Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214311
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114214311.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Y. I., U..

XX.XX.XXXX, R. E., E. XXX/XX, v konaní právne zastúpená C.. Y. H., K. E. E. H. D., T. XX, proti
žalovanému: D. G., U.. XX.XX.XXXX, R. D., O. XX, F.. Č.. D., R. XX, v konaní právne zastúpený C.. H.
G., K. E. E. H. D., G. XX, v konaní o zaplatenie X XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania vo výške XXX Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal platobný

rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti X,X roka. Začiatkom
roka XXXX mu na požiadanie odovzdala X XXX Eur, ktoré potreboval na úpravu bytu, ktorý si kúpil. V
dobrej viere, že sa tieto peniaze použijú na ich spoločné bývanie mu tieto peniaze odovzdala a na tento
účelsizobralapôžičku.Poichrozchodevšakžalobkyňažiadalatietopeniazespäťztitulubezdôvodného
obohatenia žalovaného.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa mu poskytla finančné prostriedky,
tieto však bral ako kompenzáciu za nájomné, ktoré žalobkyňa počas ich spolužitia neplatila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s tuzemským platobným príkazom na úhradu z Č. R. zo
dňa XX.XX.XXXX, výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalobkyňa a žalovaný boli partneri a počas svojho spolužitia žili vo viacerých bytoch ako nájomcovia.
Počas spoločného spolužitia ani v jednom z nájmov alebo podnájmov, v ktorých žili, nemali účastníci
písomnú dohodu o tom, akým spôsobom budú uhrádzať spoločné náklady na bývanie alebo stravu.

Žalobkyňauviedla,ževichprvompodnájmeuhrádzalanájomona.VtomtopodnájmežiliasiXmesiacov,
doC.XXXX.Taktiežuhrádzalastravu.Priďalšompodnájmemaliúdajnedohodu,kdekaždýzúčastníkov

platil polovicu nájomného po XXX Eur a taktiež takto uhrádzali aj stravu. Tam žili do G. XXXX. Od K.
XXXX bývali v rodičovskom byte rodičov žalovaného, ktorý v tom čase patril jeho bratovi. Nájom neplatili,
uhrádzali energie, podľa žalobkyne na polovicu. Bývali tam od K. XXXX do K. XXXX. Neskôr sa rozišli.
Od U. XXXX žili opätovne v tomto byte až do C. XXXX. Za energie uhrádzal platby žalovaný. Žalobkyňauviedla, že platila stravu. Od C. XXXX do W. XXXX bývali v rodinnom dome, kde platili za energie, pričom
podľa žalobkyne žalovaný uhrádzal energie a ona platila stravu. Vo W. XXXX si odporca zakúpil byt.
Na kúpu si zobral hypotéku, s tým, že sa dohodli, že hypotéku bude uhrádzať on. Bolo to asi XXX-XXX

Eur mesačne a žalobkyňa mala uhrádzať inkaso a energie asi XXX Eur mesačne. Niekedy v N. XXXX
ju žalovaný požiadal, aby mu požičala peniaze na dokončenie bytu. Zobrala si pôžičku X XXX Eur a z
toho X XXX Eur previedla žalovanému na účet. Tieto peniaze žalovaný použil na dokončenie kuchynskej
linky, na zakúpenie vecí do bytu, čo žalovaný aj potvrdil. V predmetnom byte potom spolu bývali do G.
XXXX. Žalobkyňa uviedla, že okrem energií uhrádzala aj stravu. V G. XXXX sa účastníci rozišli, s tým,

že žalobkyňa neskôr žiadala finančné prostriedky späť.

Žalovaný uviedol, že nájom od C. XXXX do G. XXXX uhrádzali spoločne. Podobne aj ďalší nájom od
K. XXXX do K. XXX0. Ďalší nájom od U. XXXX do C. XXXX uhrádzal len žalovaný, podobne aj ďalší
nájom od C. XXXX do G. XXXX. Žalovaný uviedol, že v jeho byte od K. XXXX do G. XXXX nájom platili
spoločne. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré mu v N. XXXX poskytla žalobkyňa, žalovaný uviedol,

že ju o tieto peniaze požiadal, tieto peniaze mu dobrovoľne dala a bral to ako príspevok na bývanie,
keďže dovtedy dotoval jej bývanie v spoločných nájmoch a podnájmoch. Žalovaný neskôr uviedol, že
tieto finančné prostriedky sú polovicou nájmov, ktoré mu dlhovala žalobkyňa. Po vyčíslení uhrádzaných
nájmov,ktorépredložilžalovaný,všakžalovanýuviedol,žezaspoločnéspolužitieuhradilnájomvovýške
X XXX Eur a žalovaná mala zaplatiť X XXX Eur. Rozdiel medzi týmito platbami je X XXX Eur. Medzi

účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že finančné prostriedky žalobkyne na účet žalovaného prevedené
boli a nebola sporná ani skutočnosť na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité. Boli investované
do bytu žalovaného počas spoločného spolužitia účastníkov konania.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu nejakej zmluvy a prípadne,
či zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej.

Súd nezistil ani jednu z týchto skutočností. Nepochybne bolo preukázané, že účastníci žili v spoločnej
domácnosti, ktorú mali postupne vo viacerých podnájmoch. Ani v jednom z týchto bytov alebo domov
nemali uzatvorenú písomnú zmluvu o hradení spoločných nákladov a každý z účastníkov uhrádzal podľa
svojich možností náklady na bývanie. Účastníci takto žili dlhšiu dobu a ako potvrdili svedkovia, ich vzťah

považovali za normálny, bezproblémový. Je teda zrejmé, že účastníkom takýto spôsob platenia či už
nájomného alebo stravy vyhovoval a nespôsoboval medzi nimi viditeľné problémy. Tvrdenia žalovaného,
že by žalobkyňa mala poskytnúť akúsi kompenzáciu, resp. že by si mohol zarátavať na prípadnú
pohľadávku žalobkyne svoju pohľadávku sú teda nedôvodné. Žalovaný nemá podľa súdu voči žalobkyni
žiadny vymáhateľný nárok z titulu neuhradenia časti nájomného počas spoločného spolužitia. Prípadné

započítanie teda podľa súdu neprichádza do úvahy.

Na druhej strane bolo nepochybne preukázané, že zo strany žalobkyne boli žalovanému poskytnuté
finančné prostriedky na základe jeho požiadania. Tieto finančné prostriedky boli prevedené na účet
žalovaného a tento ich použil do svojho bytu. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky poskytla žalovanému

dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku a tieto finančné prostriedky žalovaný použil. Účastníci, tak ako
počas celého spolužitia, ani vo vzťahu k týmto finančných prostriedkom medzi sebou neuzatvorili žiadnu
zmluvu týkajúcu sa prípadného vrátenia týchto finančných prostriedkov. Žalobkyňa nepreukázala, že
by vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom medzi účastníkmi existovala zmluva o pôžičke, prípadneiná zmluva, ktorá by zaväzovala žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov po ukončení ich
vzájomného spolužitia. Finančné prostriedky boli použité do bytu žalovaného, v ktorom účastníci ešte
asi rok spoločne bývali. Keďže žalobkyňa nepreukázala ani skutočnosť, že by plnila žalovanému bez

právneho dôvodu, teda nepreukázala niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súdu nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by mal žalobe vyhovieť.

Zo strany žalovaného neexistuje žiadna právna povinnosť, keďže u žalobkyne absentuje právny titul, aby
mal tieto finančné prostriedky žalobkyni vrátiť. Konanie žalovanej bolo dobrovoľné a pokiaľ žalobkyňa

nebrala do úvahy skutočnosť, že so žalovaným nie sú manželia, nemajú medzi sebou uzatvorenú žiadnu
zmluvu o spoločnom hospodárení a žiadnym spôsobom si neupravuje ani prípadné vrátenie alebo iný
spôsob naloženia s týmito finančnými prostriedkami po prípadnom ukončení spolužitia, je to na jej
zodpovednosť a ťarchu, ako osoby plne spôsobilej na právne úkony.

Súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, trovy konania jej nepatria. Úspešnému žalovanému súd priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania vo výške XXX Eur titulom zaplateného
súdneho poplatku za odpor a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur.

Trovyprávnehozastúpeniapozostávajúzo6úkonovprávnejpomociáXX,XXEur(1.prevzatieapríprava

zastúpenia, 2.účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, 3.vyjadrenie, 4.účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX,
5.účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, 6.účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur a z režijného paušálu vo výške XX,XX
Eur (2×X,XX €, 4×X,XX €) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy právneho

zastúpenia sú tak vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré žalovanému vznikli, predstavujú sumu
XXX,XX Eur, na ktorých náhradu zaviazal žalobkyňu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je táto povinná
zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.