Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206521
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414206521.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: O. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., H. 2, proti žalovanému: N. s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Výpalisko 10/A, IČO:
43 942 679, o zaplatenie sumy 14.000,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. decembra 2015, č.k. 4C/508/2015-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.000,-

eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2011 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku, ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 840,- eur podľa
pripojeného príkazu na úhradu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odpor v sume 840 eur podľa pripojeného príkazu na úhradu, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 2, § 558 veta prvá,
§ 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 87/1995 Z.z., a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca

svojou žalobou zo dňa 27.03.2014 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
14.000,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2011 do zaplatenia titulom poskytnutej pôžičky
a nahradil mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi Y. a žalovaným bola dňa 01.02.2011
uzavretá zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 14.000,-
eur, ktorú mal vrátiťnajneskôr do 31.03.2011, pričom žalovaný svoj dlh voči veriteľovi nesplnil. Veriteľ
písomným postúpením z 19.03.2014 postúpil svoju pohľadávku na žalobcu v plnom rozsahu. Pôvodný
veriteľ oznámil dňa 19.03.2014 žalovanému skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu.

Následne súd v konaní sp.zn. 9Ro/111/2014 vydal dňa 17.04.2015 platobný rozkaz, ktorým žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor v ktorom
namietal, že nemá žiadny dlh voči žalobcovi ani voči Y. Všetky finančné záležitosti boli vyrovnané
vzájomným započítaním pohľadávok, preto Y. nemal čo žalobcovi postúpiť. Na pojednávaní žalobca
uviedol, že zo strany žalovaného mu nebola žiadna suma vyplatená, pohľadávku odkúpil od Y. a teraz si
ju vymáha súdnou cestou. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi Y. a žalovaným došlo k uzavretiu
platnej zmluvy o pôžičke, táto zmluva o pôžičke obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon

predpisujepreuzavretiezmluvyopôžičke,boladojednanávýškapôžičkyakoajformaavýškajejsplátok.
Žalovaný pôžičku v lehote splatnosti neuhradil, pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2014 žalobcovi, ktorý si tento svoj nárok uplatnil súdnou cestou.
Zároveň pôvodný veriteľ tým istým dňom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky, oznámil túto skutočnosťžalovanému, teda tento nemohol namietať ani to, že by mu nebolo známe komu mal plniť. Argumenty
žalovaného, že s pôvodným veriteľom bola pohľadávka započítaná, preto mu nič nedlhuje, žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, nedoložil dôkazy, o ktoré svoju obranu opieral a neprodukoval žiadny

iný dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenie žalobcu. Navyše po podaní odporu žalovaný neprevzal ani jednu
zásielku zo súdu, napriek tomu, že sídlo žalovaného zostalo nezmenené a podľa tvrdenia žalobcu
naďalej firma sídli na adrese, na ktorej je zaregistrovaná. Súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej v
plnom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému
žalobcovi, ktorý by mal nárok na ich náhradu, trovy nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 840 eur podľa § 2 ods. 2, § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992
Z.z. o súdnych poplatkoch a položky č.1a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor, pretože si túto poplatkovú povinnosť pri podaní odporu
nesplnil ( §2 ods. 1 písm.a), zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch ( v znení účinnom od 1.9.2014
t.j. v čase vzniku poplatkovej povinnosti) a položka č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, Uviedol, že súd vo veci
rozhodoval bez toho, že by za žalovaného niekoho vypočul, teda že nevypočul konateľa spoločnosti
INED s.r.o., čím by preukázal svoje tvrdenia. Poukázal na dôvody v podanom odpore proti platobnému

rozkazu a uviedol, že uplatnený nárok v žalobe neuznáva, nakoľko nemá voči žalobcovi ani Y. žiaden
dlh. Všetky vzájomné finančné záležitosti medzi Y. a spoločnosťou INED s.r.o. a fyzickou osobou C.
C. boli vyrovnané vzájomným započítaním pohľadávok, pričom po vzájomnom započítaní je dlžný Y..
P. C. 26.555,- eur. Vzhľadom k tomu nemal Y.. P. čo postupovať O. P.. Ďalej namietal, že súdu nič
nebránilo, aby konateľa spoločnosti vypočul v mieste jeho bydliska, súd rozhodol vo veci bez toho, aby

zistil skutočný stav veci, pričom svojim postupom znemožnil žalovanému konať pred súdom.

3.Žalobcavosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniužalovaného navrholnapadnutýrozsudokpotvrdiť.
Podľa neho bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o pôžičke prevzal sumu
14.000,- eur, ktorú doposiaľ neuhradil ani Y.. N.. Y. P. a ani žalobcovi, na ktorého bola táto pohľadávka

postúpená. Žalovaný mal možnosť sa k veci vyjadriť ale tak neurobil, jeho tvrdenie je účelové i z dôvodu,
že v minulosti si už od Y.. P. požičiaval peňažné prostriedky, čo potvrdzujú doložené fotokópie zmlúv
o pôžičke zo dňa 11.08.2009 a zo dňa 03.01.2010 ako i notárska zápisnica o zmluve o pôžičke č. N
203/2009 zo dňa 02.06.2009. Vzhľadom k uvedenému odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné
a napadnuté rozhodnutie preto navrhol potvrdiť ako zákonné.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 , § 380 ods.
1CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté
podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí.

6. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že podľa obsahu spisu žalobca podal na súd žalobu proti
žalovanémunavydanieplatobnéhorozkazunazaplatenieistinyvovýške14.000,-euraspríslušenstvom
a zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania. K žalobe pripojil zmluvu
o pôžičke medzi pôvodným veriteľom a žalovaným zo dňa 01.02.2011, zmluvu o postúpení pohľadávky

medzi pôvodným veriteľom a žalobcom zo dňa 19.03.2014 a oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 19.03.2014 adresované žalovanému. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.02.2015 č.k.
9Ro/111/2014-20 žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Následne dňa
17.04.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 9Ro/11/2014-22, proti ktorému žalovaný podal odpor. Súd prvej
inštancie následne po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vydal napadnutý rozsudok.

7. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.8. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

9. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého
druhu (teda nie identickú vec). Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke,
ktorými sú určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník), prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je

predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Vznik
pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Zmluva o pôžičke je
teda reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci
dlžníkovi. V predmetnej veci išlo o odovzdanie a prevzatie finančnej hotovosti vo výške 14.000,- eur,
čo je preukázané zmluvou o pôžičke v bode II. Podľa bodu I. zmluvy pôvodný veriteľ odovzdal
dlžníkovi - žalovanému požičanú sumu v plnej výške pri podpísaní zmluvy. Túto skutočnosť žalovaný

ani nenamietal. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že predmetná zmluva o pôžičke spĺňa
všetkyzákonompožadovanénáležitosti.Jejuzatvorenímvzniklažalovanémupovinnosťvrátiťžalobcovi,
na ktorého bola pôvodným veriteľom žalovaného platne postúpená predmetná pohľadávka, svoj dlh v
plnej výške do 31.03.2011. Pretože si nesplnil svoju povinnosť požičané peniaze v dohodnutej lehote
vrátiť, súd ho dôvodne zaviazal napadnutým rozsudkom na ich zaplatenie.

10. Dlžník je zároveň povinný platiť úroky, ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého
zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť. Zmluvné strany si v zmluve o pôžičke vymienili,
že veriteľ je oprávnený domáhať sa svojho práva súdnou cestou, resp. mimosúdne, čím nie je dotknuté
právo na úrok z omeškania.

11. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že
žalovaný žiadnym spôsobom počas konania nepreukázal, že by došlo k ním tvrdenému vzájomnému
započítaniu pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Tieto tvrdenia nepodporil žiadnymi
listinami, ani inými dôkazmi preukazujúcimi uvádzané tvrdenia. Preto jeho procesnú obranu aj odvolací

súd považoval za účelovú.

12. K námietke, že žalovanému bola odopretá možnosť konať pred súdom ,odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie sa opakovane (3 krát) pokúšal o doručenie predvolania žalovanému na sídlo
soločnosti uvedené v obchodnom registry, ktoré sa v priebehu konania nezmenilo, avšak zásielka sa

súdu vždy vrátila z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
považoval písomnosť za doručenú. Odvolací súd preto aj túto námietku považuje za nedôvodnú.

13. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému by podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

patrila náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).