Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202159
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112202159.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Aleny Pavelekovej, v právnej veci žalobkyne: C. E., K.. J., X..

XX.X.XXXX L. Y. K. Č.. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Strakovou so sídlom v Prešove,
kpt.Nálepku č. 5, proti žalovanej: D. E., K.. E., X.. XX.X.XXXX, L. N. Š. Č.. XXX, zastúpenej advokátom
JUDr. Marekom Sahuľom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

u r č u j e, že C. E. K.. J., nar. XX.X.XXXX trvale bytom Y. K. Č.. X, je podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu súp.č. XXX zapísaný na LV č. XXX postavený na parcele registra „C“ KN č. XXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie N. Š., obec N. Š., okres R. v podiele
1 k celku,

náhradu trov konania žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.1.2012 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou

spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX, K. Č.. X zapísaného na LV č. XXX, postaveného
na parcele registra KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. N. Š., obec N.
Š., okres R. v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 10.11.1979 uzavrela pred Miestnym národným výborom v R.
manželstvo s H. E., pričom manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa

15.6.1994, pod spisovou značkou XX M.. Za trvania manželstva postavila s manželom rodinný dom
súpisné číslo XXX stojaci na parcele KN C XXX o výmere XXX m2, katastrálne územie N. Š.. Právny
vzťah k parcele, na ktorej stojí stavba súpisné č. XXX je evidovaný na LV č. XXX. Aj, keď rodinný dom bol
postavený spoločne zo spoločných prostriedkov a za trvania manželstva ako vlastník rodinného domu
bol zapísaný výlučne jej bývalý manžel H. E.. Darovacou zmluvou zo dňa 23.3.2009 daroval predmetný
rodinný dom a pozemok parcelu KN C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX metra
štvorcového svojej dcére žalovanej D. E., ktorá je teraz zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného

rodinného domu ako podielová spoluvlastníčka parcely KNC XXX v podiele 1.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila a uviedla, že ešte pred rozvodom manželstva žalobkyňa opustila
spoločnúdomácnosť,pričomžalovanázostalavopateresvojhootca.Uviedla,žeodrozvodumanželstvaneprejavila žalobkyňa žiaden záujem o rodinný dom. Neuplatnila svoje nároky vo vzťahu k bývalému
manželovi, až doručením žaloby sa dozvedela, že môže existovať nárok jej matky na polovicu rodinného
domu. Celý čas žila v presvedčení, že tento rodinný dom patrí do výlučného vlastníctva otca, a preto

tento dar aj prijala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a výsluchom svedka H. E. a oboznámením
s listinnými dôkazmi a to: návrhom, darovacou zmluvou, výpisom z katastra nehnuteľností LV č.
XXX, výkazom výmer, kolaudačným rozhodnutím, rozhodnutím o určení súpisného, zmluvou o pôžičke,

výpisom z LV č. XXX, zmluvou o poskytnutí stabilizačného príspevku na individuálnu bytovú výstavbu,
notárskou zápisnicou, geometrickým polohopisným plánom, kópiou pozemkovej mapy, rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. XXC XXX/XX-XX, vyjadrením žalobkyne, znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, vyjadrením žalovanej, vzájomným návrhom, pozvánkou zo dňa 30.7.1993, dodacím listom
kópiami zo dňa 23.2.1984 a 17.2.1984 a dodacím listom zo dňa 14.8.1984 a ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC XXX/XX - XX zo dňa 15. 6. 1994 mal súd zistené, že manželstvo
H.Á.E.ažalobkyneuzavretejdňa10.11.1979predMsNVvR.zapísanévknihemanželstievvozväzkuX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, bolo právoplatne rozvedené dňa 30.1.1996.

Vovecisúdvykonaldokazovanieajlistinnýmdôkazom,atokolaudačnýmrozhodnutímzodňa21.8.1987
vydaným okresným národným výborom - odborom výstavby a územného plánovania sa Prešove pod č.
XXXX/XXXX, podľa ktorého sa povolilo trvalo užívať stavbu rodinného domu v obci N. Š. postavenú na
pozemku parcelné číslo XXX/XX katastrálneho územia N. Š. a to od 21.7.1987.

Z rozhodnutia obce N. Š. zo dňa 12.3.2009 mal súd zistené, že pre stavbu postavenú v obci N. Š. bolo
určené súpisné číslo XXX stojacej na parcele č. XXX, a to na základe kolaudačného rozhodnutia, ktorým
sa povolilo užívanie stavby, ktoré bolo vydané dňa 21.8.1987 a pod číslom XXXX/XXXX.

Formou notárskej zápisnice číslo X. XXX/XX, X. XXX/XX, bola uzatvorená darovacia zmluva medzi

účastníkmi E. E. a C. E. ako darcami a H. E. a C. E. ako obdarovanými, pričom predmetom darovania
bola časť nehnuteľnosti mpč. XXX/XX, ktorá zodpovedala novovytvorenej parcele E KN XXX/XX - o
výmere XXX m2. Podľa súčasného stavu ide o parcelu KN C č. XXX, zapísanú na LV č. XXX katastrálne
územie N. Š., čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné.

Z výpisu LV č. XXX, katastrálne územie N. Š., okres R., mal súd zistené, že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti súpisné č. XXX stojacej na parcele č. XXX rodinný dom je žalovaná, pričom vlastnícke
právo jej vzniklo titulom darovacej zmluvy zapísanej pod číslom vkladového konania Y. - XXX/XXXX.

Taktiežzvýpisulistuvlastníctvač.XXX,katastrálneúzemieN.Š.,okresR., malsúdzistené,žežalovaná

je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k nehnuteľnosti a to parcele KN C č XXX, o výmere XXX
m2, pričom jej právo vzniklo titulom darovacej zmluvy zapísanej rovnako pod číslom vkladového konania
V - XXX/XXXX.

Z darovacej zmluvy zo dňa 23. 3. 2009 ktorej vklad bol povolený dňa 14. 4. 2009 pod vkladovým číslom

XXX/XX, správy katastra R. vyplýva že H. E., ako darujúci previedol vlastnícke právo na obdarovanú
- žalovanú, a to k nehnuteľnostiam zapísaných na vyššie uvedených listoch vlastníctva t. j. rodinného
domu v obci N. Š. súpisné číslo XXX postaveného na parcele číslo XXX (garáž, ploty, studňa, vedľajšie
stavby, vonkajšie úpravy, trvalé porasty ) a k pozemku na parcele číslo XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2.

Žalobkyňa vo veci uviedla, že o predmetnú nehnuteľnosť vždy mala záujem a aj má. Brala však ohľad
na dcéru. Uviedla, že predmetný rodinný dom bol postavený za trvania manželstva na pozemku, ktorý
nadobudli počas trvania manželstva darom od rodičov bývalého manžela. Poukázala na to, že finančné
prostriedky na výstavbu domu mali v časti poskytnuté od jej rodičov a časť finančných prostriedkov bola

použitá zo spoločných prostriedkov, pričom rodinný dom bol postavený svojpomocne. Financovanie
bolo zabezpečené aj na základe zmluvy o pôžičke a stabilizačného príspevku. Kolaudačné rozhodnutie
bolo vydané pred tým, než začali užívať s bývalým manželom predmetnú nehnuteľnosť. V roku 1993
podala návrh na rozvod manželstva a zo spoločnej domácnosti odišla po vzájomných nezhodách smanželom, pričom dochádzalo počas trvania manželstva z jeho strany aj k fyzickým útokom. Čo sa
týkalo vyporiadania majetku, ktorý nadobudli počas trvania manželstva uviedla, že takýto návrh nebol
podaný z jej strany, nakoľko vtedy by ju samotné vyporiadavanie finančne zaťažilo. Prostredníctvom

katastrálneho portálu zistila zmenu vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu, ako evidovaná
výlučná vlastníčka bola žalovaná - jej dcéra. Uviedla, že pokiaľ by ju dcéra oslovila nič nenamietala proti
tomu, avšak na druhej strane má syna a v cele vyjaviť títo boli podelený a rovnako a, aby aj syn dostal
určitý podiel, preto jej nezostávalo iné len podať túto žalobu nakoľko v podiele 1/2 je vlastníčkou.

Žalovaná potvrdila, že rodičia sa rozviedli poukázala na to, že matka ju v podstate opustila uviedla, že
ostala starostlivosti otca spolu užívali rodinný dom zariaďovali po niekoľkých rokoch si doma vyžadovala
rekonštrukciu a preto súhlasila a že tento rodinný dom zrekonštruuje a žiadala by otec však previedol
vlastnícke právo k tomuto domu v prospech nej. O skutočnosti, že rodinný dom bol postavený počas
trvania manželstva oboch rodičov a vedela.

Vo veci bol vypočutý svedok H. E., otec žalovanej a bývalý manžel. Čo sa týka predmetného rodinného
domu uviedol, že tento začali stavať so žalobkyňou po uzatvorení manželstva. Rodinný dom financovali
svojpomocne spolu s finančnou pomocou rodičov. Na stavebných prácach za pomoci príbuzných a
kamarátov. Pričom množstvo práce zvládol sám, nakoľko je vyučený stolár. Realizácia stavby trvala
približne 3 roky. Po rozvode manželov ohľadom vyporiadania majetku, nedošlo k žiadnej dohode.

poukazoval na to že počas trvania manželstva a výstavby rodinného domu žalobkyňa nejavila žiadny
záujem.

Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy účastníkmi konania.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Vzmysle§80písm.c/O.s.p.platí,ženávrhomnazačatieobčianskehosúdnehokonaniamožnouplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V danom prípade sa súd najskôr zaoberal otázkou, či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý
právny záujem (keďže ich žaloba je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo
niejevzmysle§80,písm.c/ O.s.p.),pričomdospelkzáveru,žetomutakje,pretože rozsudokvyhovujúci
žalobe mohol byť predpokladom pre uplatnenie si vlastníckeho práva žalobkyne.

Podľa § 136 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), môže byť
vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods.1, 2 OZ, vyjadruje podiel mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1 OZ manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.Pre posúdenie podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb
je rozhodujúca ich dohoda o vzniku spoluvlastníctva k budovanej stavbe.

Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za nesporne preukázané, že žalobkyňa s právnym
predchodcom žalovanej počas trvania manželstva nadobudli vlastnícky vzťah k stavbe rodinného domu.
Výpoveďami účastníkov a svedka považuje súd za preukázané, že žalobkyňa a H. E. po rozvode
manželstva si nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo, aby podali na súd návrh na

jeho vyporiadanie. Z toho dôvodu pokiaľ ide o predmetnú nehnuteľnosť platí domnienka transformácie
bezpodielového spoluvlastníctva na podielové spoluvlastníctvo. V zmysle ustanovenia § 149 OZ súd
vychádzal z toho, predmetná nehnuteľnosť od troch rokov po právoplatnom zániku ich manželstva bola
v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov boli rovnaké.
Nadobudnutím a veci (majetku) za trvania manželstva podľa § 143 OZ je aj vytvorenie vecí obidvoma
manželmi alebo jedným z nich v čase po uzatvorení manželstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu včera

sp.zn. X M. XX/XX, K.).
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem držania a užívania svojho vlastníckeho
práva môže vlastník nakladať z predmetom svojho vlastníctva a to najmä predať, darovať, zameniť a

podobne. Darujúcu zmluvu ako darujúci môže platne uzavrieť zásadne len vlastník veci, lebo iba on je
oprávnený s vecou takto disponovať.
V konkrétnom prípade však darujúci otec žalovanej vystupoval ako výlučný vlastník predmetnej
nehnuteľnosti a vo svojom mene túto nehnuteľnosť daroval žalovanej napriek tej skutočnosti, napriek
skutočnosti, že bol v danom čase vlastníkom len podielu 1 k celku, a to z dôvodov ako je vyššie uvedené

Napriek skutočnostiam uvádzaných žalovanou, že predmetnú nehnuteľnosť rekonštruovala, že
žalovaná neprejavovala mnoho rokov záujem o túto nehnuteľnosť, či okolnostiam kto a v akej miere
z bývalých manželov prispel k nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti nemôže nič zmeniť na tom,
že posudzovaná darovacia zmluva uzavretá medzi otcom žalovanej H. E. a žalovanou je absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Aj keď posudzovaný právny
úkon mal všetky znaky riadnej darovacej zmluvy a naviac v rámci evidencie katastra nehnuteľnosti

bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná na jediného z bývalých manželov tento mohol disponovať len
svojím podielom.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne ako nezodpovedajúcemu zákonu a zistenému skutkovému
stavu vyhovel, a určil, že žalobkyňa je v rovnakom podiele podielovou spoluvlastníčkou ako žalovaná
na predmetnej nehnuteľnosti.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Čo sa týka náhrady trov konania súd má za to, že, v predmetnej veci jestvujú okolnosti hodné osobitného
zreteľa prenepriznanietrovúspešnémuúčastníkovi -žalobkynivzmysleust.§150ods.1Os.p.-pretože

ako vyplýva z opísaných skutkových okolností v rozhodnutí vo veci samej žalobkyňa svojím pasívnym
postojom v čase po rozvode manželstva ponechala nevyriešenú otázku vypriadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, čo v podstate zapríčinilo aj dnešný stav.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prihliadol aj na aspekty morálne, ktoré v danom
konkrétnom prípade nemali právny vplyv na posúdenie hmotnoprávneho nároku žalobkyne - súd však

na ne, v záujme požiadavky naplnenia účelu občianskeho súdneho konania v zmysle cit. ust. § 1
O.s.p., zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu, prihliadol ako na dôvody hodné osobitného
zreteľa, keďže v spore vystupovala ako žalobkyňa matka žalovanej - jej dcéra, bez ohľadu na dôvody
rozvratu manželstva žalobkyne, ponechala žalovanú ako maloletú v starostlivosti bývalého manžela,je ospravedlniteľný, aj keď možno nesprávny postoj žalovanej k matke, ktorá sa cíti po tomto citovom
strádaní svojím spôsobom dotknutá postojom svojej matky a to, či už z detstva alebo v súčasnosti.

Pre tieto dôvody, aplikujúc cit. ust. § 150 ods.1 O.s.p., žalobkyni napriek jej úspechu v konaní náhradu
trov konania sud nepriznal.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.