Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216261
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712216261.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa
27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu

uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6116033) navrhol písomným podaním
spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6116033 dlžníkom: Mária Kuchárová, nar.
19. 06. 1959. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej

veci číslo: „EX 3036/2010“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky
efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom
ustanovenej dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na
tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
v znení neskorších predpisov. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je
založená povinnosť Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002
do 31. 05. 2010 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom
podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto Exekučný súd
mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie
rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na

časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
až dňa 26. 09. 2011 (konanie začalo dňa 19. 03. 2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 556 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,
ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo

k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného súdu
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou
konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane.
Ďalej poukázal v návrhu na to, že dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v §

40 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku.
K zrušeniu dochádza s cieľom autoritatívne zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie odporcu (dlžníka). Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v
právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia
smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu (dlžníka)

tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam,
kde ich platné právo zaraďuje. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,
ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv
účastníka konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach

prípadu cesta aplikácie § 40 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní), ktorou
súdna úprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou kontroly
rozhodcovského rozhodnutia Exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojim
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to

bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci
rozhodnutej v právnom vzťahu medzi ním ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho
svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty (§ 41Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní) a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je
možné zo strany jeho ako veriteľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu

práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Ďalej upozornil na to, že podľa platnej právnej úpravy
je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť Exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho konania on
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda v sume 806,91 Eur predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 161,38 Eur,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu. Nesprávny
úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti Exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za

následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom Exekučného
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu Exekučného súdu v zákonnej
lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť

o udelenie poverenia bola zamietnutá. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.
Z tohto vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav
veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 77/02). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. V konaní si z týchto dôvodov
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu) sumu 161,38 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Pred podaním
návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal

odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť
pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 16C/277/2012-14 zo dňa 30. 01. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 16C/277/2012, 16C/278/2012, 16C/279/2012, 16C/280/2012,

16C/281/2012, 16C/286/2012, 16C/287/2012, 16C/292/2012, 16C/293/2012, 16C/294/2012,
16C/295/2012, 16C/296/2012, 16C/297/2012, 16C/298/2012, 16C/299/2012, 16C/300/2012,
16C/301/2012, 16C/302/2012, 16C/303/2012, 16C/304/2012, 16C/305/2012, 13C/279/2012 s tým, že
konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. 16C/277/2012. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 02. 2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 06. 09. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 09. 2013 k spojeným
návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatný, žiadala ho v celom
rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základnýchzákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. K návrhu vzniesla
procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z
dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho,

kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu
škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v
ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na

odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ

ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske

súdneho konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným
číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej
informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti
SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ

nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy,
kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady
preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na

predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na
účely Zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného

predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod
publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely Zákona č. 514/2003

Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnom postupom je preto vylúčená.
Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011,
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak sú zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za

nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ
navrhovateľ uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10.
2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3Mcdo 11/2010 a

uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa

názoru Ústavného súdu, pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania no návrhu
na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup
všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade
poukázať na tú skutočnosť, že so samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol

zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v
znení účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Navrhovateľnepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané vdisciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo
skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému
postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď s poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plyniepremlčacialehotaododňadourčenia(oznámenia)rozhodnutia.Vprípade,akmalanavrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieatopo15dňovejlehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacia
doba) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla
námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia

dňom 23. 04. 2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa

§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý

zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu
odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“

sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšieho jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu

nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby
sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2
a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania,
v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou

činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych
pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila

list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od
slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho

prejednania, ktorý podľa článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem
uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov (napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo
dňa 16. 07. 2012, ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva,že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd
Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok
popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom

na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu
RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že
Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila
navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení

osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou
povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky,
ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi
priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,

ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá
príčiny niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ
tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a

nemajetkovou ujmou.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/278/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 372,94 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 74,59 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvyoúvereč.1233294dlžníkom:JánVajo,nar.22.11.1970.Poprijatínávrhunavykonanieexekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 3150/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 14. 10. 2011 (konanie sa začalo dňa 22. 03. 2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 571 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/279/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1.088,73 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 217,75 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvyoúvereč.6780001dlžníkom:MartinaKubišová,nar.26.04.1987.Poprijatínávrhunavykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 12976/2009. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 28.
11. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 261 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/280/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 6.390,79 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.278,16 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v

súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6770212 dlžníkom: Iveta Mituchovičová, nar. 06. 06. 1971. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 1576/2011.
Exekučnýsúdvtejtoexekučnejvecirozhodoložiadostisúdnehoexekútoraaždňa07.03.2011 (konanie
sa začalo dňa 25. 01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 41 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/281/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 5.536,83 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.107,37 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnenímzáväzku zo Zmluvy o úvere č. 6770145 dlžníkom: Helena Havelková, nar. 07. 08. 1950. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9901/2010.
Exekučnýsúdvtejtoexekučnejvecirozhodoložiadostisúdnehoexekútoraaždňa20.02.2012 (konanie

sa začalo dňa 15. 07. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 585 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/286/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 5.548,46 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.109,69 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením

záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6770169 dlžníkom: Jiří Novák, nar. 26. 08. 1950. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9964/2010. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 26. 01. 2011 (konanie sa začalo
dňa 15. 07. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 195 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/287/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 1.939,15 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 387,83 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6770185 dlžníkom: Miroslav Hakeľ, nar. 03. 12. 1970. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 18028/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 22. 03. 2011 (konanie sa začalo dňa 10.

12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 102 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/292/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1.702,66 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 340,53 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6115898 dlžníkom: Pavel Berky, nar. 24. 09. 1944. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 16570/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 21. 02. 2011 (konanie sa začalo dňa 29.
10. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 115 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/293/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 3.711,33 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 742,47 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. 6115084 dlžníkom: Helena Roziaková, nar. 25. 03. 1942. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8030/2009. Exekučný

súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa
začalo dňa 12. 08. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 369 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/294/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.888,49 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 577,70 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. 6115233 dlžníkom: Marta Vyšohlídová, nar. 19. 09. 1970. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 12783/2009. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo
dňa 21. 11. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 268 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/295/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.642,21 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 528,44 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115298 dlžníkom: Samuel Farkaš, nar. 25. 06. 1969 Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 901/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 01.
02. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 196 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/296/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 890,08 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 178,02 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115376 dlžníkom: Rastislav Hudák nar.29. 09. 1977. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13033/2009. Exekučný súd v tejtoexekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 28.
11. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 261 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/297/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.115,18 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 823,04 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115518 dlžníkom: Zita Miklóšová, nar. 25. 04. 1988. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9955/2009. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 05.
10. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 315 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/298/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.422,55 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 884,51 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6115909 dlžníkom: Štefan Kobel, nar. 14. 05. 1952. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10799/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07. 11. 2011 (konanie sa začalo dňa 23.
07. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 472 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/299/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1.612,19 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 322,44 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115938 dlžníkom: Anna Sliacka, nar. 28. 07. 1957. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17234/2010. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa začalo dňa 29.
11. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 134 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/300/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.137,50 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 827,50 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115555 dlžníkom: Martin Kantuľák, nar. 05. 06. 1978. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10914/2009. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 05. 10. 2010 (konanie sa začalo dňa 27.
10. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 343 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/301/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 1.415,35 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 283,07 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115595 dlžníkom: Jozef Koleda, nar. 05. 04. 1985. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11939/2009. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 05. 10. 2010 (konanie sa začalo dňa 07.
11. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 332 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/302/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 298,41 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 59,68 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6131077 dlžníkom: Magdaléna Oláhová, nar. 25. 12. 1988. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7750/2009. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa

začalo dňa 09. 08. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 372 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/303/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.271,57 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 454,31 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6770129 dlžníkom: Jozef Krúš, nar. 27. 05. 1987. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10887/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 26. 01. 2011 (konanie sa začalo dňa 26.
07. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 184 dní.V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/304/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 4.411,80 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 882,36 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100343 dlžníkom: Štefan Fodor, nar. 18. 05. 1979. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 3561/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 05. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 22.
02. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 164 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 16C/305/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 3.433,13 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 686,63 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. 601100406 dlžníkom: Juliana Dobrová, nar. 18. 06. 1938. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 223/2011. Exekučný

súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 11. 04. 2011 (konanie sa začalo
dňa 04. 01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 97 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 13C/279/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.424,12 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 484,82 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100686 dlžníkom: Igor Kluka, nar. 05. 06. 1962. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6103/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 13.
04. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 149 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

Vsúdenejvecisúdnariadilpojednávanienadeň14.10.2014.Natotopojednávanieboliprávnyzástupca
navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 303 spisu), právnemu zástupcovi navrhovateľa

predvolanie bolo doručené dňa 16. 09. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty,
odporkyni bolo predvolanie doručené dňa 16. 09. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom
pošty. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 10. 10. 2014, ktoré bolo doručené
súdu dňa 10. 10. 2014 súdu oznámil, že v prílohe tohto elektronického podania zasiela ústavnú sťažnosť
(ústavné sťažnosti) a návrh na zrušenie pojednávania (návrhy na zrušenie pojednávania). Prílohou

tohto elektronického podania však bola len ústavná sťažnosť (čl. 313 - 317 spisu), návrh na zrušenie
pojednávania nebol prílohou tohto elektronického podania. Žiadne iné procesné podanie právny
zástupca navrhovateľa týmto elektronickým podaním, ani iným podaním pred pojednávaním neurobil.
Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Odporkyňa elektronickým podaním zo dňa 10. 10. 2014,

ktoré bolo doručené súdu dňa 10. 10. 2014 (čl. 311 - 312 spisu) neúčasť na tomto pojednávaní
ospravedlnila, čo odôvodnila svojimi kapacitnými a personálnymi možnosťami vzhľadom na značný
počet pojednávaní po celom území Slovenskej republiky v obdobných konaniach s navrhovateľom, s
ohľadom na hospodárnosť konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý
sa podľa doterajších skúseností pojednávania taktiež nezúčastní, pričom odporkyňa sa pridržiavala

svojho už zaslaného vyjadrenia vo veci. Odporkyňa nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, keď ani
právny zástupca navrhovateľa, ani odporkyňa nepožiadali zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, súd procesným postupom podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v

neprítomnosti odporkyne, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 101
ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. V
návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie

u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp.zn. 20Er/851/2010, sp. zn. 27Er/456/2010, sp. zn. 20Er/1384/2009, sp. zn. 23Er/83/2011,
sp. zn. 22Er/912/2010, sp. zn. 24Er/716/2010, sp. zn. 22Er/40/2011, sp. zn. 27Er/1334/2010, sp.

zn. 21Er/794/2009, sp. zn. 22Er/888/2009, sp. zn. 27Er/114/2010, sp. zn. 25Er/850/2009, sp. zn.
20Er/1083/2009, sp. zn. 21Er/1453/2010, sp. zn. 24Er/39/2011, sp. zn. 27Er/816/2009, sp. zn.
28Er/303/2009, sp. zn. 21Er/795/2009, sp. zn. 24Er/800/2010, sp. zn. 23Er/220/2011, sp. zn.
24Er/92/2011, sp. zn. 20Er/333/2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/851/2010 (EX 3036/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Mária Kuchárová, nar. 19. 06. 1959. Tento
došiel dňa 26. 04. 2010. Dňa 19. 05. 2011 výzvou zo dňa 23. 05. 2011 bol súdny exekútor vyzvaný na
doplnenie návrhu o zmluvu o úvere, o zmenku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok.
Výzva bola doručená súdnemu exekútorovi dňa 27. 05. 2011. Dňa 16. 06. 2011 na základe tejto výzvy

nie súdny exekútor, ale oprávnený, teda navrhovateľ predložil Exekučnému súdu požadované listiny.
O žiadosti súdneho exekútora rozhodol na to Exekučný súd uznesením č.k. 20Er/851/2010-14 zo dňa
20. 06. 2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 10. 2011, keď oprávnený odvolanie voči tomuto uzneseniu
nepodal. Na to Exekučný súd uznesením č.k. 20Er/851/2010-20 zo dňa 27. 08. 2012 exekúciu zastavil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/456/2010 (EX 3150/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Ján Vajo, nar. 22. 11. 1970. Tento návrh
došiel Exekučnému súdu dňa 28. 04. 2010. Dňa 19. 08. 2010 výzvou zo dňa 19. 08. 2010 bol Stály

rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Bratislava výzvou zo dňa 19.
08. 2010 vyzvaný na predloženie zmenky súvisiacej s exekučným konaním, táto výzva bola doručená
tomuto súdu dňa 25. 08. 2010. Stály rozhodcovský súd dňa 20. 09. 2010 predložil žiadanú zmenku, na
to výzvou dňa 02. 12. 2010 bol oprávnený, Pohotovosť s.r.o., Bratislava, výzvou zo dňa 13. 12. 2010
vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, včítane všeobecných podmienok, keď oprávnený žiadané listiny

predložil dňa 05. 01. 2011. Na to Exekučný súd uznesením č.k. 27Er/456/2010-19 zo dňa 20. 05. 2011
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 01. 11. 2011. Oprávnený odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodal. Exekučný súd
následneuznesenímč.k.27Er/456/2010-26zodňa11.04.2012exekúciuzastavil.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 08. 09. 2012 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn.

16C/278/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/1384/2009 (EX 12976/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Martina Kubišová, nar. 26. 04. 1987.
Tento došiel dňa 28. 12. 2009. Dňa 13. 01. 2010 súdny exekútor výzvou zo dňa 20. 01. 2010 bol

vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, včítane príloh k nej. Súdny exekútor dňa 10. 02. 2010
Exekučnému súdu oznámil, že zmluva o úvere bola preskúmavaná pri vydaní exekučného titulu Stálym
rozhodcovským súdom. Oprávnený sa rozhodol, že nebude predkladať súdom zmluvy o úvere k
návrhu na vykonanie exekúcie, a ani v priebehu exekučného konania. Na to Exekučný súd uznesením
č.k. 20Er/1384/2009-16 zo dňa 12. 03. 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu odvolanie. Na základe odvolania
oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 13CoE/164/2010-27
zo dňa 24. 06. 2010 uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie
konanie. Po odvolacom konaní dňa 18. 05. 2011 Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.Dňa 18. 05. 2011 uznesením č.k. 20Er/1384/2009-31 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2012, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/43/2012-44 zo dňa 03. 07. 2012, ktorým odvolací súd uznesenie

Exekučného súdu č.k. 20Er/1384/2009-31 zo dňa 18. 05. 2011 potvrdil, keď oprávnený voči uzneseniu
č.k. 20Er/1384/2009-31 zo dňa 18. 05. 2011 podal odvolanie (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
pôvodne pod sp.zn. 16C/279/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 23Er/83/2011 (EX 1576/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Iveta Mituchovičová, nar. 06. 06. 1971.
Tento došiel dňa 16. 02. 2011. Uznesením č.k. 23Er/83/2011-10 zo dňa 17. 02. 2011 Exekučný súd
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 15. 03. 2011. Oprávnený, teda navrhovateľ odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodal.
Uznesením č.k. 23Er/83/2011-18 zo dňa 27. 07. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2011
Exekučný súd exekučné konanie zastavil (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.

zn. 16C/280/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/912/2010 (EX 9901/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrhnazačatieexekúciebolpodanývočipovinnému:HelenaHavelková,nar.07.08.1950.Tentodošiel
dňa 09. 09. 2010. Výzvou dňa 17. 09. 2010 súdny exekútor bol vyzvaný, aby predložil Exekučnému

súdu opravený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Na túto výzvu reagoval samotný oprávnený,
keď dňa 20. 04. 2011 doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Na to Exekučný súd uznesením č.k.
22Er/912/2010-13 zo dňa 05. 05. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudol právoplatnosť dňa 29. 12. 2012. Oprávnený odvolanie voči
tomuto uzneseniu nepodal, na to uznesením č.k. 22Er/912/2010-24 zo dňa 13. 08. 2013 Exekučný súd

exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 09. 2013 (exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/281/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/716/2010 (EX 9964/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jiří Novák, nar. 26. 08. 1950. Tento bol

doručený súdu dňa 09. 09. 2010. Exekučný súd uznesením č.k. 24Er/716/2010-10 zo dňa 22. 10.
2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Oprávnený, teda navrhovateľ podal voči tomuto uzneseniu
odvolanie. O jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením
č.k. 13CoE/69/2011-32 zo dňa 08. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 07. 2011 tak,
že odvolacie konanie zastavil. K zastaveniu odvolacieho konania došlo pre späťvzatie odvolania

oprávneným. Uznesením č.k. 24Er/716/2010-42 zo dňa 16. 04. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 31. 07. 2012 exekučné konanie bolo zastavené Exekučným súdom (exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/286/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/40/2011 (EX 18028/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Miroslav Hakeľ, nar. 03. 12. 1970. Tento
bol doručený dňa 17. 01. 2011. Uznesením č.k. 22Er/40/2011-10 zo dňa 26. 01. 2011 Exekučný súd
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 21. 04. 2011. Oprávnený odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodal. Uznesením č.k.
22Er/40/2011-20 zo dňa 10. 05. 2012 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 24. 07. 2012 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/287/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/1334/2010 (EX 16570/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Pavel Berky, nar. 24. 09. 1944. Tento
návrh bol doručený súdu dňa 22. 12. 2010. Uznesením č.k. 27Er/1334/2010-11 zo dňa 03. 01. 2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2011 Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený voči tomuto uzneseniu odvolanie nepodal.
Uznesením č.k. 27Er/1334/2010-34 zo dňa 04. 09. 2012 bola exekúcia Exekučným súdom zastavená
(exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/292/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/794/2009 (EX 8030/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Helena Roziaková, nar. 25. 03. 1942, keď
tento bol doručený dňa 25. 09. 2009. Dňa 09. 10. 2009 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na
predloženie zmluvy o úvere. Oprávnený na túto výzvu, resp. právny zástupca oprávneného žiadanúzmluvu o úvere nepredložil. Na to Exekučný súd dňa 25. 01. 2010 vyzval na predloženie súvisiaceho
spisuStályrozhodcovskýsúd,Bratislava,keďnásledneuznesenímč.k.21Er/794/2009-18zodňa13.05.
2010 Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 2010. Oprávnený voči tomuto uzneseniu síce podal
odvolanie, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/284/2010-42
zo dňa 04. 11. 2010 napadnuté uznesenie Exekučného súdu potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 2010. Uznesením č.k. 21Er/794/2009-50 zo dňa16. 02. 2012 bolo
exekučné konanie zastavané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 03. 2012 (exekučná vec sa

týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/293/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/888/2009 (EX 12783/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marta Vyšohlídová, nar. 19. 09. 1970, keď
tento bol podaný dňa 28. 12. 2009. Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/888/2009-8 zo dňa 29. 01.
2010 exekučné konanie zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Na základe tohto

odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesení č.k. 2CoE/7/2010-26 zo dňa 29. 10.
2010 napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 01. 2011. Po odvolacom konaní Exekučný súd zistil, že
povinná zomrela dňa 05. 07. 2010. Preto uznesením č.k. 22Er/888/2009-47 zo dňa 19. 06. 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07. 2012 exekúciu následne zastavil (exekučná vec sa týka nároku

navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/294/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/114/2010 (EX 901/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Samuel Farkaš, nar. 25. 06. 1969, keď tento
bol doručený Exekučnému súdu dňa 18. 02. 2010. Uznesením č.k. 27Er/114/2010-8 zo dňa 26. 02.

2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 01. 2011 Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 17CoE/266/2010-23 zo dňa
29. 11. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 01. 2011, ktorým bolo uznesenie Exekučného
súdu č.k. 27Er/114/2010-8 zo dňa 26. 02. 2010 potvrdené. Voči uzneseniu Exekučného súdu podal

odvolanie oprávnený, teda navrhovateľ. Po odvolacom konaní uznesením č.k. 27Er/114/2010-38 zo dňa
05. 09. 2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 01. 2012
(exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/295/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 25Er/850/2009 (EX 13033/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd

zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Rastislav Hudák, nar. 29. 09. 1977.
Tento návrh došiel dňa 28. 12. 2009. Uznesením č.k. 25Er/850/2009-8 zo dňa 28. 01. 2010 Exekučný
súd exekučné konanie zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/133/2010-28 zo dňa 10. 06. 2010 napadnuté
uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie

odvolaciehosúdunadobudloprávoplatnosťdňa28.06.2010.NatoExekučnýsúdďalšímuznesenímč.k.
25Er/850/2009-32 zo dňa 20. 03. 2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Oprávnený opätovne podal odvolanie voči tomuto uzneseniu. Krajský súd v Banskej
Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/184/2012-55 zo dňa 29. 11. 2012 uznesenie č.k.
25Er/850/2009-32 zo dňa 20. 03. 2012 potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť

dňa 25. 01. 2013. Na to uznesením č.k. 25Er/850/2009-63 zo dňa 16. 06. 2014 exekučné konanie
bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 07. 2014 (exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/296/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/1083/2009 (EX 9955/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Zita Miklošová, nar. 25. 04. 1988. Tento
bol podaný Exekučnému súdu dňa 02. 11. 2009. Dňa 04. 11. 2009 súdny exekútor bol vyzvaný na
predloženie zmluvy o úvere a to k tomuto návrhu. Na túto výzvu reagoval súdny exekútor dňa 14. 01.
2010, keď Exekučnému súdu oznámil, že oprávnený, ako aj jeho právny zástupca sa rozhodli, že nebudú
predkladať súdom zmluvy o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania.

Exekučný súd následne uznesením č.k. 20Er/1083/2009-15 zo dňa 11. 03. 2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07. 02. 2011. Oprávnený voči tomuto uzneseniu síce podal odvolanie, ale odvolací súd, Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12CoE/282/2010-23 zo dňa 08. 09. 2010 uznesenie Exekučného súdupotvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 02. 2011. Následne exekúcia
bola zastavená uznesením č.k. 20Er/1083/2009-30 zo dňa 01. 07. 2011, keď uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 10. 2011 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn.

16C/297/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1453/2010 (EX 10799/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Štefan Kobel, nar. 14. 05. 1952. Tento
došiel súdu dňa 23. 09. 2010. Výzvou zo dňa 29. 09. 2010 Stály rozhodcovský súd Bratislava bol

vyzvaný na predloženie rozhodcovského rozsudku a zmenky v čitateľnej forme. Stály rozhodcovský súd
Bratislava, predložil žiadané listiny dňa 24. 03. 2011. Uznesením č.k. 21Er/1453/2010-30 zo dňa 20. 06.
2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2011. Oprávnený voči tomuto uzneseniu odvolanie nepodal. Na to
uznesením č.k. 21Er/1453/2010-52 zo dňa 25. 10. 2012 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 2013 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod

sp. zn. 16C/298/2012).
Z exekučného spisu sp.zn. 24Er/39/2011 (EX 17234/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Anna Sliacka, nar. 28. 07. 1957. Tento
bol doručený dňa 17. 01. 2011. Uznesením č.k. 24Er/39/2011-10 zo dňa 22. 02. 2011 Exekučný súd
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 04. 2011. Oprávnený

odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodal, na to exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k.
24Er/39/2011-20 zo dňa 16. 04. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2012 (exekučná vec
sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/299/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/816/2009 (EX 10914/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Martin Kantuľák, nar. 05. 06. 1978, tento
bol podaný dňa 24. 11. 2009. Dňa 25. 11. 2009 právny zástupca oprávneného výzvou bol vyzvaný
na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Na túto výzvu reagoval
dňa 28. 12. 2009 oprávnený s tým, že namietal skutočnosť, že Exekučný súd preskúmava exekučný
titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Žiadanú zmluvu nepredložil. Na to Exekučný

súd vyzval na predloženie zmluvy o úvere Stály rozhodcovský súd Bratislava dňa 02. 03. 2010. Stály
rozhodcovský súd Bratislava dňa 30. 03. 2010 Exekučnému súdu predložil žiadanú zmluvu o úvere.
Na to Exekučný súd uznesením č.k. 27Er/816/2009-23 zo dňa 10. 06. 2010 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený, teda
navrhovateľ odvolanie. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací

uznesením č.k. 2CoE/89/2011-42 zo dňa 29. 04. 2011 napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a
vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07.
2011. Po tomto odvolacom konaní a po doplnení ďalších dôkazov, avšak nie zo strany oprávneného, ale
zo strany Stáleho rozhodcovského súdu, Bratislava, najmä po predložení aj všeobecných podmienok k
zmluve o úvere, Exekučný súd opätovne rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 27Er/816/2009-54 zo dňa 28. 08. 2012, keď opätovne túto
žiadosť zamietol. Toto uznesene nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2013. Voči tomuto uzneseniu
síce oprávnený, teda navrhovateľ podal odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací
uznesením č.k. 2CoE/3/2013-73 zo dňa 27. 02. 2013 toto uznesenie Exekučného súdu už potvrdil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2013. Na to exekučné konanie bolo

zastavené uznesením č.k. 27Er/816/2009-85 zo dňa 15. 07. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07. 08. 2014 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/300/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 28Er/303/2009 (EX 11939/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jozef Koleda, nar. 05. 04. 1985 a to dňa 24.

11. 2009 Exekučnému súdu. Dňa 11. 12. 2009 Exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného
na predloženie zmluvy o úvere. Na to dňa 07. 01. 2010 oprávnený predložil žiadanú zmluvu o úvere.
Uznesením č.k. 28Er/303/2009-16 zo dňa 10. 06. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02.
2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený
podal voči tomuto uzneseniu odvolanie, na základe jeho odvolania odvolací súd Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením č.k. 15CoE/79/2011-34 zo dňa 23. 02. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07. 07. 2011 odvolacie konanie zastavil, pretože oprávnený odvolanie vzal späť. V predmetnej veci
na to bolo exekučné konanie zastavené uznesením č.k. 28Er/303/2009-41 zo dňa 21. 10. 2011, ktorénadobudlo právoplatnosť dňa 07. 03. 2012 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp. zn. 16C/301/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/795/2009 (EX 7750/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že v tejto exekučnej veci bol podaný návrh na začatie exekúcie voči povinnému: Magdaléna Oláhová,
nar. 25. 12. 1988, keď návrh bol doručený dňa 25. 09. 2009. Dňa 09. 10. 2009 právny zástupca
oprávneného bol vyzvaný na zaslanie zmluvy o úvere. Na túto výzvu reagoval oprávnený podaním
doručeným súdu dňa 07. 12. 2009, keď tento Exekučnému súdu oznámil, že výzva na predloženie

zmluvy o úvere nemá oporu v Exekučnom poriadku, ani v Zákone o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
zmluvu o úvere nepredložil. Na to Exekučný súd dňa 05. 01. 2010 vyzval na predloženie celého
rozhodcovského spisu Stály rozhodcovský súd Bratislava, keď tento dňa 15. 03. 2010 bol urgovaný
Exekučným súdom o predloženie tohto spisu, na čo reagoval Stály rozhodcovský súd dňa 30. 03.
2010 predložením zmluvy o úvere. Po predložení zmluvy o úvere Exekučný súd uznesením č.k.
21Er/795/2009-24 zo dňa 14. 05. 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2011. Oprávnený podal voči tomuto
uzneseniu odvolanie, následne odvolanie vzal späť, preto v odvolacom konaní Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 2CoE/20/2011-49 zo dňa 16. 02. 2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06. 2011. Na to exekučné konanie bolo uznesením
č.k. 21Er/795/2009-57 zo dňa 21. 02. 2012 zastavené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.

03. 2012 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/302/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/800/2010 (EX 10887/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jozef Krúš, nar. 27. 05. 1987 a to dňa 07.
10. 2010. Uznesením č.k. 24Er/800/2010-9 zo dňa 27. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

23. 06. 2011 Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu síce odvolanie, ktoré však následne zobral späť,
preto odvolacie konanie bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č.k. 2CoE/26/2011-38 zo
dňa 30. 03. 2011 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2011. Exekučný súd
následne uznesením č.k. 24Er/800/2010-42 zo dňa 28. 06. 2011 exekučné konanie zastavil. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2011 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp. zn. 16C/303/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 23Er/220/2011(EX 3561/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrh na začatie konanie exekúcie bol podaný voči povinnému: Štefan Fodor, nar. 18. 05. 1979 a to dňa

16. 03. 2011. Uznesením č.k. 23Er/220/2011-10 zo dňa 24. 03. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17. 08. 2011. Oprávnený odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodal. Na to bolo
exekučné konanie zastavené uznesením č.k. 23Er/220/2011-16 zo dňa 29. 12. 2011. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2012 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod

sp. zn. 16C/304/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/92/2011 (EX 223/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Juliana Dobrová, nar. 18. 06. 1938, keď návrh
bol doručený dňa 26. 01. 2011. Uznesením č.k. 24Er/92/2011-10 zo dňa 23. 02. 2011 Exekučný súd

žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 04. 2012. Oprávnený odvolanie voči uzneseniu nepodal. Na to exekučné konanie
bolo zastavené uznesením č.k. 24Er/92/2011-36 zo dňa 20. 06. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07. 08. 2012 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 16C/305/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/333/2011 (EX 6103/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Igor Kluka, nar. 05. 06. 1962. Návrh došiel dňa
23. 05. 2011. Uznesením č.k. 20Er/333/2011-10 zo dňa 23. 05. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu odvolanie.
Odvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania oprávneného uznesením č.k.

16CoE/411/2011-25 zo dňa 28. 03. 2012 napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 13C/279/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnejmoci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.

Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát

(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ je vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
16C/277/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažiško argumentácienavrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu i v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice

s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č. 244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do

31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.

c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovský
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný

výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.

2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Vo všetkých prípadoch v rámci exekučného konania súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, teda v danom prípade 15 dňová

zákonná lehota neplatí. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu Exekučného súdu.K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny
exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania
exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona
povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne

predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený
domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto
bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie
listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné

a nevyhnutné zhľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých
exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku,
resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovských
rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných
titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské

rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď
potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo

dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.
10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013,
sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp.
zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010

Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčokovskej, zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod
odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu.

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) ) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)

vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané

informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ moholsa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.

2 O.s.p.)