Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010126
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815010126.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu T.. Q. R. a H. I., v trestnej veci proti obžalovanému T. I., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2017 v
Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. I., nar. XX.XX.XXXX v J. W., trvale bytom B. č. XXX, okres B., živnostník, slobodný, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01:30 hod. v obci B., pred kultúrnym domom fyzicky napadol L. W., nar.
XX.XX.XXXX a to tak, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho tento spadol
na cestu, kde zostal nehybne ležať, čím mu spôsobil minimálne otras mozgu ľahkého stupňa, s dobou
liečenia maximálne po dobu 10 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods., 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne
o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť
osobne sa ospravedlniť poškodenému L. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z. XXXX.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodeného L. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z.
XXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 22. 5. 2015 tunajšiemu súdu obžalobu na T. I.
pre prečin ublíženia na zdraví a podľa§ 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa§

364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01:30 hod. v
obci B., pred kultúrnym domom fyzicky napadol L. W., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho päsťou pravej
ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho tento spadol na cestu, kde zostal nehybne ležať, čím mu
spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, dvojitú zlomeninu sánky - zlomeninu tela sánky vpravo v oblasti
zuba č. 45 a nízku zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo s posunom kostných úlomkov do strany,
zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu lícne-čeľustného komplexu vľavo

s posunom, zlomeninu oblúka lícnej kosti vľavo, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života nad 42 dní. Obžalovaný bol po podaní obžaloby súdom upozornený na možnosť prísnejšieho
posúdenia skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne využil svoje právo a k
veci odmietol vypovedať. Súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom
konaní uviedol, že poškodeného udrel jedenkrát päsťou pravej ruky do oblasti nosa. K okolnostiam a
dôvodom tohto úderu uviedol, že poškodený bol dosť opitý a otravný, počas jeho rozhovoru s Y. K. videl
poškodeného zdvihnúť ruku na Y. K., čo si vysvetlil, že poškodený ho chce napadnúť a jednoducho

zareagoval tak, že ho jedenkrát miernou silou udrel päsťou. Po údere poškodený spadol na zadok a
chrbát, so svedkom K. mu pomohli posadiť sa na lavičku, tiež mu prešiel rukou po temene hlavy, či sa
nezranil. Na poškodenom neboli viditeľné zranenia, poškodenému netiekla krv, bol iba otrasený a asi po
piatich minútach sa postavil a odišiel. Jedným úderom mu tak nemohol spôsobiť zistené zranenia.

Svedok poškodený L. W. vypovedal, že predmetného dňa bol na zábave v obci B., pokazilo sa mu
vozidlo, zháňal si odvoz domov a ako debatoval so svedkom Y. K., zrazu prišla taká rana, že stratil
vedomie a na nič viac si nepamätá, len sa dozvedel, že domov ho doviezli svedkovia U. a W.. Nevie
uviesť do ktorej časti tváre smeroval úder, nemal šancu to zistiť, pamätá si len ten úder a potom len
také útržky, že bol v nemocnici, že ho viezla sanitka. Od svedkov K. a Z. aj pýtal, že ako sa to stalo a

dozvedel sa, že po údere spadol na zem a na zemi ostal ležať, že ho potom posadili na lavičku a že po
údere bol dezorientovaný. Počul, že o obžalovanom sa hovorí, že je lámač sánok.

Svedkyňa L. Z. vypovedala, že v čase incidentu stála otočená chrbtom k poškodenému, počula len
buchnutie,akoniektospadnenazemakeďsaotočila,videlanazemiležaťpoškodeného,ležalnachrbte,

pomohla mu s obžalovaným a svedkom K. posadiť sa na lavičku, žiadne zranenia na ňom nevidela,
nevidela na ňom ani krv. Poškodený bol podľa nej opitý, tak sa aspoň správal.

Svedok J. W. vypovedal, že nebol svedkom žiadneho incidentu, ráno asi o 4.30 hod. išiel autom pre
kolegu U., išli do práce. Cestou pre kolegu, zbadal auto, vedel že patrí poškodenému a z auta trčali nohy.

Zastavil vozidlo, išiel sa tam pozrieť a zbadal poškodeného ležať v aute, bol celý od krvi a požiadal ho,
aby ho odviezol domov. Poškodený si k nemu prisadol, išli pre U. a potom poškodeného odviezli domov.
Poškodený mu ešte v jeho aute, ako ho tam našiel povedal, že "tak ma dojebali", viac o tom nerozprával.

Svedok H. U. potvrdil, že pre neho do práce prišiel J. W. a vo vozidle s ním bol poškodený. Poškodený

mal krv niekde pri nose a povedal, že ho niekto zbil, ale kto, to im nepovedal. Zranenia si na ňom
nevšimol, rozprávali sa spolu, rozprával normálne.

Svedok Y. K. vypovedal, že sa rozprával s obžalovaným, poškodený ho chytil za rameno, chcel mu
niečo povedať a vtedy ho obžalovaný udrel päsťou. Kde ho udrel to nevidel, ale úder smeroval do tváre

poškodeného, úder nevidel lebo poškodený stál za ním. Po údere sa otočil a videl ako poškodený leží
na chrbte. Po údere ho s obžalovaným zodvihli zo zeme a posadili ho na lavičku. Chvíľu ho pozorovali
a keď videl, že poškodený kýva rukami, potom odišiel.

Znalec T.. Y. Y. vypovedal, že poškodený mal diagnostikované zranenia otras mozgu ľahkého stupňa,

dvojitú zlomeninu sánky - zlomeninu tela sánky vpravo v oblasti zuba č. 45 a nízku zlomeninu kĺbovéhovýbežku sánky vľavo s posunom kostných úlomkov do strany, zlomeninu nosových kostí bez posunu
kostných úlomkov, zlomeninu lícnočeľustného komplexu vľavo s posunom, zlomeninu oblúka lícnej kosti
vľavo, všetky tieto zranenia však nemohol utrpieť jediným úderom päsťou a následným pádom na chrbát.

Zranenia mohli vzniknúť súčasne, alebo tiež mohli vzniknúť po určitom časovom odstupe, pripustil, že
aj s odstupom max. dvoch hodín. Otras mozgu ľahkého stupňa sa prejavuje aj krátkym bezvedomím,
ktoré však vždy nemusí nastať, bolesťami hlavy, dezorientáciou a pod. Dvojitá zlomenia sánky a
zlomeninačeľustnéhokomplexusaprejavujehneďbolesťou,spontánnoubolesťoupripokuserozprávať,
po niekoľkých desiatkach minút sa prejavuje opuchom, krvným výronom, osoby ťažko rozprávajú, pri

zlomenine čeľustného komplexu sa rozprávaniu bránia, pre bolestivosť pri otváraní úst.

Znalec T.. T. C. uviedol, že sa pridržiava záverov odborného vyjadrenia. V prípade poškodeného otras
mozgu ľahkého stupňa bol diagnostikovaný počas jeho hospitalizácie v NsP O.. Viacnásobná zlomenina
nosovýchkostísposunombolapoškodenémudiagnostikovanánazákladeCTvyšetrenia,zároveňtýmto
vyšetrením bola u neho zistená aj krvná podliatina a zlomenina lícnej kosti vľavo s posunom, išlo o

minimálny posun do 8 mm. Najzávažnejším so všetkých zranení bola dvojitá zlomenina dolnej čeľuste
s posunom úlomkov. Pokiaľ ide o zlomeninu nosa, doba liečenia by zodpovedala dobe liečenia 19 dní.
Pokiaľ ide o zlomeninu čeľustného komplexu ide o stredné ťažké poranenie, ktorého horná hranica
liečby je do 35 dní. K tomuto zraneniu mohlo dôjsť jedným a aj viacerými údermi, poprípade jedným
úderom v kombinácií s pádom alebo mohlo vzniknúť pádom na zem tvárou, ale v tom prípade, by

na tvári poškodeného boli zistené aj nejaké odreniny, pričom zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo,
že takéto odreniny poškodený neutrpel. Pokiaľ ide o zlomeninu dolnej čeľuste, toto zranenie mohlo
vzniknúť buď jedným úderom do dolnej čeľuste vpravo, muselo ísť ale o úder silnej intenzity alebo mohlo
ísť o kombinované násilie, a to o úder smerovaný do ľavej strany tváre a pád smerom na bradu a
najmenej pravdepodobný sa javí priamo pád na bradu. Pokiaľ ide o viacnásobnú zlomeninu nosových

kostí s posunom, toto zranenie mohlo vzniknúť opakovaným násilím, nie jedným úderom päsťou, keďže
išlo o trieštivú viacnásobnú zlomeninu, tak aspoň dvoma údermi. Na doplňujúcu otázku prokurátora,
znalec uviedol, že pri silnej intenzite úderu, toto zranenie nosových kostí mohlo vzniknúť aj jedným
úderom, ale určite jedným úderom nemohli všetky diagnostikované zranenia. Keď vychádza zo zranení
poškodeného, poškodený utrpel zlomeninu ľavého lícneho komplexu, čo znamená, že úder smeroval

pod ľavé oko a vzhľadom aj na plochu päste by tento úder nemohol súčasne spôsobiť aj trieštivú
zlomeninu nosových kostí. Vychádzajúc tak zo zranení poškodeného minimálne jeden úder smeroval na
nos, jeden úder pod ľavé oko a ďalší úder vpravo smerom na bradu. V prípade ak bol páchateľ pravák,
tak by poškodeného trafil viac menej do ľavej strany do dolnej čeľuste vľavo a ak by udieral ľavou rukou,
tak by ho mohol hákom trafiť do pravej strany dolnej čeľuste a poškodený by dopadol viac menej na

chrbát, ale to je len jedna verzia. Ale tiež mohlo dôjsť aj k tomu, že ak bol útočník pravák, udrel ho do
ľavej časti pod ušnicu a ako poškodený padal, tak sa mierne zatočil a mohol spadnúť na zem na bradu a
spôsobiťsizlomeninuvoblastipravejstranysánky.Otrasmozguboldiagnostikovanýneurológom,počas
hospitalizácie poškodeného, toto zranenie si vyžaduje liečenie max. 10 dní, je sprevádzané príznakmi
ako nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy.

Súd sa v rámci dokazovania ďalej oboznámil s odborným lekárskym vyjadrením, lekárskymi správami
a správami k osobe obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím

slobody na štyri roky až desať rokov.
Podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a spôsobí mu ťažkú ujmu na zdraví,
potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti

tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 2, 3, 4 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ťažkou ujmou
na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou
je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d)

strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia
trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha,
ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
a na podklade dokazovania, vychádzajúc z jednoznačne zistených a preukázateľných skutočností, že
obžalovaný poškodeného udrel jedenkrát päsťou do oblasti tváre, poškodený po údere spadol na chrbát
a viac si nepamätal v kontexte so závermi znaleckého dokazovania, že jedným úderom päsťou a pádom

na chrbát nemohli vzniknúť všetky zranenia diagnostikované poškodenému, súd v zmysle zásady in
dubio pro reo, korigoval skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný priznal, že poškodeného jedenkrát udrel päsťou do oblasti nosa. Poškodený si pamätal
jeden úder päsťou a skutočnosť, že bol poškodený udretý obžalovaným iba jedenkrát potvrdil svedok Y.

K.. Zároveň svedok Y. K. a svedkyňa L. Z. zhodne s obžalovaným uviedli, že poškodený po údere spadol
na chrbát, na zem, kde neboli žiadne obrubníky a ani iné nerovnosti. Obaja svedkovia zároveň uviedli,
že poškodeného zodvihli a posadili na lavičku, svedok Y. K. uviedol, že poškodený nekomunikoval,
chvíľu ho pozorovali a keď videl, že hýbe rukami, odišiel. Svedkovia K. a Z. zároveň uviedli, že
na poškodenom nevideli zranenia, ani krv. Zo záverov znaleckého posudku, odborného lekárskeho

vyjadrenia a výpovedí znalcov vyplynulo, že u poškodeného boli diagnostikované zranenia: otras mozgu
ľahkého stupňa, dvojitá zlomenina sánky vpravo v oblasti zuba č. 45 a zlomenina kĺbového výbežku
sánky vľavo s posunom kostných úlomkov do strany, zlomenina nosových kostí bez posunu kostných
úlomkov, zlomenina lícne čeľustného komplexu vľavo s posunom, zlomenina oblúka lícnej kosti vľavo.
Obaja znalci sa zhodli, že tieto zranenia nemohli vzniknúť jedným úderom päsťou a museli vzniknúť

opakovaným násilím. Tiež bolo vyvrátené, že poškodený tieto zranenia utrpel pri páde, keďže dopadol
na chrbát, na zem kde neboli žiadne výmole, obrubník a ani iné nerovnosti. Vzhľadom na výpovede
očitých svedkov a skutočnosť, že na tvári poškodeného neboli zistené žiadne také poranenia tváre,
ktoré by nasvedčovali jeho pádu na tvár, súd nemal dôvod spochybňovať, že poškodený skutočne padol
na chrbát, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel poškodený,

nemohli vzniknúť ani kombináciou jedného úderu päsťou a následne pádom na tvár na rovný povrch.
Znalci sa jednoznačne vyjadrovali, že zranenia poškodeného museli vzniknúť opakovaným násilím.
Vo svetle rozvedených dôkazov bolo podstatným pre vyhodnotenie príčinnej súvislosti medzi konaním
obžalovaného a zraneniami tiež posúdenie časových súvislostí. Obžalovaný poškodeného udrel päsťou
v čase cca 1.30 hod a svedok J. W., poškodeného našiel ležať, zakrvaveného v jeho vozidle až o 04.30

hod. Svedok poškodený L. W. nevedel vysvetliť, ako sa do svojho vozidla dostal a tiež nevedel uviesť
čo sa dialo po jeho napadnutí obžalovaným do okamihu, ako ho našiel bol nájdený vo vozidle, pričom
ide o časové rozpätie cca 3 hodín. Tiež svedok J. W. vypovedal, že poškodený mu doslova uviedol,
že "tak ma dojebali", vyjadroval sa, akoby útočníkov malo byť viac. Znalec sa vyjadril, že nie je možné
sa jednoznačne vyjadriť, či zranenia vznikli v rovnakom čase, alebo po časovom odstupe. Vzhľadom na

uvedené pochybnosti, v zmysle zásady in dubio pro reo súd vychádzal iba z preukázateľne zistených
skutočnostíadospelkzáveru,žeobžalovanýfyzickybezdôvodnenapadolpoškodenéhojednýmúderom
päsťou, v dôsledku ktorého poškodený spadol na zem, dopadol na chrbát a utrpel ľahký otras mozgu s
dobou liečenia max 10 dní. Obžalovaný poškodeného napadol počas tanečnej zábavy, pred kultúrnym
domom, kde sa zároveň nachádzalo viac osôb, teda na mieste verejnosti prístupnom. Súd tak nemal

pochybnosti, že skutok ako sa stal, vykazuje znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle /§ 15 písm. a/ Tr. zákona/, chcel
svojim konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane pokojného
občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla
takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok,

česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pokiaľ súd pričítal konaniu obžalovaného následok - ujmu na zdraví
poškodeného spočívajúci v ľahkom otrase mozgu, súd vychádzal z výpovede poškodeného a výpovedí
svedkov K. v kontexte so závermi znaleckého dokazovania a lekárskych správ. Svedok poškodený
vypovedal, že po údere stratil vedomie a na ďalší sled udalostí si nepamätá, jeho výpovedi nasvedčujúaj výpovede svedkov K. a Z., ktorí zhodne uvádzali, že poškodeného zodvihli zo zeme, posadili ho na
lavičku, poškodený bol zjavne otrasený, keďže obaja svedkovia pri ňom ešte ostali, svedok K. doslovne
uviedol, že poškodený nekomunikoval, poškodeného chvíľu pozoroval a keď videl, že hýbe rukami, až

potom odišiel. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú záverom znaleckého dokazovania, že poškodený po
údere päsťou spadol na zem, na chrbát a utrpel ľahký otras mozgu, ktorého vonkajšími príznakmi sú
bezvedomie, dezorientácia a pod. Keďže otras mozgu je zranením, ktoré nemá povahu ublíženia na
zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, nebolo preukázané, že by poškodený mal nie iba na krátky čas
sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, súd konanie obžalovaného nekvalifikoval v jednočinnom

súbehu s prečinom ublíženia na zdraví.

Pokiaľ ide o ďalšie diagnostikované zranenia poškodeného, ktoré utrpel dňa 30. 6. XXXX, súd v
žiadnom prípade ich existenciu nespochybňuje, iba vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
tieto zranenia vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, t.j. ako následok jedného úderu
päsťou do tváre poškodeného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34
ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a
v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je

právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším

občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnostipoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností.Súdnastraneobžalovanéhonezistilžiadnu
poľahčujúci ani priťažujúcu okolnosť. Súd obžalovanému vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj
osobu obžalovaného uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona
zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému L. W.. Súd tak

dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženou povinnosťou je
trestom spravodlivým a zákonným, odráža tak potreby individuálnej ako aj generálnej prevencie, splní
si účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného a zároveň je aj vyjadrením morálneho
odsúdenia páchateľa.

Poškodeného L. W. súd s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože na
základe výsledkov dokazovania súd nemal dostatočné podklady, pre rozhodnutie o uložení povinnosti
obžalovanému nahradiť škodu, súd by musel vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia výšky
škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.