Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219532
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214219532.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka S. T., bytom P., C. XX/XX, zastúpená JUDr. Líviou
Kňažikovou, advokátkou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, otec P. S., bytom P., C. XX/X, o
návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 9. apríla 2015 č.k. 12P/321/2014-33, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. S., nar. XX.
XX. XXXX zo sumy 2.000,-Sk (66,39 eura) mesačne na sumu 200 eur mesačne od 29. 10. 2014, čím
zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 09. 2008 sp.zn. 7P/51/2008 v časti vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2,
ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. P. uplynulo takmer šesť
rokov, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov na maloleté dieťa, dieťa z materskej školy začalo
navštevovať základnú školu. K zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa, ktorý v čase posledného
rozhodnutiasúdubolbezpríjmuavsúčasnejdobeoficiálnevykazujepríjemvovýške153,06eura,avšak
sám udáva, že má rôzne podnikateľské aktivity ako pohostinstvo, diskotéku, pričom jeho výdavky sú 160
eur nájomné, 50 eur réžia, pôžička 80 eur, paušál 40 - 60 eur, cigarety 40 eur, ktoré výdavky jednoznačne
vysoko presahujú jeho príjem. Súd prvého stupňa bol preto toho názoru, že takto preukázaný príjem
nie je hodnoverným dôkazom na preukázanie skutočného príjmu otca, a preto na neho neprihliadol pri
rozhodovaní. S prihliadnutím predovšetkým na potreby maloletého dieťaťa, na jeho vek, aktivity, vzrast,
považuje sumu 200 eur za primeranú, zodpovedajúcu veku a potrebám maloletého dieťaťa. Vyživovaciu
povinnosť otca určil od 29. 10. 2014, t.j. od podania návrhu, čím za obdobie od 29. 10. 2014 do 31. 05.
2015 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 680,98 eura, ktoré mu umožnil splácať v splátkach
po 50 eur spolu s bežným výživným. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“)
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol
začať i bez návrhu.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním v zákonnej lehote otec maloletého P. dôvodiac, že na
takto zvýšené výživné nemá financie. S právnou zástupkyňou matky sa dohodol na výživnom vo výške
200 eur podľa jeho možností, ale nie každý mesiac, tak dva - trikrát za rok. Namieta, že z rozsudku
nevyplýva, z čoho súd vychádzal pri určení výšky výživného 200 eur, keď nemal zdokladované jeho
príjmy. Suma 200 eur je na desaťročné dieťa veľa. Žiada riadne prešetriť jeho príjmy a výdavky.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť s tým, že určená suma výživného je primeraná k opodstatneným potrebám
maloletého dieťaťa.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2014, na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P. zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 250 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov
dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch
účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania
posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o
rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňovanéschopnosťami,možnosťami,akoajmajetkovýmipomermirodičov.Aksútietoobmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné
i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci, súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení, zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo
od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného
na mal. P. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 09. 09. 2008 č. k. 7P/51/2008,
ktorým otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy
otec maloletého dieťaťa vrátil živnosť a bol nezamestnaný, v súčasnej dobe je konateľom svojej firmy,
ktorá sa zaoberá pohostinstvom, reštauračnou činnosťou, má 5 zamestnancov, žije sám v trojizbovom
byte, inú vyživovaciu povinnosť nemá, motorové vozidlo nevlastní, prevádzkuje pohostinstvo v P. a v
T.. Vykazuje príjem iba 153,06 eura mesačne. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o
nevieryhodnosti tohto príjmu, nakoľko už iba výdavky otca súvisiace so živobytím sú podstatne vyššie,
pričom okrem týchto základných výdavkov kupuje i maloletému P. rôzne veci a spláca pôžičky. Sám
otec súhlasil so zvýšením výživného na 100 eur mesačne. Je nesporné, že pri určení výšky vyživovacej
povinnosti súd musí prihliadnuť na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov. Za situácie, že matka
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, ktorý je študentom prvého ročníka univerzity
v Maďarsku a voči maloletému P. vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou,
je námietka otca uvedená v podanom odvolaní a smerujúca k jej príjmu neopodstatnená. Odvolací
súd, zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane
maloletéhoP.,ktorývčaseposlednejúpravynavštevovalmaterskúškolu,terazchodídoštvrtéhoročníka
základnej školy a má rôzne voľnočasové aktivity, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady. Z tohto dôvodu
je súdom určená výška výživného v sume 200 eur mesačne zodpovedajúca odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa. Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru o nutnosti vyššieho príjmu otca, ako sám
preukazuje (153,06 eura mesačne), nakoľko sám potvrdil vykonávanie rôznych aktivít, z ktorých má
príjem(prevádzkovaniepohostinstiev,diskotéky),odvolacísúddospelkzáveru,žejeplnevmožnostiach
a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého P. sumou 200 eur mesačne.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho i správny právny záver.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.