Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413206140.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26429705,
zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej:
F. L., A.. G., U.. XX.XX.XXXX, R. N. L. - Q., K. T.Z. XXX/XX, v konaní o zmenkové plnenie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie ohľadne zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 2.071,16 eura
za obdobie od 04.08.2010 až do jej zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobouvoformenávrhunauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1nariadeniaEurópskehoparlamentu
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(v ďalšom texte len ako „nariadenie"), doručenou tunajšiemu súdu 28.03.2013, postúpenou Okresnému
súdu Žilina 09.04.2013 a následne postúpenou (vrátenou) tunajšiemu súdu 20.09.2013 na základe
uzneseniaKrajskéhosúduvŽilinezo21.08.2013č.k.14Ncb/121/2013-30,ktorýmbolurčenýtunajšísúd
ako súd miestne príslušný na prejednanie veci, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu

voči žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.999,- eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 2.071,16 eura od 04.08.2010 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo sumy
2.071,16 eura od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
6,90 eura, ako aj náhrady trov konania.

K návrhu pripojil zmenku, ktorej vystaviteľkou je žalovaná s tým, že ako miesto vystavenia zmenky je
uvedený Dolný Kubín, dátum vystavenia zmenky je uvedený 1. marec 2010 a v časti „zmenková suma"

je uvedená suma 2.071,16 eura, slovom dvetisícsedemdesiatjeden eur 16 centov a v časti „zmenkový
úrok 0,25% denne od" je vyplnený dátum 4. augusta 2010. Ďalej je na zmenke uvedené: „Zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/
B". Taktiež je na zmenke uvedené: „Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava",
že ide o zmenku „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Napokon je na
prednej strane zmenky v pravom hornom rohu uvedené: „číslo zmluvy: XXXXXXXXX". Na rube zmenky

sa nachádza text: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705" a pod týmto textom je vpravo text: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis.O uvedenej žalobe prvýkrát rozhodol tunajší súd rozsudkom zo 14.07.2014 č. k. 6C/144/2013-68
tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie žaloby odôvodnil
viacerými dôvodmi. Jednak tým, že daná zmenka majúca povahu zabezpečovacej zmenky k záväzku

vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 01.03.2010 (ďalej len „ÚZ"), bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona NR
SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia danej
zmluvy (ďalej len „ZoSÚ"), nakoľko v danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,-

eur a zmenka bola vyplnená na zmenkovú sumu (až) 2.071,16 eura, teda aj v prípade, že v čase jej
vyplnenia nemal byť ani len sčasti úver splatený, ide o navýšenie o viac ako o 100 % z poskytnutej
istiny, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore so zákonom - ustanovením § 4 ods. 6 ZoSÚ). Na základe toho
konštatoval neplatnosť zmenky pre jej rozpor so zákonom, na čom nič nemení to, či o tejto skutočnosti
žalobca v čase jej indosácie vedel alebo nevedel, keď dané ustanovenie podľa jeho výslovného znenia
dopadá aj na žalobcu, ktorému bola zmenka indosovaná. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., takúto

vadnú zmenku previedla na tretiu osobu, bez toho, aby súčasne previedla aj pohľadávku z ÚZ. Týmto
postupom pôvodný majiteľ zmenky mal snahu eliminovať základný znak zabezpečovacej zmenky a
potrieť akúkoľvek spojitosť s hlavným záväzkovým vzťahom, čo bolo podľa súdu hlavným dôvodom
indosácie zmenky - snaha pôvodného majiteľa zmenky zabrániť skúmaniu predchádzajúceho vzťahu
medzi žalovanou ako vystaviteľkou zmenky a pôvodným majiteľom zmenky - aby tak žalobca ako

nový majiteľ indosovanej zmenky získal abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi
mimozmenkovými vzťahmi účastníkov a týmto spôsobom cielene výrazne posilniť postavenie veriteľa
voči žalovanej ako dlžníkovi na úkor práve žalovanej ako spotrebiteľa a obrany jej práv. S ohľadom
na osobitosti úpravy možnosti vystavenia zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch v čase, kedy zmenka
bola vystavená (o to viac s ohľadom na znenie ustanovenia § 4 ods. 6 ZoSÚ platiaceho aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky), mal žalobca vo vlastnom záujme zisťovať
od pôvodného majiteľa zmenky, charakter tejto zmenky, a to či neexistuje nejaká zákonná prekážka
brániaca uplatneniu práv z takejto zmenky práve s poukazom na vyššie cit. ustanovenie § 4 ods. 6
ZoSÚ, by jeho zvýšená opatrnosť v tomto smere bola na mieste aj s ohľadom na pôvodného majiteľa
zmenky - mediálne „známu" spoločnosť POHOTOVOSŤ a jej hlavný predmet podnikania. Nakoľko šlo

o zabezpečovaciu zmenku zabezpečujúcu záväzok zo spotrebiteľského úveru, nemôže dôjsť k jeho
splneniu zmenkou, na čom opäť nemôže nič zmeniť to, že pôvodný veriteľ ako majiteľ tejto zmenky túto
indosoval na žalobcu bez toho, že by súčasne došlo aj k prevodu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru,
na zabezpečenie ktorého bola vystavená.
Ďalej konštatoval zneužitie inštitútu indosácie predmetnej zmenky, postúpenej na spoločnosť, ktorej

konateľom bol do 07.01.2013 Daniel Paľko, trvale bytom R., N. X, vystupujúceho ako spoločník a
konateľ v spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47345071,
pričom druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ
právneho zástupcu žalobcu. Konateľ právneho zástupcu žalobcu nie je vo vzťahu k žalobcovi len jeho
právnym zástupcom, ale so žalobcom bol aj personálne prepojený, keď podniká spoločne s bývalým

konateľom (i spoločníkom) žalobcu. Takisto tým, že právny zástupca žalobcu zastupoval a zastupuje
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v súdnych a exekučných konaniach, musí mať vedomosť o tom, že
zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, ktorých vymáhanie v exekúcii
bolo neúspešné. Vyslovil domnienku, že právne inštitúty vyplývajúce zo zmenkového a šekového
zákona boli použité na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne

neznámej spoločnosti, získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad
rámec ich dôvodnej výšky, keďže tieto pohľadávky môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých
a nevrátených peňažných prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (vysokého) príslušenstva. Nakoľko
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, v dôsledku neuvedenia RPMN a pre absenciu aj
ďalších základných náležitostí ÚZ ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o úver bezúročný, žalovaná

mala vrátiť len uvedených 1.000,- eur. Naproti tomu v rozpore so zákonom pôvodný majiteľ zmenky túto
vyplnil v rozpore so zákonom až na sumu 2.071,16 eura. Zmenkový úrok uvedený vo výške 0,25 %
denne označil za úrok úžernícky, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ tým, že v čase, kedy už bolo možné vystaviť zmenku len na zabezpečenie
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zabezpečovaciu zmenku), túto zmenku

indosovalabezprevodusamotnejpohľadávky,ktorúzabezpečovala,cielenekonalatak,abyžalovanejjej
práva, vyplývajúce z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmarila alebo aspoň ich uplatňovanie
(obranu) výrazne sťažila.Poukázal aj na to, že niet logického dôvodu, prečo by sa spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna
ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako náhle sa takejto pohľadávke majúcej základ v
spotrebiteľskej zmluve dostane zhmotnenia v podobe zmenky, mal by byť z tejto ochrany vylúčený,

vzhľadom na prísnu formálnosť zákona č. 191/1950 Sb. šekový a zmenkový zákon (ďalej len „ZZaŠ"),
ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku v dodnes nezmenenej podobe niekoľko desaťročí
predtým, ako sa vyvinulo do dnešnej podoby spotrebiteľské právo. Normy spotrebiteľského práva,
včítane ustanovení ZoSÚ, sú nepochybne novšie ako právna norma rovnakej právnej sily - ZZaŠ a
jeho § 17, a tieto regulovali možnosť používania zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch. Postupným

vývojom oproti stavu existujúcemu v čase vystavenia predmetnej zmenky, kedy ešte pripúšťali možnosť
vystavenia len zabezpečovacej zmenky, s účinnosťou od 01.01.2011 (§ 17 ods. 3 a 4 zákona č.
129/2010Z.z.)užzakazujúzabezpečeniespotrebiteľskéhoúveruzmenkoualebošekom.Pretopristrete
zákonných ustanovení ZZaŠ s ustanoveniami ZoSÚ vyslovil potrebu aplikácie špeciálneho ustanovenia
§ 4 ods. 6 ZoSÚ účinného v čase uzavretia ÚZ, v rozpore s ktorým bola daná zabezpečovacia zmenka
vyplnená a žalobcom použitá. S ohľadom na naznačené personálne prepojenie, a to kto bol pôvodným

majiteľom zmenky v kontexte aj s tým, že otázku používania a vyplňovania zmeniek v spotrebiteľských
vzťahoch regulujú a aj v čase vystavenia, následného vyplnenia a ešte neskoršieho indosovania
predmetnej zmenky regulovali (aj) normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, vyslovil presvedčenie, že
žalobca vedel, resp. minimálne mal a mohol vedieť pri zachovaní aspoň základnej miery opatrnosti,
že pri nadobúdaní zmenky od jej pôvodného majiteľa konal na škodu žalovanej ako dlžníčky, keďže

s vysokou mierou pravdepodobnosti by mohlo ísť práve o zabezpečovaciu zmenku zabezpečujúcou
nároky veriteľa zo spotrebiteľského úveru, na základe čoho mohol a mal si túto skutočnosť preveriť.
Napokon poukázal aj na účelový postup žalobcu v snahe „napasovať" tento spor pod ustanovenia
nariadenia tak, aby šlo o spor o pohľadávku vo výške do 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov
a nákladov (článok 2 bod 1. nariadenia), zrejmú už zo samotného žalobného petitu, v ktorom si

síce žalobca uplatňuje zaplatenie sumy (pohľadávky) vo výške 1.999,- eur, ale príslušenstvo z tejto
pohľadávky v podobe zmenkového a zákonného úroku si uplatňuje až zo sumy 2.071,16 eura za
vymedzené obdobia v oboch prípadoch až do zaplatenia sumy 2.071,16 eura. Takýmto spôsobom
vymedzené príslušenstvo, ak by súd žalobe vyhovel, by vlastne nútilo žalovanú zaplatiť na istine nie
žalovaných 1.999,- eur, ale až 2.071,16 eura, pretože z rozdielu týchto súm v prípade, že by žalovaná

uhradila len žalovaných 1.999,- eur, by si žalobca na základe exekučného titulu mohol stále uplatňovať
uvedené príslušenstvo.

Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku, Krajský súd v Žiline uznesením z 18.08.2015
č. k. 14Cob/321/2014-107 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V jeho odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobca si podľa nariadenia uplatnil proti žalovanej
zmenkovú pohľadávku vyplývajúcu zo žalobcom predloženej zmenky vystavenej žalovanou.
Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Ak žalobca uplatňuje svoju pohľadávku
len na základe vystavenej zmenky, tak jej majiteľ nemusí pri jej predložení na zaplatenie a ani neskôr

pri jej vymáhaní poukazovať na nič iné, len to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť
preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Ak je zmenka platná, tak je
dostatočnýmdôkazomprevznikuplatnenéhonárokuznejvyplývajúcehoapotomjevýlučnenadlžníkovi
zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a v súdnom konaní
ich aj preukázal. Zmenkový záväzok je nezávislý na kauzálnych záväzkoch. V prípade vystavenia

zabezpečovacej zmenky existujú vedľa seba dva záväzky, a to záväzok kauzálny (pôvodný) a popri
ňom záväzok zmenkový. S abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované ust. § 495
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"). Nespornosť záväzku vyplývajúceho zo zmenky je daná tým, že
majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať
nič iné, len to, že je vlastníkom zmenky. Zmenkový záväzok je tiež záväzkom samostatným, ktorý

existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku, nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych
pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. Účelom zabezpečovacej
zmenky je, aby v prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy, bolo zabezpečené
plnenie práve zo zmenky, avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú
a nespornú. Žalobcovi na uplatnenie pohľadávky v zmysle nariadenia postačovalo predloženie zmenky

a opis rozhodujúcich skutočností, ktoré osobitne boli vyjadrené v čl. 8 bod 8.1 údajov o pohľadávke
vyplneného vzorového tlačiva A. Okresný súd mal primárne postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia
a vzhľadom k absencii vyjadrenia sa žalovanej vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. Ak
žalovaná v nariadením stanovenej lehote nevzniesla žiadne relevantné námietky, mal okresný súdvychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť. Poukázal na čl. 7 ods. 3 nariadenia,
stanovujúceho koncentračnú zásadu v spojení s čl. 7 ods. 1 nariadenia, podľa ktorého sa vykonáva
dokazovanie len na základe dôkazov, ktoré vychádzajú z tlačiva „A" a tlačiva „C". Z čl. 7 ods. 1 nariadenia

vyplýva, že toto podmieňuje vykonávanie dôkazov doručením odpovede žalovanej strany a vyjadrením
námietok, k čomu zo strany žalovanej nedošlo. Potom bolo potrebné vychádzať z čl. 9 nariadenia,
podľa ktorého súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania dôkazov potrebných na rozhodnutie,
avšak podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Zo spisového materiálu a ani z
odôvodnenia napadnutého rozsudku však nebolo zrejmé, akým spôsobom okresný súd určil spôsob

a rozsah vykonávania dôkazov, s odkazom na úpravu obsiahnutú v nariadení a absenciu odpovede
žalovanej vo väzbe na koncentračnú zásadu. Okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Okresný
súddospelzlistinnýchdôkazov,ktorévykonalbeznávrhuúčastníkakonania,kinémuskutkovémustavu,
na ktorom založil svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto
zisteniam okresného súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal
možnosť reagovať na posúdenie ním uplatneného nároku zo zmenky okresným súdom ako nároku

vyplývajúceho zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca v konaní uplatnil
záväzok žalovanej zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ zmenky. Okresný súd však
posudzoval žalobcom uplatnený nárok súbežne ako záväzok vzniknutý zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a nielen ako nárok zo zmenky. Predmetom uplatneného nároku žalobcom nie je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky. Posudzovanie základného vzťahu, t.j. kauzálneho vzťahu

by malo význam, pokiaľ by žalovaná vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jej škodu
aleboakbypodalarelevantnékauzálnenámietkytýkajúcesaÚZ,prípadnezmenkyvnariadenímurčenej
lehote, čo by však v konaní musela zároveň preukázať. Ak žalobca netvrdil existenciu ÚZ, tak nebol ani
nositeľom dôkazného bremena na preukázanie skutočností a okolností o úvere poskytnutom žalovanej.
K inštitútu indosácie zmenky uviedol, že predmetná zmenka umožňovala jej indosáciu, prevod práva zo

zmenky indosamentom (rubopisom) na nového majiteľa zmenky, k čomu došlo a žalobca ako indosatár
bol nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 01.03.2010 na zmenkovú
sumu 2.071,16 eura. S poukazom na ust. § 17 ZZaŠ výlučne len žalovaná je oprávnená a zároveň
povinnátvrdiťnasvojuobranuprotiplatobnejpovinnostivšetkyskutočnosti,ktorépovažujezavýznamné
a súčasne preukázať okolnosti, ktorými by spochybnila abstraktný charakter indosamentu podľa ust. §

17 ZZaŠ, teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka - že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Takejto obrany sa však žalovaná
relevantne nedovolávala.
Záver okresného súdu o zneužití inštitútu indosácie zmenky označil za záver nemajúci oporu v
dokazovaní, pretože žalovaná ako dlžník takéto námietky v nariadením stanovenej lehote neuplatnila,

a tým nemohlo dôjsť ani k ich riadnemu zdôvodneniu a preukázaniu. Záväzok vyplývajúci zo zmenky
je záväzkom samostatným, a preto nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil
nárok zo zmenky, bez ďalšieho nebolo možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.
Vyslovil názor, že závery okresného súdu vychádzali z právneho vyhodnotenia základného vzťahu,

posúdenie ktorého však nebolo predmetom sporu, pretože žalovaná ako dlžník zo zmenky žiadne
kauzálne námietky nevzniesla, čo nemohlo stačiť na prelomenie základnej zásady obsiahnutej v ust. §
17 ZZaŠ, ktoré dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho
vzťahu boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej
pohľadávky žalobcom bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky ZZaŠ vyžadované

náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Nebol oprávnený skúmať podmienky
jej vystavenia, ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných princípov
fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava ZZaŠ je prísne formálna a neumožňuje súdu
bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v jeho § 17 tak, aby sa mohol súd zaoberať
základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu spotrebiteľského. Nespornosť a

abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní
zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky
ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí
ním byť aj preukázaná. Závery okresného súdu súčasne považoval za čiastočne si odporujúce a
tým nezrozumiteľné, neumožňujúce adekvátny prieskum zo strany odvolacieho súdu, ktorými bola

na jednej strane vyslovená absolútna neplatnosť zmenky (avšak nie cez úpravu v ZZaŠ) a na
strane druhej okresný súd uviedol, že nároku žalobcu, keďže smeruje proti žalovanej so statusom
spotrebiteľa, neposkytne súdnu ochranu, pričom neposkytnutie súdnej/právnej ochrany sa môže týkať
len existentného práva/nároku, čomu nezodpovedá súčasne vyslovená absolútna neplatnosť právnehozákladu uplatneného nároku - samotnej zmenky a táto skutočnosť neumožňovala iné rozhodnutie, než
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").
To, že sa žalobca rozhodol zo zmenkovej sumy uvedenej na zmenke, 2.071,16 eura, návrhom podľa

nariadenia uplatniť len časť, 1.999,- eur, je síce možné vnímať ako účelové konanie žalobcu tak,
aby mohol využiť nariadenie, avšak nejedná sa o zakázaný postup, ktorý by mal relevantný vplyv na
rozhodovanie súdu vo veci samej.
Uložil tunajšiemu súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa nariadenia
uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca v konaní

nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie skutočnosti,
na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku. Ďalej mu uložil
vychádzať zo stavu konania, v rámci ktorého žalovaná v nariadením stanovenej lehote neuplatnila
žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu, prečo nemohol okresný súd bez námietok skúmať
a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keby tento záväzkovo-právny vzťah
mohol byť vzťahom spotrebiteľským, a to vychádzajúc z nariadením stanovenej koncentračnej zásady.

Ďalej tunajšiemu súdu uložil posudzovať žalobcom uplatnený nárok podľa ZZaŠ z hľadiska toho, či
žalobcom predložená zmenka, je zmenkou, ktorá má ZZaŠ vyžadované náležitosti. Vyslovil názor,
že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. § 17 ZZaŠ, najmä ak
takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané v konaní voči indosatárovi
zmenky v nariadením stanovenej lehote neuplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď je

tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 ZZaŠ v
nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. Uložil tunajšiemu súdu spravovať sa uvedenými
závermi odvolacieho súdu a postupovať podľa nich za predpokladu, ak v rámci nového konania nedôjde
ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci. Uložil mu posúdiť nielen
nároknazaplateniezmenkovejistiny,aleajstanoveniedobyukončenialehotyúročeniazmenkovejsumy

v súlade s obsahom § 48 a § 49 čl. I. ZZaŠ a dôsledne sa vyjadriť aj k úroku 0,25 % denne, dojednanému
v zmysle čl. I § 5 ods. 1 ZZaŠ a posúdiť jeho výšku. V tomto smere odvolací súd vyslovil predbežne
svoj názor, vyslovený už i v predchádzajúcom inom konaní s obdobným skutkovým a právnym základom
(napr. sp. zn. 14Cob/284/2014) podľa ktorého začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulárne
stanoviť na dátum spadajúci do doby pred vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy

nie je prípustné stanoviť ani na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína
otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí.
Vzhľadom k tomu, že počiatok lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej
doložky a zo zákona nemožno vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia
lehoty úročenia zmenkovej sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy

považované za neúčinné. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však nemožno
stanoviť ľubovoľne tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však
dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu
funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých
úrokov, preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 článku

I ZZaŠ súčasťou postihového zmenkového plnenia.

V ďalšom konaní nasledujúcom po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo podľa názoru súdu k zásadným
posunom ako pokiaľ ide o procesnú úpravu postupu súdu v konaniach, predmetom ktorých je nárok
zo zmenky alebo šeku uplatnený voči fyzickej osobe ako žalovanému v dôsledku novely O.s.p.

zákonom NR SR č. 438/2015 Z. z. účinného od 23.12.2015, dopadajúceho s poukazom na jeho
prechodné ustanovenie § 372y ods. 1 (okrem v ods. 2 a 3 stanovených výnimiek) aj na konania začaté
pred jeho účinnosťou a tiež aj pokiaľ ide o usmerňujúce Spoločné stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia NS SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20.10.2015, uverejnenom v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 93, ročník 2015 (ďalej len „stanovisko"), teda
práve k takým veciam, akou je aj predmetná vec.

Z uvedeného spoločného stanoviska vyplývajú o. i. nasledovné závery:
I/ Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania

vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
V danom stanovisku je tiež uvedené, že nariadenie nekladie žiadne preukážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom

právnom poriadku, včítane aplikácie znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety),
zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním
potrebného dokazovania, či ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu
automaticky návrhu vyhovieť, a to ani v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní. Súd môže k
návrhupristupovaťsrovnakoumierouingerencieakokakémukoľvekinémunávrhuuplatnenomvkonaní
pred súdom. Súd môže konať aj formou nariadenia pojednávania a nemusí to byť vždy len na základe

návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je nariadením
nijako vylúčená. Ak by súd vzhľadom na uplatnené námietky odporcu dospel k záveru, že žalobca
vedomekonalnaškodužalovanéhoakodlžníkazindosovanejzmenky(pretožeprinadobudnutízmenky,

na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade
zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZaŠ a
z údaja o čísle zmluvy a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka
spotrebiteľského vzťahu) výkon práva žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ ako aj so ZoSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože

indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných
okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s § 4 ods. 6, 7 ZoSÚ v znení platnom od 01.01.2008
do 31.12.2010. Takýto výklad smeruje aj ku konštatovaniu, že pokiaľ takáto situácia nastane, nie je
potrebné zaoberať sa tým, či ide pôvodne o blankozmenku, ktorá by mala byť vyplnená v rozpore
s dohodou o vyplňovacom práve. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa

ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá spotrebiteľovi musí byť poskytnutá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS. Prijatie výkladu pri
rigidnej aplikácii § 17 ZZaŠ smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa -
nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v

takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa neprijateľný. Postup žalobcu v konaní, ktorý sa na úkor spotrebiteľa na takúto právnu úpravu
spolieha, možno potom považovať za zneužitie práva. Aj v stanovisku je citované pravidlo (rovnako ako
to urobil prvostupňový súd vo svojom zrušenom rozsudku) vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu ČR

sp. zn. IV. ÚS 457/2010, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie
v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím,
súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

Za uvedenej situácie už neobstoja závery odvolacieho súdu predovšetkým o nemožnosti zohľadnenia
skutočností uvádzaných žalovanou ako spotrebiteľkou po tom ako zostala nečinnou v štádiu plynutia
nariadením v čl. 5 ods. 3 stanovenej lehote na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu (uvádzaná tzv.
koncentračná zásada) a o nemožnosti ex offo preskúmania pôvodného záväzkového vzťahu, v súvislosti
s ktorým bol založený zmenkový záväzok, ak súd zistí spotrebiteľský charakter daného záväzku.

Súd tiež poukazuje na to, že odvolací súd nezaujal názor k prvostupňovým súdom konštatovanej
účelovosti postupu žalobcu v tom smere, že tento si síce uplatňuje zaplatenie sumy (pohľadávky) vo
výške 1.999,- eur v snahe „podliezť" hranicu pre možnosť aplikácie nariadenia, ale príslušenstvo z
tejto pohľadávky v podobe zmenkového a zákonného úroku si uplatňuje až zo sumy 2.071,16 eura za

vymedzené obdobia v oboch prípadoch až do zaplatenia sumy 2.071,16 eura a takýmto spôsobom (ak
by bolo jeho žalobe plne vyhovené) nútiť žalovanú zaplatiť na istine nie žalovaných 1.999,- eur, ale
až 2.071,16 eura, pretože z rozdielu týchto súm v prípade, že by žalovaná uhradila len žalovaných
1.999,- eur, by si žalobca na základe exekučného titulu mohol stále uplatňovať uvedené príslušenstvo.Tiež nezaujal stanovisko (okrem toho, že súd tak nemal čo robiť bez relatívnej námietky žalovanej) k
dôvodom, pre ktoré prvostupňový súd vyslovil presvedčenie, že žalobca vedel, resp. minimálne mal
a mohol vedieť pri zachovaní aspoň základnej miery opatrnosti, že pri nadobúdaní zmenky od jej

pôvodného majiteľa konal na škodu žalovanej (v súvislosti s aplikáciou § 17 ZZaŠ a ku konštatovanej
existencii personálneho prepojenia zástupcu žalobcu so žalobcom a pôvodným majiteľom zmenky -
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, ktorú tiež zastupoval a charakterom subjektu pôvodného veriteľa) a ani k
„súbehu" právnych predpisov rovnakej právnej sily (ZZaŠ a ZoSÚ) z ktorých novším predpisom je práve
v danom prípade prvostupňovým súdom zohľadnená úprava aj podľa ZoSÚ. Napokon nebol výslovne

zaujatý záver ani k otázke prvostupňovým súdom konštatovanej absolútnej neplatnosti zmenky pre jej
vyplnenie v rozpore so zákonom (§ 4 ods. 6 ZoSÚ). Na uvedených záveroch tunajší súd aj po doplnení
dokazovania zotrváva.

Súd v ďalšom konaní za účelom vykonania dôkazu výsluchom žalovanej nariadil pojednávanie na
02.12.2015, na ktorom ešte pred výsluchom žalovanej oboznámil vyššie citované stanovisko, ktorého

závery sú značne rozdielne oproti záverom odvolacieho súdu v tejto veci.

Žalovaná na uvedenom pojednávaní vypovedala, že si je vedomá povinnosti zaplatiť svoj záväzok,
ktorého výšku však nevie odhadnúť, ale určite nie 100-násobok toho, čo jej bolo požičané. Nesúhlasí s
tak vysokou sumou. Vyhovovalo by jej to rozhodnutie, ktoré vo veci urobil tunajší súd. Na predmetnej

zmenke ona vlastnoručne napísala len svoj podpis, ostatné na nej rukou písané údaje nepísala. V čase,
keď brala pôžičku od Pohotovosti, tie peniaze súrne potrebovala kvôli synovi. Vtedy prišiel ku nej jeden
pán, ktorý jej pri podpise aj peniaze vyplatil. Už sa presne nepamätá, koľko jej to bolo vyplatené, ale zdá
sajej,ženarukujejbolovyplatených800,-eur.Aksidobrespomína,takužmalapredtýmodPohotovosti
pôžičku, ktorú riadne splácala, dokonca ju preplatila, načo prišiel ten pán, ktorý s ňou uzatváral túto

druhú zmluvu. Potom aj niekde volal a zistilo sa, že tam mala preplatok 96,- eur a tento preplatok bol
zohľadnený pri platení prvej splátky, ktorá mal byť 156,- eur. Nevedela uviesť, prečo je taký rozdiel medzi
tým, koľko si ona pamätá, že jej bolo na ruku vyplatených a tým, čo je uvedené v zmluve ako výška
úveru. V čase, keď uzatvárala túto zmluvu, už nepracovala - bola na invalidnom dôchodku. Keď zmluvu
uzatvárala, vtedy jej ten pán dal podpísať viacero papierov a ona nemala šancu tie papiere prečítať, lebo

sa náhlil. Ani nevie, čo všetko podpisovala. Ani nevedela, že medzi tými papiermi podpísala zmenku.
O tej zmenke sa dozvedela až z telefonátu toho pána, ktorý ju kontaktoval, keď to neplatila, a ktorý jej
povedal, že je tam aj zmenka a že bude platiť vysoké úroky. Následne ju už nikto viac ani z Pohotovosti,
ani z nejakej inej spoločnosti v tejto záležitosti nekontaktoval. Ten pán ju kontaktoval v tom istom roku,
kedy uzatvárala zmluvu, ale už bola jeseň alebo zima - pamätá sa, že už vtedy bol sneh. Vtedy pri

podpisezmluvydávalamožno3-4podpisynamiesta,ktoréjejukázaltenpán.Niktoinýokremnejatoho
pána nebol pri tom prítomný. Na jeho meno si už nespomína a vtedy mohol mať 45 - 50 rokov. Všetko to
riešili v jeho aute. Celé to netrvalo viac ako 30 minút, v rámci ktorých šli tým autom ešte overiť jej podpis
na matriku do N. L.. V tom aute to riešili na parkovisku pred budovou mestského úradu, keďže ten pán
jej zavolal, že na tom mieste sa stretnú a keď tam prišla, už ju tam čakal. Vtedy chcela, aby jej bolo

požičaných 1.000,- eur, ale on jej povedal, že musí stiahnuť ešte nejaké poplatky, ale už presne nevie, čo
to malo byť. Dosť sa jej následne zhoršila pamäť po tom ako chodila pre svoje ochorenie na ožarovanie.
Stále je onkologický pacient. Z tohto úveru zaplatila len tú prvú splátku, včítane toho preplatku tých 96,-
eur z predchádzajúcej pôžičky, ktorý jej tam vznikol. Potom už nič neplatila, lebo musela ísť na operáciu.
Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je tiež starobný dôchodca, má vážne zdravotné problémy,

je po troch mozgových príhodách a pri bežných úkonoch si vyžaduje jej pomoc a dohľad.

Z dôvodu, že žalobca sa na uvedené pojednávanie nedostavil, súd pojednávanie odročil za účelom
umožnenia žalobcovi - jeho zástupcovi reagovať na výpoveď žalovanej a tiež na ďalšie skutočnosti,
ktoré vyplynuli na pojednávaní, predovšetkým vyplývajúce z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.

7Er/96/2011, ktorého podstatný obsah bol oboznámený.

Podaním zo 16.12.2015 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zobral žalobu späť v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne, teda po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby si ďalej uplatňoval zmenkový úrok „len" vo výške

0,06 % denne. Uvedený procesný úkon zdôvodnil zosúladením svojho postupu s názorom NS SR,
vyjadrenom v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č. 93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto
súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, vyslovil očakávanie,
že súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. K výpovedi žalovanej sa nijakýmspôsobom nevyjadril, akurát v podaní z 15.12.2015 uviedol, že vychádza zo skutočnosti, že nemá
vedomosť o tom, že by žalovaná popierala uplatnenú pohľadávku. Z takéhoto jeho stanoviska vyplýva,
že buď zástupca žalobcu zasiela na súdy v obdobných veciach v súvislosti s nariadením pojednávania

„formulárové" stanoviská nezohľadňujúce konkrétne okolnosti danej veci alebo že vôbec nečítal
zápisnicu z 02.12.2015 zaznamenávajúcu výpoveď žalovanej, ktorá mu bola predtým doručená.

Na posledné pojednávanie vo veci konané 30.12.2015 sa žalobca (jeho zástupca) opätovne nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil práve v podaní z 15.12.2015 s tým, že nemá námietky, aby sa pojednávalo

v jeho neprítomnosti.

Žalovaná na ňom vyjadrila súhlas so zastavením konania v tej časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť.

Vykonaným dokazovaním - z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/96/2011 „vylustrovaného"
v elektronickom registri v rámci prvotných administratívnych úkonov realizovaných súdom po dôjdení

návrhu, mal súd preukázané, že tomuto konaniu predchádzalo o. i. aj konanie sp. zn. 7Er/96/2011, v
ktorom vystupovala ako povinná terajšia žalovaná a ako oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Z uvedeného spisu súd zistil, že predmetná zmenka bola vystavená v súvislosti s ÚZ (Zmluvou o
úvere č. XXXXXXXXX z 01.03.2010), ktorej číslo je uvedené na zmenke vpravo hore, uzavretou medzi
žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., dňa 01.03.2010. Súdny exekútor, u ktorého bol návrh

na vykonanie exekúcie spísaný 01.03.2011, doručil na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 24.03.2011. O tejto žiadosti exekučný súd rozhodol uznesením zo 17.06.2011
č. k. 7Er/96/2011-25 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 11.07.2011. Následne súd uznesením z 19.09.2011 č. k. 7Er/96/2011-29, právoplatným
13.10.2011, exekučné konanie zastavil.

Súd žalobným návrhom uplatnený nárok, vychádzajúc z oboznámenia podstatného obsahu listín
predložených žalobcom a z listín obsiahnutých v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/96/2011,
výpovede žalovanej, ku ktorej žalobca - jeho zástupca nezaujal prakticky žiadne stanovisko, teda ani
nespochybnil pravdivosť aspoň nejakej zo skutočností uvádzaných žalovanou, žalobu v tej jej časti, ktorá

nebola dotknutá čiastočným späťvzatím žaloby zamietol z nasledovných dôvodov:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/96/2011 zistil, že zmenka, ktorá je pripojená k žalobe, je totožná
so zmenkou, ktorá sa nachádza na č. l. 4 spisu sp. zn. 7Er/96/2011 (s výnimkou chýbajúceho rubopisu).
V exekučnom spise je (na č. l. 3) obsiahnutá ÚZ s číslom žiadosti o úver XXXXXXXXX, uzavretá dňa

01.03.2010 medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a žalovanou.

Na rube zmluvy (č. l. 3 p. v. spisu 7Er/96/2011) sú na celej strane napísané Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ"), v rámci ktorých je v bode 14 týchto podmienok s názvom
„Dohodaovyplnenízmenky"obsiahnutýnasledovnýtext:„Nazabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníka

ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,

prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh". Na danej
listine, na ktorej jednej strane je ÚZ a na strane druhej VPPÚ, sú dva podpisy žalovanej, oba na strane,

na ktorej je text ÚZ, z ktorých jeden sa má týkať „potvrdenia" prevzatia peňažnej hotovosti uvedenej
v ÚZ. Podľa ÚZ mala žalovaná dostať úver vo výške 1.000,- eur a teda takúto finančná čiastka by jej
(ak by súd vychádzal z prehlásenia podpísaného žalovanou) mala byť odovzdaná, kdežto z výpovede
žalovanej vyplynulo, že jej malo byť reálne vyplatených o cca 200,- eur menej.

Exekučným titulom v danej exekučnej veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 12910/10 zo
dňa 03.01.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky sa mal stať právoplatným 17.01.2011 a vykonateľným
20.01.2011 a ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu2.071,16 eura (pozostávajúcu z istiny 1.777,- eur, poplatku za zasielanie upomienok 20,- eur a trov
mediačného konania 274,16 eura) spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
2.071,16 eura od 04.08.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom 6 % ročne z uvedenej sumy od

14.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 474,89 eura, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z výroku a odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že
rozhodcovský súd priznal peňažné nároky vychádzajúc zo záveru, že v danom prípade ide o zmenkovo
právny vzťah a nie o vzťah spotrebiteľský, teda rozhodcovský súd priznal uvedený nárok tak, ako to
spoločnosť POHOTOVOSŤ žiadala, na základe neuhradenej zmenky vystavenej žalovanou 01.03.2010

vo forme blankozmenky, v ktorej v čase vystavenia chýbajúce údaje (zmenkovú sumu, dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy) doplnil (vyplnil) 09.10.2010 remitent s poukazom na dohodu o vyplňovacom
práve, uzavretú pri vystavení zmenky.

Už bolo uvedené, že predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená uznesením tunajšieho súdu z
19.09.2011 č. k. 7Er/96/2011-29, právoplatným 13.10.2011, ktorému predchádzalo uznesenie tunajšieho

súdu zo 17.06.2011 č. k. 7Er/96/2011-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.07.2011 a ktorým tunajší
súd ako súd exekučný rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je materiálne nevykonateľný,
nakoľko priznáva plnenie v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že ÚZ neobsahuje údaj o RPMN,
ktorej nedostatok s poukazom na § 4 ods. 2 písm. j) v spojení § 4 ods. 3 písm. b) ZoSÚ má za

následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto rozhodcovský súd
oprávnenému priznal úroky z omeškania v rozpore so zákonom. Exekučný súd považoval aj celú dohodu
o zabezpečení úveru blankozmenkou za neprijateľnú podmienku, pretože táto nebola individuálne
dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Zmenka vystavená žalovanou mala povahu zabezpečovacej zmenky, ktorú skutočnosť preukazuje aj
údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (odkazujúceho na hlavný vzťah) a takáto jej funkcia
je zrejmá aj z už cit. bodu 14 VPPÚ. To, že zmenka má charakter (funkciu) zabezpečovacej zmenky,
sa fakticky prejavuje výlučne v okruhu kauzálnych námietok, ktoré môžu dlžníci zo zabezpečovacej

zmenky uplatniť v rámci obrany proti povinnosti plniť zo zmenky. Pri zabezpečovacích zmenkách
v prípade ich indosamentu spravidla dochádza k zániku námietok, ktoré mohol zmenkový dlžník
uplatniť proti pôvodnému majiteľovi zmenky a nový dlžník stráca predovšetkým námietky kauzálne. V
prípade, ak nie je zmenka indosovaná po proteste alebo po uplynutí lehoty na podanie protestu, tak
nový majiteľ indosovanej zmenky získa abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi

mimozmenkovými vzťahmi účastníkov.

Predmetná ÚZ je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ v znení účinnom v čase jej
uzavretia, keďže spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ju uzavierala a plnila z nej v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako je to zrejmé aj z výpisu z obchodného registra na

uvedenú spoločnosť na č. l. 8 spisu 7Er/96/2011, z ktorého vyplýva, že do predmetu činnosti danej
spoločnosti patrí (patrilo aj v čase uzavretia ÚZ) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a žalovaná
ju neuzavierala a neplnila v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže
v zmluve je označená údajmi občana (menom, priezviskom, trvalým pobytom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu) a nie podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania, IČO), na čom nič nemení

to, že v zmluve je krížikom (podľa názoru súdu nie omylom ale účelovo) vyznačené jeho poskytnutie
na účely „povolania", keď zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, aké povolanie žalovaná mala mať a či táto
vôbec bola v čase uzavretia zmluvy niekde zamestnaná. K tomu súd dopĺňa, že z výpovede žalovanej
naopak vyplynulo, že v čase jej uzavretia už nepracovala a bola na invalidnom dôchodku. Uvedená
skutočnosť (žalobcom nijako nespochybňovaná) svedčí o praktikách spoločnosti POHOTOVOSŤ

(osoby konajúcej za uvedenú spoločnosť pri uzatváraní ÚZ), ktoré vedome uvádzali minimálne v
danej časti nepravdivé údaje ohľadne účelu poskytnutia úveru, ktorým v tomto prípade nemohlo byť
nejaké povolanie žalovanej. To, že hlavnou činnosťou spoločnosti POHOTOVOSŤ je poskytovanie
spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, je súdu známou skutočnosťou vyplývajúcou z jeho
činnosti a súčasne ide o všeobecne známu skutočnosť minimálne v okruhu subjektov podnikajúcich v

oblasti poskytovania úverov alebo subjektov obchodujúcich s pohľadávkami, a to aj vďaka množstvu
sporov rátajúcich sa na tisícky, ktoré táto spoločnosť vedie na všetkých stupňoch súdov. Na túto ÚZ
ako zmluvu spotrebiteľskú dopadá aj režim v čase jej uzavretia účinného ZoSÚ (zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskejobchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), podľa ktorého má takáto zmluva spĺňať obsahové
náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 ZoSÚ, ktorých nedostatok v prípade poskytnutia a čerpania úveru
(nedostatok náležitostí vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l)) má ten následok, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 písm. b) ZoSÚ). Už bolo uvedené, že tunajší
súd už v rámci exekučného konania jednoznačne uzavrel, že v konaní vymáhaný záväzok má svoj
základ v spotrebiteľskom vzťahu a záväzkovo právny vzťah, ktorý bol medzi oprávneným (spoločnosťou
POHOTOVOSŤ) a povinnou (terajšou žalovanou) založený ÚZ, posudzoval ako spotrebiteľský úver, na
ktorý dopadajú ustanovenia ZoSÚ a teda aj ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

OZ).

ZoSÚ v § 4 ods. 5 stanovuje, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis
(§ 524 OZ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu (OZ).

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia
pohľadávky, mu zostávajú zachované i po postúpení.

Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje

splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky.

Podľa § 17 ZZaŠ žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur a zmenka bola vyplnená na
zmenkovú sumu 2.071,16 eura, teda aj v prípade, že v čase jej vyplnenia nemal byť skutočne úver vôbec

splatený, ide o navýšenie o viac ako 100 % z poskytnutej istiny (jej výška mala byť podľa žalovanej
nižšia, než je uvedená v zmluve), teda šlo o jej vyplnenie zo strany pôvodného veriteľa a majiteľa zmenky
v rozpore so zákonom (cit. ustanovením § 4 ods. 6 ZoSÚ).

Tým, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona ZoSÚ, táto skutočnosť má podľa

názoru súdu, ktorý vyslovil už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí, za následok neplatnosť zmenky
bez ohľadu na to, či o tejto skutočnosti žalobca v čase jej indosácie vedel alebo nevedel, keď dané
ustanovenie podľa jeho výslovného znenia dopadá aj na žalobcu, ktorému bola zmenka indosovaná.
Už len z tohto dôvodu nie je daný právny základ žalobou uplatneného nároku, nakoľko tento sa
opiera o neplatnú zmenku pre jej rozpor so zákonom. Súdu je známy názor odvolacieho súdu v iných

obdobných veciach, podľa ktorého skutočnosť vyplnenia zmenky nad najvyšší zákonom prípustný
rozsah nespôsobuje jej absolútnu neplatnosť a ani neplatnosť dohody o vyplnení zmenky (táto dohoda
obsiahnutávoVPPÚneobsahovalaobmedzeniakorešpondujúcesoZoSÚ),keďžeZoSÚporušeniejeho
§ 4 ods. 6 nesankcionoval ich neplatnosťou s tým, že takáto skutočnosť mohla mať za následok len vznik
práva na náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, ktorý nie je účastníkom konania (napr. uznesenie z

08.06.2015 č. k. 13Cob/382/2014). Súd sa s takým názorom (ktorý nebol vyslovený odvolacím súdom
v prejednávanej veci) nestotožňuje a tvrdí, že ak žalobca skutočne nemal mať vedomosť o uvedenom
nedostatku zmenky spôsobenom pôvodným majiteľom zmenky, ktorý ju takto protizákonne vyplnil,
mal by mať právo na náhradu škody žalobca voči pôvodnému majiteľovi zmenky, ak mu postúpenímneplatnej zmenky vznikla škoda. Tým nie je dotknuté aj právo dlžníka na náhradu škody, ktorá by mu
takým (neplatným ) postupom vznikla s poukazom na § 4 ods. 7 ZoSÚ.

Okrem toho, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., porušila zákonný zákaz o tom, že zabezpečovacia
zmenka mala byť vyplnená len na 30 % poskytnutej istiny, takúto vadnú zmenku previedla na tretiu
osobu, bez toho, aby previedla aj pohľadávku z ÚZ. Týmto postupom pôvodný majiteľ zmenky mal snahu
eliminovať základný znak zabezpečovacej zmenky a potrieť akúkoľvek spojitosť s hlavným záväzkovým
vzťahom. Toto bolo podľa názoru súdu hlavným dôvodom indosácie zmenky, teda snaha pôvodného

majiteľa zmenky (spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zabrániť skúmaniu predchádzajúceho vzťahu
medzi žalovanou ako vystaviteľkou zmenky a pôvodným majiteľom zmenky, aby tak žalobca ako nový
majiteľ indosovanej zmenky získal čisto abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený predchádzajúcimi
mimozmenkovými vzťahmi účastníkov a týmto spôsobom cielene výrazne posilniť postavenie veriteľa
voči žalovanej ako dlžníkovi, samozrejme na úkor práve žalovanej ako spotrebiteľa a obrany jej práv.

Žalobca s ohľadom na osobitosti úpravy možnosti vystavenia zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch
v čase, kedy zmenka bola vystavená (o to viac s ohľadom na znenie ustanovenia § 4 ods. 6 ZoSÚ
platiaceho aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky), mal vo vlastnom
záujme zisťovať od pôvodného majiteľa zmenky, charakter tejto zmenky, a to či neexistuje nejaká
zákonná prekážka brániaca uplatneniu práv z takejto zmenky a jeho zvýšená opatrnosť by v tomto

smere bola na mieste aj preto, že pôvodným majiteľom zmenky bola mediálne „známa" spoločnosť
POHOTOVOSŤ. O to viac bola potrebná zvýšená opatrnosť zo strany žalobcu, keďže nešlo o ojedinelú
indosáciu zmeniek medzi týmito subjektmi, ale došlo k indosácii veľkého množstva zmeniek rátaných
až na tisícky.

Vdanomprípadedošlokzneužitiuinštitútuindosáciezmenkyakozostranypôvodnéhomajiteľazmenky,
tak aj zo strany žalobcu. Zmenka bola postúpená na spoločnosť, ktorej konateľom bol do 07.01.2013
Daniel Paľko, trvale bytom R., N. X. Daniel Paľko, bytom N. X, R. vystupuje ako spoločník a konateľ v
spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47345071, pričom
druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - konateľ

právneho zástupcu žalobcu. Je teda zrejmé, že konateľ právneho zástupcu žalobcu nie je vo vzťahu
k žalobcovi len jeho právnym zástupcom, ale so žalobcom bol aj personálne prepojený, keď podniká
spoločne s bývalým konateľom (i spoločníkom) žalobcu. Takisto tým, že právny zástupca žalobcu
zastupoval a zastupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v súdnych a exekučných konaniach, musí
mať vedomosť o tom, že zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv,

ktorých vymáhanie v exekúcii bolo neúspešné. Právne inštitúty vyplývajúce zo zmenkového a šekového
zákona boli použité na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne
neznámej spoločnosti, získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad
rámec ich dôvodnej výšky, keďže tieto pohľadávky môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých
a nevrátených peňažných prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (vysokého) príslušenstva, čo je aj

prejednávaný prípad. V danej veci bol ako to súd už uviedol žalovanej poskytnutý úver len 1.000,-
eur, ktorý sa zaviazala vrátiť s poplatkom 872,- eur, teda spolu sa zaviazala zaplatiť 1.872,- eur,
avšak keďže ide o úver bezúročný, mala vrátiť len uvedených 1.000,- eur. Naproti tomu v rozpore so
zákonom pôvodný majiteľ zmenky, ktorá mala (mohla) mať len zabezpečovací charakter, túto vyplnil
v rozpore so zákonom až na sumu 2.071,16 eura a v zmenke uviedol úžernícky zmenkový úrok

- 0,25 % denne (čo je 91,25 % ročne) a pritom v ÚZ a ani vo VPPÚ súd nenašiel ustanovenie,
ktoré by obsahovalo „dojednanie" o takomto vysokom úroku. Podľa pôvodného znenia ZoSÚ v znení
účinnom do 31.12.2007, kedy právna úprava ešte umožňovala splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy zmenkou alebo šekom, mal v takomto prípade veriteľ záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa,

ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Spoločnosť POHOTOVOSŤ tým, že v
čase, kedy už bolo možné vystaviť zmenku len na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (zabezpečovaciu zmenku), túto zmenku indosovala bez prevodu samotnej
pohľadávky, ktorú zabezpečovala, cielene konala tak, aby žalovanej jej práva, vyplývajúce z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmarila alebo aspoň ich uplatňovanie (obranu) výrazne sťažila.

Ak by úmyslom pôvodného majiteľa zmenky nemalo byť s poukazom na § 17 zákona č. 191/1950
Sb. vylúčenie možnosti skúmania vzťahu, v súvislosti s ktorým došlo k vystaveniu zabezpečovacej
zmenky, pôvodný majiteľ zmenky by postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverového vzťahu zmluvouo postúpení pohľadávky. To by však znamenalo, že by žalovanej zostali zachované námietky (ktoré
mala voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj voči nadobúdateľovi pohľadávky a súd by pri uplatnení
pohľadávky mohol preskúmavať dôvodnosť pohľadávky aj z pohľadu toho, či zmluva o úvere spĺňa

požiadavky ZoSÚ. Vtedy by musel konštatovať, že v danej veci zmluva neobsahovala viaceré zákonom
požadované náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, napríklad RPMN, úrokovú sadzbu, či
priemernú hodnotu RPMN, v dôsledku ktorých chýbajúcich náležitostí (čo aj len jednej z nich) je potrebné
považovať poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., by tak vzniklo právo len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Ak sa však previedla

len zmenka, citovaný § 17 ZZaŠ námietky ohľadne pôvodného vzťahu zásadne vylučuje (okrem prípadu,
ak je preukázané, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).

Tunajší súd už v predchádzajúcom rozsudku konštatoval a opätovne (tak ako to poukázal aj NS SR
v stanovisku) zdôrazňuje, že ak právna norma dovoľuje určité chovanie a iná za predpokladu, že je
zneužívané, ho zakazuje, takéto chovanie nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu

práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust.
§ 3 OZ a najmä s čl. 36 Listiny (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013).

S poukazom aj na uvedený nález súd konštatuje zneužitie práva ako zo strany spoločnosti
POHOTOVOSŤ, tak aj zo strany žalobcu a správaniu sa uvedených subjektov nemožno z toho dôvodu

poskytnúť ochranu a teda priznať žalobcovi z výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím (zákaz zneužitia
práva je silnejší, než dovolenie dané právom) nejaké plnenie čo aj len sčasti. To, že nielen spoločnosť
POHOTOVOSŤ, ale aj žalobca vedome konali na škodu žalovanej ako dlžníka z indosovanej zmenky,
súd vyvodzuje z údaja na zmenke v hornej časti vpravo, kde je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX a
z už naznačených okolností svojich vzťahov žalobcu k remitentovi (zmienené personálne súvislosti a

všeobecné povedomie o spoločnosti POHOTOVOSŤ a o jej hlavnom faktickom predmete činnosti). Teda
aj žalobca musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu. V danom prípade je dané vedomé
konanie žalobcu na škodu žalovanej a ide z jeho strany o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 3 OZ predstavujúci zneužitie práva, práva indosovať zmenku, ktorá mala (len) zabezpečovať záväzok
žalovanej z ÚZ ako spotrebiteľskej zmluvy. Potom vychádzajúc zo záverov stanoviska NS SR č. 93/2015

za takejto situácie už nie je potrebné zaoberať sa tým, či ide pôvodne o blankozmenku, ktorá by mala
byť vypísaná v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve.

Teda ako ďalší dôvod, ktorý bráni čo i len čiastočnému priznaniu uplatnenej pohľadávky na podklade
predmetnej zmenky, je okrem konštatovanej neplatnosti zmenky pre prípad, že by nezákonným

spôsobom vyplnená zmenka nespôsobovala jej neplatnosť, je to, že výkon práv žalobcu z dôvodov
uvedených vyššie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.

Tunajší súd už v predchádzajúcom rozsudku uviedol, že niet logického dôvodu, prečo by sa
spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako

náhle sa takejto pohľadávke majúcej základ v spotrebiteľskej zmluve dostane zhmotnenia v podobe
zmenky,malbybyťztejtoochranyvylúčenývzhľadomnaprísnuformálnosťZZaŠ,ktorýsastalsúčasťou
nášho právneho poriadku v dodnes nezmenenej podobe niekoľko desaťročí predtým, ako sa vyvinulo do
dnešnej podoby spotrebiteľské právo. Normy spotrebiteľského práva, napr. už v cit. ustanovení § 4 ods.
6 ZoSÚ (ktoré ustanovenie v čase jeho účinnosti bolo nepochybne novšie ako právna norma rovnakej

právnej sily - ZZaŠ a teda aj ako jeho § 17), regulujú možnosť používania zmeniek v spotrebiteľských
vzťahoch a postupom vývoja oproti stavu existujúcemu v čase vystavenia predmetnej zmenky, kedy
ešte pripúšťali možnosť vystavenia, ale len zabezpečovacej zmenky (a ešte predtým podľa znenia ZoSÚ
účinného do 31.12.2007 bolo možné použiť na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zmenku alebo šek s tým, že veriteľ si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa,

ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a ak túto povinnosť veriteľ poruší,
zodpovedá za škodu týmto spôsobenú - § 4 ods. 7 a 8 ZoSÚ vo vtedy účinnom znení), s účinnosťou
od 01.01.2011 (§ 17 ods. 3 a 4 teraz účinného zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) už
zakazujúzabezpečeniespotrebiteľskéhoúveruzmenkoualebošekom.Tedapostupnýmvývojomdošlok

postupnémuzužovaniupoužiteľnostizmeniekvovzťahochzaloženýchzmluvouospotrebiteľskomúvere
až po úplný zákaz ich použitia. Na základe uvedených skutočností v prípade ako je tento, kedy zmenka
bola vystavená práve v súvislosti so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľského úveru, bez ohľadu na
to, či by o tejto skutočnosti žalobca vedel alebo nie (v danom prípade podľa záverov súdu o tom žalobcavedel), je preto potrebné aplikovať práve ustanovenia ZoSÚ v prípadoch možného stretu zákonných
ustanovení ZZaŠ s ustanoveniami ZoSÚ, alebo ak je určitá otázka špeciálne upravená práve ZoSÚ,
ako je tomu v § 4 ods. 6 ZoSÚ, v rozpore s ktorým bola prevedená indosácia zmenky zabezpečujúcej

záväzok žalovanej z ÚZ v snahe potrieť takýto jej charakter a takto indosovaná zmenka bola následne
žalobcom aj použitá.

To, že aj v takýchto prípadoch ako je tento, kedy si žalobca uplatňuje práva zo zmenky, musí byť ex
offo súdom poskytnutá spotrebiteľovi právna ochrana, aká sa predpokladá v spotrebiteľských vzťahoch

bez ohľadu na špecifiká konkrétneho súdneho konania (tu iniciovaného podľa nariadenia) vyplýva
jednoznačne z uvádzaného stanoviska NS SR.

Opätovne súd poukazuje aj na účelový postup žalobcu v snahe „napasovať" tento spor pod ustanovenia
nariadenia tak, aby šlo o spor o pohľadávku vo výške do 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov (článok 2 bod 1. nariadenia). Účelovosť postupu je zrejmá už zo samotného žalobného petitu, v

ktorom si síce žalobca uplatňuje zaplatenie sumy (pohľadávky) vo výške 1.999,- eur, ale príslušenstvo z
tejto pohľadávky v podobe (úžerníckeho) zmenkového úroku a zákonného úroku si uplatňuje až zo sumy
2.071,16 eura za vymedzené obdobia v oboch prípadoch až do zaplatenia sumy 2.071,16 eura. Takýmto
spôsobom vymedzené príslušenstvo, ak by súd žalobe vyhovel, by vlastne nútilo žalovanú zaplatiť na
istine nie žalovaných 1.999,- eur, ale až 2.071,16 eura, pretože z rozdielu týchto súm v prípade, že by

žalovaná uhradila len žalovaných 1.999,- eur, by si žalobca na základe exekučného titulu mohol stále
uplatňovať uvedené príslušenstvo. Dokonca s uvedeným nedostatkom nebol žalobca ochotný ani nič
v priebehu konania urobiť, čo nasvedčuje tomu, že zrejme nešlo z jeho strany o nepozornosť, ale skôr
o zlý úmysel.

Napokonnazáversúduvádzavychádzajúcztoho,čovyplynulozvýpovedežalovanejohľadneokolností,
za ktorých došlo k uzavretiu ÚZ, jej podpisovaniu, včítane podpisu „zmenky", že je tu súčasne prítomný
aj nedostatok danosti vôle žalovanej k uzavretiu dohody o vyplňovacom práve, obsiahnutej vo VPPÚ a
k vystaveniu zmenky, teda jej „konanie" v danom smere trpí vadami vôle, čo má za následok neplatnosť
týchto úkonov s poukazom na § 37 ods. 1 OZ. Bolo už uvedené, že na výpoveď žalovanej ako dôkazný

prostriedok žalobca, ktorému jej obsah bol známy, nijakým konkrétnym vecným spôsobom nereagoval
a ani nenavrhoval vykonanie nejakých dôkazov spôsobilých vyvrátiť alebo aspoň spochybniť žalovanou
uvádzané skutočnosti. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že zo strany žalovanej podpísaním uvedených
listín (zmenky a ÚZ, keď dohodu o vyplňovacom práve obsiahnutú len v bode 14. VPPÚ žalovaná ani
osobitne nepodpísala a jej podpisy sa nachádzali len na opačnej strane danej listiny, kde bol text ÚZ,

čo tiež nepriamo nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalovanej, že o „žiadnej zmenke a vyplňovacom práve
remitenta k nej nevedela") nešlo o úkon urobený vážne, keďže táto ani nevedela (prečo ani nemohla
zamýšľať tie právne účinky, ktoré by inak zákon spájal s jej prejavom vôle a ktorý mal potvrdzovať jej
podpis), že by vtedy v rámci viacerých podpisov, ktoré urobila, podpisovala aj zmenku a mala súhlasiť so
zabezpečením jej záväzkov voči veriteľovi predmetnou zmenkou, ktorú mal vyplniť veriteľ ako remitent

pokiaľ ide o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Daná skutočnosť (že nemohlo
ísť zo strany žalovanej o úkon urobený vážne), musela byť z okolností, za ktorých žalovaná podpisovala
listiny predloženej jej osobou konajúcou ako mandatár za spoločnosť POHOTOVOSŤ pri uzatváraní ÚZ
a aj výplate istiny úveru (podľa žalovanej len čiastočnej), uvedenej osobe zrejmá, keďže žalovaná v
dôsledku práve jeho postupu (ponáhľania sa) nemala fakticky vytvorený časový priestor pre to, aby si

to, čo podpisovala, mohla prečítať a tak zistiť, že jej záväzok z ÚZ má byť zabezpečený aj zmenkou.
Práve k danému okamihu, kedy k úkonom žalovanej došlo, je potrebné posudzovať ich platnosť. Svoje
podpisy žalovaná urobila tam, kde jej ukázala osoba konajúca za spoločnosť POHOTOVOSŤ, že to má
podpísať. O tom, že mala vtedy podpísať aj zmenku, sa žalovaná podľa jej výpovede dozvedela až ex
post v čase, kedy bola pre nesplácanie úveru kontaktovaná pracovníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ,

ktorý jej povedal, že je tam aj zmenka a že bude platiť vysoké úroky. Žalovaná tiež uviedla, že z
rukou písaného textu na zmenke je jej vlastnou rukou písaný len jej podpis (podpis vystaviteľa), teda
všetky ostatné údaje, okrem údajov zmenkovej sumy a zmenkového úroku dopísaných mechanickými
prostriedkami remitentom, sú písané (dopísané) inou osobou (konkrétne šlo o dopísanie čísla zmluvy,
miesta vystavenia zmenky, dátumu vystavenia zmenky, mena, priezviska adresy a rodného čísla

vystaviteľa zmenky, ktoré všetky údaje sú pre podobnosť písma zrejme písané, nevedno kedy, rovnakou
osobou, ktorá vpisovala aj údaje do ÚZ).

Z uvádzaných dôvodov potom súd žalobu v časti nedotknutej jej čiastočným späťvzatím zamietol.V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť po prvom pojednávaní vo veci, súd konanie postupujúc podľa
§ 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil, s ktorým postupom vyjadrila súhlas aj žalovaná.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorej by inak ako plne úspešnému účastníkovi
prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., právo na ich náhradu nepriznal,
pretože žalovaná si žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti
s týmto konaním vznikli nejaké náklady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p. v spojení s čl. 17 nariadenia).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).