Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612204574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612204574.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnej: J. S., nar. XX.X.XXXX, Q. č.XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Lažovou,
advokátkou, ul. Sov. hrdinov č. 200, Svidník, o vymoženie 937,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 4 Er /621/2012 - 45 zo dňa 14. marca 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie EX 11896/12 (zo dňa 21.6.2012) podľa § 41 ods.2 písm. c/, d/, § 44 ods.2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s § 4 a § 45 ods.1,2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vychádzal zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa

13.4.2004, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a všeobecných obchodných podmienok, pričom
exekučným titulom v danom prípade je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie sp.zn. II/2010 - 5950 zo dňa 4.8.2011. Okresný súd, posúdiac predmetný zmluvný vzťah
v zmysle vnútroštátnych právnych noriem, v dôvodoch uznesenia poukázal na neprijateľnosť a teda
na neplatnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky v danom prípade, keďže nebola osobitne
dojednaná a ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a ani z nej nevyplýva, žeby bol povinný

oboznámený s tým, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené rozhodcovským súdom,
pričom nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky. Exekučný titul tak bol vydaný v rozpore
so zákonom, pretože právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci je založená na neexistujúcom
a absolútne neplatnom právnom úkone.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 3.4.2013, v ktorom navrhol

toto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec
a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti.Citujúc§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníuviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon

exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 s tým, že vzhľadom
naň nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej

dal do pozornosti to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskehozákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v
Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je
možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia §
52 - 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v

súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o
spotrebných úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak Obchodným zákonníkom
a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občianskym zákonníkom. Právna dovolenosť, či rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu prvého stupňa dochádza

k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní.
Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 s tým, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod
podľa § 45 ods.1 písm. c/ cit. zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je pritom

viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku,
pričom nie každá neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná písomným podaním zo dňa 23.7.2013, v ktorom navrhla,
aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne a priznal jej

trovy odvolacieho konania. Nesúhlasí s odvolacími dôvodmi oprávneného, pretože súd prvého stupňa
po dôslednom preskúmaní exekučného titulu dospel k správnemu záveru.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia
v zmysle záverov súdu prvého stupňa. Podľa uzavretej predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere
zo dňa 13.4.2004, následné rozhodcovské konanie na základe rozhodcovskej doložky, upravenej vo
všeobecných obchodných podmienkach v bode 18. Rozhodcovská doložka, ktorého výsledkom by mal

byť vykonateľný exekučný titul, reálne nezabezpečilo spotrebiteľovi zvýšenú ochranu, akú vyžadujú
ustanovenia vnútroprávnych i európskych platných noriem na ochranu spotrebiteľov v spotrebiteľských
vzťahoch, akým predmetný vzťah oprávneného (po postúpení pohľadávky pôvodným oprávneným)
a v zmluve označenej povinnej nepochybne je. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky znásobuje i skutočnosť, že dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve možno

pripustiťlenzapredpokladu,žepodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovať
rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej
strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane
možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu iným rozhodcom. Takéto preskúmanie rozhodcovského
rozsudku v zákone orozhodcovskomkonaníumožňujeustanovenie§37ods.1,podľaktoréhoúčastníci

rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže
na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným
rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Takáto dohoda zo zmluvy a zo všeobecných
obchodných podmienok a teda ani z rozhodcovskej doložky nevyplýva, a rozhodcovské konanie v

danom prípade je tak jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania všeobecného súdu, ktoré je v
zásade dvojinštančné. V rozhodcovskej zmluve, tak ako je naformulovaná vo všeobecných obchodných
podmienkach, niet žiadneho procesného pravidla, podľa ktorého by sa účastník rozhodcovského
konania mohol domáhať preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom. Aj tento nedostatok
procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné

v takomto prípade zabezpečiť. Navyše rozhodcovská zmluva, tak ako je naformulovaná a uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach, nebola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa tohto ustanovenia rozhodcovská zmluva musí mať
písomnúformu,inakjeneplatná.Sozreteľomnaustanovenia§40ods.1,3rozhodcovskázmluvanebolaurobená vo forme, ktorú predpisuje zákon, pretože rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a
písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V danom prípade rozhodcovská
zmluva je zahrnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré podrobnejšie upravujú podmienky

poskytovania úveru. Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je rozhodcovská zmluva zahrnutá, však
podpísané stranami právneho vzťahu nie sú.
V súvislosti s námietkou odvolateľa ohľadne prekročenia preskúmavacej právomoci exekučného súdu
odvolací súd poukazuje na v súčasnosti už stabilizovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorej neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie a

to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta
sunt v spotrebiteľských veciach však v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (sp. zn. 6Cdo/1/2012). Námietka oprávneného, že novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 neobstojí, pretože
nezodpovedá správnemu výkladu o aplikácii príslušných zákonných ustanovení a nepriamemu účinku

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Aj v čase uzavretia
zmluvy (1.6.2005) zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 23a upravoval
spotrebiteľské zmluvy, ktorými sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Rovnako

ako Občiansky zákonník, aj uvedený zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ako tomu
je v danom prípade. Nie je preto ani potrebné aplikovať nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo
možné konštatovať, že (pôvodný) oprávnený ako dodávateľ, mal v čase uzatvárania zmluvy, explicitne
zakázané dojednávať v spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej
veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo
forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Tak ako v danom prípade formulovaná
rozhodcovská doložka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, iniciovanému oprávneným a vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora,
pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a objektívne splynula s ostatnými štandardnými
podmienkami, naformulovanými oprávneným. Zakomponovanie rozhodcovskej doložky do predtlače
podmienok úveru, tvoriacich súčasť zmluvy, nedáva klientom možnosť výberu, prípadne odmietnutie

rozhodcovského konania, tak ako už správne konštatoval súd prvého stupňa. Zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v § 4 ods. 1, 2 najmä však upravuje, že rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve a rozhodcovská zmluva musí mať
osobitnú písomnú formu, inak je neplatná. Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej
zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval neprávomocný

orgán, dôsledkom čoho je, že oprávnený potom nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného
poriadku č. 233/1995 Z.z.. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, keď žiadosť
súdneho exekútora na udelenie poverenia za uvedených okolností zamietol.
Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený nadobúdal predmetnú pohľadávku zmluvou o jej
postúpení, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s.. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že aj keby

rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá, táto podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní zaväzuje aj právnych nástupcov, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia, avšak
len v prípade univerzálnej sukcesie. V prípade singulárnej sukcesie, aplikácia uvedeného ustanovenia
neprichádza do úvahy.

Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil
skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.