Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112226370
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112226370.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci navrhovateľky: L. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XX, S.
V., zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice, proti odporcom: 1. Správa
majetku Košického samosprávneho kraja, IČO: 42 093 937, Tatranská 25, Košice a 2. Nemocnica s
poliklinikou Trebišov, a. s., IČO: 36 597 376, SNP 76, Trebišov, zastúpenému advokátom JUDr. Máriom
Keletim, Hlavná 36, Hnúšťa, o zvýšenie renty, o odvolaní navrhovateľky a odporcu 2 proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I zo 6.12.2013 č. k. 24C/286/2012 - 85

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku III tak, že navrhovateľka j e p o v i n n á odporcovi 2 nahradiť trovy
prvostupňovéhokonania588,36€pozostávajúceztrovprávnehozastúpenia,ichzaplatenímadvokátovi,
JUDr. Máriovi Keletimu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Odporcovi 2 n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I pre späťvzatie návrhu zastavil konanie (výrok I). Dôvodom späťvzatia návrhu bola
skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a odporcom 1 došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody a k vyplateniu
celej dlžnej čiastky, ako aj úhrady trov právneho zastúpenia. Vo vzťahu k odporcovi 1, pre správanie
ktorého došlo k späťvzatiu návrhu, podľa §146 ods. 2, vety prvej OSP navrhovateľke nepriznal náhradu
trov konania (výrok II) a odporcovi 2, vo vzťahu ku ktorému navrhovateľka späťvzatím nedôvodne

podaného návrhu zavinila zastavenie konania, podľa §146 ods. 2, vety prvej a §150 ods. 1 OSP priznal
náhradu trov konania 147,09 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia s povinnosťou navrhovateľky
zaplatiť ju advokátovi odporcu 2 (výrok III). Vychádzajúc z toho, že pri začatí poskytovania právnej služby
hodnota pohľadávky bola 7 524,06 € (1 480,26 + 6 043,80/100,73 x 12 mesiacov x 5 rokov), základnú
sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určil sumou 237,34 € + 20 % DPH a konštatoval, že
trovy odporcu 2 sú predstavované sumou 588,36 € pozostávajúcou z odmeny za 2 úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia 4.4.2013 a písomné podanie vo veci samej z 24.7.2013), režijný paušál
2 x 7,81 € + 20 % DPH. S prihliadnutím na sociálne pomery navrhovateľky a tiež na samotný dôvod
uplatnenia nároku na súde (invalidná dôchodkyňa finančne odkázaná na úrazovú rentu, pozastavením
vyplácania ktorej sa veľmi zhoršila jej finančná situácia) ako na dôvody hodné osobitného zreteľa (§150
ods. 1 OSP), nepovažoval za správne navrhovateľku zaviazať na náhradu plnej výšky trov odporcu.
Vzhľadom na uvedené dospel k záveru o potrebe náhradu trov konania znížiť na 25 % a odporcovi 2

z tohto titulu preto priznal 147,09 €.

Proti výroku III uznesenia podali odvolanie tak navrhovateľka, ako aj odporca 2, obaja poukazujúc na
okolnosti pred podaním návrhu na začatie konania na súd. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že odporca 1
ako právny nástupca podľa rozsudku súdu povinnej príspevkovej organizácie (Nemocnica s poliklinikou

Trebišov) neodpovedal na jej predžalobné požiadavky na zvýšenie renty, obaja odporcovia sa bránili,
že nie sú pasívne vecne legitimovaní na uspokojenie jej nárokov. Z opatrnosti návrh podala aj protiodporcovi 2, ktorý rentu jej vyplácal až do pozastavenia dňom 13.6.2012, v dôsledku čoho ona sa
dostala do mimoriadne ťaživej finančnej situácie. Tvrdí preto, že odporca 2 takto tiež zavinil, že ona
ako oprávnená osoba zvýšenia úrazovej renty sa musela domáhať súdnou cestou. Dovoláva sa preto

aplikovania §150 ods. 1 OSP na posudzovaný prípad tak, aby odporcovi 2 vôbec nebola priznaná
náhrada trov konania.

Odporca2navrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezmeniltak,žemubudepriznanánáhradatrov
konania 588,36 €. Namietal, že samotná sociálna situácia navrhovateľky bez jej zohľadnenia v spojitosti

sinýmiskutočnosťaminemôžebyťdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľaprevýnimočnéuplatnenie§150
ods. 1 OSP. Súdu prvého stupňa vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že navrhovateľka mimosúdnu dohodu uzavrela s odporcom 1 a že renta jej bola vyplatená
aj za zameškané obdobie. Dovolával sa zohľadnenia tej okolnosti, že navrhovateľka už v čase pred
začatím súdneho konania nesporne mala vedomosti o tom, že právnym nástupcom povinného subjektu
je výlučne odporca 1 a že preto návrh vo vzťahu k odporcovi 2 je zbytočný a nezmyselný. Zastával

preto názor, že pokiaľ navrhovateľka vo vzťahu k nemu návrh podala „z opatrnosti“, musí znášať aj
trovy konania. V konaní bola zastúpená advokátom, musela preto poznať riziká podania návrhu proti
odporcovi 2. Namietal tak, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na použitie §150
ods. 1 OSP.

Navrhovateľka ani odporca 2 nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu procesnej protistrany.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolaní a po
zistení,žeodvolaniabolipodanénatooprávnenýmiosobami(§201,202a204OSP)bezpotrebynariadiť
odvolacie pojednávanie (§214 OSP) preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo (§212 ods. 1 a 3 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zmeniť, pretože
odvolanie odporcu 2 je opodstatnené.

Odvolaním nebolo dotknuté rozhodnutie o zastavení konania proti odporcovi 1, ani závislý výrok o
trovách konania. Rozhodnutie v tomto rozsahu nadobudlo preto právoplatnosť a vedené výroky neboli

predmetom odvolacieho prieskumu (§206 ods. 2 OSP). Predmetom odvolacieho prieskumu bolo len
rozhodnutie o trovách konania medzi navrhovateľkou a odporcom 2.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľky a na rozdiel od súdu prvého stupňa
s komplexným prihliadnutím na okolnosti spred podania návrhu na súd považoval za vylúčené na

rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie §150 ods. 1 OSP.

Rozsudkom Okresného súdu v Trebišove z 31.3.1982 sp. zn. 5C/197/81 právoplatným dňom 24.4.1982,
bývalý Okresný ústav národného zdravia v Trebišove voči navrhovateľke bol zaviazaný na náhradu
škody o. i. spočívajúcej v povinnosti mesačne jej platiť 502,45 Kčs, počínajúc dňom 5.11.1980, vždy

do 10. dňa v mesiaci. Príspevková organizácia Nemocnica s poliklinikou v Trebišove, na žiadosť
navrhovateľky uznala jej nárok, vyplatila jej dlh na rente a od 1.4.2000 jej začala vyplácať rentu 2
118,21 Sk mesačne. Nemocnica s poliklinikou v Trebišove, príspevková organizácia, bola zrušená a jej
právnymnástupcomnazákladezriaďovacejlistinyč.j.1863/2007-RU20/8696z30.3.2007arozhodnutia
zriaďovateľa sa stala rozpočtová organizácia Správa záväzkov a pohľadávok, t. j. odporca 1. V marci

2008 navrhovateľka o zvýšenie renty na 2 618,30 Sk mesačne a o uhradenie dlžnej renty žiadala
odporcu 2. Tento dlžnú rentu jej nevyplatil, ale od 15.12.2008 začal jej vyplácať zvýšenú rentu 75,37 €
mesačne. Odporca 2 listom z 20.4.2011 uznal nárok navrhovateľky na náhradu na strate na zárobku
a dôchodku voči OÚNZ v Trebišove a jej právnemu nástupcovi, príspevkovej organizácii, Nemocnica
s poliklinikou v Trebišove a dal jej na vedomie, že napriek tomu, že on nie je právnym nástupcom

týchto organizácií, z dôvodu, aby navrhovateľka nebola existenčne ohrozená, dočasne, do doriešenia
právnych vzťahov súvisiacich s jej nárokom, rentu naďalej jej bude vyplácať v pôvodnej výške. Odporca
1 neevidoval pohľadávku navrhovateľky, preto jej navrhol, aby svoj nárok smerovala voči odporcovi 2.
Ten na základe opätovnej žiadosti navrhovateľky menovanej oznámil, že právnym nástupcom povinného
subjektu je odporca 1. Jej žiadosti preto nevyhovel a s účinnosťou od 13.6.2012 vyplácanie renty úplne

pozastavil. Navrhovateľka následne (15.10.2012) nárok na zvýšenie renty uplatnila žalobou na súde tak
proti Správe záväzkov a pohľadávok Košického samosprávneho kraja (teraz Správa majetku Košického
samosprávneho kraja) ako odporcovi 1, ako aj proti Nemocnici s poliklinikou Trebišov, a. s. ako odporcovi2 a žiadala, aby títo na splnenie peňažnej povinnosti voči nej rozsudkom súdu boli zaviazaní spoločne
a nerozdielne.

Z uvedeného opisu skutkových okolností pred podaním návrhu na začatie konania na súd je zrejmé, že
navrhovateľka už minimálne z písomnej komunikácie s odporcom 2 mala vedomosti o tom, že právnym
nástupcom povinného subjektu z rozsudku Okresného súdu v Trebišove z 31.3.1982 sp. zn. 5C/197/81
(OÚNZ v Trebišove) je odporca 1. Vedela preto, že výlučne on je pasívne vecne legitimovaným v
súdnom spore o zvýšenie renty. Okrem iných, to dokazuje aj jej stanovisko vyjadrené v samotnom

návrhu na začatie konania, kde uvádza, že návrh na zvýšenie renty proti odporcovi 2 „uplatňuje len z
opatrnosti“. V konaní bola preukázaná vedomosť navrhovateľky aj o tom, že odporca 2 od 15.12.2008
rentu jej vyplácal len dočasne, do vyriešenia právnych vzťahov súvisiacich s jej nárokom voči odporcovi
1 ako právnemu nástupcovi OÚNZ Trebišov s cieľom predísť existenčnému ohrozeniu navrhovateľky v
prípadne nedostatku finančných prostriedkov. Navrhovateľke muselo byť preto zrejmé aj to, že pokiaľ
odporca 2 výplatu renty pozastavil, nemôže od neho s úspechom nárokovať pokračovanie vo vyplácaní

renty, pretože tento nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči nej. Navrhovateľka v konaní bola
zastúpená advokátkou, musela si byť preto vedomá právnych dôsledkov vedenia súdneho sporu proti
subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaným v spore, spočívajúcich v náhrade trov konania.
Odporca 2 v konaní bol zastúpený advokátom a so súdnym sporom mu vznikli náklady, ktoré v zmysle
§146 ods. 2, vety prvej OSP je preto povinná nahradiť mu navrhovateľka.

Vyššie opísané okolnosti pred začatím súdneho konania, t. j. vedomé vedenie súdneho sporu proti
subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči navrhovateľke, použitie tohto zákonného
ustanovenia na posudzovaný prípad neumožňuje, a to ani za situácie, že navrhovateľka je existenčne
odkázaná na vyplácanie spornej renty. Ani táto okolnosť navrhovateľku totiž neoprávňovala, aby

svoj nárok uplatňovala proti pasívne vecne nelegitimovanému subjektu, a to ani za predpokladu, že
daný subjekt v minulosti požadovanú rentu, príp. jej časť navrhovateľke vyplácal. V danom prípade
navrhovateľka mala vedomosti, že sa tak dialo výlučne z dobrej vôle odporcu 2, za účelom predídenia
jej existenčných problémov pozastavením vyplácania renty. Vedela tiež, že daný subjekt nebol povinný
takto konať a že hoci hmotnoprávne povinný subjekt plneniu svojej povinnosti sa bránil, resp. tvrdil, že

pohľadávku navrhovateľky neeviduje, a nemá preto poznatky o jej (ne)existencii.

Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky navrhovateľky na aplikovanie §150 ods. 1 OSP, ale
v zmysle §146 ods. 2, vety prvej OSP je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania odporcovi 2.
Odvolací súd vyhovel preto odvolaniu odporcu a napadnutý výrok rozhodnutia podľa §220 OSP zmenil

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Trovy odporcu 2 pozostávali z trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4.4.2013 a písomné podanie na
súd 24.7.2013) po 281,84 € vrátane DPH (vychádzajúc z hodnoty 7 524,06 €) a režijný paušál 2 x 9,37
€ vrátane DPH, t. j. celkom 588,36 €. Uvedenú náhradu v zmysle §149 ods. 1 OSP navrhovateľka je
povinná zaplatiť advokátovi odporcu 2.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná,
pretože tento nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania (§151 ods. 1 OSP, a contrario). Plne
neúspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha (§224 ods. 1 v spojení s §142
ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.