej zmluvy z dôvodu jej
podpísania menovcom pôvodného žiadateľa, a že správny orgán následne vydal týmito rozhodnutiami
nehnuteľnosti oprávneným dedičom žiadateľa.

39. Krajský súd má zato, že správny orgán sa mal vysporiadať sa aj s touto skutočnosťou, ktorá je mu
známa z jeho úradnej činnosti. Na to nadväzuje aj vysporiadanie sa so skutočnosťou, že navrhovateľ
aj ďalší účastníci konania v priebehu celého správneho konania tvrdili, že k vyplateniu náhrady za
vyvlastnený pozemok č. XXX/X v k.ú. S. - K. pôvodnému žiadateľovi O. S. nikdy nedošlo. Na základe

vyššie uvedených skutočností mohlo dôjsť k vyplateniu tejto finančnej sumy inej osobe, nie totožnej s
ich otcom. Podpis O. S. na rozhodnutí zo dňa 06.02.1984 č.k. Nsn 21/84-8 o prevzatí sumy 682,-Kčs
nie je žiadnym spôsobom overený, nie je uvedené ani číslo preukazu totožnosti osoby, ktorá by mala
uvedenú sumu prevziať.40. Úlohou súdu pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní
skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne

poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s § 250l ods.
2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

41. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

42. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

43. Krajský súd poukazuje, že zákon č. 229/1991 Zb. je jedným zákonov reštitučného charakteru,

ktorého cieľom je spolu s ostatným reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne ustanovenom období vo vzťahu k
presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty
majetku. K reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní nedošlo k
ďalšej krivde. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné

vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo poskytnúť finančnú náhradu. K reštitúcii
dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite uvedené prípady straty
vlastníctva majetku (reštitučný titul).

44. Krajský súd má za to, že v správnom konaní navrhovateľ aj ďalší účastníci neboli zastúpení právnym

zástupcom. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, aby správny orgán v tejto súvislosti poskytol
pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu v súlade s § 3
ods.2 Správneho poriadku. Spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní a strohé oznámenie správneho
orgánu ako vo veci rozhodne, je podľa názoru krajského súdu nedostačujúce s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 127/2010, ktorý v právnej vete uviedol, že: ...“v súdnom konaní,

čo platí aj pre správne konanie, je k reštitučným nárokom potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby
prípadne v súdnom konaní (v správnom konaní) nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú
zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov
mnohých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a
slobôd zo strany štátu. Riadiacim princípom v týchto konaniach sú zásady materiálneho právneho štátu.

V prípade možnosti viacerých výkladov právneho predpisu má všeobecný súd uplatniť výklad ratio legis
pred doslovným gramatickým výkladom.“

45. Povinnosťou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť skutkový a právny stav vo
veci nároku účastníkov konania, doplniť dokazovanie, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku je

odporca povinný v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti a dôkazy boli podkladom
na rozhodnutie, akou správnou úvahou vyhodnotil dôkazy, ktoré právne predpisy použil pri rozhodovaní,
ako sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, ako
to vyššie naznačil krajský súd.

46. Odôvodnenie rozhodnutia musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť
formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné účastníkom konania aj komukoľvek.

47. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym
názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania v celkovej sume 312,34 eur.

49. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to
za 2 úkony právnych služieb:

I. tarifná odmena:- 24.07.2017 prevzatie a príprava veci....................................................147,33 eur
- 31.07.2017 účasť na pojednávaní..........................................................147,33 eur
Spolu........................................................................................................294,66 eur

II. náhrada hotových výdavkov (režijný paušál):
2x8,84eur..........................................................................................................17,68 eur.

50. Trovy konania vo výške 312,34 eur (294,66 eur + 17,68 eur) je odporca povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu navrhovateľa tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 250s O.s.p.).