Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/605/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815208095.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu G.. Z. Z. a členov senátu G.. V.
U. a D.. D. L. v exekučnej veci oprávneného: E. W. s.r.o., J. XXX/A, Y., M.: XX XXX XXX, zastúpeného
advokátkou G.. J. U. E.., J. XXX/A, Y., M.: XX XXX XXX, proti povinnému: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z., Z. Y. XX, o vymoženie X.XXX,XX eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou D.. G. J., T. úrad Y., J.
XXX/A, Y., pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo

dňa 3.8.2015 č.k. 9Er/764/2015-12 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že exekúciu zastavuje.

Povinnej a súdnemu exekútorovi priznáva proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora D.. G. J., o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený dňa XX.X.XXXX podal návrh na vykonanie
exekúcieprotipovinnémuprevymoženieistinyX.XXX,XXeuraspríslušenstvomnazákladeexekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. M zo dňa X.XX.XXXX. Súdny exekútor na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu požiadal dňa XX.X.XXXX o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Lustráciou spisov exekučný súd zistil, že v predmetnej veci bolo už právoplatne
rozhodnuté pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, v ktorej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa X.X.XXXX
konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX. Súd prvej inštancie vec právne posúdil

podľa § 44 ods. 2 vety tretej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
§ 103 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a s poukazom na totožnosť účastníkov konania,
návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a požadovaného plnenia, ktoré sa opiera o ten istý
právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu konštatoval, že v tej istej veci už raz exekučný
súd právoplatne rozhodol. Uzavrel, že rozhodnutiu vo veci bráni neodstraniteľný nedostatok podmienky
konania - res iudicata, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený

odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/,
písm. f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmaniežiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 243d ods. 1, 2,
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie
exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a

to skúmaním rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávnou aplikáciou právnych
predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na
povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd
nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom
rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci;

zastával názor, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže
pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu
a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvého
stupňa nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry
Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvého stupňa porušil právnu istotu a legitímne očakávania
a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne

obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane
zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval
z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom
znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,

a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73
ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX povinnému dňa XX.X.XXXX.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením dňa X.X.XXXX a odvolanie
oprávneného bolo podané XX.XX.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku.

6. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 1602015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“).

7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané pred 1. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového

poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

10. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého jepotrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zmeniť.

11. Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v exekučnom konaní neexistuje prekážka rozhodnutej
veci a v tomto štádiu exekučného konania nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť o zastavení exekúcie.

12. Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova
(totožné s ustanovením § 230 C. s. p.).

13. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o
neodstraniteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania (§

104 ods. 1 O. s. p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je
daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je

významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania,
to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý skutkový dej bol v pôvodnom konaní
po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak
tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na to, či majú rovnaké osoby v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v

novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie.

14. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale aj v exekučnom konaní,

čo vyplýva z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24.10.2013 sp. zn. 5Cdo 16/2013).

15. Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre

exekučné konanie je potrebné použiť v rozhodnom čase, t. j. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a
podaného odvolania ustanovenia § 251 ods. 4 vety prvej O. s. p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia
a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak
tento osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými
účastníkmi konania sa na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie

pre vymoženie nároku z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci
založilo prekážku res iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný,
toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako
sa stal exekučný titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci

však zakladá rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako
exekučné tituly nie sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia
zakladaťpreukážkuresiudicata.Vprípadezastaveniaexekúciezdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený

môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku
rozhodnutej veci však zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po
vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

16. V súdnom spise sp. zn. 9Er/764/2015 súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté pod sp. zn. 10Er/441/2012. Súd prvej inštancie v tejto veci dňa X.X.XXXX
uznesením exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.17. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nebol povinný na základe nového návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie a novej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
opätovne posudzovať a rozhodovať o tejto žiadosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale správne
mal exekučné konanie zastaviť pre prekážku už rozhodnutej veci.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že pre prekážku res iudicata nemožno vo veci konať, nesprávne však rozhodol, keď zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže podmienky pre udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vôbec neskúmal.

19. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie, ktoré je správne odôvodnené, ale s nesprávnym výrokom,
podľa § 388 C. s. p. zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie tak,
že exekúciu zastavil pre prekážku už rozhodnutej veci.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a povinnej a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).