Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611203988
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8611203988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu REPRO ELEKTRONIK
Slovakia, s.r.o., so sídlom Šarišská č. 821, 091 01 Stropkov, IČO: 36 475 017, zastúpený JUDr. Martou
Šuvadovou, advokátkou, Floriánska č. 16, 040 01 Košice proti žalovanému F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. V.. XXX/X, XXX XX V., občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.455,43 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/112/2011-57 zo dňa 03.02.2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j esa rozsudok vo výroku I. V časti o zaplatenie istiny a v časti o zaplatenie úroku

z omeškania od 22.08.2013 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti o úrok z omeškania sa rozsudok m e n í a žaloba sa z a m i e t a .

III. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.455,43 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od
06.07.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavovýške1.040,07Eur(pozostávajúce zo
súdneho poplatku vo výške 207,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 833,07 Eur) na účet právnej

zástupkyne JUDr. Marty Šuvadovej, advokátky, vedený v N., a.s. pobočka Z., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že z rozsudku
Okresného súdu Svidník sp.zn. 3C/141/2004-221 zo dňa 17.12.2007 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 4Co/36/2008-254 zo dňa 30.05.2008 zistil, že žalobcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 65.908,- Sk (2.187,75 Eur s príslušenstvom). Z výpisov z účtu žalobcu

vyplynulo, že žalovanému zaplatil dňa 14.08.2008 sumu 2.187,75 Eur a dňa 28.01.2009 sumu 1.276,68
Eur. Ďalej z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010 sp.zn. 4M Cdo 6/2009, ktoré bolo
doručené žalobcovi 21.01.2011 vyplynulo, že Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zaplatenie 65.908,- Sk arozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 17.12.2007 vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 65.908,- Sk a vec bola vrátená Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie. Z
rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 3C/141/2004-483 zo dňa 01.12.2012 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoPr/9/2012 vyplýva, že žaloba žalobcu bola zamietnutá a tento
výrok nadobudol právoplatnosť 20.03.2013.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého nárok uplatnený žalobcom je potrebné
považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania,

že žalobca zaplatil žalovanému dňa 14.08.2008 a dňa 28.01.2009 spolu sumu 3.455,43 Eur na základe
rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 3C/141/2004-221 zo dňa 17.12.2007. Rozsudok Okresného
súdu Svidník bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 6/2009 zo dňa 16.12.2009,
čím odpadol právny dôvod plnenia, ktoré poskytol žalobca žalovanému a na strane žalovaného tak došlo
k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať. Konštatoval, že žalobca podal žalobu 06.07.2011
a plnenie poskytol žalovanému 14.08.2008 a 28.01.2009 kedy žalobcovi začala plynúť objektívna 3-

ročná premlčacia doba. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo žalobcovi doručené 21.01.2011, kedy
žalobcovi začala plynúť subjektívna 2-ročná doba. Mal za to, že do podania žaloby žalobcovi neuplynula
ani jedna z uvedených premlčacích dôb a žaloba bola podaná včas. Ďalej konštatoval, že žalobca podal
žalobu z dôvodu právnej istoty pred právoplatným skončením veci 3C/141/2004, čím došlo k spočívaniu
premlčacej doby. Žalobca v predmetnom konaní riadne pokračoval a prerušenie konania, ku ktorému

došlo v predmetnej veci tak nemožno považovať za bezdôvodné a také, ktoré by znamenalo, že žalobca
riadne nepokračoval v konaní. Vzhľadom na uvedené tak námietku premlčania vznesenú žalovaným
považoval za nedôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s 9,25 % úrokom z
omeškania ročne od 06.07.2011 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 2.187,75 Eur od 15.08.2008 do 05.07.2011 a v časti úroku z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 1.267,68 Eur od 29.01.2009 do 05.07.2011 a žalobcovi priznal zákonný úrok od
podania žaloby 06.07.2011, ktorú považoval za výzvu na plnenie.

Poukázal na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal,
aby žalovaného vyzval na vrátenie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby.

Poukázal na ustanovenia§ 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej

časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Poukázal
na to, že žalobca mal v konaní nepatrný neúspech v časti príslušenstva pohľadávky, a preto mu súd
priznal plnú náhradu trov konania vo výške 1.040,07 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uviedol,
že podľa jeho názoru prvostupňový súd nerozhodol správne a trvá na tom, že pohľadávka je premlčaná.
Poukazuje na to, že žalobca si síce uplatnil svoju pohľadávku na súde žalobou zo dňa 06.07.2011, avšak
už v návrhu na začatie konania požiadal o prerušenie konania a to do právoplatne skončeného konania
vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3C/141/2004. Podľa jeho názoru podaním návrhu

na prerušenie konania žalobca nesplnil podmienku pre prerušenia plynutia premlčacej doby, keďže v
začatom konaní riadne nepokračoval. Svojím procesným návrhom na prerušenie konania vytvoril súdu
prekážku na vydanie rozhodnutia v merite veci. Uviedol, že nebol žiaden dôvod na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania veci vedenej na Okresnom súde Svidník sp.zn. 3C/141/2004, čoho
dôkazom bol aj platobný rozkaz, keďže v čase jeho vydania konanie 3C/141/2004 nebolo právoplatne

ukončené. Podľa jeho názoru obrana žalobcu, že v prípade prerušenia konania premlčacia doba
neplynie, ale spočíva neobstojí s poukazom na ust.§ 112 Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že uplatnenie si tejto pohľadávky je zneužitím práva a v rozpore s dobrými mravmi a teda
by nemalo požívať právnu ochranu.

Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že súd priznal od termínu podania žaloby na súde, avšak
nevedelžalobcapreukázať,žebyhovyzvalnavráteniebezdôvodnéhoobohateniapredpodanímžaloby.Podľa jeho názoru, ak súd priznal úrok z omeškania, mohol ho priznať najskôr odo dňa nasledujúceho
po dni kedy mu ako žalovanému bola doručená žaloba na zaujatie stanoviska.

Pokiaľ ide o trovy konania, poukazuje na to, že sa súd pri vydaní rozhodnutia nezaoberal ust.§ 150
ods.1 O.s.p., podľa ktorého sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy sa nemusí náhrada trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Uviedol, že postavenie fyzickej osoby k postaveniu žalobcu je v
značnej nerovnováhe, či už ide o samotný pomer majetkových pomerov žalobcu a žalovaného. Považuje
za šikanózne a v rozpore so základnými princípmi morálny správanie sa žalobcu, ktorý mu odmietol

poskytnúť dovolenku, na ktorej sa písomne dohodli.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov
súdneho konania alebo zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté výroky
rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené
na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§

156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Predmetomkonaniapredprvostupňovýmsúdomjenárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
na strane žalovaného, ktoré mu vzniklo tým, že žalobca plnil na základe právoplatného výroku
rozhodnutia súdu. Ani v odvolacom konaní sa nezmenilo nič na skutkových zisteniach vo vzťahu k

vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ide o otázku vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného. Odvolací súd považuje za dostatočné odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu, podľa ktorého ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo
v dôsledku zrušenia právoplatného výroku rozhodnutia Okresného súdu Svidník sp.zn. 3C/141/2004
zo dňa 17.12.2007 o uložení povinnosti žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) zaplatiť žalobcovi

(toho času žalovanému) sumu 75.908,- Sk v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30.05.2008 sp.zn. 4Co/36/2008, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o zaplatení sumy 65.908,- Sk. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému
spolu sumu 3.455,43 Eur. Odvolací súd konštatuje, že v čase podania žaloby bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Svidník č.k. 3C/141/2004-221, ktorý bol právnym dôvodom na základe ktorého

žalobca žalovanému finančné plnenie vo výške 3.455,43 Eur poskytol. V čase vyhlásenia rozhodnutia
prvostupňovým súdom bolo už právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu a žaloba bola zamietnutá ( v
konaní 3C 141/2004).Právoplatnosť rozsudku nastala 3.02.2013. Prvostupňový súd tak správne posúdil
nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa § 451 ods.1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods.2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež plnenie prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia,
ktoré bolo následne zrušené. Ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom,
závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, teda aj bez rozhodnutia, ktoré
bolo následne zrušené plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením rozhodnutia, podľa
ktoréhoboloplnenédochádzakbezdôvodnémuobohateniulenvprípade,žeprávnydôvodtohtoplnenia

nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. Zrušením
rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnutie plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením
(porovnaj Švestka, J.Spáčil. J.Škárová, M. Hulmák, M.a kol. Občanský zákonník I., § 1 až § 459
Komentář 1.vydaní Praha: C.H.Beck 2008 str. 1181). Z uvedeného vyplýva, že ak spočíval právny dôvodplnenia v hmotnom práve, potom trvá i v prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku,
ktorý ho deklaroval a poskytnuté plnenie bolo od začiatku i naďalej podložené právnym dôvodom, a preto
nemôže byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol. Ak však právny dôvod pre plnenie nebol daný a pôvodný rozsudok tak bol nesprávny, spočíva
právny dôvod plnenia len vo vykonateľnom súdnom rozsudku jeho zrušením, do tej doby existujúci
právny dôvod odpadá a skôr zaplatené plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.05.2009 sp.zn. 30Cdo/3810/2007).

Správny bol právny záver prvostupňového súdu, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu došlo,
pretože neexistoval a neexistuje právny dôvod k plneniu. Došlo k zrušeniu už citovaného rozsudku
v časti, v ktorom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je predmetom
súdneho konania a následne bola žaloba zamietnutá. Na strane žalobcu tak neexistoval právny dôvod
pre plnenie. Žalovaný je tak povinný získané plnenie - bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.

V podanom odvolaní odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania a
tvrdí, že je potrebné túto pohľadávku považovať za premlčanú s poukazom na ust.§ 112 Občianskeho
zákonníka. Tieto svoje argumenty podporuje tým, že žalobca si síce uplatnil svoju pohľadávku žalobou
na súde dňa 07.07.2011, avšak požiadal o prerušenie tohto konania a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Svidník sp.zn. 3C/141/2001.

Podľa § 112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Súd je povinný na námietku premlčania prihliadnuť len ak je právne opodstatnená. Prvostupňový súd
uplatnenú námietku premlčania nepovažoval za podstatnú s odôvodnením, že podľa jeho názoru počas
prerušeného konania neplynula premlčacia doba. Poukázal na to, že žalobca podal žalobu z dôvodu
právnej istoty pred právoplatným skončením veci 3C/141/2004, čím došlo k spočívaniu premlčacej

doby. Návrh žalobcu na prerušenie konania tak nemožno považovať za bezdôvodné konanie teda
také, ktoré by znamenalo, že žalobca riadne nepokračoval v konaní. Spočívanie plynutia - dočasné
zastavenie plynutia premlčacej doby znamená, že počas trvania prekážky premlčanie neplynie, po
odpadnutí prekážky však plynutie pôvodnej premlčacej lehoty pokračuje ďalej. Žalobca si v premlčacej
dobe uplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde dňa 06.07.2011. Zároveň

navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde vo
Svidníku pod sp.zn. 3C/141/2004, teda v konaní, v ktorom sa na základe uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4M Cdo 6/2009 pokračovalo potom, čo bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu, ktorým bola povinnosť uložená žalobcovi, aby plnil žalovanému.

Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje prípad spočívania premlčacej doby. Ak dôjde v
stanovenej premlčacej dobe k uplatneniu práva na súde, nastáva spočívanie premlčacej doby a to vo
vzťahu k právu, ktoré bolo v konaní uplatnené a k osobe, voči ktorej sa toto konanie vedie. Žalobca svoje
právo uplatnil na súde dňa 06.07.2011 žalobou na plnenie bezdôvodného obohatenia. Po dobu trvania
konania pred súdom premlčacia doba nepokračuje. Ak následne potom bolo veriteľovi priznané právo,

ktoré si v konaní uplatnil právoplatným rozhodnutím súdu, pretrhne sa pôvodná premlčacia doba a začne
bežať nová premlčacia doba 10-ročná (§ 110 O.z.). Ustanovenie § 112 znamená, že predpokladom
spočívania plynutia premlčacej doby po dobu trvania konania, teda neskončenia premlčacej doby je to,
že oprávnený subjekt riadne pokračuje v začatom konaní. Odvolateľ namieta, že žalobca v začatom
konaní na súde riadne nepokračoval a tak mu skončila premlčacia doba bez ohľadu na to, že právo, bolo

uplatnené včas. Za nevčasné pokračovanie v konaní považuje návrh žalobcu na prerušenie samotného
konania do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde vo Svidníku pod
sp.zn. 3C/141/2004. V prejednávanej veci súd konanie prerušil uznesením č.k. 7C/112/2011-24 zo
dňa 23.09.2011 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.
3C/141/2004 podľa ust.§ 109 ods.2 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie o prerušení

konania bolo doručené účastníkom konania. Žalovaný prevzal uznesenie o prerušení konania dňa
15.10.2011 (č.l. 27).Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že prerušenie konania v danom prípade
nemožnoeštesamoosebepovažovaťzanedostatokriadnehopokračovaniavkonaní. Nemožnozneho
usudzovať nezáujem žalobcu ako veriteľa na ukončení konania. Za riadne nepokračovanie v konaní sa

považujespäťvzatiežaloby neoprávnene,činedoplneniežalobnéhopodanianavýzvusúdu,kedypotom
premlčacia doba skončí. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o prerušení konania jasne a zrozumiteľne
odôvodnil. Žalobcovi nemožno vytýkať, že v konaní od začiatku riadne nepokračoval, keďže tento podal
návrh na prerušenie konania, ale o jeho návrhu rozhodol súd a konanie prerušil.

Podľa § 109 ods.1 písm.b/ prvej vety O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet. Ust.§ 109 O.s.p. upravuje prípady, v ktorých dochádza k

prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že sa v konaní vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho
pokračovaniu. V odseku 1. sú uvedené prípady, v ktorých je súd povinný konanie prerušiť. Z dôvodov
uvedených v ods.2 súd konanie môže prerušiť a ak tak neurobí, musí vykonať vhodné opatrenia, ktorými
prekážku brániacu postupu súdu odstráni.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pristúpil k prerušeniu konania na základe návrhu žalobcu
a po zistení, že na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3C/141/2004 sa vedie konania, ktorého vyriešenie
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní. Vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k prerušeniu
súdneho konania nie je možné prijať záver, že v situácií, keď žalobca podal návrh na prerušenie konania,
ale až súd jeho návrhu vyhovel aby sa konanie žalobcu spočívajúce v návrhu na prerušenie konania

považovalo za také konanie, z ktorého by vyplýval záver, že tento účastník nemal záujem na ukončení
konania. V danej veci taktiež bolo potrebné vychádzať zo zistených individuálnych okolností tejto
prejednávanej veci a rozhodnutie o prerušenie konania nebolo ovplyvniteľné len vôľou žalobcu, ale
záviselo na rozhodnutí súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody tak nepovažuje odvolací súd túto
námietku odvolateľa za opodstatnenú.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vzťahu k priznanej
istine vo výške 3.455,43 Eur postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania odvolateľ namieta ich priznanie prvostupňovým súdom

s odôvodnením, ž prvostupňový súd priznal úrok z omeškania od 06.07.2011, t.j. od podania žaloby,
pričom však úrok z omeškania mohol podľa jeho názoru priznať najskôr odo dňa nasledujúceho po dni,
kedy mu ako žalovanému bola doručená žaloba na zaujatie stanoviska.

Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že priznáva žalobcovi úrok z omeškania z uplatnenej istiny

od 06.07.2011 a to odo dňa podania žaloby na prvostupňovom súde s odôvodnením, že žalobu je možné
považovať za výzvu na plnenie. Pri stanovení splatnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
je nutné vychádzať z § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 563 O.z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí , je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal .

Pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je teda rozhodujúce doručenie
výzvy a uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu odo dňa kedy bol dlžník veriteľom o plnenie
požiadaný. Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí vedomosť subjektu

o tom, že sa na úkor iného obohatil. Bez kvalifikovanej výzvy k plneniu a k poskytnutiu lehoty k plneniu
nemôže začať omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd uzatvára, že nemá
dôvod odchýliť sa od doterajšej judikatúry, podľa ktorej je pre určenie začiatku omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia rozhodujúce doručenie výzvy k vydaniu bezdôvodného obohatenia subjektu,
ktorý sa bezdôvodne obohatil a uplynutím lehoty bez zbytočného odkladu od dátumu, kedy bol o

vydanie požiadaný. Nie je tak správny záver prvostupňového súdu, pokiaľ priznal žalobcovi nárok na
úroky z omeškania od podania žaloby na prvostupňovom súde. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému
nebola zo strany žalobcu doručená výzva k plneniu. V takomto prípade potom začína plynúť lehota od
doručenia žaloby žalovanému, ktorú je možné považovať za kvalifikovanú výzvu. Žalovanému boladoručenážalobaažspolusplatobnýmrozkazomč.k.7C/112/2011-38zodňa31.07.2013.Žalobuprevzal
žalovaný dňa 21.08.2013. Za preukázanú a kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je tak
potrebnépovažovaťžalobunazačatiekonaniaaomeškanietakzačínaprvéhodňapotomčobolažaloba

doručená žalovanému. Do omeškania sa žalovaný dostal dňa 22.08.2013 deň nasledujúci po doručení
žaloby. Z tohto dôvodu tak odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny vo výroku o priznaní
úrokov z omeškania od 22.08.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania
rozsudok zmenil a žalobu v tejto časti zamietol (§ 220 O.s.p.).

Prvostupňový súd vo vzťahu k trovám konania poukázal na ust.§ 142 ods.3 O.s.p. a považoval žalobcu
za neúspešného iba v nepatrnej časti a priznal mu tak právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
ktoré považoval za účelne vynaložené.

V podanom odvolaní odvolateľ namieta, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s
aplikáciou ust.§ 150 ods.1 O.s.p. Odvolací súd s touto odvolacou námietkou súhlasí a považuje ju za

opodstatnenú.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,
kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by

mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto
požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody

hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý

mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani
nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí
z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann proti

Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že žalobca bol iba v nepatrnej
časti neúspešný a tak mu patrí náhrada trov konania (§ 142 ods. 3 O.s.p. prvá veta).

Prvostupňový súd sa však nezaoberal v prejednávanej veci možnosťou aplikácie § 150 O.s.p., ktorá
umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri
rozhodovaní o náhrade trov konania. nepostačuje pre záver súdu o priznaní trov konania úspešnému
účastníkovi.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný
ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj

zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka
z titulu práva na náhradu trov konania.Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa
musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako

aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyporiadať
s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. Zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto
záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a
zárobkové pomery účastníkov konania , posúdiť okolností uplatnenia žaloby, prihliadnuť na okolnosti v
prejednávanej veci , vzťahy medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných
prerozhodovanieonáhradetrovkonaniapodľauvedenéhozákonnéhoustanoveniaposúdičisúsplnené

dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. alebo nie.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nevyrovnal dôsledne, jeho
rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné. Za tohto
stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením § 221 ods.

1 písmeno f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.