Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201963
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815201963.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., advokátkou so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému
Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky vo výške

2.309,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.
k. 9Er/151/2015-19 zo dňa 18.03.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, so sídlom Krížna 56, 821 08

Bratislava zo dňa 11.12.2014, sp. zn. 568/10/14. Dňa 10.03.2015 doručil súdny exekútor na súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41
ods.2 písm.d), § 44 ods.1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm.a) a b) a § 3 ods.1 a 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z predložených dôkazov zistil, že medzi stranami
bola dňa 09.05.2013 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024714. Súčasne so Zmluvou
o revolvingovom úvere bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie sporov formou
rozhodcovskej doložky.

4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko

zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane
druhej subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložkeje, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie
bodu 5 uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho

zákonníka, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v

celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
64,88 eur.

6. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v
prípade sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na
všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods.4

Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučneprávomocrozhodovaťsporibavrozhodcovskomkonaní,nemátozanásledokzrušenieplatnosti
celej rozhodcovskej doložky. Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne
zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového
stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu,

ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14
kalendárnych dní od jej uzavretia. Povinný teda mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát

- pred a po jej uzavretí. Povinný bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy,
čo svojím podpisom aj potvrdil. Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom
posudzoval aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 22.11.2012. sp. zn. 3MCdo/14/2011. Rozhodcovská
zmluva nebola súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinný mal pri
odmietnutí možnosť ju uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom

úvere. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa
31.01.2014.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a §
380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po
preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. 8500024714 zo dňa 09.05.2013 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

9. Podľa § 387 ods.2 CSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 09.11.2011 Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500024714, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške

1.350,-- eur, ktorú sumu sa povinná zaviazala vrátiť v 48-mesačných splátkach po 69,34 Eur. Celková
čiastka, ktorú mala povinná zaplatiť, predstavovala sumu 3.328,32 Eur. V posudzovanom prípade je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 11.12.2014, sp. zn.
568/10/14. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014 a vykonateľnosť dňa

23.12.2014.

11. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Vdanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy č.
8500024714uzavretejmedzistranami.Pretozákladnouotázkoubolourčenie,čirozhodcovskýrozsudok
bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

12.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,
sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na

jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo /1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.

8500024714 zo dňa 09.05.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

14. Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom

vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

15. Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o

revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

16. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovaciehoporiadkutýchtostálychrozhodcovskýchsúdov:1/SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovak

arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

17. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.19. Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,

ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

22. Ustanovenie § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným
a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením
uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľom, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť.

23. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

24. Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými
všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o
zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú
zmluvu,obepodpísanévjedendeň),ktorýmoprávnenýsledovalvylúčenietohtodojednaniaspodrežimu

súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania Rozhodcovskej
zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová
zmluva, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale

stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

26. Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na
časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom

rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.27. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia a v zmysle § 387 ods.1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255
ods.1 CSP tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods.2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).