Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208626
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815208626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej
R. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 318,11 € istiny s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi 200,00 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
od 19.12.2013 do zaplatenia na účet číslo: IBAN SK13 8330 0000 0027 0033 4262 vo Fio banka a.s. a
náhradutrovkonaniapozostávajúcichzosúdnehopoplatkuvovýške4,94€aztrovprávnehozastúpenia

vo výške 20,77 € na účet právneho zástupcu žalobcu číslo účtu: IBAN SK183300000002300752166 vo
Fio banka a.s., všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 5, zo dňa 26.11.2013: " V

prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady na prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady
vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady
vo výške 15 €. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej
upomienky - celkové náklady vo výške 10 €. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10 €. Spracovanie a urgencie pri

omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie
externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 €." za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 1, zo dňa 26.11.2013:
"Klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého
výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na

internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru
na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy." za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uvedenú v článku
2, odsek 7, zo dňa 26.11.2013: "Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 53,11 €." za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie istiny vo výške 318,11 €, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 318,11 € od

19.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 19,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 €.

Poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou došlo
dňa 26.11.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III. bodom 3. Rámcovej zmluvy, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 €.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľky na
adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o

uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
Zmluvy spotrebiteľke formou elektronickej pošty. Zaregistrovaná spotrebiteľka vyjadrila svoj súhlas

kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 253,11 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo
výške 200,00 € a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 53,11 €. Výšku odplaty
si žalovaná určila sama na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty

splatnosti úveru. RPMN uvedená v Zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej
výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov, pričom žalovaná
sa zaviazala splatiť dlh žalobcovi v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru.

Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 18.12.2013. Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu

v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bodu 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si žalobca uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 253,11 € odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti až do zaplatenia.

Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV.
bodu 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanej aj náhradu skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške 65,00 €, pričom žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne
oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj
záväzok. Celkový nárok žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 318,11 € s príslušenstvom.

Žalovaná sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať

ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 318,11 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb zo dňa 26.11.2013 vyplýva, že táto bola medzi účastníkmi konania uzavretá na základe
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom

bola rámcová úprava práv a povinností zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. V zmysle článku IV.
bodu 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru (ďalej len „poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška bola určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a

oznámená spotrebiteľke pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klientky a
pred uzatvorením zmluvy. Podľa článku IV. bodu 3. Rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom
bezúročný. Z článku IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovanej so
splátkami úveru je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich
vymáhaním, konkrétne súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za

telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom
z dôvodu omeškania žalovanej. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie
pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady 15,00 €,
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania

tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,00 €.

ZoZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa26.11.2013vyplýva,žetátobolamedziúčastníkmi
konania uzavretá na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti žalovanej, a to podľa ustanovení zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 € s jednorazovým čerpaním
bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovanej v deň uzatvorenia Zmluvy,

najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, a záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi úver s
príslušenstvomvcelkovejvýške253,11€bezhotovostnenabankovýúčetžalobcu.Zmluvabolauzavretá
na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 18.12.2013. Celkové náklady na základe
údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
440,5 % a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 53,11 €. Celková

čiastka, ktorú bola žalovaná ako spotrebiteľka povinná zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi, tak bola tvorená
súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a
pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku žalovanej predstavovala sumu 253,11 €.

Z výpisu z účtu žalobcu, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vyplýva, že dňa 26.11.2013 bol z uvedeného

účtu v prospech účtu žalovanej, uvedeného v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, zrealizovaný prevod sumy
vo výške 200,00 €. Platba bola označená variabilným symbolom 0000676638 s poznámkou, že deň
splatnosti je 18.12.2013.Z Upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 288,10 € zo dňa 25.12.2013 vyplýva, že žalobca
žalovanú upozornil, že jej pôžička je po splatnosti, čím porušila Zmluvu, a preto jej žalobca vyúčtoval
administratívne náklady vymáhania vo výške 35,00 € a vyzval ju na úhradu celkovej dlžnej čiastky vo

výške 288,10 €.

Z Urgencie nezaplatenej pohľadávky vo výške 298,10 € zo dňa 01.01.2014 vyplýva, že nakoľko žalovaná
napriek mnohým výzvam žalobcu nezaplatila svoj záväzok, zvyšuje sa dlžná čiastka k uvedenému dňu
o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,00 €. Celková dlžná čiastka tak

bola vo výške 298,10 €.

Z Upozornenia na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 308,10 € zo dňa 08.01.2014 vyplýva, že
nakoľko žalobca k uvedenému dňu evidoval dlh žalovanej stále ako neuhradený, vyúčtoval jej ďalšie
administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 €. Žalovaná tak žalobcovi celkovo
dlhovala 308,10 €.

Z Poslednej výzvy zo dňa 15.01.2014 vyplýva, že nakoľko finančné záväzky žalovanej voči žalobcovi
nebolikuvedenémudňuvyrovnané,žalobcažalovanejvyúčtovalďalšieadministratívnenákladyspojené
s konaním vymáhania vo výške 30,00 € a žalovanú vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 333,10 € v
lehote do troch dní.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, čo do
vyhovujúcej časti, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. V časti o zaplatenie celkových nákladov tvorených poplatkom za poskytnutie úveru vo výške
53,11 € a skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,00 € s príslušenstvom žaloba nie je dôvodná,

a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutej pôžičky sa opiera o oboznamovanú Rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa
26.11.2013 a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.11.2013 a o ustanovenia § 657 a §

658 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. mája

2014, t.j. v čase uzavretia Rámcovej zmluvy a Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie
je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou

Slovenska.Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 26.11.2013 uzavreli Rámcovú
zmluvu a Zmluvu, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke pôžičku v

sume 200 €. Žalovaná sa v lehote do 18.12.2013, teda do 22 dní zaviazala vrátiť žalobcovi okrem
istiny poskytnutej pôžičky 200 € aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 53,11 €. Podľa Rámcovej
zmluvy a Zmluvy úver bol poskytnutý ako bezúročný pri ročnej percentuálnej miere nákladov 440,50
%, teda žalovaná sa zaviazala vrátiť do 18.12.2013 celkom 253,11 €. Z predloženého výpisu z účtu je
nepochybné, že žalobca žalovanej prevodom na účet poskytol dňa 26.11.2013 pôžičku vo výške 200,00
€. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na istinu vo výške 200,00 €, na 53,11 € titulom poplatku

za poskytnutie úveru a 65,00 € titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov.

Žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 200,00 € súd vyhovel, nakoľko na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
bezúročnej Zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 200,00

€, pričom žalovaná žalobcovi sumu poskytnutej pôžičky nevrátila. Súd preto žalovanú zaviazal k
úhrade dlžnej sumy vo výške 200,00 € istiny zodpovedajúcej výške žalobcom poskytnutých peňažných
prostriedkov.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Na základe doteraz citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nakoľko

poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, tento má v zmysle citovaného
ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch postavenie tzv. iného veriteľa.

Podľa ustanovenia § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra
2014, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré
sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a
4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.
septembra 2014 vyplýva, že aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané sa vzťahuje ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; a tiež ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinnéprostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská),
teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť
zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované

konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku:

(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve.

(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančnézadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013, ako aj zmluvná
podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 26.11.2013 a tiež zmluvná podmienka uvedená
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013 sú neprijateľnými podmienkami. Preto
súd podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol neprijateľné zmluvné podmienky vo
výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvných

podmienok, a to poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených
nákladov spojených s vymáhaním omeškaných splátok úveru.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013, ako aj zmluvná
podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 26.11.2013 a tiež zmluvná podmienka uvedená
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013 sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho

zákonníkaneplatné,pretožespôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013
a zmluvnej podmienky uvedenej v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 26.11.2013 súd konštatuje, že

podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci
uvedené nie je splnené, keďže poplatok za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s citovaným

ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie je určený určito, jasne a zrozumiteľne. V
Rámcovej zmluve (v bode 1. článku IV.) sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy,

pričom v zmysle Zmluvy (odseku 7 článku 2) poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady
spotrebiteľa a je vyjadrený pevnou sumou vo výške 53,11 €. Z citovaných ustanovení Rámcovej zmluvy a
Zmluvy však nie je zrejmé, aká časť z celkového poplatku vo výške 53,11 € patrí za spracovanie žiadosti
o poskytnutie úveru a aká za poskytnutie úveru, keďže tento poplatok zahŕňa obe uvedené položky.
Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a

určite. Zo samotnej Zmluvy, ani z Rámcovej zmluvy nevyplýva, čo poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška.

Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy a
zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy, ohľadom poplatku spojeného so spracovaním

a poskytnutím úveru, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj
z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na
zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa líšia svojím
obsahomlenvúdajochospotrebiteľovi,výškeúveruavýškepoplatkuzaposkytnutieúveru.Tietozmluvy
sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli

zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V Rámcovej zmluve aj v Zmluve sa však
výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu

odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto pre rozpor so zákonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon
je neplatný od začiatku (ex tunc).

Rovnako, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 1. septembra 2014, súd musel dospieť k záveru, že z dôvodu, že Zmluva neobsahovala
úrokovú sadzbu poskytnutej pôžičky, považuje sa táto pôžička za bezúročnú a bez poplatkov, a to aj
napriek tvrdeniu žalobcu, že poskytnutý úver je bezúročný s tým, že sa zaň dojednáva poplatok zaposkytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Súd má totiž za to, že uvedený poplatok za poskytnutie
úveru nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyjadreným za
určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia

peňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať, to znamená, že úročenie pôžičky
je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie
vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľky. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských
zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľku a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca
teda nemal právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 53,11 €, keďže si ho uplatňoval
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Dojednaniepoplatkuspojenéhosospracovanímaposkytnutímúveru,tvoriacehopodstatnú(jedinú)časť
odplaty za poskytnutú pôžičku, bež bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku je právnym

úkonom neplatným z dôvodu rozporu so zákonom aj s dobrými mravmi v zmysle citovaného ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Výška dohodnutých úrokov pri pôžičke musí byť v súlade so zákonnými
ustanoveniami a súčasne aj s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené považoval súd dojednanie tak
vysokého a bližšie nekonkretizovaného poplatku, ako je to v danom prípade (pri poskytnutí pôžičky
vo výške 200,00 € na 22 dní pri dohodnutom poplatku 53,11 € je to úrok vo výške 440,57 %) za

prejav snahy obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri pôžičke nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Tento poplatok, respektíve jeho výška, je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy
o pôžičke, nakoľko ide o časť právneho úkonu, zabezpečujúcu žalobcovi dosiahnutie rozhodujúcej časti
zisku zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, čo je jeho základným cieľom. Takýto poplatok
odporuje právnym predpisom a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd v tejto časti

považoval uzavretú Zmluvu za absolútne neplatnú a žalobu v časti poplatku spojeného so spracovaním
a poskytnutím úveru vo výške 53,11 € zamietol.

Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 26.11.2013,
týkajúcej sa skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, respektíve

upomienkami, ktorými vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú,
súd tiež dospel k záveru, že nebola individuálne dojednaná, čo takisto vyplýva z rozhodovacej činnosti
súdu tak ako bolo uvedené vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka
individuálne dojednaná.

Dojednanietýkajúcesanáhradyvyššieuvedenýchnákladov,uvedenévRámcovejzmluve(bod5.článku
IV.),jevýlučnenaprospechžalobcu,pričomžalovanánemalamožnosťtotodojednanieovplyvniť,apreto
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľky. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenia zmluvy, týkajúce sa týchto skutočne
vynaložených nákladov, keďže neboli dojednané individuálne, za absolútne neplatný právny úkon v

zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy, vyššie uvedeným spôsobom určené
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy, predstavujú podľa názoru súdu určité ďalšie skryté poplatky a ich
priznanie by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporné s dobrými

mravmi.

Vychádzajúczuvedeného,súddospelkzáveru,žežalobcanemalprávonazaplatenienáhradynákladov
spojených s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 65,00 €, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

Pre úplnosť súd dodáva, že z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú
na úhradu jej záväzku upomienkou zo dňa 25.12.2013, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa
01.01.2014, ďalej upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 08.01.2014 a tiež poslednou výzvou zo
dňa 15.01.2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal predmetné výzvy a upomienky na úhradu

dlžnej sumy žalovanej zasielať v určitom krátkom časovom úseku, pričom však nepreukázal, že boli
žalovanej aj skutočne doručené. Žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal skutočné náklady, ktoré
mu s vypracovaním jednotlivých upomienok a urgencií vznikli. Pritom výška žalobcom uplatnených
nákladov za upomienky predstavuje od 5 do 17,50 % sumy skutočne poskytnutej pôžičky a žalobca anibližšie nešpecifikoval, v čom tieto náklady spočívajú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca
predloženými dôkazmi odôvodnenosť nároku na náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré mu
mali vzniknúť v súvislosti s výzvami, respektíve upomienkami, ktorými vyzýval žalovanú na úhradu jej

záväzku, nepreukázal, a aj preto bolo potrebné žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o poplatku za
poskytnutie úveru v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, ako aj dojednanie týkajúce sa náhrady skutočne
vynaložených nákladov sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedené dôvody neplatnosti vzťahujú len na časti
právneho úkonu, a to na predmetný poplatok za poskytnutie úveru a na náhradu skutočne vynaložených
nákladov, a preto neplatnými sú len tieto časti právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že tieto
časti možno oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy, respektíve Rámcovej zmluvy.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Na strane žalobcu vznikli trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške

79,90 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z
tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd
- žaloba) po 24,90 €, z dvoch režijných paušálov po 8,39 € a z DPH vo výške 20 %. Žalobca bol úspešný
na 63 % v pomere k celku a žalovaná bola úspešná na 37 % v pomere k celku. Po odpočítaní úspechu

žalovanej od úspechu žalobcu, má žalobca právo na 26 %-nú náhradu trov konania, čomu zodpovedá
suma 4,94 € kráteného zaplateného súdneho poplatku a suma 20,77 € zodpovedajúca kráteným trovám
právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.