Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Silvia Minková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216625
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715216625.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne U.. U.

B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX M. Č..XXX, štátna občianka SR, zastúpená ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
47258039, proti žalovanému R. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V.M. XX, XXX XX Z., štátny občan SR,
o zaplatenie 8.500,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.000,- € spolu s úrokom vo výške 2,4 % mesačne
zo sumy 15.000,- € od 8.6.2013 do 22.12.2013 a zo sumy 7.000,- € od 23.12.2013 do 31.5.2015 a spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne

zo sumy 15.000,- € od 8.6.2013 do 22.12.2013,
zo sumy 7.000,- € od 23.12.2013 do 2.3.2016,
zo sumy 5.500,- € od 3.3.2016 do 3.10.2016,
zo sumy 4.500,- € od 4.10.2016 do 30.12.2016,
zo sumy 3.500,- € od 31.12.2016 do 22.3.2017,
zo sumy 3.000,- € od 23.3.2017 do zaplatenia
a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.500,- € od 7.12.2015 do 2.3.2016, a

to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 5.500,- € z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Žalobkyni súd v r a c i a krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 323,30 € po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je
Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.12.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 7.12.2015, ktorou sa
žalobkyňa domáhala toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 8.500,-
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 15.000,- € od 8.6.2013 do 22.12.2013,
zo sumy 7.000,- € od 23.12.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 1.500,- € od 7.12.2015 do zaplatenia a s úrokom vo výške 2,4 % mesačne zo sumy 15.000,- € od
8.6.2013do22.12.2013,zosumy7.000,-€od23.12.2013dozaplatenia,atiežnahradiťjejtrovykonania.
Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
24.4.2013 uzatvorená zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základektorej žalobkyňa poskytla žalovanému finančnú pôžičku vo výške 15.000,- € a žalovaný sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 600,- € spolu
s dohodnutým mesačným úrokom vo výške 2,4 % z poskytnutej pôžičky (ďalej len „zmluva o pôžičke“).

Medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola ústnou formou uzatvorená zmluva
o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. OZ, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému finančnú
pôžičku vo výške 1.500,- € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vrátiť v
pravidelných mesačných splátkach spolu s pôžičkou na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.4.2013.
Žalobkyňadňa24.4.2013poskytlažalovanémunazákladezmluvyopôžičkedohodnutúfinančnúčiastku

vo výške 15.000,- €, pričom žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie tejto sumy. V
zmysle článku II. ods. 5 sa pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci máj 2013 stal uplynutím 7 dní
splatný celý dlh, preto si bude žalobca od 8.6.2013 uplatňovať zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
Následne žalobkyňa na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytla žalovanému na základe
rovnakých podmienok pôžičku vo výške 1.500,- €, ktorú poukázala na ním určené platobné miesto.
Nakoľko žalobkyňa vzhľadom na ústne uzavretú zmluvu o pôžičke nevie preukázať, že bola uzatvorená

na základe rovnakých podmienok ako zmluva o pôžičke, zákonný úrok z omeškania si bude uplatňovať
až odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a úrok si uplatňovať voči žalovanému
nebude. Žalovaný žalobkyni svoj dlh v celkovej výške 16.500,- € uhradil čiastočne dňa 23.12.2013 vo
výške 8.000,- €. Zostatok poskytnutej pôžičky žalovaný žalobkyni nevrátil, napriek viacerým výzvam
žalobkyňou na jej vrátenie a návrhom na mimosúdne riešenie veci. Okrem toho si žalobkyňa voči

žalovanému uplatnila aj zákonný úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka.

2.Nanávrhvydalsúddňa28.1.2016platobnýrozkazsp.zn.10C/409/2015-13,ktorývšakmuselvzmysle
§ 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.10C/409/2015-38 zo dňa

14.2.2017 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1

písm. a).

4. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu
evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného.
Súd zistil zo správy OO PZ Sliač, že žalovaný by sa mal zdržiavať v Košiciach na presne nezistenej

adrese, keďže žije v prenájme a často mení bydlisko. Na adrese trvalého pobytu sa zdržiava sporadicky.
Tiež bolo zistené, že žalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou v registri
Sociálnej poisťovne bol zistený zamestnávateľ žalovaného, prostredníctvom ktorého sa súd mu tiež
pokúšal doručovať súdne zásielky, avšak neúspešne.
Keďžekonkrétnemiestopobytužalovanéhosasúdunepodarilozistiť,súdzverejniloznámenieopodanej

žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 8.3.2017 považuje za
doručenú žalovanému.

5. Dňa 19.10.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa
19.10.2016 Čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom bolo uvedené, že po podaní žaloby uskutočnil

žalovaný dňa 3.3.2016 úhradu vo výške 3.000,- € a dňa 4.10.2016 úhradu vo výške 1.000,- €, ktoré si
žalobkyňa započítala na úhradu žalovanej istiny. Vzhľadom k tomu zobrali žalobu späť v sume 4.000,-
€ a zároveň požiadali o vrátenie príslušnej časti zaplateného súdneho poplatku.

6. Dňa 26.5.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.5.2017

Čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom bolo uvedené, že žalovaný opätovne uskutočnil úhrady a to dňa
30.12.2016 úhradu vo výške 1.000,- € a dňa 22.3.2017 úhradu vo výške 500,- €, ktoré si žalovaná
započítala na úhradu žalovanej istiny. Vzhľadom k tomu zobrali žalobu späť v sume 1.500,- € a zároveň
požiadali o vrátenie príslušnej časti zaplateného súdneho poplatku. S poukazom na vyššie uvedenéžiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 15.000,- € od 8.6.2013 do 22.12.2013, zo sumy 7.000,- € od 23.12.2013 do
2.3.2016, zo sumy 5.500,- € od 3.3.2016 do 3.10.2016, zo sumy 4.500,- € od 4.10.2016 do 30.12.2016,

zo sumy 3.500,- € od 31.12.2017 do 22.3.2017, zo sumy 3.000,- € od 23.3.2017 do zaplatenia, a
tiež s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.500,- € od 7.12.2015 do 2.3.2016 a s
úrokom vo výške 2,4 % mesačne zo sumy 15.000,- € od 8.6.2013 do 22.12.2013, zo sumy 7.000,- € od
23.12.2013 do 2.3.2016, zo sumy 5.500,- € od 3.3.2016 do 3.10.2016, zo sumy 4.500,- € od 4.10.2016
do 30.12.2016, zo sumy 3.500,- € od 31.12.2017 do 22.3.2017, zo sumy 3.000,- € od 23.3.2017 do

zaplatenia a zároveň, aby žalobkyni súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 10.7.2017, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, dostavil
sa právny zástupca žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a
včas. Právny zástupca žalobkyne sa dostavil prostredníctvom povereného advokátskeho koncipienta na
základe substitučnej plnej moci zo dňa 3.7.2017, pričom dotyčný uviedol, že pôvodne bol advokátskym

koncipientom u subjektu ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová s.r.o. a takto má vystavený
aj preukaz advokátskeho koncipienta, avšak s poukazom na to, že dotyčná školiteľka sa stala sudkyňou
a v dôsledku toho prestala byť advokátkou, došlo k zlúčeniu advokátskej kancelárie JUDr. Eva Segečová
s.r.o. s advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Segeč s.r.o. a on sa stal advokátskym koncipientom v tejto
advokátskej kancelárii, avšak SAK mu ešte nevystavila preukaz advokátskeho koncipienta na tento nový

subjekt. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané včas a riadne prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 7.7.2017 prostredníctvom emailu s poukazom na to, že je PN, pričom
v prílohe doložil aj doklad - potvrdenie o dočasnej PN. Súd konštatoval, že z predmetného podania
nevyplýva, že by žalovaný žiadal pojednávanie odročiť, iba ospravedlňoval svoju neprítomnosť na tomto

pojednávaní. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania vo fotokópiách
predložila žalobkyňa a to: zmluvu o finančnej pôžičke zo dňa 24.4.2013 z č.l.3, potvrdenie o zrealizovaní

transakcie z č.l.4 a potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 17.5.2013 z č.l.4, pokus o zmier zo dňa
8.10.2015 z č.l.5 vrátane poštovej doručenky, pokus o zmier zo dňa 18.11.2015 z č.l.6 vrátane poštovej
doručenky, potvrdenie o zrealizovaní transakcie z č.l.34 zo dňa 3.3.2016 a 4.10.2016, potvrdenie o
zrealizovaní transakcie zo dňa 30.12.2016 a 22.3.2017 z č.l.56 a oboznámil sa s prednesom právneho
zástupcu žalobkyne, pričom zistil tento skutkový stav.

Zo zmluvy o finančnej pôžičke zo dňa 24.4.2013 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi
žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo prenechanie
peňažnej sumy vo výške 15.000,- € veriteľom dlžníkovi, s tým, že dlžník svojim podpisom na tejto
zmluve potvrdil prevzatie peňažnej sumy v predmetnej výške, ktoré mu boli v hotovosti pri podpise
zmluvy odovzdané. Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splácať mesačne sumou 600,- €

aj s mesačným úrokom 2,4 % z poskytnutej finančnej pôžičky. Úroky z pôžičky mali byť splatné spolu
so splátkami istiny. Dlžník sa zaviazal pôžičku splatiť veriteľovi v hotovosti alebo peňažným prevodom
na tam uvedený bankový účet. Pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac
ako 7 dní sa strany dohodli, že sa celý dlh stáva splatným aj s príslušenstvom. Zmluvné strany sa tiež
dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s ktoroukoľvek čo len jednou splátkou peňažného dlhu je veriteľ

oprávnený jednostranne odstúpiť od zmluvy ako celku titulom jej podstatného porušenia. Pôžička sa
poskytla za účelom kúpy stavebného lešenia.
Z potvrdenia o hotovostnom vklade ČSOB a.s. súd zistil, že dňa 17.5.2013 bola zrealizovaná transakcia
vklad vo výške 1.500,- € v prospech tam uvedeného bankového účtu s názvom účtu V. a v správe je
uvedené „vklad B.“.

Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa,
dátum realizácie transakcie 23.12.2013, zúčtovaná suma 8.000,- € a v doplňujúcich informáciách je
uvedené R. V. - splátka pôžičky.
Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa,
dátum realizácie transakcie 3.3.2016, ako platiteľ je tu uvedený žalovaný, zúčtovaná suma 3.000,- € a

v informáciách pre príjemcu je uvedené R. V. splatenie časti pohľadávky.
Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa,
dátum realizácie transakcie 4.10.2016, ako platiteľ je tu uvedený žalovaný, zúčtovaná suma 1.000,- € a
v informáciách pre príjemcu je uvedené R. V. splatenie časti pohľadávky.Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa,
dátum realizácie transakcie 30.12.2016, ako platiteľ je tu uvedený žalovaný, zúčtovaná suma 1.000,- €
a v informáciách pre príjemcu je uvedené R. V. splatenie časti pohľadávky.

Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa,
dátum realizácie transakcie 22.3.2017, ako platiteľ je tu uvedený žalovaný, zúčtovaná suma 500,- € a v
informáciách pre príjemcu je uvedené R. V. splatenie časti pohľadávky.
Z pokusu o zmier - predžalobnej výzvy na úhradu zo dňa 8.10.2015 súd zistil, že ho adresoval právny
zástupca žalobkyne žalovanému, v ktorom ho vyzvali, aby najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia

tejto výzvy uhradil žalobkyni sumu 8.500,- € a tiež zákonné úroky z omeškania vo výške 1.327,46
€, ako i zmluvné úroky vo výške 6.951,06 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 524,66 € na tam
uvedený bankový účet, s tým, že v tomto pokuse o zmier sú zároveň uvedené skutočnosti totožné
so skutočnosťami uvedenými v podanej žalobe. Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil, že ako
odosielateľ je tu uvedený právny zástupca žalobkyne, ako adresát žalovaný, s tým, že dňa 9.10.2015
došlo k prevzatiu tejto poštovej zásielky, pričom v kolónke podpis sa nachádza nečitateľný podpis s

poznámkou „manželka“.
Z pokusu o zmier - posledná predžalobná výzva na úhradu pred podaním žaloby zo dňa 18.11.2015
súd zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobkyne žalovanému, v ktorom ho vyzvali, aby uhradil
najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na tam uvedený bankový účet žalobkyne dlžnú sumu
vo výške 8.500,- € spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 1.379,97 €, zmluvné úroky vo

výške 7.226,04 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 524,66 €, pričom sú v ňom uvedené skutočnosti
totožné so skutočnosťami uvedenými v podanej žalobe. Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil,
že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca žalobkyne, ako adresát žalovaný, s tým, že dňa
23.11.2015 došlo k prevzatiu tejto poštovej zásielky, keď v kolónke podpis sa nachádza nečitateľný
podpis s poznámkou „spl“.

Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržal podanej žaloby zo dňa 7.12.2015 a svojich ďalších písomných vyjadrení. Vzhľadom
na tam uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba je dôvodná. Zároveň poukázal na to, že žalovaný v
priebehu konania nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany a v podstate hlavne po podaní žaloby
začal uhrádzať žalovanú sumu. S poukazom na vyslovený predbežný právny názor súdu v zmysle §

181 ods. 2 C.s.p. na záver uviedol, že poukazuje na článok II. ods. 3 a článok II. ods. 5 písomne
uzavretej zmluvy o pôžičke, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva aj nárok žalobkyne na riadny úrok,
tak ako ho požadovali v zmysle petitu žaloby. Podľa jeho názoru pokiaľ by súd rozhodol v zmysle ním
prezentovaného predbežného názoru, žalovaný by nemusel platiť žiadne úroky z omeškania a takéto
konanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný neuhradil splátky tak ako boli pôvodne

dojednané.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Žalobkyňa pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 19.10.2016 zobrala žalobu späť v časti istiny
vo výške 4.000,- € a následne podaním zo dňa 26.5.2017 zobrala žalobu späť v ďalšej časti istiny
vo výške 1.500,- € a teda žiadala zastaviť konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.500,- €. Súd
o týchto čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc
dispozičné oprávnenie žalobkyne so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci zobrala

žalobkyňažalobuvočižalovanémučiastočnespäťskôrnežsazačalopojednávanie,súdkonaniezastavil
podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočným späťvzatiam,
keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je v časti, v ktorej nebola vzatá späť, čiastočne dôvodná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá
zmluva o pôžičke v písomnej forme zo dňa 24.4.2013, ktorej predmetom bolo prenechanie peňažných
prostriedkov vo výške 15.000,- € veriteľom dlžníkovi, t.j. žalobkyňou žalovanému, pričom dlžník
podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie predmetnej peňažnej sumy v hotovosti pri podpise zmluvy. Bolo
tiež dojednané splácanie tejto pôžičky formou mesačných splátok vo výške 600,- € a okrem toho bol

dojednaný aj riadny úrok vo výške 2,4 % mesačne, s tým, že úroky z pôžičky mali byť splatné spolu
so splátkou istiny. Nakoľko v zmluve nebol dojednaný konkrétny deň v mesiaci, kedy mala byť splátka
pôžičky splatná, súd vychádzal z toho, že 1.splátka mala byť splatná 31.5.2013 a posledná splátka
31.5.2015. Keďže však žalovaný neuhradil ani 1.splátku pôžičky riadne a včas a túto 1.splátku neuhradil
ani do 7.6.2013, stal sa následne splatným celý dlh aj s príslušenstvom s poukazom na dojednanie v

článku II. bod 5 predmetnej zmluvy o finančnej pôžičke zo dňa 24.4.2013.
Okrem toho mal súd v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá aj ďalšia
zmluva o pôžičke a to ústnou formou, pričom dňa 17.5.2013 boli žalobkyňou žalovanému poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 1.500,- €, keď súd vychádzal z tvrdenia žalobkyne, ktorá pritom odkázala
na doklad o hotovostnom vklade na tam uvedený bankový účet, s tým, že žalovaný nijakým spôsobom

tieto skutočnosti nespochybnil, ani nepoprel. Žalobkyňa síce tvrdila, že aj táto ústne uzavretá zmluva
o pôžičke bola dojednaná za rovnakých podmienok ako písomne uzavretá zmluva o pôžičke, aj pokiaľ
ide o výšku riadneho úroku a spôsob splácania, avšak sama žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že
nakoľko tieto skutočnosti nevie preukázať, z predmetnej ústne uzavretej pôžičky si neuplatnila riadny
úrok a úrok z omeškania si uplatnila až odo dňa podania žaloby na súd, keď predtým opakovane vyzvala

žalovaného na vrátenie aj tohto dlhu.
Súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie zvyšnej časti istiny vo výške 3.000,- € za nesporný, keď
žalobkyňa predložila doklady preukazujúce iba čiastočnú úhradu dlžnej sumy zo strany žalovaného a
žalovanýopäťnijakýmspôsobomnepreukázal,žebyuhradildlžnúsumuvoväčšomrozsahu,nazáklade
toho súd žalobkyni prisúdil predmetnú sumu 3.000,- €.

Pokiaľ ide o riadny úrok, súd tento žalobkyni priznal v dojednanej výške 2,4 % mesačne (28,8 % ročne)
z celej dlžnej sumy 15.000,- € od 8.6.2013, kedy sa stal splatným celý dlh pre nezaplatenie splátky
pôžičky, až do 31.5.2015, kedy mala byť splatná posledná splátka pôžičky (samozrejme súd zohľadnil
čiastkové úhrady žalovaného, v dôsledku čoho postupne ponižoval dlžnú sumu, z ktorej bol riadny úrok
priznaný), avšak súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala riadneho úroku aj po

1.6.2015, t.j. po dni splatnosti poslednej splátky pôžičky, tak ako bola pôvodne dojednaná v predmetnej
zmluve o pôžičke. Súd sa totiž nestotožnil s názorom žalobkyne, že na tento riadny úrok by mala mať
nárok aj po pôvodne dojednanej dobe splatnosti pôžičky. Žalobkyňa ako veriteľ využila svoje zmluvné
právo a v dôsledku omeškania dlžníka - žalovaného s úhradou splátky pôžičky došlo k jej predčasnému
zosplatneniu, na základe čoho vznikla žalovanému ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu

s úrokom, keďže došlo k predčasnému zosplatneniu celej pôžičky. Súd zastáva názor, že v rámci vzťahu
vzniknutého z titulu zmluvy o pôžičke má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté
peňažné prostriedky spolu s dojednanými úrokmi, ak boli dohodnuté, pritom cena pôžičky, ktorú tvorí
práve výška úroku je daná už pri uzavretí zmluvy o pôžičke s tým, že následne, ak je dohodnuté
vrátenie pôžičky v splátkach, je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných

prostriedkov na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky
zmluvy o pôžičke nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením pôžičky resp. jej
časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne
nárok na úrok z omeškania. Okrem toho má veriteľ, v prípade, že to bolo dojednané v zmluve (čo bolopreukázané aj v súdenej veci ohľadne zmluvy o pôžičke zo dňa 24.4.2013) právo zosplatniť celý dlh aj
s príslušenstvom, ak došlo k omeškaniu s úhradou splátky pôžičky a vtedy veriteľovi vznikne nárok na
vrátenie celej dlžnej sumy okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň na vrátenie

úroku v pôvodne dojednanej výške až do pôvodne dojednanej doby splatnosti pôžičky, inak povedané,
veriteľ má v takomto prípade nárok na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky pôžičky v pôvodne
dohodnutej výške až do pôvodne dojednanej dobe splatnosti. Nárok veriteľ na zaplatenie riadneho úroku
aj po pôvodne dojednanej dobe splatnosti pôžičky nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani
zo samotnej zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá a preto súd žalobkyni v tejto

časti jej nárok uplatnený touto žalobou zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal žalobkyni tak ako ňou bol uplatnený, keďže
mal súd preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania a toto omeškanie aj trvá, s tým, že zo sumy
15.000,- € priznal úrok z omeškania od 8.6.2013, čiže odo dňa predčasného zosplatnenia pôžičky do
zaplatenia, s tým, že súd postupne ponižoval sumu, z ktorej bol úrok z omeškania priznaný s poukazom
na čiastočné úhrady žalovaného, tak ako boli žalobkyňou preukázané a zo sumy 1.500,- € súd tento

úrok z omeškania priznal od 7.12.2015, t.j. odo dňa spísania žaloby až do 2.3.2016, kedy bola táto
pôžička žalovaným uhradená. Aj pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške ako
bol žalobkyňou uplatnený, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo
výške 0,5 % a od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %, čiže úrok z omeškania bol žalobkyňou
uplatnený v zákonnej výške.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku.Súdžalobuzamietollenvpomernenepatrnejčastiriadnehoúrokuapretosúdpriznalžalobkyni

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže vo zvyšnej časti súd žalobe
vyhovel a zároveň súd vyhodnotil, že zastavenie konania v časti, v ktorej zobrala žalobkyňa žalobu
späť procesne zavinil žalovaný, ktorý pôvodne uplatnenú žalovanú sumu uhradil čiastočne až po podaní
žaloby. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

13.Podľa§11ods.3vetaprvázákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo

dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené

do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo
preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o
vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona

a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

14. V prejednávanej veci bola žaloba čiastočne vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd má preto
zo zákona povinnosť vrátiť žalobkyni krátený súdny poplatok zo žaloby. Žalobkyňa zaplatila súdny

poplatok zo žaloby vo výške 510,- € (vypočítaný zo základu 8.500,- €). Následne postupne vzala
žalobu žalobkyňa čiastočne späť a ďalej sa domáhala len zaplatenia sumy 3.000,- € s príslušenstvom.
Predmetnej sume by zodpovedal súdny poplatok vo výške 180,- €. Rozdiel pôvodnej a novej výškysúdneho poplatku predstavuje sumu 330,- €, z ktorej súd vráti žalobkyni krátenú časť vo výške 323,30 €,
a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému e-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.