Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204717
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204717.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XXXX, XXX
XX K. 1, t. č. M. 7, XXX XX K. 1, v konaní o zaplatenie 441,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 238,46 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 28.12.2016, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 441,04 eur, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 709,04 eur, úroky zo zostatku nesplatenej
istiny vo výške 24 % p. a. zo sumy 441,04 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo
výške 9 % zo sumy 441,04 eur od 16.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca P. Banka, a.s., (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovaným dňa 9.5.2008

zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len úverová zmluva), podľa ktorej poskytol žalovanému úver
vo výške 995,82 eur (30 000 Sk) pri fixnej úrokovej sadzbe 24,00 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať
úver v mesačných splátkach po 60,94 eur (1 836 Sk) vždy ku 9. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 9.6.2008 a konečná splatnosť úveru na deň 9.1.2010.
Zmluva upravovala podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch

(ďalej len ZoSÚ).

2.Keďžežalovanýporušilpovinnosťsplácaťposkytnutýúverriadneavčas,pôvodnýveriteľlistomzodňa
15. 8. 2009 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 467,80 eur,
upozornil žalovaného, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 15.8.2009 a žiadal žalovaného
uhradiť dlžnú sumu do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Dlžná suma pozostávala z dlžnej istiny
vo výške 441,04 eur, z dlžného úroku vo výške 13,48 eur a poplatku za upomienku vo výške 13,28 eur.

Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými
zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO
CIVITAS, s. r. o., ako postupcom a Bencont Investments, s. r. o., ako postupníkom. Zmluva o postúpenípohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s. r. o., ako
postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., ako postupníkom.

3. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu a súčasne
ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listiny, na ktoré sa
odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podaním, doručeným súdu dňa 23.2.2017, žalovaný predložil pokus o mimosúdnu dohodu pred začatím

súdneho konania adresovanú žalobcovi, v ktorej poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a
žiadal žalobcu o uzavretie splátkového kalendára a zastavenie úrokov. V nadväznosti na výzvu súdu
sa žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.4.2017 vyjadril, že súhlasí so schválením zmieru a s
postupným splácaním v mesačných splátkach vo výške 20 eur.

4. V spotrebiteľských sporoch súd v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP) na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. V zmysle § 297 písm. b/ CSP
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-- eur.
Keďže v prejednávanom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, jednalo sa o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšovala 1 000,-- eur, súd v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 8.6.2017 oznámil na úradnej tabuli
súdu, že dňa 15.6.2017 o 8.30 hod. bude vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne
tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Strany sa
na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov -zmluvou o úvere (čl. 4), oznámením o
vyhlásení splatnosti (čl. 17), platobnou históriou (čl. 16), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou
(čl. 18 - 21), informatívnym výpisom žalobcu z OR, písomným vyjadrením žalobcu (čl. 43), písomným
vyjadrením žalovaného (čl. 39), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP ) (čl. 6 - 15),
Obchodnými podmienkami (čl. 5), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo zmluvy o úvere, z vyjadrenia žalobcu a z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie vyplýva, že
pôvodný veriteľ uzavrel dňa 9.5.2008 so žalovaným písomnú zmluvu označenú ako Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 995,82 eur (30 000 Sk).
Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že sa žalovaný zaviazal splatiť úver v 20,-- eur mesačných
splátkach po 60,94 eur počnúc dňom 9.6.2008 a s konečnou splatnosťou dňa 9.1.2010, dohodnutá

RPMN bola 31,63 %, ročná úroková sadzba 24,00 % a celková výška nákladov 252,76 eur. V zmluve nie
je uvedený rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušnýspotrebiteľskýúverplatnákdňupodpisuzmluvyospotrebiteľskomúvere.Žalovanýdopodania
žaloby uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 757,36 eur.

7. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 15. 8. 2009 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy 467,80 eur, upozornil žalovaného, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu
ku dňu 15.8.2009 a žiadal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 10 kalendárnych dní od doručenia
výzvy. Nespornou skutočnosťou bolo, že pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou

spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014
uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s. r. o., ako postupcom a Bencont Investments, s. r. o., ako
postupníkom.Zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa15.12.2014uzavretámedzispoločnosťouBencont
Investments, s. r. o., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., ako postupníkom.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

9. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový
vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, ale len pokiaľ neodporujú Smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 53-54 Občianskeho

zákonníka (ďalej len OZ) o spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a ustanoveniam zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSÚ), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 9.5.2008,keďže úver bol poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a preto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

10. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Náležitosti zmluvy o úvere v čase uzavretia zmluvy o úvere upravoval zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a v súčasnej dobe je to zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Podľa § 25 ods. 1 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.

Podľa § 25 ods. 2 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

12. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby.

Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej .zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

19. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak

je neplatný.

20. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

22. Súd sa zaoberal aplikáciou ustanovení právnych predpisov uvedených vyššie. V zmysle citovaných
ustanovení ZoSÚ P. banka, a.s., Bratislava ako pôvodný veriteľ je právnická osoba, ktorá okrem iného

poskytuje spotrebiteľské úvery z vlastných zdrojov v rámci svojej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z
obchodného registra a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovanému
ako dlžníkovi poskytla spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania a súčasne je ho potrebné aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že uzatvorenou úverovou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné

prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou úveru a žalovaný ako spotrebiteľ sa
zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, úverová zmluva
spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) ZoSÚ.
Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ ako vzťahspotrebiteľský, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
úprava, a to ustanovenia ZoSÚ a ustanovenia § 52 - § 54 OZ, účinné v čase uzatvorenia zmluvy, majú
prednosť pred ObZ.

23. Následne sa súd zaoberal podaním, doručeným dňa 23.2.2017, v ktorom žalovaný predložil „pokus
o mimosúdnu dohodu pred začatím súdneho konania“ adresovanú žalobcovi, v ktorej poukázal na
svoju nepriaznivú finančnú situáciu a žiadal žalobcu o uzavretie splátkového kalendára a zastavenie
úrokov. V nadväznosti na výzvu súdu sa žalobca v podaní doručenom súdu vyjadril, že súhlasí so

schválením zmieru. Napriek vyjadreniu žalobcu súd nemohol podanie žalovaného považovať ako návrh
na uzavretie dohody na schválenie zmieru. Súd v zásade dohodu strán konania, resp. zmier uzavretý
stranami sporu schváli, ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným
právom. Z uvedeného podania žalovaného však súd nemal za preukázané, že sa strany dohodli na
uzavretí súdneho zmieru, vzhľadom na nejasné vyjadrenie žalovaného týkajúceho sa príslušenstva
pohľadávky (keďže žiadal o zastavenie úrokov a špecifikáciu dlžnej sumy). Základom zmieru je

totižto hmotnoprávna dohoda (zmluva) sporových strán, avšak v dôsledku procesnoprávnych konotácií
(predovšetkým okolnosti, že sa táto dohoda neuzatvára izolovane) sa účinky zmieru prejavujú aj v
procese, a to predovšetkým tým, že zmier je aj procesným inštitútom predstavujúcim surogát rozsudku,
čo v tomto prípade vzhľadom na podania strán konania nebolo naplnené. Dominantne je zmier zmluvou,
dohodou a aby mohol spĺňať náležitosti rozhodnutia súdu je potrebné jeho schválenie súdom.

Navyše súd poznamenáva, že nemožno schváliť dohodu účastníkov v prípade, ak dohoda odporuje
hmotnému právu. Pôjde predovšetkým o porušenie kogentných ustanovení hmotného práva. Isté
divergencie sú prípustné v prípadoch konania so slabšou stranou, predovšetkým, ak táto v konaní nie
je zastúpená alebo ak v konaní na jej ochranu nevystupuje osobitný subjekt. Zo žaloby a priložených
listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.5.2008 vyplýva, že pôvodný

veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere z
pohľadu § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, podľa stavu platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, súd dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere v tomto konkrétnom prípade neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2

uvedeného zákona. Vzhľadom na to, že navrhovaný súdny zmier medzi stranami sporu by bol zjavne v
rozpore s právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 258/2001 Z. z., a tiež medzi stranami sporu nedošlo
k dohode o úrokoch z úveru, resp. v tejto časti navrhovaný súdny zmier bol neurčitý a nejasný, keďže
žalovaný navrhol úroky zastaviť a žalobca sa k tomu jeho návrhu nevyjadril, preto súd takýto zmier
neschválil.

24. Súd následne pristúpil k preskúmaniu úverovej zmluvy zo dňa 9. 5. 2008, a to či táto podľa § 4
ods. 2 ZoSÚ obsahuje podstatné náležitosti stanovené v ZoSÚ. Po preskúmaní zmluvy dospel súd k
záveru, že táto zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ - adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. i/ - výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a písm. k/ - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
zmluve je uvedená len výška celkovej splátky 60,94 eur, počet splátok 20, schválená výška úveru 995,82
eur, celkové náklady vo výške 252,76 eur, RPMN 31,63 %, a ročná úroková sadzba 24,00 %. Zmluva
neobsahuje splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru.

V zmluve je uvedená len suma mesačnej splátky vo výške 60,94 eur, ale nie je uvedené, koľko z tejto
splátky bude splátka istiny, koľko splátka úroku z úveru a koľko splátka poplatkov. Uvedená skutočnosť
nevyplýva ani z VOP. Zo zmluvy musí byť zrejmé, aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úroku
a aká je výška splátky poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok,
nebol súčasťou zmluvy, keďže a ani v zmluve, ani vo VOP nie je uvedené, aby splátkový kalendár bol

žalovanému odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy.
V zmluve absentuje aj údaj adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť (v zmysle § 4 ods. 2 písm. d ZoSÚ) a údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v
zmysle § 4 ods. 2 písm. k ZoSÚ).

25. Aj keď zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/ i/ a k/, ale na
jej základe žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver a ten ho čerpal, zmluva o spotrebiteľskom
úvere je v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ platná, avšak v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ poskytnutýúver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu,
ktorú mu pôvodný veriteľ vyplatil. Z predložených listinných dôkazov (zmluvy o úvere a prehľadu splátok
a úhrad), ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že pôvodný veriteľ schválil žalovanému úver vo výške

995,82 eur, ktorý mu aj skutočne vyplatil. Žalovaný uhradil do podania žaloby sumu vo výške 757,36
eur. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobca má
nárok len na rozdiel medzi vyplatenou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na sumu 238,46 eur
(995,82 - 757,36), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného nároku
ako nedôvodný zamietol.

26. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 441,04 eur od 17.12.2016
do zaplatenia.
Úrok z omeškania upravuje § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z. účinnéhodo31.01.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania v sadzbe 8,00 % ročne - úroková sadzba ECB 0,00 % v čase omeškania + 8,0 % ročne

podľa vyhlášky č. 87/1995) z priznanej sumy 238,46 eur od požadovaného dátum, t. j. od 17.12.2016 do
zaplatenia (teda odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby na súd). Súd teda priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z priznanej sumy a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania
zamietol, t.j. zo sumy prevyšujúcej priznanú sumu.

27. Žalobca žiadal priznať aj úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 709,04 eur a úroky zo zostatku
nesplatenej istiny vo výške 24 % p. a. zo sumy 441,04 eur od 16.12.2016 do zaplatenia. Keďže súd
ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v úrokovej
sadzbe 24,00 % ročne. Navyše zmluvné úroky patria žalobcovi len do mimoriadneho zosplatnenia úveru,

ku ktorému došlo dňom 15.8.2009. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe a súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba
úroky z omeškania.

Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti žalobcom uplatneného nároku na priznanie úroku
vyčísleného ku dňu 16.12.2016 vo výške 709,04 eur a úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 24
% p. a. zo sumy 441,04 eur od 16.12.2016 do zaplatenia.

28. Podľa §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa §255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.
Podľa 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods.1 CSP. Žalobca
žiadal zaplatenie sumy 441,04 eur s príslušenstvom, t. j. 1 220,07 eur. Súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 238,46 eur s príslušenstvom, t. j. 247,88 eur, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k
žalovanej istine 20,32 %, bol žalobca v konaní úspešný. V časti zaplatenia istiny vo výške 202,58 eur s

príslušenstvom, súd žalobu zamietol, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 79,68
%, bol v konaní úspešný žalovaný. Po odpočítaní nároku na náhradu trov konania žalobcu od nároku na
náhradu trov konania žalovaného (79,68 - 20,32), žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu59,36 %. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy
konania vznikli, preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).
4/ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.