Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413203920
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413203920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov

senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: K..
K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, zastúpená advokátkou Mgr. Ing. Evou Solčanovou, so
sídlom Nitra, Sládkovičova 1, proti žalovanému: X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, zastúpený
advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNové
Zámky zo dňa 27. novembra 2015 č. k. 6C/49/2013-373 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.
novembra 2015 č. k. 6C/49/2013-389 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov účastníkov vyporiadal tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
účastníkov do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci a to: zariadenie spálne, ktoré
pozostáva z dvoch skríň a postele, zariadenie obývacej izby, časť nábytku z detskej izby, detská
poschodová posteľ, chladnička značky Gorenje, mraznička značky Gorenje, vysávač značky Electrolux,

mikrovlnná rúra značky Samsung, elektrické vykurovacie teleso, nábytok detskej izby, ktorý pozostáva
z jednej skrinky a z dvoch písacích stolíkov, Hi-fi veža, kozmetický stolík so zrkadlom, teflónová panvica
hranatá, všetky veci celkom v hodnote 945 eur. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov
do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci a to: zariadenie spálne, ktoré pozostáva z
dvoch skríň, písacieho stroja a knižnice, zariadenie obývacej izby, ktoré pozostáva zo štyroch kusov
skríň a stolíka pod televízor, detská poschodová posteľ, práčka Electrolux, sporák Mora s keramickou
doskou, umývačka riadu Bosch, varná kanvica Tefal, video rekordér Goldstar, videoprehrávač Goldstar,

sedacia súprava so stolíkom, kosačka na trávu, motorová píla Oleo-mac, domáca vodáreň, aku vŕtačka
Bosch a náradie v dielni, všetky veci v hodnote 2.350 eur. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
účastníkov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľné veci, ktoré sú zapísané v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX
k. ú. O. ako parcely registra ,,C“ - parcela č. 969/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2,
parcela č. 969/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcela č. 969/9 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 25 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele registra ,,C“ č. 969/8, a

garáž súpisné číslo XXX na parcele 969/9 a to v hodnote 118.000 eur. Súd uložil žalovanému, aby na
vyrovnanie hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva zaplatil žalobkyni sumu 48.659 eur a to do 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd určil, že záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi
účastníkmi a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. Bratislava na základe zmluvy č. 25543829/7930 zodňa 06. 09. 2006 preberá žalovaný. Ďalším výrokom súd určil, že záväzok zo zmlúv o pôžičke uzavretej
medzi účastníkmi a veriteľmi C. C., nar. XX. XX. XXXX a K. C., nar. XX. XX. XXXX v sume 2.152,61
eura preberá žalobkyňa. Žalobkyni a žalovanému, a to každému z nich, uložil povinnosť zaplatiť na účet

Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 153,23 eura a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny
poplatok v sume 565,93 eura a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok v sume
565,93 eura a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 149 ods. 1, 3, 4 a § 150 Občianskeho zákonníka a
na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 03. 05.
1997 a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/52/2010,
ktorý nadobudol platnosť 18. 05. 2010, pričom z manželstva pochádzali dve maloleté deti J. J., nar. XX.

XX. XXXX a J. J., nar. XX. XX. XXXX. Z výpovedí strán mal súd preukázané, že v roku 2004 nadobudli
pozemok nachádzajúci sa v obci O., na ktorom v rokoch 2005 až 2008 postavili dom s garážou, pričom
tieto nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX k. ú. O. a hodnota týchto nehnuteľností
predstavuje ku dňu zániku BSM sumu 118.000 eur tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 54/2014
zodňa29.04.2014vznenídoplneniač.1. Zvýpovedístrántiežvyplýva,žecelkováhodnotahnuteľných

vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 3.485 eur. Z úverovej zmluvy uzavretej stranami s Wüstenrot
stavebnásporiteľňa,a.s.zodňa06.09.2006bolopreukázané,ženavýstavbuuvedenýchnehnuteľností
bol stranám poskytnutý úver v sume 800.000,- Sk (26.555,14 eura), ktorý sa účastníci zaviazali splácať
v splátkach po 5.600,- Sk (185,89 eura mesačne) po dobu 8,5 roka (102 mesiacov), a teda na uvedený
úver mali celkom zaplatiť 18.960,78 eura. Zároveň z výpovedí žalobkyne, ako i z čestných vyhlásení

rodičov žalobkyne zo dňa 27. 06. 2013 má súd preukázané, že stranám bola poskytnutá pôžička v
sume celkom 150.000,- Sk (50.000,- Sk + 100.000,- Sk), z ktorej doposiaľ strany vrátili 85.000,- Sk t.j.
2.821,48 eura, a teda na vrátenie zostáva suma 65.000,- Sk, t.j. 2.157,60 eura. Z potvrdení o príjmoch
strán na č.l. spisu 335 a nasl. a 334 vyplýva, že čisté príjmy žalobkyne za roky 2005 až 2008, t.j. v
dobe výstavby rodinného domu predstavovali celkom 6.706,54 eura a čisté príjmy žalovaného za roky

2005 až 2008 predstavovali sumu 63.868,16 eura. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa po rozvode
manželstva do 31. 12. 2014 vyplatila na splátky úveru z poskytnutého Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a. s. celkom sumu 5.183,90 eura, pričom dlh na uvedenú úverovú zmluvu ku dňu rozvodu manželstva
t.j. ku dňu 18. 05. 2010 predstavoval sumu 26.503,39 eura a zostatok dlhu na uvedený úver ku dňu
16. 07. 2015 predstavoval sumu 18.563,60 eura, pričom tento úver doposiaľ spláca žalovaný. Strany

neuviedli, že majú iné aktíva, t.j. ďalšie hnuteľné veci, t.j. peniaze alebo iné veci, a teda súd vychádzal
zo skutočností, ktoré uviedli strany a ich právni zástupcovia. Súd mal za preukázané, že žalovaný z
predaja spoluvlastníckeho domu v D. obdržal za svoj spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k celku sumu
675.000,- Sk (22.405,90 eura), keďže predmetný dom bol predaný za celkovú kúpnu cenu 2.700.000,-
Sk (89.623,58 eura), pričom do svojho spoluvlastníctva nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 k celku bytu

v J., pričom celková kúpna cena prestavovala 850.000,- Sk, a teda na žalovaného pripadala kúpna cena
425.000,- Sk (14.107,42 eura). Konajúci súd neprihliadal na tvrdenie žalovaného o tom, že mu jeho otec
I. J. daroval v roku 2005 sumu 400.000,- Sk i napriek tomu, že túto skutočnosť potvrdil jeho otec, keďže
súd považoval toto tvrdenie za účelové, keďže žalobkyňa ako manželka žalovaného o uvedenom dare
nevedela a to i napriek tomu, že podľa tvrdenia žalovaného uvedený dar bol investovaný do výstavby

rodinného domu.

3.Zvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,žestranykudňuzánikuBSMmaliaktívavsume121.485eur,
ktoré predstavujú hodnotu hnuteľných vecí 3.485 eur a hodnotu nehnuteľných vecí v sume 118.000 eur
a pasíva celkom v sume 28.660,99 eura, ktoré pozostávali z nedoplatku pôžičky poskytnutej účastníkom

rodičmi žalobkyne v sume 2.157,60 eura (65.000,- Sk) a tiež sumy 26.503,39 eura, ktorá predstavuje
neuhradenú časť úveru poskytnutého Wüstenrot stavebnou sporiteľňou, a. s. na základe zmluvy o úvere.
Na každého z účastníkov teda pripadajú aktíva v sume 60.742,50 eura a pasíva v sume 14.330,50
eura. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný prispel na výstavbu rodinného
domu sumou 8.298,48 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou v sume 22.405,90 eura

za predaj spoluvlastníckeho podielu domu v D. a sumou 14.107,42 eura za zaplatenú kúpnu cenu za
spoluvlastnícky podiel bytu v J.. Súd túto sumu odrátal z hodnoty aktív a majetku patriaceho do BSM v
hodnote 121.485 eur a pri vyporiadaní BSM vychádzal zo sumy 113.186,52 eura, pričom na každého
z účastníkov pripadá hodnota aktív v sume 56.593,26 eura. Z vyššie uvedených skutočností, je tiežzrejmé, že žalobkyňa uhradila na úhradu pôžičky poskytnutej jej rodičmi sumu 2.157 eur a na úhradu
úveru poskytnutého Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. sumu 5.183,90 eura, a teda zostatok jej pasív
predstavuje sumu 6.989,- eur (14.330,50 - 2.157 + 5.183,90). Súd teda odrátal od aktív, ktoré pripadali

na žalobkyňu zo sumy 56.593,26 eura sumu 6.989 eur a tiež sumu 945 eur t.j. hodnotu hnuteľných
vecí, ktoré jej boli prikázané do výlučného vlastníctva, a teda rozdiel predstavuje sumu 48.659 eur,
ktorú súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Z pasív žalobkyňa uhradila na úhradu splátok Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a. s. sumu
5.183,90 eura a túto skutočnosť teda súd zohľadnil pri vyporiadaní, a preto uložil žalovanému povinnosť

vyplatiť žalobkyni sumu 48.659 eur. Súd, vzhľadom na uvedený skutkový stav do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote 120.350 eur, pričom ho zaviazal zaplatiť
zostatok úveru voči Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., ktorý ku dňu zániku BSM, t. j. 18. 05. 2010
predstavoval sumu 26.503,39 eura. Súd zároveň do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné
veci v sume 945 eur a zároveň ju zaviazal zaplatiť zostatok pôžičky poskytnutej jej rodičmi, pričom tento
zostatok predstavuje sumu 2.157,60 eura (65.000,- Sk), pričom súd zároveň zohľadnil, že žalobkyňa

zaplatila na splátkach úveru 5.183,90 eura, preto súd v rámci vyporiadania uvedeného BSM, t.j. aktív
a pasív uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 48.659 eur s poukazom na ustanovenie
§ 150 Občianskeho zákonníka.

4. Súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch strán zaplatiť súdu trovy štátu v sume 153,23 eura, ktoré

znášal štát a to podľa § 148 odsek 1 OSP, pričom tieto trovy pozostávali z trov znaleckého
dokazovania v sume 256,46 eura a to nákladov v sume 50 eur za podanie správy zo strany Tatra banky
a. s. ohľadne účtu sestry žalovaného, pričom súd uvedené trovy štátu rozdelil rovnakým dielom na každú
zo strán (306,46 : 2). Súd zároveň rozhodol podľa § 7 ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch a podľa
položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu uvedeného Zákona o súdnych

poplatkoch o povinnosti každého účastníka zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 565,93 eura, pričom
táto predstavuje 1% z hodnoty aktív vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorá pripadá na každú zo strán, pričom základ súdneho poplatku predstavovala sumu 56.593,26 eura,
a teda 1% z uvedenej sumy predstavuje sumu 565,93 eura. O trovách konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 2 OSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, odôvodniac ho tým, že súd vyhodnotil
dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného ako účelové, ale učinil tak ich jednotlivým vyhodnotením
bez kontextu s ostatnými dôkazmi, čím bola v konaní porušená procesná zásada hodnotenia dôkazov
každéhodôkazuzvlášťavšetkýchdôkazovvichsúhrne.Vkonaníbolovykonanérozsiahledokazovanie,

ktoré aj svedeckými výpoveďami má výpovednú hodnotu o stave masy BSM strán, o jeho aktívach
a pasívach, pričom súd sa nezaoberal tou súvislosťou, že pokiaľ úverové prostriedky evidentne
nepostačovali na krytie nákladov realizácie stavby (bankové úspory sú v zrejmom nepomere k mase
finančných prostriedkov potrebných a na realizáciu stavby v hodnote 118.000 eur, žalobkyňa v čase
realizácie stavby bola bez príjmu zo závislej činnosti, resp. jej príjem bol vzhľadom na náklady realizácie

stavby nízky, žalovaný výškou svojho príjmu takisto nemohol pokryť v plnom rozsahu náklady stavby),
akým spôsobom, resp. z akých zdrojov strany zrealizovali stavbu v takejto hodnote. Pritom v konaní bolo
jednak preukázané, že žalovaný obdržal dar od svojho otca a že otec žalovaného mohol disponovať
peňažnou sumou vo výške 400.000,-Sk v inkriminovanom čase, že tvrdenia žalovaného o predaji
rodičovského domu a kúpe bytu pre mamu, resp. otca sú preukázateľné jednak listinnými dôkazmi,

jednak svedeckými výpoveďami. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že tvrdenia žalovaného považuje za
absolútne nedôvodné. V občianskom súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom

v rozsudku súd dostatočne a vyčerpávajúco uviedol, na základe akých dôkazov dospel k skutkovým
zisteniam a vykonané dôkazy vyhodnotil správne. Námietka žalovaného, že súd sa nezaoberal tou
súvislosťou, akým spôsobom, resp. z akých zdrojov strany zrealizovali stavbu v hodnote 118.000 eur,
je z pohľadu žalobkyne zavádzajúca a tendenčná, keď znaleckým posudkom Ing. Z. H. bola stanovená
všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností spolu na 118.000 eur. Zároveň ide o stanovenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorá predstavuje výslednú objektivizovanú hodnotu pozemkov a
stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by nehnuteľnosti mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnenáneprimeranou pohnútkou. Suma 118.000 eur nepredstavuje vynaložené náklady na realizáciu stavby
rodinného domu, ale je odhadom aktuálnej trhovej ceny všetkých ohodnocovaných nehnuteľností.
Rodinnýdombolpostavenýsvojpomocne,atedastranyneplatilizavykonanéprácenastavberodinného

domu, keď stavbu rodinného domu uskutočnili vlastnými silami, a to obe strany. Súd správne vyhodnotil
tvrdenie žalovaného o údajnom dare finančnej hotovosti vo výške 400.000,-Sk od otca žalovaného za
účelové,keďajvýpovedevkonanívypočutýchsvedkovbolitendenčnéanepotvrdilitvrdeniažalovaného,
ktoré navyše v priebehu konania niekoľkokrát menili a boli tiež v rozpore so zadováženými listinnými
dôkazmi. To, že otec žalovaného mohol disponovať peňažnou sumou 400.000 Sk, v konaní preukázané

nebolo. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili pravdivosť tohto tvrdenia. Žalovaný ani
nepreukázal, že by nejaké finančné prostriedky z údajného daru použil do stavby rodinného domu. V
konaní bolo preukázané, že strany mali popri úvere z Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a. s. dostatok
vlastných finančných prostriedkov na realizáciu stavby rodinného domu v O.. Stavba rodinného domu
bola postavená z príjmov účastníkov konania zo zamestnaní, z ich úspor a z úverových prostriedkov v
sume 800.000 Sk. Poukázal na postoj žalovaného, keď na súde prvej inštancie považoval svoje príjmy

za nadštandardné a v odvolaní už svoje príjmy zrejme účelovo nepovažuje za dostatočné. Z uvedených
dôvodovnavrhlarozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiťažalovanéhozaviazaťzaplatiťtrovyodvolacieho
konania vo výške 581 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,

ktoré mu predchádzalo, bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Predmetom konania a v dôsledku odvolania podaného žalovaným aj predmetom odvolacieho konania

je posúdenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom prvej inštancie.

9. Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až po tom, keď sa nerealizuje
vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov)

súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo
výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú

veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a
povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré
prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo

9/97- R 25/1998).

10. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym
výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
umožňuje,abymajetkovévzťahymanželovkspoločnémumajetkuupraviličonajspravodlivejšievsúlade

s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití
§ 143. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba

medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutýb/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia, ako aj postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní
žalovaného aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd v danej veci rozsahom odvolania podľa § 379 písm. c) CSP viazaný nie je, avšak je
viazaný dôvodmi odvolania, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal len námietkami

žalovaného uvedenými v podanom odvolaní, k čomu dodáva, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní
BSM bývalých manželov postupoval v zmysle § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka, pričom
sa správne zaoberal tým, čo tvorí bezpodielové vlastníctvo bývalých manželov, správne ustálil masu
BSM a postupoval správne aj v tom, keď pri vyporiadaní nezohľadnil peňažnú sumu 400.000,-Sk, ktorú
mal od svojho otca dostať žalovaný. K takémuto záveru dospel aj odvolací súd, vychádzajúc z toho,

že žalovaný vo svojom prvom vyjadrení k žalobe túto skutočnosť neuvádzal, uvádzal len, že žiada,
aby bola zohľadnená suma, ktorú obdržal z predaja jeho podielového spoluvlastníctva a ktorú vložil do
realizácie stavby a túto sumu žiadal zohľadniť až následne na pojednávaní dňa 17. 05. 2013. Pritom pri
výsluchu uviedol, že o darovanej sume vedel iba on a jeho otec, jeho sestra obdobný dar nedostala
a o tejto skutočnosti nepovedal ani žalobkyni ako manželke. Otec žalovaného ako svedok pri výsluchu

pritom uviedol, že o pôžičke okrem neho a syna vedela aj dcéra, teda ich výpovede sa v tomto rôznia
a uviedol tiež, že žalobkyni o tom nepovedal, lebo to nepovažoval za potrebné. Suma 400.000,-Sk
je pritom nie malá suma, a teda jej prínos do domácnosti by mala postrehnúť aj žalobkyňa (aj keď
by jej to nebolo výslovne oznámené), pričom v priebehu celého konania uvádzala, že o takomto dare
nevedela. Ak žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného poprela, bolo potom na žalovanom, aby toto svoje

tvrdenie preukázal, pričom odvolací súd dospel k záveru, že toto svoje tvrdenie nepreukázal. Z výpisov z
účtu žalovaného pritom tiež vyplýva, že v máji 2005 mal zostatok na účte 220.913,11 Sk a v júni 2005 mal
zostatok na účte 186.632,24 eura, teda v čase, kedy mal otec žalovanému sumu 400.000,-Sk darovať,
mali na účte dostatok peňažných prostriedkov na základy domu, ktoré v tom čase budovali, pričom
dom stavali svojpomocne, teda peňažné prostriedky potrebovali najmä na kúpu materiálu a náklady na

základy nepredstavovali tak vysokú sumu, ako mu mal podľa vyjadrenia žalovaného jeho otec darovať.
Výpovede žalovaného boli rozporné aj v tom, že raz uvádzal, že základy domu boli financované z
daru od otca a inokedy uviedol, že základy domu boli postavené z našetrených peňazí. Vzhľadom k
uvedeným okolnostiam odvolací súd vyhodnotil výpoveď otca žalovaného, ktorý potvrdil, že žalovanému
dal 400.000,-Sk ako účelovú, keď zo žiadnych ďalších dôkazov táto skutočnosť preukázaná nebola.

Vychádzajúc z uvedeného sa aj v tejto namietanej položke stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a vzhľadom k úspechu žalobkyne v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol, že jej priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).