Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203900.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike,
Praha 5, V Ohybu 184/10, IČO: 26 429 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému S. K., L.. X.X.XXXX, J.Ý. E. T. G. XXXXX, G. XXX/
X, o zaplatenie 681,77 eura s príslušenstvom a zmenkovú odmenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. decembra 2013, č.k. 4C/393/2013- 47 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov tohto konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozsudkom vydaným podľa

článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj „nariadenie č. 861/2007“), zaviazal žalovanú
zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 681,77 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy
714,30 eura od 26.4.2009 do 17.8.2009, čo predstavuje 203,58 eura a zo sumy 681,77 eura od
18.8.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 714,30 eura od 10.7.2009 do 17.8.2009,
čo predstavuje 4,59 eura a zo sumy 681,77 eura od 18.8.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo

výške 1/3 % zmenkovej sumy v sume 2,38 eura, ako i náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku
40,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 115,94 eura.

Poukázal na argumentáciu žalobcu, že žalobou uplatňuje ako indosatár majetkové práva zo zmenky
vystavenej žalovaným dňa 12.12.2008, do textu ktorej bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 714,30 eura spolu s 0,25 % denným úrokom

od 26.4.2009 a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Pripomenul i jeho
tvrdenie, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia, indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil zmenkovú
sumu len vo výške 32,53 eura, pričom tieto skutočnosti indosant nenechal zistiť verejnou listinou,
keďže zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“. Uviedol ďalej, že žalobca k návrhu pripojil výpis z
obchodného registra a originál zmenky zo dňa 12.12.2008, vystavenej žalovanou na zmenkovú sumu

714,30 eura, a nariadiť pojednávanie nežiadal.

Po zistení, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle článku 2 a 3 nariadenia č. 861/2007
a žalovaný v zmysle článku 5 nariadenia č. 861/2007 odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu súdu
nedoručil, postupom podľa článku 7 ods. 1 písm. b), v spojení s článkom 9 ods. 1 až 3 nariadenia č.
861/2007, vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou zo dňa 12.12.2008, pripojením fotokópie

zo spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Er/323/2010 a z neho zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 12.12.2008, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO:35807598 a žalovaným, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po právnom posúdení
veci podľa § 5 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 až 3, § 33 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 až 3 zákona č.
191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v

znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, v súlade s čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako i smernice 2008/48/
EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ďalej podľa § 121 O.s.p., § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcom predložená zmenka
je neplatná podľa § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. pre nedostatok náležitostí podľa § 33 ods. 1
tohto zákona. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že podľa právnej úpravy vzťahujúcej
sa na ochranu spotrebiteľa je dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, právnym úkonom obchádzajúcim zákon, a preto absolútne neplatnou v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a priznať mu v celom rozsahu žalobou uplatnenú pohľadávku, ako aj náhradu trov konania.

Súdu prvého stupňa predovšetkým vytkol, že nebol oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či v
danej veci ide o spotrebiteľský vzťah, ak skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil. Keďže predmetom konania bola výlučne zmenka, a
nie iný záväzkový právny vzťah, mal za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, ak ju
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok a ak si sám vytvoril pochybnosti o posudzovanom

právnom vzťahu, hoci v sporovom konaní možno rozhodnutie zakladať len na tvrdeniach, ktoré
produkujú účastníci konania a nie na takých, ktorých pôvod sa nachádza v iných konaniach. Tvrdiac,
že prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne argumenty, namietol
jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Doplnil, že v danej veci predložil originál zmenky ako jediný
predpoklad vydania požadovaného rozsudku, a pretože žalovaná voči zmenke nevzniesla námietky na

základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej citovaným nariadením, akékoľvek iné námietky musia
byť odmietnuté. Súdu tiež vytýkal, že nebol legitimovaný vznášať námietky voči zmenke za žalovanú a
ignoroval i ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku, ale

rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa totiž zaťažil konanie a následne rozhodnutie takou vadou konania,
na ktorú odvolací súd prihliada (aj) z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), keďže mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ide totiž najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo účastníka konania, aby jeho vec bola
prejednaná v jeho prítomnosti. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že (ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak) súdu ukladá, aby

na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu,spravidlanajmenejpäťdnípreddňom,keďsamápojednávaniekonať(§115O.s.p.).Prejednaťvec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka súd môže pritom iba za splnenia podmienok
ustanovených v § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď účastníci sú nečinní. Ak riadne predvolaný
účastník sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd vec môže
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov preto je riadne
predvolanie účastníka na pojednávanie (§ 115 ods. 2 O.s.p.), ktorý sa nedostaví a ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom je tak v zmysle uvedeného potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti

účastníka konania, hoci pre takýto postup nie sú splnené podmienky ustanovené v §101 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu spisu plynie, že zákonný sudca uznesením zo dňa 4.12.2013 rozhodol, že v posudzovanej
veci rozhodne rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania a oznámil, že rozsudok vo veci samej
bude verejne vyhlásený na Okresnom súde Rožňava dňa 18.12.2013 o 9,00 hod., na č. dv. 38. Toto

oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 5.12.2013 (č. l. 44 spisu; dátum jeho zvesenia
z úradnej tabule zo spisu nevyplýva). Obsahom spisu nie je zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku,
ale zápisnica o pojednávaní z 18.12.2013. V tejto sa konštatuje neprítomnosť účastníkov konania,
zachovanie päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Zo zápisnice o pojednávaní
ďalejznejvyplýva,žesasúdoboznámilslistinnýmidôkazminachádzajúcimisavspise,atosozmenkou

a zmluvou o úvere, následne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok v mene
Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že hoci súd prvého stupňa podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
oznámil, že vo veci bude verejne vyhlásený rozsudok, následne vec prejednal na pojednávaní dňa

18.12.2013, na ktoré účastníkov konania nepredvolal. V posudzovanej veci tak neboli splnené zákonom
stanovené podmienky, aby na pojednávaní súdu 18.12.2013 bola vec prejednaná v neprítomnosti
účastníkov. Pretože účastníci o tomto pojednávaní nemali vedomosť, nemohli realizovať celý rad svojich
procesnýchpráv(predniesťalebodoplniťžalobu,resp.brániťsaprotinej,označiťdôkazynapreukázanie
svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, ako aj ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, na záver

zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci).

Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že vyššie popísaným postupom súdu, ktorý je v rozpore s Občianskym
súdnym poriadkom (§ 118 ods. 1 a 4, 120 ods. 1 a § 123), sa v danej veci účastníkom konania
nepochybne odňala možnosť konať pred súdom, pretože sa im znemožnilo uplatniť procesné práva

priznané im Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Odhliadnuc od uvedeného v preskúmavanej veci nemožno konštatovať ani zachovanie procesného
postupusúduprvéhostupňaupravenéhov§156ods.3O.s.p.Zachovanietohtopostupumusívyplývaťz
písomných pokynov súdu (spravidla sudcu) a ďalších naňho nadväzujúcich úkonov pracovníkov súdnej

kancelárie zabezpečujúcich ich vykonanie tak, aby zachovanie uvedeného postupu zo súdneho spisu
bolo nepochybné. V danom prípade je nepochybné, že 5.12.2013 na úradnej tabuli konajúceho súdu
bolo vyvesené oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku. V spise však absentuje záznam o zvesení
tohto oznámenia z úradnej tabule, nemožno preto zistiť či dané oznámenie na úradnej tabuli konajúceho
súdu viselo aj v iný deň, než 5.12.2013. Obsah spisu ako celok ani jeho konkrétne označené listiny

nedávajú preto žiadny podklad pre záver o tom, ako dlho a či aj v zákonnej lehote najmenej päť dní
pred verejným vyhlásením rozsudku na úradnej tabuli konajúceho súdu bolo vyvesené oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku. V danom prípade preto je namieste záver, že ani miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkuneboliriadneoznámené,čoznamená,ževposudzovanejvecizjavneniejesplnená
ani zákonná podmienka verejného vyhlásenia rozsudku.

Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa nariadiť pojednávanie (vzhľadom na potrebu
vykonať dôkaz listinou), riadne naň predvolať účastníkov konania a umožniť im realizovať všetky ich
procesné práva priznané im platným procesným poriadkom tak, ako boli vyššie uvedené.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.