Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 11, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200823
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: L.. W. V., nar.:
XX.XX.XXXX, I. XX/A, XXX XX V., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave,
Krajský dopravný inšpektorát, Odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, Oddelenie
bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-185/BA-KDI21-2012 zo dňa 09.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.KRPZ-P-185/BA-KDI21-2012zodňa09.04.2013,ktorýmzamietol
odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v
Bratislave V (ďalej len „prvostupňový orgán”) o priestupku č. ORP-P-1177/BAV-OBCP-2012 zo dňa
14.02.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) potvrdil.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v rozpore s ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „správny poriadok”) nedoplnil konanie napriek tomu, že žalobca predložil dôkaz

o existencii svedka, ktorého výpoveď by spochybnila výpoveď členov hliadky PZ. V tejto súvislosti
poukázal na rozpor konania žalovaného s ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže nevypočul
navrhovaného svedka, v dôsledku čoho nebol zistený skutočný stav veci. Mal za to, že príslušníci PZ
nepostupovali správne v tom, že v zázname o priestupku neuviedli údaje o svedkovi, ktorý sa počas
údajného telefonovania žalobcu nachádzal v aute. Dôvodil, že príslušní policajti si ani nespomínali, že v
aute bol spolujazdec. V dôsledku uvedeného je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie v rozpore s ust.
§ 47 ods. 3 správneho poriadku. Ďalej žalobca poukazoval na svoju v konaní vznesenú námietku, v

ktorej dôvodil tým, že telefón by sa mu zmestil do dlane a policajti ho nemohli vidieť. Taktiež dôvodil,
že na mieste nemohol preukázať policajtom telefón, keďže ho nemal pri sebe. Na základe uvedeného
mal za to, že konanie bolo v rozpore so základnými pravidlami podľa § 3 ods. 4 a 5 správneho poriadku,
bolo neobjektívne, rozhodlo sa len na základe písomností a svedeckých výpovedí obsahujúcich tvrdenia
tých istých príslušníkov hliadky. Žalobca navrhoval, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.06.2013 uviedol, že trvá na svojom

rozhodnutí, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pri jeho rozhodovaní vychádzal z
predloženého spisového materiálu prvostupňového orgánu, z ktorého vyplýva, že žalobca porušil ust.
§ 4 ods. 2 písm. l/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZoCP”), pretože ako vodič
počas jazdy používal telefónny prístroj a ako držiteľ motorového vozidla zn. R. ev.č.: Z.-XXXAO porušilust. § 116 ods. 4 ZoCP, pretože odo dňa 10.10.2011 do 15 dní nenahlásil zmenu pobytu Policajnému
zboru príslušnému na zapísanie zmeny pobytu do osvedčenia o evidencii, čím bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/

zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZoP”). Žalovaný mal za to, že všetky dôkazy boli
získané zákonným spôsobom a v dostatočnej miere preukazujú spáchanie skutkov. Z priestupkových
spisov vyplýva, že žalobca dňa 18.08.2012 v čase okolo 23:10 hod. viedol motorové vozidlo zn. R.
ev.č.: Z.-XXXR. v Bratislave v Mlynskej doline smerom na Botanickú ulicu, pričom vykonával činnosť,
ktorá nesúvisí s vedením vozidla a počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj. Bol zastavený a

kontrolovaný hliadkou polície. Uvedené má vyplývať aj z výpovedí svedkov, ktorí sa na mieste udalosti
nachádzali. Žalobca na mieste odmietol zaplatiť blokovú pokutu a po zákonnom poučení o možnosti sa
vyjadriťkuskutkuapodaťnámietkytotoodmietol.Žalovanýpoukázalnato,žežalobcažiadneinédôkazy
na podporu svojich tvrdení neuviedol. Námietku žalobcu o tom, že policajt nemohol vidieť, či žalobca má
v ruke telefón alebo nie, žalovaný považoval za irelevantnú v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na výsluch svedkov zo dňa 25.01.2013, kde sa žalobca mal možnosť

zúčastniť za účelom kladenia otázok, o čom bol upovedomený. Toto svoje právo však nevyužil a
výsluchu sa nezúčastnil. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že spozorovali vodiča vozidla R. ev.č.: Z.-
XXXAO, ktorý počas jazdy obsluhoval telefónny prístroj. Toto tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom na
mieste udalosti nevyvrátil. Žalovaný na tomto mieste s poukazom na § 34 ods. 3 správneho poriadku
zdôraznil, že žalobca mal možnosť na mieste preukázať policajtom telefón, ktorý mal obsluhovať, s

uvedením jeho čísla a vtedy žiadať o vykonanie dôkazu, že ho neobsluhoval. Taktiež v správe o výsledku
objasňovania priestupku žalobca nenavrhol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že počas
jazdy netelefonoval. Až následne pri prejednávaní priestupku dňa 24.09.2012 žalobca uviedol, že sa
s ním vo vozidle nachádzal zákazník, ktorého sa pokúsi vyhľadať. K tomu žalovaný dodal, že nakoľko
žalobca totožnosť tejto osoby neuviedol, správny orgán tohto údajného svedka vypočuť ani nemohol.

Na tomto mieste žalovaný poukázal na tvrdenie príslušníka PZ, ktorý so žalobcom spisoval správu o
výsledku objasňovania priestupku, podľa ktorého v prípade, ak by nejaký svedok vo vozidle bol prítomný,
určite by to bolo zaznamenané. K porušeniu § 116 ods. 4 ZoCP zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že
podľa výpisu z evidencie obyvateľov SR má žalobca od 10.10.2011 nahlásenú zmenu trvalého pobytu do
okresu Bratislava V, pričom z evidenčnej karty vyššie uvedeného vozidla vyplýva zmena týchto údajov

až ku dňu 27.09.2012. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhoval žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v
rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe,

môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup
správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo

preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V
intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,

ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmytýchtoosôbmôžubyťpriamodotknuté(§244ods.1,2OSP).Vprípadoch,vktorýchfyzickáalebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.09.2012 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie
č. ORP-P-1177/BAV-OBCP-2012, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. k/ ZoP a podľa § 22 ods. 2 písm. e/ ZoP mu uložil sankciu, a to pokutu vo výške 100
€ a trovy konania podľa § 79 ods. 1 ZoP vo výške 16 €. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo okrem
vyššie opísaných priestupkov (obsluha telefónneho prístroja počas vedenia vozidla a nenahlásenie

zmeny pobytu) poukázané aj na spáchanie priestupku v súvislosti s nedostatočnou hĺbkou dezénu
na pneumatike vozidla pri kontrole hliadkou PZ dňa 04.08.2012. Po odvolaní zo strany žalobcu
vydal odvolací orgán dňa 19.11.2012 rozhodnutie č. KRPZ-P-185/BA-KDI21-2012, ktorým napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie, nové prejednanie a rozhodnutie. V
odôvodnení poukázal na to, že v konaní je preukázaná len skutočnosť o nesplnení povinnosti žalobcu

vyplývajúcej z § 116 ods. 4 ZoCP o oznámení zmeny pobytu. V ďalšom konaní, za účelom doplnenia
dokazovania, boli vypočutí svedkovia, a to U.. U. E. (policajt OR PZ BA) a U. K. (policajt KDI KR PZ BA),
pričom ich výpovede sú zaznamenané v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 25.01.2013. Následne vydal
prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZoP a podľa § 22 ods. 2 písm. e/ ZoP mu uložil sankciu, a to pokutu vo výške

100 € a trovy konania podľa § 79 ods. 1 ZoP vo výške 16 €. Týmto rozhodnutím zároveň prvostupňový
orgán konanie o priestupku podľa § 4 ods. 1 písm. a/ ZoCP (nedostatočná hĺbka dezénu na pneumatike
vozidla) zastavil. K dôvodu namietanému v žalobe (porušenie § 4 ods. 2 písm. l/ ZoCP - obsluha
telefónneho prístroja počas vedenia vozidla) bolo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázané
na výpovede uvedených svedkov. Svedok U.. U. E. mal v rozhodnom čase spozorovať motorové vozidlo

taxislužbyzn.R.A6,ev.č.:Z.-XXXAO,ktoréhovodičobsluhovaltelefónnyprístrojtak,žehodržalpriuchu
v ľavej ruke. Spôsob držania telefónneho prístroja mu mal umožniť dostatočne zreteľne vidieť aj z jeho
miesta vo vozidle to, že vodič telefónny prístroj obsluhuje. Tento svedok bol vodičom služobného vozidla
a túto skutočnosť videl vtedy, keď sa s vozidlom nachádzal vedľa neho. Na to mal upozorniť kolegu
K. ktorý sa následne pozrel na vodiča (žalobcu) a mal obsluhovanie telefónneho prístroja žalobcom

vidieť tiež. Taktiež tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že po zastavení žalobcu mal ten priznať,
že telefónny prístroj obsluhoval s odôvodnením, že je pre neho každý hovor dôležitý. Na to, či sa vo
vozidle nachádzal niekto ďalší si nespomínal, pričom poukázal na to, že ak by sa tam niekto nachádzal,
určite by bol zaznamenaný v zápise ako svedok. Svedok U. K. uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi
potvrdil s tým, že keď sa v rozhodnom čase pozrel na vodiča (žalobcu) mal zreteľne a jasne vidieť ako

obsluhuje telefónny prístroj, a to držaním v ľavej ruke pri uchu. Ďalej bolo v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia v tejto súvislosti poukázané na to, že pokiaľ vodič vozidla drží v ruke telefónny prístroj, ide
o skutočnosť, ktorá je objektívne vnímateľná ľudským zrakom. Tiež k tvrdeniu žalobcu pri prejednaní
priestupku dňa 24.09.2012 o tom, že v aute mal zákazníka, ale nevie o koho ide a možno policajti videli
niečo iné, bolo v prvostupňovom rozhodnutí poukázané na to, že tento dôkaz nemohol správny orgán

vykonať, keďže totožnosť uvedenej osoby, bez bližších informácií vedúcich k jej zisteniu, mu nebola
známa, a teda túto osobu nebolo možné vypočuť.Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu, v odôvodnení ktorého boli
argumentačným základom dôvody uvedené v žalobe a tiež poukazovanie na osobu zákazníka, ktorý si
mal pamätať kontrolu príslušníkmi PZ počas predmetnej jazdy, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie,

ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia obsahuje obsahovo totožné dôvody ako žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe.

Podľa § 4 ods. 2 písm. l/ ZoCP (v znení účinnom v rozhodnom čase) vodič nesmie počas vedenia
vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať

inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených
síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených
zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských
jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby,
Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh.

Podľa § 116 ods. 4 ZoCP (v znení účinnom v rozhodnom čase) držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť
zmenu svojho pobytu alebo sídla v lehote podľa odseku 2 orgánu Policajného zboru príslušnému podľa
miesta svojho nového pobytu alebo sídla.

Podľa § 116 ods. 2 ZoCP (v znení účinnom v rozhodnom čase) skutočnosti podľa odseku 1 je držiteľ

vozidla povinný oznámiť do 15 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Orgán Policajného zboru
zapíše zmenu podľa odseku 1 písm. a), b) alebo e) len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe
rozhodnutia príslušného orgánu a zmenu podľa odseku 1 písm. c), len ak obvodný úrad dopravy vyznačil
túto zmenu v osvedčení o evidencii časť II .

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZoP (v znení účinnom v rozhodnom čase) priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j),
poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ ZoP (v znení účinnom v rozhodnom čase) za priestupok podľa ods. 1 písm.

k) možno uložiť pokutu do 100 €.

Podľa § 79 ods. 1 ZoP (v znení účinnom v rozhodnom čase) občanovi, ktorý bol uznaný vinným z
priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1
písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy

konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po
dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase) správne orgány sú povinné
svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez

zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak
to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány
dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a
iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase) rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase) správny orgán je povinný

zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase) účastník konania je povinný
navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase) v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorýchrozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku (v znení účinnom v rozhodnom čase) odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne
zistené vady odstráni.

Žalobca v žalobe z niekoľkých vyššie uvedených dôvodov namietal nedostatočne zistený skutočný

stav veci správnymi orgánmi týkajúci sa spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZoP, ktorého
sa mal dopustiť porušením povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. l/ ZoCP (obsluha telefónneho
prístroja počas vedenia vozidla). Súd v danom prípade ustálil nasledovný záver. K žalobcovej námietke
ohľadom nedoplnenia dokazovania odvolacím správnym orgánom dáva súd do pozornosti právny názor
Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku pod sp. zn. 2Sžo/21/2007 zo dňa 30.01.2008, podľa ktorého
žalobca mal možnosť už v čase spáchania priestupku preukázať policajtom telefón, ktorý mal obsluhovať

s uvedením jeho čísla a vtedy žiadať o vykonanie dôkazu, že ho neobsluhoval. Žalobca sa však k
spísanej správe odmietol vyjadriť. Okrem uvedenia telefónneho čísla, keďže podľa tvrdenia žalobcu v
rozhodnom čase nemal telefón pri sebe, mal pri spísaní správy o výsledku objasňovania priestupku
možnosť uviesť aj osobu, ktorú neskôr navrhoval vypočuť ako svedka, čo učinil až pri prejednaní
priestupku dňa 24.09.2012, no napriek tomu túto osobu bližšie neidentifikoval, a to ani uvedením jej

telefónneho čísla. Ďalšie údaje o tejto osobe, t.j. telefónne číslo zákazníka, uviedol až v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Tento postup žalobcu sa súdu javí ako účelový s úmyslom vyhnúť sa
postihu za spáchaný priestupok a súd takéto konanie žalobcu považuje za rozporné s § 34 ods. 3
správneho poriadku. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že žalobca mal
možnosť už pri podpisovaní správy o objasňovaní priestupku, resp. pri jeho prejednaní dňa 24.09.2012,

zabezpečiť aspoň telefonickú identifikáciu osoby - zákazníka, ktorý mal v rozhodnom čase sedieť vo
vozidle a ktorého výpoveď by mohla spochybniť svedecké výpovede policajtov.

KspochybňovaniuviditeľnostitelefónnehoprístrojavrukežalobcuzostranypríslušníkovPZsúduvádza,
že táto obrana žalobcu sa tiež javí ako účelová, keďže vzhľadom na vyššie uvedené konanie žalobcu

ten nepodložil na vyvrátenie tvrdenia príslušníkov PZ o tom, že ho v rozhodnom čase videli obsluhovať
telefónny prístroj, žiadne dôkazy. Navyše sa na tomto mieste súd tiež stotožňuje s tvrdením žalovaného,
že v prípade, ak vodič drží v ruke telefónny prístroj, ide o objektívne vnímateľnú skutočnosť a túto
hypotézu potvrdzuje fakt, že žalobca držal telefónny prístroj v ľavej ruke, ktorú mal bližšie k zraku
policajtov a ktorá nebola nijakým spôsobom zakrytá (napr. hlavou vodiča).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že správne orgány mali v danom prípade dostatok dôkazov
na to, aby preukázateľne zistili skutočný stav veci v súlade s § 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 správneho
poriadku, žalobca nepreukázal opak jeho tvrdení a preto považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ktorýmbolopotvrdenéprvostupňovérozhodnutieouloženípokutyzapriestupokzasúladnésozákonom.

Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná

právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že
sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal

úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.