Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206139
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613206139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Brno, Příkop
843/3, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému D. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. A., F. Q. XX,
o zaplatenie 717,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 31. marca 2016, č. k. 9C/289/2013-123

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bol návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky v

sume 717,65 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.11.2009 do zaplatenia,
zaplatenia zákonného úroku vo výške 6% ročne od 15.2.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo
výške1/3%zmenkovejsumy.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejibasúdprvejinštancie)napadnutým
rozsudkom čiastočne zastavil konanie čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., pretože žalobca

vzal žalobu čiastočne späť. Pokiaľ ide o zostávajúci uplatnený nárok, súd prvej inštancie rozsudok
odôvodnil tým, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa
16.12.2008 na zmenkovú sumu 21.619,92 Sk (717,65 eur) a zmenkový úrok 0,25% denne v prospech
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Súd
prvej inštancie z exekučného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Er/683/2010 zistil,
že dňa 16.12.2008 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o
úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 16.000,- Sk (531,10 eur). Úver mal byť vrátený

zvýšený o poplatok 15.440,- Sk (512,51 eur). Žalobca na zabezpečenie úveru vystavil blankozmenku
v prospech remitenta Pohotovosť s.r.o., ktorá zmenku vyplnila podľa Dohody o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy a všeobecných podmienok, pričom poukázal na to, žecieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení dôkazov pre rozhodnutie vo veci. Z čl. 8 a 9
Nariadenia vyplýva možnosť vykonať dokazovanie a nariadiť pojednávanie. Vykonaným dokazovaním
dospel jednoznačne k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a

ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ). Ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah žalovaný
nemohol ovplyvniť či pozmeniť. Základný právny vzťah je spotrebiteľskej povahy a zmenka slúžila ako
zabezpečovacíprostriedok.Zmenkasamotnáspĺňaformálnenáležitostizmenkypodľazákona191/1950
Zb. Napriek tomu s poukazom na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS treba chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o vyplnení

zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať
plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy podľa spotrebiteľských predpisov. V dôsledku neplatnosti
dohody o vyplnení zmenky nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na jej vyplnenie a ani
právo na plnenie. K vystaveniu zmenky došlo navyše v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon

258/2001 Z. z.) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zmenku bolo možné prijať na
zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou
vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Zmenka umožňuje vymáhať zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne, čo je 91,25% ročne. Takýto úrok je v rozpore s ochranou dobrých mravov (§
3 ods. 1 OZ), čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahujeobligatórnenáležitostiuvedenév§4ods.2zákonač.258/2001Z.z. čoznamená,žeúversa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky je navyše neplatná

pre obchádzanie zákona. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal „v celosti“ odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a
navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a

prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania namieta, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom a listinnými dôkazmi, pričom účastníci
takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v
zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku
malo byť výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na
základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže
vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce
charakteržalovanéhoakospotrebiteľa,pričomžalovanýsatejtoobranyžiadnymspôsobomnedovolával,
uplatnenúpohľadávkunerozporovalasvojímkonanímjupraktickyuznal.Súdprvejinštancietedadospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie

príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná,
je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať
inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa pritom aplikáciou zákona č.
191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny

vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak
môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok
preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Vytýkal

súdu, že vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, pričom tento záver vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov ich nepreukazoval. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom po indosovaní
je irelevantný. Nesúhlasí so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky by malapredstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských
- poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.
pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná

bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň
nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava

explicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.Napokontvrdí,ženapadnutérozhodnutiejeprekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),

ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

6. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc

zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) odvolací súd posudzoval podané
odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení
O.s.p.

7. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho

nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd
preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je neprípustné voči výroku o čiastočnom zastavení konania a vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej
je nedôvodné a rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

8.Odvolanímbolnapadnutýajvýrokočiastočnomzastaveníkonaniaozaplateniezmenkovéhoúrokuvo
výške0,19%denne,ktorýjenásledkomdispozitívnehoúkonužalobcu,ktorýmsámvzalžalobučiastočne
späť.Týmtovýrokomnebolaodvolateľovispôsobenážiadnaujma,pretoniejesubjektívnelegitimovanou

osobou na podanie odvolania podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie v tejto časti odmietol podľa
§ 386 písm. b) CSP.

9. Pokiaľ ide o výrok zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolateľ tvrdí existenciu odvolacích
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi
konaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťza
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389

CSP.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z. z., ďalej že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a navyše dohoda aj zmenka samotná sú neplatné pre obchádzanie zákona. S
týmitozávermiodvolacísúdvplnomrozsahusúhlasíavtejtočastisastotožňujesdôvodminapadnutého
rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie postupoval v konanísprávne, ak skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto
záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

12. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. Podľa ust. § 4 ods.
6 tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

14. Ako už odvolací súd konštatoval zhodne so záverom súdu prvej inštancie v bode 11. tohto
odôvodnenia, zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok, je v rozpore s citovaným
ustanovením. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozpor základu pohľadávky
so zákonom nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.

15. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na zákonný text ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že okrem navrhnutých dôkazov
zákon umožňoval súdu vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v sebe
zahrňuje aj možnosť zabezpečiť potrebný dôkaz. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli
subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na bod I.1 citovaného
Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci

exoffozabezpečiťprieskumuplatňovanéhonárokusozreteľomnamožnúabsolútnuneplatnosťúkonu,v
ktorommázáklad.Akmalsúdprvejinštanciezosvojejčinnostivedomosťotom,žežalobcompredložená
zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval v súlade s ust. §120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť úkonu, v ktorom
má uplatňovaný nárok základ.

16. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. tým, že
hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací
súd uvádza, že rigidná aplikácia uvedeného ustanovenia by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k
záveru o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a

až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľaspôsobom,ktorýjepodľaprávnejúpravyochranyspotrebiteľaneprijateľný.Napriektomu,že
žalovanývkonanívýslovnenenamietalneplatnosťzmenky,súdsprávneskúmaljejplatnosťvychádzajúc
zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Tento názor opakovane skonštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
(napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012). Účelom spotrebiteľského práva
je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v prípade, ak sú neprijateľné,

zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

17. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 23.12.2015 neustanovovalo, kto a
aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže. Citované ustanovenie tak výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej

únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr
vyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemuprávu,akichsúdnemôžeskúmaťalimine
(t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné
i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by

zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že
žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky
je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

18. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2
zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.
Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na

súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim.

19. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.